Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: Ing. I. M., bytom G., Y. X proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. augusta 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. augusta 2019, ktorým generálny riaditeľ žalovaného podľa Z z. o sociálnom poistení (ďalej len ) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2019. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyni podľa , a , a v znení neskorších predpisov znížená suma invalidného dôchodku na sumu 265,00 eur mesačne z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 75 % na 55 %.

2. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu uvedeného rozhodnutia, ktoré bolo vydané vo veci zníženia jej invalidného dôchodku. Predovšetkým namietala, že posudky, z ktorých správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali objektívne nereflektovali jej zdravotný stav. Trvala na tom, že zdravotne na tom nie je lepšie a teda nie je dôvod znížiť mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mala za to, že posudky nezohľadňujú výsledky jej vyšetrení a diagnostické závery, ako ani subjektívne ťažkosti. Poukázala na to, že samotná posudková lekárka uviedla v časti svojej správy označenej ako terajšie ochorenia, že trpí recidivujúcou depresívnou poruchou a poruchou osobnosti a v psychopatológii je bez výraznejších zmien. Na druhej strane potom tá istá posudková lekárka učinila záver o zlepšení jej zdravotného stavu. Taktiež mala za to, že správa tejto lekárky obsahuje neúplný a nepresný popis medikamentóznej liečby. Presný popis liekov, ktoré užíva by bol sám o sebe dôkazom o závažnosti jej zdravotného stavu. V tejto súvislosti poukázala na to, že trpí vedľajšími účinkami lieku Kventiax.

3. Ďalšia námietka žalobkyne smerovala k postupu posudkovej lekárky, ktorá ju žiadnym spôsobom nevyšetrila. Taktiež mala výhrady voči postupu MUDr. G., ktorý sa vecou zaoberal po podaní odvolania. Napriek tomu, že ho žiadala, aby jej bola umožnená prítomnosť tretej osoby pri vyšetrení, nebolo jej vyhovené. Poukázala na to, že v dôsledku svojich psychických problémov nebola sama schopná riadne s lekárom komunikovať. Na preukázanie tejto skutočnosti predložila aj čestné vyhlásenie osoby, ktorá ju mala sprevádzať.

4. Namietala, že nie je možné vec posúdiť podľa počtu jej hospitalizácii, a to najmä za situácie, že trpí adaptačnou poruchou a sociálnou fóbiou. Taktiež poukázala na rozporuplnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý dospel k záveru, že suicidálne ideácie ani tendencie už nie sú prítomné, čo je v rozpore so závermi ošetrujúcej lekárky, ktoré sú obsiahnuté lekárskej správe zo dňa 12.06.2019.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na zákonné ustanovenia, ktoré na vec dopadajú, pričom uzavrel, že činnosť posudkových lekárov spočíva objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne na základe doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený s tým, že u nej ide o bipolárnu afektívnu poruchu potencovanú anamnestickým syndrómom závislosti od alkoholu, ktorý bol preliečený na protialkoholickom liečení v roku 2013. Pre tento stav bola žalobkyňa uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % a podľa v znení bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % na celkových 75 %, s dátumom vzniku invalidity od 26. novembra 2013. V tomto čase uznania invalidity si ochorenie žalobkyne vyžiadalo dve hospitalizácie na psychiatri, jedenkrát aj s demonštratívnym suicidálnym pokusom po požití väčšieho počtu liekov a alkoholu, keď si žalobkyňa sama privolala rýchlu zdravotnú pomoc. Odvtedy bola sledovaná a liečená ambulantne psychiatrom, ktorý naďalej dokumentoval bipolárnu afektívnu poruchu s depresívnou a neurotickou symptomatológiou. Suicidálne ideácie ani tendencie však už nie sú u žalobkyne prítomné, v klinickom stave dominuje už len subdepresia, hospitalizácie už neboli potrebné, dlhodobo abstinuje, psychotické príznaky nie sú prítomné. Podľa psychológa je u žalobkyne prítomný organický psychosyndróm s indexom deteriorácie 27 % do úrovne celkového IQ 92 - v priemere. Tieto skutočnosti evidentne dokazujú zlepšenie zdravotného stavu, v žiadnom prípade sa už nejedná o ťažký stupeň rozhodujúceho ochorenia. Zodpovedajúcim posúdením je horná hranica zákonom stanoveného rozpätia pre stredne ťažký stupeň.

