Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-749-2020.pdf
PDF · 97.44 KB
Case nature
Subarea
8Ek/749/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: U.. Y. R., O.. XX. XX. XXXX, V. P. XXX, XXX XX P., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: C.. V.. Ľ. R., O.. XX. XX. XXXX, V. P. N. XXXX/XX, XXX XX O. V., zast. JUDr. Hana Sopko, so sídlom Tehelná 7296/9A, 917 01 Trnava, o vymoženie 816,29 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: U.. W. H., so sídlom exekútorského úradu Š.Z. U. XXXX/XX, XXX XX K., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd oprávnenej voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 43,62 EUR, ktoré budú v prospech oprávnenej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22. 04. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 816,29 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 19C/59/2017 zo dňa 26. 06. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 07. 2019 a vykonateľnosť dňa 04. 08. 2019 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 26. 05. 2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: U.. W. H.Á., so sídlom exekútorského úradu Š. U. XXXX/XX, XXX XX K., ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.
3. Súdnemu exekútorovi bol dňa 17. 06. 2020 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16. 06. 2020, v ktorom povinný uvádza, že v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku podáva návrh na zastavenie exekúcie v celosti z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ktorý odôvodňuje nasledovne dňa 01. 10. 2011 bolo medzi účastníkmi konania uzavreté manželstvo a týmto dňom vzniklo medzi účastníkmi konania bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM"). Manželstvo účastníkov konania zaniklo na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 10. 2016 a ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Po uzavretí manželstva sa stali účastníci konania spoločne spoludlžníkmi zmluvy o splátkovom úvere uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 25. 06. 2013, na základe ktorej im obom bol poskytnutý úver vo výške 85 000,00 EUR. Podľa zmluvy sú obaja účastníci konania povinní spoločne a nerozdielne splácať spoločný úver a aj poistné tohto úveru. Spoločný úver a poistné boli splácané v pravidelných mesačných splátkach do 15. 10. 2016, t.j. až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po 15. 10. 2016 boli spoločný úver a poistné splácané výlučne povinným v plnej výške z príjmov, ktoré nadobudol po zániku manželstva.
4. Titulom plnenia spoločného dlhu má povinný voči oprávnenej tzv. regresný nárok na jednu polovicu celkovej sumy zaplatených splátok spoločného úveru a poistného. Povinný si listom zo dňa 06. 09. 2019 uplatnil voči oprávnenej regresný nárok, ktorý v danom čase podrobne a prehľadne vyčíslil na sumu spolu vo výške 6 662,89 EUR a zároveň oprávnenú vyzval na úhradu sumy vo výške 6 662,89 EUR najneskôr v deň nasledujúci po dni doručenia tejto výzvy. Oprávnená si dňa 10. 09. 2019 prevzala listovú zásielku s podacím číslom E., obsahom ktorej bolo uplatnenie regresného nároku spolu s výzvou na zaplatenie. K úhrade dlžnej sumy zo strany oprávnenej nedošlo, preto povinný ďalším listom zo dňa 12. 09. 2020 (povinný mal zrejme na mysli 12. 09. 2019) adresovaným oprávnenej oznámil, že v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka jednostranne započítal ich vzájomné splatné pohľadávky nasledovne: pohľadávka oprávnenej voči povinnému priznaná uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 19C/59/2017 zo dňa 26. 06. 2019 vo výške 909,09 EUR a pohľadávka povinného voči oprávnenej titulom regresného nároku z plnenia spoločného záväzku na úhradu spoločného úveru vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 26. 06. 2013, v rozsahu 1/2 povinným vykonaných splátok, splatnej dňa 11. 09. 2019 v sume 6 662,89 EUR. Vzájomné pohľadávky účastníkov konania týmto započítaním zanikli v rozsahu 909,09 EUR. Povinný zároveň vyzval oprávnenú na úhradu sumy vo výške 5 753,80 EUR najneskôr v deň nasledujúci po dni doručenia tejto výzvy. Do dnešného dňa nedošlo k úhrade dlžnej sumy zo strany oprávnenej. Oprávnená si dňa 17. 09. 2019 prevzala listovú zásielku s podacím číslom E., obsahom ktorej bolo jednostranné započítanie spolu s výzvou na zaplatenie. Právny zástupca oprávnenej bol následne dňa 18. 09. 2019 informovaný o zániku pohľadávky oprávnenej vo výške 909,09 EUR (nároku oprávnenej na náhradu trov], v dôsledku započítania. Vzhľadom na to, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, t.j. došlo k zániku vymáhaného nároku jednostranným započítaním, návrh na začatie exekúcie bol podaný neoprávnene, nakoľko oprávnená nedisponuje žiadnou pohľadávkou voči povinnému, preto je nevyhnutné exekúciu zastaviť.
5. Oprávnená vo svojom vyjadrení, prostredníctvom právneho zástupcu, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16. 06. 2020 uviedla, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Ako dôvod na zastavenie exekúcie totiž povinný argumentuje tým, že si voči oprávnenej, vo veci nesúvisiacej s týmto exekučným konaním, mal jednostranne započítať pohľadávku, čím malo údajne dôjsť k zániku pohľadávky oprávnenej v tomto exekučnom konaní. Oprávnená popiera túto pohľadávku a jej výšku a poukazuje na to, že ide len o tvrdenie povinného, s cieľom vyhnúť sa povinnosti uhradiť súdom priznanú sumu. Citujúc ust. § 61e Exekučného poriadku uvádza, že predmetná pohľadávka, ktorú údajne povinný voči oprávnenej má, je sčasti premlčaná a nie je ani judikovaná. Nemožno započítať tvrdenú pohľadávku voči súdom priznanej pohľadávke. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne a mal by bez ďalšieho návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť a v exekúcii pokračovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie a navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a v exekučnom konaní pokračoval. Zároveň navrhuje, aby súd priznal oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s týmto vyjadrením a konaním o návrhu na zastavenie exekúcie.
6. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 30. 06. 2020 označenom ako „Zaslanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu spolu s prílohami, vyjadrenie zástupcu oprávnenej a upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne .
11. Podľa § 48 ods. 4 Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť a) rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť, b) listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať, c )listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu, d) spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.
12. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 15. 06. 2020 a návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 17. 06. 2020. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok.
13. Podľa § 61e Exekučného poriadku: „Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.“
14. V zmysle cit. ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak právne skutočnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku nastali po vzniku exekučného titulu, súd exekúciu zastaví. Z tohto všeobecného pravidla však existuje výnimka zakotvená v cit. ust. § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorej súd exekúciu nezastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastalo jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného.
15. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Súd v takom prípade následne vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že jednostranným započítaním judikovanej pohľadávky povinného došlo k zániku vymáhaného nároku, exekúciu zastaví.
16. Pokiaľ však povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ v ustanovení § 61e Exekučného poriadku súd interpretuje tak, že neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred alebo po začatí exekúcie. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ teda súd interpretuje vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“. Výklad, že exekučný súd prihliada na jednostranné započítanie, ktoré nastalo pred začatím exekúcie, by poprel zmysel a účel predmetného ustanovenia Exekučného poriadku.
17. Právna úprava účinná pred 1. aprílom 2017 pripúšťala, aby povinný v exekučnom konaní vzniesol námietku jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky. Dôvodom, prečo nová právna úprava (účinná od 1. apríla 2017) takéto jednostranné započítanie vylúčila, je snaha o zjednodušenie postupu exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie. Námietka jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky vyžadovala, aby exekučný súd posúdil ako predbežnú otázku, či pohľadávka povinného existuje, čo je úlohou, ktorá patrí do sporového konania (najmä môže byť potrebné vytýčiť pojednávanie na vykonanie dokazovania). Snahou zákonodarcu bolo redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Z praxe je rozpoznané, že možnosť namietať jednostranné započítanie mohla byť zo strany povinného zneužívaná na zdržiavanie exekučného konania, najmä ak povinný uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že má voči oprávnenému pohľadávku, a ak bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie na vyhodnotenie pravdivosti týchto tvrdení. V exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 je jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky prípustné, nakoľko tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Vzhľadom na uvedené, staršia judikatúra ohľadom riešenia námietky započítania v exekučnom konaní, na ktorú poukazuje i povinný vo svojom návrhu a zastavenie exekúcie, je na exekučné konania začaté po 1. apríli 2017 použiteľná iba v značne obmedzenom rozsahu.
18. Ustanovenie §61e Exekučného poriadku však nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré povinný uplatňuje voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Nie je tiež vylúčená zodpovednosť oprávneného za škodu spôsobenú protiprávnym konaním (podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. nepodaním návrhu na zastavenie exekúcie po zániku pohľadávky).
19. Zhrnúc vyššie uvedené závery súd (s poukazom na § 61e Exekučného poriadku neprihliadajúc na kompenzačný úkon povinného) tak na podklade exekučného titulu (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku) považoval za preukázané, že oprávnená je osobou oprávnenou požadovať od povinného splnenie povinnosti na podklade predloženého exekučného titulu a v konaní nezistil žiadne právne prekážky, ktoré by v posudzovanom prípade bránili výkonu exekúcie. Opačný výklad by podľa súdu v danom prípade celkom zjavne viedol k popretiu účelu a zmyslu ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, ktoré je vyjadrením snahy zákonodarcu redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Súd opätovne pripomína, že podkladom pre zavedenie tohto ustanovenia do Exekučného poriadku bolo práve poznanie vychádzajúce zo súdnej praxe, že za účelom preukázania existencie započítavanej pohľadávky bolo zväčša potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré patrí do základného sporového konania a nie do konania exekučného, určeného len na faktický výkon exekučných titulov (k tomu porovnaj Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072.).
20. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietol jednostranné započítanie pohľadávky (regresného nároku z plnenia spoločného záväzku na úhradu spoločného úveru vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 26. 06. 2013, v rozsahu 1/2 povinným vykonaných splátok, splatnej dňa 11. 09. 2019 v sume 6 662,89 EUR), ktorú oprávnená popiera, pričom však predmetná pohľadávka povinného nie je osvedčená exekučným titulom. Súd vzhľadom na vyššie uvedené na takéto tvrdenie povinného neprihliadol.
21. Súd na základe zistených skutočností a výkladu súvisiacich právnych noriem dospel k záveru, že povinný neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
26. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z .z.") základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
27. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.
28. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
29. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
30. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania. Súd z dôvodu, že povinný si neuplatnil trovy exekučného konania v spojení so skutočnosťou, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu, nepriznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
31. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
32. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
33. Právny zástupca oprávnenej si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia súvisiace s vyjadrením oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal povinného, aby nahradil oprávnenej výdavky na zastupovanie v súvislosti s vyjadrením oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 43,62 EUR t.j. jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 25,73 EUR režijný paušál vo výške 10,62 EUR + 20% DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.