Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32C-8-2020.pdf
PDF · 84.48 KB
Case nature
Subarea
32C/8/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: U.. Z. Z., Z.., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Y. XX, I., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovaným: 1/ A. A.D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. S. XX, I., 2/ J. Z.X., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. XX, I., 3/ D. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. S.Ú. XX, I., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 29.09.2020 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v nasledovnom znení: "Súd zriaďuje k stavbe, súpisné č.: XXX, druh: dom, postavenej na parcele č.: XXX/XX, zapísanej na LV č.: XXXX vedenom pre katastrálne územie: K. D.; k stavbe, súpisné č.: XXX, druh: záhradná chatka, postavenej na parcele č.: XXXX/X, zapísanej na LV č.: XXXX vedenom pre katastrálne územie: I.; k pozemku, parcelné č.: XXXX, výmera 794 m2, druh: ostatná plocha a pozemku parcelné č. XXXX, výmera 1772 m2, druh trvalý trávny porast, zapísaných na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie: D.; k pozemku, parcelné č.: XXXX, výmera 1485 m2, druh: vinica a pozemku parcelné č. XXXX, výmera 180 m2, druh: záhrada, zapísaných na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie: X., ktoré sú vo vlastníctve J. Z.Š., E.. XX.X.XXXX, I. G. XXXX/XX, XXX XX I., záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení zo dňa 27.7.2017 vo výške 30.000,- Eur s príslušenstvom."
2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.07.2017 uzavrel s dlžníkom (žalovaný 1/) zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo prenechanie peňažných prostriedkov v sume 30.000,- eur zo strany žalobcu ako veriteľa v prospech dlžníka na dohodnuté časové obdobie a záväzok dlžníka po uplynutí dohodnutého časového obdobia previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na LV. č. XXXX vedenej Okresným úradom I., katastrálnym odborom pre okres: I. U., F. I. - A.. Č.. S. A., katastrálne územie: S. A., a to bytu č. XX na X. p. bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod: O.Č. X, I., postavenom na pozemku parcely registra "C" s parc. č. XXXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 2777 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku zastavanom domom o veľkosti 1118/100000, v prospech žalobcu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 za podmienky, že dlžník do dohodnutého časového obdobia nadobudne vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/1, a to bez akejkoľvek ťarchy, resp. akéhokoľvek práva tretej osoby k tejto nehnuteľnosti. V zmysle čl. II zmluvy bolo dohodnuté obdobie na splnenie záväzku dlžníka najneskôr do troch rokov odo dňa podpisu zmluvy, t. j. do dňa 27.07.2020, pričom k splneniu záväzku malo dôjsť povolením vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. Vzhľadom na to, že do dohodnutého obdobia k splneniu záväzku zo strany dlžníka nedošlo, bol dlžník povinný vrátiť žalobcovi prenechané peňažné
prostriedky spolu s úrokom vo výške 10 % ročne, a to najneskôr do troch dní od uplynutia lehoty troch rokov odo dňa podpisu zmluvy, t. j. do 30.07.2020. Žalobca dňa 10.08.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal dlžníkovi poštovou prepravou predžalobnú výzvu na plnenie, poštová zásielka adresovaná dlžníkovi sa dňa 13.08.2020 vrátila odosielateľovi ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Keďže dlžník svoj splatný dlh v lehote stanovenej v predžalobnej výzve na plnenie nesplnil, žaloba vyzval na splnenie ručiteľského záväzku ručiteľov dlžníka. Podľa ručiteľského vyhlásenia v čl. III zmluvy, v prípade ak dlžník nesplní svoj záväzok vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi vyplývajúci z čl. II ods. 3 alebo 4 zmluvy, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval, žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sa ako ručitelia spoločne zaväzujú, že veriteľovi vrátia peňažné prostriedky vo výške dohodnutej v čl. II ods. 3 alebo 4 zmluvy namiesto dlžníka, v dôsledku čoho uspokoja pohľadávku veriteľa. Žalobca dňa 25.08.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal ručiteľom poštovou prepravou výzvu na splnenie ručiteľského záväzku, pričom lehotu na splnenie určil do 05.09.2020. Výzvu adresoval každému z ručiteľov na dve adresy, pričom z adries D. X, I. (vo vzťahu k žalovanému 2/) a S. XX, I. (vo vzťahu k žalovanému 3/) sa výzvy žalobcovi vrátili ako nedoručené z dôvodu, že adresát je neznámy. Z adresy D. XX, I. (kde sa podľa vedomosti žalobcu ručitelia zdržiavali) sa výzvy žalobcovi vrátili z dôvodu neprevzatia zásielok v odbernej lehote. Z dôvodu, že dlžná suma nebola žalobcovi v stanovenej lehote uhradená zo strany dlžníka ani zo strany ručiteľov, žalobca podal dňa 09.09.2020 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Podľa žalobcu je vymoženie jeho pohľadávky ohrozené z dôvodu zjavnej neochoty splniť svoj splatný záväzok zo strany dlžníka a ručiteľský záväzok zo strany ručiteľov. Žalobca v predžalobnej výzve adresovanej dlžníkovi a rovnako tak aj vo výzve adresovanej ručiteľom dal žalovaným možnosť predĺžiť stanovený termín na úhradu v prípade ich ochoty dobrovoľne splniť identifikovateľný záväzok, ak momentálne objektívne nedisponujú náležitým množstvom peňažných prostriedkov, a to za predpokladu, že uznajú svoj splatný záväzok formou exekučnej notárskej zápisnice a zaviažu sa splniť svoj záväzok v jednotlivých splátkach najneskôr do 12 mesiacov. Ani jednému zo žalovaných sa však výzvy nepodarilo doručiť, čo zvyšuje právnu neistotu žalobcu a ohrozuje vymoženie jeho splatnej pohľadávky. Odôvodnenosť obavy z ohrozenia exekúcie žalobca vidí tiež v už zriadených záložných právach na nehnuteľnostiach žalovaného 2/, zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX. Žalobca preto navrhuje zriadiť záložné právo aj na nehnuteľnostiach žalovaného 2/ zapísaných na LV č. XXXX a na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX. Zriadením záložného práva výlučne na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX by bolo vymoženie pohľadávky žalobcu naďalej ohrozené, keďže na zálohu by vzniklo viac záložných práv, pričom záložné práva v prospech žalobcu by boli uspokojené len ako druhé v poradí. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného 2/.
3. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho zariadenia žalobca priložil nasledovné listiny: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, platobný príkaz zo dňa 27.07.2017 na sumu 30.000,- eur, potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.09.2020 o podaní žaloby dňa 09.09.2020 sp. zn. 3Up/1794/2020, predžalobná výzva na plnenie zo dňa 10.08.2020 spolu s poštovou obálkou, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výzvy na splnenie ručiteľského záväzku zo dňa 25.08.2020 spolu s poštovými obálkami, zmluva uzatvorená v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka zo dňa 27.07.2017.
4. Podľa § 343 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Medzi základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia sudcovského záložného práva), ktorých splnenie musí súd vždy skúmať, patrí: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) existencia skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie (peňažného) nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, c) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, d) zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existencia dôvodnej obavy, že (budúca) exekúcia bude ohrozená (zmarená). Okrem toho musí súd posúdiť, či nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva) neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom (nad nevyhnutný rozsah).
11. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti špecifikované v návrhu zamietol predovšetkým z dôvodu, že žalobca ani v minimálnom rozsahu neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia v návrhu špecifikovanej pohľadávky bude ohrozená (zmarená).
12. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.
13. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol len toľko, že vymoženie jeho pohľadávky je ohrozené z dôvodu zjavnej neochoty splniť svoj splatný záväzok zo strany dlžníka a ručiteľský záväzok zo strany ručiteľov. Poukázal tiež na to, že ani jednému zo žalovaných sa nedoparilo doručiť predžalobné výzvy, čo zvyšuje jeho právnu neistotu a ohrozuje vymoženie jeho splatnej pohľadávky. Odôvodnenosť obavy z ohrozenia exekúcie videl tiež v už zriadených záložných právach na nehnuteľnostiach žalovaného 2/ zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX W. Č.. XXXX.
14. Konajúci súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, že žalovaní realizujú alebo zamýšľajú realizovať také faktické alebo právne úkony, ktoré by smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie jeho splatnej pohľadávky. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, že by žalovaný 2/ robil alebo zamýšľal urobiť akékoľvek úkony, ktorými by so svojimi nehnuteľnosťami disponoval alebo ktorými by tieto nehnuteľnosti zaťažil v prospech tretích osôb. Žalobca takisto netvrdil a ani neosvedčil, že by súčasné či minulé správanie sa žalovaných alebo celkové okolnosti prípadu odôvodňovali obavu, že žalovaní sa budú snažiť vyhnúť splneniu svojej povinnosti a teda budú robiť úkony (zbavovať sa majetku či svojich príjmov), ktoré by neskôr viedli k zmareniu exekúcie. Len zo skutočnosti, že žalovaní nesplnili svoj záväzok v lehote splatnosti a že neprevzali predžalobnú výzvu v odbernej lehote (resp. zásielka s predžalobnou výzvou sa vrátila s poznámkou "adresát je neznámy"), nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru (a to ani v rovine osvedčenia), že budúca exekúcia splatnej pohľadávky žalobcu bude ohrozená, resp. zmarená. Žalobcom uvádzaná obava z ohrozenia exekúcie
nemôže byť len všeobecná či hypotetická, nemajúca oporu v predchádzajúcom či súčasnom správaní sa žalovaných.
15. K tvrdeniu žalobcu, že odôvodnenosť obavy z ohrozenia exekúcie potvrdzujú aj zriadené záložné práva na nehnuteľnostiach žalovaného 2/, konajúci súd uvádza, že tieto záložné práva existovali už aj pred podpisom predmetnej zmluvy a ručiteľského vyhlásenia zo dňa 27.07.2017, t. j. ide o dlhodobý stav. Samotná skutočnosť, že niektoré nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ ako ručiteľa boli už v čase vzniku záväzku zaťažené záložným právom, preto bez ďalšieho nemôže odôvodňovať súčasnú obavu, že exekúcia splatnej pohľadávky žalobcu bude ohrozená.
16. Navyše, návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podľa názoru súdu nevykonateľný, t. j. na podklade takto nariadeného zabezpečovacieho opatrenia by súdom zriadené záložné právo nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. V prvom rade je potrebné uviesť, že samotný návrh (petit) smeruje len proti žalovanému 2/, resp. len voči nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Už samotná táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/. Ani jednu z uvedených nehnuteľností pritom žalovaný 2/ nevlastní sám (vo svojom výlučnom vlastníctve), ale je len podielovým alebo bezpodielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. Sudcovské záložné právo by tak bolo možné zriadiť len na jeho spoluvlastnícky podiel, nie však na celú nehnuteľnosť, ako to navrhuje vo svojom návrhu žalobca (s výnimkou nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 2/ a 3/, kde by však návrh mal smerovať voči obom žalovaným 2/ a 3/). Aj tieto dôvody viedli konajúci súd k zamietnutiu návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. Keďže neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP zamietol.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, ale keďže im žiadne trovy v konaní nevznikli (nebol im ani doručený návrh), súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 a § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).