6. Žalovaný zopakoval, že psychiatrické ochorenia žalobkyne možno rozdeliť, pričom časť adaptačnej poruchy je na neurotickom základe, ktorý zodpovedá zaradeniu podľa prílohy č. 4 k Z z. v znení neskorších predpisov kapitole V - duševné choroby a poruchy správania, položky 4- neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písmeno a) stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 15 % do 20 %. V tomto prípade sa nejedná o ťažkú formu napr. obsedantnej neurózy. Ľahký až stredný stupeň organického psychosyndrómu zodpovedá podľa prílohy č. 4 k Z z v znení neskorších predpisov kapitole V - duševné choroby a poruchy správania, položky 1 - organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity. afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia pri Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe. Huntingtonovej chorobe a pod.), písmena a) stredne tažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30 % do 45 %. Tieto miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemožno započítať, možno však zvýšit mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa v znení

7. Žalovaný vyslovil záver, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne, sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Uvedené však nepredstavuje dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní. K psychiatrickému vyšetreniu zo dňa 4. októbra 2019, ktoré žalobkyňa predložila k správnej žalobe, žalovaný uviedol, že toto vyšetrenie nemohli posudkoví lekári organizačných zložiek zohľadniť, pretože žalobkyňa ho absolvovala po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej.

8. V predmetnej veci správny súd po neverejnom prejednaní veci, oboznámení sa s administratívnym spisom, lekárskymi správami a inými listinami, ktoré žalobkyňa predložila v konaní pred súdom dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že od 26.11.2013 bola žalobkyňa uznaná za invalidnú, pričom jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V, položka 3 - poruchy nálad ( manické, depresívne), písmeno b) ťažké formy. Pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená stredná hranica z percentuálneho rozpätia 50% až 80%, konkrétne 65%. Za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim

zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu jej bola takto určená miera poklesu zvýšená o 10%, čo predstavuje povolené maximum. V čase rozhodovania o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku bolo zohľadnené, že žalobkyňa je od roku 2005 v dispenzárnej starostlivosti psychiatra pre depresívnu poruchu, má syndróm závislosti od alkoholu a v roku 2011 sa pokúsila o samovraždu. V januári 2013 došlo k zhoršeniu jej psychického stavu, k opakovanému pokusu o samovraždu a následnej hospitalizácii. Následne súhlasila s protialkoholickým liečením. Od 30.10.2013 bola pre opakované depresívne epizódy hospitalizovaná. Psychológ potvrdil organické poškodenie CNS s 29% deterioráciou intelektových schopností.

10. V roku 2016 bolo realizované kontrolné lekárske vyšetrenie, pri ktorom bol zdravotný stav žalobkyne posúdený rovnako ako v roku 2013. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 65% + 10% za ostatné ochorenia. Posudkový lekár pritom vychádzal z výsledkov psychiatrických vyšetrení z 8.2.2016 a 14.04.2016, v ktorých bolo záverom skonštatované, že u žalobkyne ide o recidivujúcu depresívnu poruchu s epizodicky ťažkými fázami so suicidiálnym správaním a súčasne o poruchu osobnosti zmiešaného typu. Psychológ konštatoval bipolárnu afektívnu poruchu F 31 a adaptačnú poruchu F 43.

11. Ďalšie kontrolné vyšetrenie žalobkyne bolo realizované dňa 21.05.2019, pričom žalobkyňa na ňom predložila lekárske správy od ošetrujúce psychiatričky MUDr. K.. Z predložených správ vyplýva, že žalobkyňa chodila v rokoch 2018 na pravidelné kontroly v intervale cca dvoch mesiacov. Posledná správa bola z novembra 2018, pričom v časti nazvanej objektívne ošetrujúca lekárka konštatovala, že žalobkyňa máva prejasnenia v nálade, pričom je viac depresívnych epizód s výraznejšou úzkosťou sprevádzanou vegetatívnou symptomatikou ako je chvenie. Záver bol bipolárna afektívna porucha. Praktický identický text bol uvedený aj v správe z augusta 2018. V správe z júna 2018 je uvedené, že žalobkyňa ako subjektívne ťažkosti uviedla, že má niekedy ( hlavne v období menzesu) problémy vychádzať z domu. Bola konštatovaná bipolárna afektívna porucha, v tom čase subkompenzovaná. Bolo konštatované, že žalobkyňa udávala už v októbri 2017 zvýšenú rozladenosť a podráždenie najmä v období menzesu. Ošetrujúca psychiatrička na uvedené reagovala zvýšením dávky lieku Alventa v čase pred menštruáciou. Zo všetkých prvotne predložených správ vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti s jej psychickými problémami užíva lieky Alventa a Kventiax.

12. Na základe uvedeného posudková lekárka konštatovala, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou pre bipolárnu poruchu a syndróm závislosti od alkoholu. Absolvovala protialkoholickú liečbu ( rok 2013) a toho času uvádza abstinenciu. Psychologickými vyšetreniami mala potvrdené organické poškodenie CNS s deterioráciou 27% v roku 2016, predtým 29% (v roku 2013). Od roku 2013 nebola potrebná psychiatrická hospitalizácia, kontroly u ošetrujúcej psychiatričky sú realizované každé dva až tri mesiace. Ochorenie je na liečbe relatívne stabilizované, dlhodobo bez florídnej symptomatológie. Ak sa u žalobkyne prejavujú príznaky, tak sú skôr prejavom úzkostnej poruchy. Aj ošetrujúca psychiatrička opakovane záverovala stav žalobkyne ako F 43.0, teda ako akútnu stresovú reakciu striedavo s dg. F 31.8- iná bipolárna afektívna porucha II. s recid. manickými epizódami. Krátkodobé depresívne dekompenzácie sú zvládané úpravou dávok psychofarmák a psychoterapeutickou intervenciou. Na základe uvedeného posudková lekárka dospela k záveru, že oproti stavu žalobkyne v roku 2013, kedy bola uznaná za invalidnú, došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu. Rozhodujúce ochorenie podľa príznakov, ako aj liečby klasifikovala ako stredne ťažký stupeň, pričom žalobkyni uznala v rámci zákonného rozpätia maximálnu možnú mieru poklesu pracovnej schopnosti - 45%. Pre súčasný stredne ťažký organický psychosyndróm zostalo navýšenie o 10% na celkových 55%. Po podaní odvolania posudková lekárka v nadväznosti na ďalšiu predloženú lekársku správu konštatovala, že žalobkyňa ako osamelá matka zvláda starostlivosť o syna a domácnosť. Úzkostné a lakrimózne stavy by u nej bolo vhodné preklenúť podaním anxiolytík. Z uvedenými závermi sa stotožnil aj posudkový lekár MUDr. Y. G., ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne po podaní odvolania.

13. Ako bolo uvedené vyššie v odvolacom konaní žalobkyňa predložila správu ošetrujúcej psychiatričky, v zmysle ktorej sa u nej v súčasnosti po väčších emočných podnetoch objavuje symptomatika adaptačnej poruchy, čo v klinickom obraze aktivuje psychomotorický nepokoj a nekľud v bežných situáciách, poruchy sústredenia a problémy verbalizovať ťažkosti.

14. Z vyššie uvedenou správou sa posudková lekárka vysporiadala vo vypracovanej správe, ktorá bola súčasťou dokumentácie predloženej posudkovému lekárovi MUDr. G. tak, ako je uvedené v

závere odseku 12 tohto rozhodnutia. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne vydal žalovaný preskúmavané rozhodnutie, v ktorom dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom.

15. Bolo zistené, že po vydaní rozhodnutia žalovaným, žalobkyňa navštívila ošetrujúcu psychiatričku, ktorá vypracovala správu, v ktorej de facto sumarizuje priebeh ochorenia žalobkyne. Zo správy zo dňa 04.10.2019 vyplynulo, že sa viac rokov lieči pre symptomatiku bipolárnej afektívne poruchy. Prvé návštevy u psychiatra iniciovala ešte matka žalobkyne. Žalobkyňa mala poruchy správania, útekové správanie, tendencie k sebaubližujúcemu správaniu a neskôr aj k substitučnému pitiu. Už v tomto čase mohlo ísť o dysforické rozlady, čo sa neskôr rozvinulo do obrazu bipolárnej afektívnej poruchy. Následne psychiatrička opísala ako u žalobkyne prebiehali mánické a depresívne epizódy, je pritom zrejmé, že uvedené sa nevzťahuje na aktuálny stav žalobkyne, ale na ich prežívanie v minulosti. V závere konštatovala, že potom ako bola nastavená antidepresívna i stabilizujúca medikácia ( Alvanta a Kventiax ) nedochádza ku kritickým výkyvom, ktoré by vyžadovali hospitalizáciu. Ostáva však naďalej v oblasti pacientov znevýhodnených v schopnosti adekvátne sa zaradiť do pracovného procesu pre pretrvávajúcu patickú únavu, poruchu pozornosti, sústredenia, pričom rovnováha jej psychického stavu je veľmi krehká s perzistujúcou úzkosťou v sociálnych situáciách. V závere konštatovala u žalobkyne bipolárnu afektívnu poruchu s prevahou depresívnych epizód stredne ťažkých a ťažkých ( nestravovala sa, nekontaktovala s okolím, s psychomotorickým nekľudom - musela byť strážená najbližším okolím, aby mohla byť realizovaná ambulantná liečba).

16. Podľa , , o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

17. Podľa zák.č. . o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

18. Podľa o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

19. Podľa o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

20. Podľa o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

21. Podľa o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

22. V prípade duševných porúch a porúch správania sa závažnosť zdravotného postihnutia určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je pritom výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov. Ďalej tento zákon v prílohe č. 4 stanovuje všeobecné posudkové hľadisko tak, že v týchto prípadoch je pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.

23. V predmetnej veci je žalobkyňa od roku 2013 poberateľkou invalidného dôchodku. Pri uznaní za invalidnú mala určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75%. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky v máji 2019 bol učinený záver, že žalobkyňa je stále invalidná, avšak vzhľadom na jej aktuálny zdravotný stav je jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% ( 45% + 10%).

24. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa bola v roku 2013 uznaná za invalidnú s tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V, položka 3 - poruchy nálad ( manické, depresívne), písmeno b) ťažké formy. Pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená stredná hranica z percentuálneho rozpätia 50 až 80%, konkrétne 65%. Za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu jej bola takto určená miera poklesu zvýšená o 10%, čo predstavuje povolené maximum.

25. V čase rozhodovania žalovaného o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku bolo zohľadnené, že žalobkyňa je od roku 2005 v dispenzárnej starostlivosti psychiatra pre depresívnu poruchu, má syndróm závislosti od alkoholu a v roku 2011 sa pokúsila o samovraždu. V januári 2013 došlo k zhoršeniu jej psychického stavu, opakovanému pokusu o samovraždu a jej následnej hospitalizácii. Následne súhlasila s protialkoholickým liečením. Od 30.10.2013 bola pre opakované depresívne epizódy hospitalizovaná. Psychológ potvrdil organické poškodenie CNS s 29% deterioráciou intelektových schopností.

26. V čase kontrolného vyšetrenia v roku 2019 z predložených lekárskych správ vyplynulo, že žalobkyňa absolvovala protialkoholické liečenie a dlhodobo abstinuje. Neboli u nej zdokumentované pokusy o samovraždu, tak ako tomu bolo v roku 2013 a depresívne epizódy neboli takej intenzity, že by ich nebolo možné zvládnuť medikamentóznou liečbou ambulantne. Z tohto dôvodu nebolo za obdobie posledných 5 rokov potrebné riešiť jej depresívne epizódy hospitalizáciou. Dekompenzácie boli riešené úspešne úpravou dávkovania liekov. Nebolo taktiež zistené, že by boli v poslednom roku pred vykonaním kontroly depresívne epizódy takej intenzity, že by bola ambulantná liečba možná výlučne na základe spolupráce s najbližšími príbuznými žalobkyne, nakoľko žalobkyňa by nebola schopná komunikovať s okolím. Naopak z predložených správ vyplynulo, že ak sa cítila žalobkyňa horšie, kontaktovala svoju ošetrujúcu lekárku sama telefonicky a bez nutnosti osobného vyšetrenia boli upravované dávky liekov po telefóne resp. si ich mala upraviť žalobkyňa vždy pred ženským cyklom. Uvedené objektívne vyplynulo z lekárskych správ z pravidelných vyšetrení u ošetrujúcej psychiatričky, ktoré predložila samotná žalobkyňa. Je pritom potrebné zdôrazniť, že práve tieto lekárske správy sú základným podkladom pre závery posudkových lekárov, z ktorých následne vychádzali rozhodnutia správneho orgánu. Na základe uvedeného je potom potrebné zhodne so žalovaným konštatovať, že uvedené je možné považovať za zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne (oproti roku 2013). Z tohto dôvodu je namieste, aby bol jej zdravotný stav klasifikovaný ako stredne ťažká forma ochorenia, pri ktorej je rozpätie v maximálnej výške 45% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Ako už bolo uvedené vyššie, je zrejmé, že žalobkyňa stále nie je psychicky úplne zdravá a nie je schopná sa v plnom rozsahu zaradiť do pracovného života. Jej psychické obťiaže a ich vplyv na pokles jej pracovnej schopnosti, boli potom v plnom rozsahu zohľadnené v rámci určenia percentuálnej miery v rámci zákonom stanoveného rozpätia. V prípade žalobkyne bola určená (vzhľadom na jej aktuálnu schopnosť zaradiť sa do pracovného procesu) maximálna zákonom stanovená miera poklesu vo výške 45% s tým, že za ostatné ochorenia došlo k navýšeniu o ďalších 10%, čo je opäť maximálna možná výška

navýšenia. Takémuto postupu žalovaného nie je možné nič vytknúť. Naopak je možné konštatovať, že žalovaný pri svojom rozhodovaní riadne zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z lekárskych správ ošetrujúcej lekárky žalobkyne za posledné, rozhodné obdobie.

28. Správny súd opakovane konštatuje, že nespochybňuje, že žalobkyňa stále trpí bipolárnou poruchou, a jej ochorenie a stav sú natoľko závažné, že dopadajú na jej zaradenie do pracovného a sociálneho života a majú vplyv aj na zníženie jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedené je zohľadnené v tom, že je aj naďalej uznaná za invalidnú a súčasne má určenú maximálnu možnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci zákonného rozpätia pri stredne ťažkom stupni ochorenia. Na druhej strane je však zrejmé aj to, že abstinovanie a pravidelná psychiatrická ambulantná liečba natoľko zlepšili jej stav, že ho viac nie je možné kvalifikovať ako ťažkú formu ochorenia. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu bolo vydané v súlade so zákonom.

29. Správny súd súčasne konštatuje, že ak žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že posudkoví lekári neuviedli všetky lieky, ktoré užíva, tak uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že žalobkyni sú predpísané dva lieky, a to Kventiax a Alventa, pričom sa mení len ich dávkovanie v závislosti od aktuálneho stavu žalobkyne. Rovnako nie je v správach ošetrujúcej lekárky zdokumentované, že by žalobkyňa trpela vedľajšími účinkami lieku Kventiax, tak ako žalobkyňa uviedla v podanej správnej žalobe. V konečnom dôsledku by však prípadné preukázanie existencie takýchto vedľajších účinkoch samo o sebe nemohlo mať vplyv na určenie či ide u žalobkyne o ťažkú alebo stredne ťažkú formu ochorenia. Uvedené by mohlo mať vplyv len na určenie miery poklesu jej pracovnej schopnosti v rámci zákonného rozpätia. V prípade žalobkyne bola však určená maximálna možná miera tohto poklesu stanoveného pre stredne ťažkú formu ochorenia.

30. Ak žalobkyňa namieta, že závery o zlepšení jej zdravotného stavu nevyplývajú zo správ jej ošetrujúcej lekárky, tak jej správny súd dáva za pravdu v tom zmysle, že skutočne to v nich nie je konštatované expressis verbis. Na druhej strane je z nich však zrejmé, že u žalobkyne nie je prítomná floridná symptomatika, nie je v nich žiadna zmienka, že by jej zdravotný stav nebolo možné zvládnuť ambulantnou liečbou, resp. zmienka o tom, že by si vyžadoval hospitalizáciu, ktorá však nie je z nejakých dôvodov možná. Naopak zo správy ošetrujúcej psychiatričky z júna 2019 (tak ako je opísaná v odstavci 15 tohto rozsudku) vyplýva, že potom ako bola psychiatrom nastavená antidepresívna i stabilizujúca medikácia ( Alvanta a Kventiax ) nedochádza ku kritickým výkyvom, ktoré by vyžadovali hospitalizáciu.

31. Žalobkyňa namietala, že nie je možné závažnosť jej zdravotného stavu posudzovať len na základe toho, či bola alebo nebola hospitalizovaná. Uviedla, že v jej prípade nie je hospitalizácia vhodná, nakoľko trpí sociálnou fóbiou. Opätovne správny súd poukazuje na obsah lekárskych správ vypracovaných ošetrujúcou psychiatričkou, v ktorých nebola konštatovaná potreba hospitalizácie resp. skutočnosť, že by si ju na jednej strane zdravotný stav žalobkyne vyžadoval, avšak v dôsledku sociálnej fóbie, by ju nebolo možné absolvovať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na list samotnej žalobkyne, ktorý adresovala MUDr. G., posudkovému lekárovi, ktorý jej vec posudzoval po podaní odvolania. V tomto liste ( na rozdiel od správnej žaloby) neuviedla, že by jej hospitalizácii bránila jej sociálna fóbia, ale skutočnosť, že sa sama stará o syna. Správny súd má pritom za to, že potreba hospitalizácii ( teda existencie stavov, ktoré nie je možné zvládnuť ambulantnou liečbou) je jedným (nie jediným) znakom toho, že by mohlo ísť o ťažkú formu psychického ochorenia.

32. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku, že žalobkyňa nebola posudkovými lekármi riadne vyšetrená, tak správny súd opakovane zdôrazňuje, že posudkoví lekári vo všeobecnosti vychádzajú pri svojich záveroch zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. Nerobia v pravom slova zmysle vlastné vyšetrenie. Ich závery vychádzajú predovšetkým z odborných vyšetrení realizovaných ošetrujúcimi špecialistami posudzovanej osoby. Tak tomu bolo aj v posudzovanej veci. S ohľadom na uvedené, nemôže byť dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia ani to, že žalobkyni nebolo umožnené mať so sebou u posudkového lekára MUDr. G. ( po podaní odvolania) sprevádzajúcu osobu. Uvedené nemá a nemôže mať žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že tu existujú rozpory pri záveroch posudkovej lekárky MUDr. G.. Uvedená posudková lekárka veľmi jasne a zrozumiteľne vyjadrila svoje závery v posudkovej časti,

pričom tieto korešpondujú so správami ošetrujúcej lekárky žalobkyne, ktoré sú v správe označené. Uvedené je pritom pre posúdenie tejto otázky zásadné.

33. Záverom správny súd konštatuje, že žalobkyňa predložila správnemu súdu v rámci súdneho konania lekársku správu zo dňa 4.10.2019, ku ktorej sa správne orgány nemohli vo svojich rozhodnutiach vyjadriť, nakoľko bola vypracovaná až po skončení administratívneho konania. Ako už bolo uvedené v odseku 15 tohto rozhodnutia, má správny súd za to, že nejde o „ klasickú správu“ z vyšetrenia, ale skôr o vyjadrenie ošetrujúcej lekárky k celkovému priebehu ochorenia žalobkyne. Vo svojej podstate je táto správa všeobecná, odkazuje predovšetkým na predošlý stav žalobkyne a genézu ochorenia. Nemá však zásadnú vypovedaciu hodnotu k aktuálnemu stavu žalobkyne, ktorý je pre posúdenie veci zásadný. Odkazuje najmä na to, že v minulosti mala žalobkyňa v anamnéze škodlivé pitie, útekové správanie a podobne. Pokiaľ ide o učinený záver ohľadne stredne ťažkých až ťažkých depresívnych epizód, tak nie je uvedené, ktoré z nich v súčasnosti u žalobkyne prevažujú, ani odkaz na konkrétne vyšetrenia resp. správy, v ktorých by boli takéto ťažké epizódy v poslednom čase zdokumentované. V zátvorke lekárka uviedla, že liečenie žalobkyne bolo možné ambulantne len za pomoci príbuzných, ktorí ju strážili. Uvedené však zo správ tejto lekárky za rok 2018 vôbec nevyplýva. Naopak žalobkyňa sama kontaktuje lekárku osobne alebo telefonicky, nie je zdokumentovaná žiadna potreba spolupráce príbuzných pri liečbe. Je možné, že takéto stavy mala žalobkyňa v minulosti, avšak podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie tomu tak nebolo v rokoch 2018 a 2019. Aj táto skutočnosť podporuje závery žalovaného ohľadne zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne.

34. Správny súd je toho názoru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní riadne odôvodnil svoje závery, ktoré vychádzali z opakovaných odborných posúdení zdravotného stavu žalobkyne, pričom boli vzaté do úvahy všetky lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila správnym orgánom do právoplatného skončenia administratívneho konania. Posudkoví lekári riadne uviedli, ktoré ochorenie považujú za príčinu dlhodobého nepriaznivého stavu žalobkyne, vysvetlili jeho zákonnú kategorizáciu, percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená ako maximálne možná v zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia. Žalovaný sa riadne zaoberal aj ostatnými zdravotnými postihnutiami, za ktoré žalobkyni patrí zvýšenie percentuálnej miery o 10 % podľa Preskúmavané rozhodnutie žalovaného má z obsahového hľadiska všetky zákonom požadované náležitosti. Preskúmaním administratívneho spisu, dávkového spisu a prebiehajúceho konania správny súd nezistil žiadne porušenia práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

35. V posudzovanej veci posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav žalobkyne, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, nie sú zistené diskrepancie medzi ich závermi a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom predložila. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, na základe predloženej zdravotnej dokumentácie dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili.

36. Záverom správny súd dodáva, že správne orgány budú opätovne posudzovať zdravotný stav žalobkyne už na jar roku 2021. Nie je pritom vylúčené, aby bol jej zdravotný stav posúdený inak ako tomu bolo pri kontrole v roku 2019. Podstatné budú najmä lekárske správy z obdobia po právoplatnosti preskúmavaného administratívneho konania.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).