Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8To-38-2019.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/38/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému Z.. J. J. a spol. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/7/2017 zo dňa 12. 12. 2018, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 19. októbra 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 5T/7/2017 zo dňa 12. 12. 2018 podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaných Z.. J. J., Bc. X. I., Y. U., Z. T. a R. R. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 24.01.2017 sp. zn. 3Pv 329/16/8803 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mali spáchať tak, že
v Košiciach na chodbe štvrtého poschodia bytového domu na ul. A. č. XX dňa 08.06.2016 v čase okolo 00,26 hod. po výzve poškodeného nstržm. PZ J. R. adresovanej obvinenému R. R., aby upustil od protiprávneho konania a prestal rušiť nočný kľud, obvinený R. ho rukami sotil do oblasti hornej časti tela, vzápätí obvinený J. pritlačil rukou o stenu poškodeného nstržm. PZ R., z ktorého zovretia sa poškodený uvoľnil a následne sa pridali aj ostatní obvinení, ktorí opakovane sácali, kopali a udierali päsťami poškodeného nstržm. PZ J. R. do oblasti kolena a tváre, pričom v priebehu útoku obvinený T. kopol do oblasti brucha poškodenú stržm. PZ Z.. J. M. a napokon obvinený J. túto sotil tak, že sa udrela o zárubňu vedľajšieho bytu, čím takto spôsobili poškodenému nstržm. PZ J. R. zranenia a to: pomliaždenie prednej brušnej steny, podvrtnutie krčnej chrbtice a čiarovité odreniny na záhlaví a zadnej strane krku a ľavom pleci s dobou liečenia a neschopnosťou k práci do 7 dní a poškodenej stržm. PZ Z.. J. M. spôsobili pomliaždenie prednej brušnej steny s dobou liečenia a neschopnosťou k práci do 7 dní,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. Má za to, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania bolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku uvedeného v obžalobnom návrhu. Pripustil, že v danej veci ide o komplikovanú dôkaznú situáciu, pričom je potrebné si uvedomiť, že k spáchaniu skutku došlo v relatívne krátkom časovom úseku na veľmi malom priestore (chodba obytného domu). Aj keď obžalovaní popierajú spáchanie skutku aj užívanie drog, hodnovernosť ich výpovedí je spochybnená toxikologickým vyšetrením, z ktorého je zrejmé, že v ich moči bola zistená prítomnosť THC látky a teda, že sa dopustili skutku nielen pod vplyvom alkoholu, ale aj drog. Vysvetlil, prečo poškodení neboli schopní úplne do podrobností popísať, ktorí z obžalovaných počas útoku konali najintenzívnejšie, avšak obaja vedeli jednoznačne uviesť, že na ich napadnutí sa podieľali všetci piati obžalovaní. Taktiež
svedkovia - príslušníci Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ (ďalej len PMJ - pozn. krajského súdu) potvrdili, že po ich príchode na miesto činu boli obžalovaní naďalej agresívni, napádali poškodených, a preto voči nim použili donucovacie prostriedky. Poukázal tiež na skutočnosť, že samotný priebeh služobného zákroku zo strany príslušníkov PMJ, ich činnosť na Obvodnom oddelení, ako aj zranenia obžalovaných pri tomto zákroku, nie sú predmetom tohto trestného konania. Výpovede poškodených boli verifikované aj výpoveďami svedkov incidentu R. W. a S. W.. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že mechanizmus vzniku zranení poškodených zodpovedá spôsobu, o akom vypovedajú poškodení a svedkovia. Z tohto pohľadu je preukázané, že zranenia poškodených vznikli v dôsledku útoku obžalovaných. Imitovanie zranení zo strany poškodenej úplne vylúčil. V neposlednom rade má za preukázané, že bola naplnená aj subjektívna stránka uvedeného trestného činu, t.j. úmysel použiť fyzické násilie voči poškodeným v úmysle pôsobiť na výkon ich právomocí, keďže obaja poškodení boli v služobných uniformách a vykonávali služobnú činnosť.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaní vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora navrhli, aby ho odvolací súd zamietol ako nedôvodné, pretože nevychádza zo skutočného skutkového a právneho stavu, ktorý bol prezentovaný vo výsledkoch vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Napadnutý rozsudok považujú za zákonný a spravodlivý, nakoľko vychádza zo skutočného skutkového a právneho stavu a to z nezvládnutého služobného zákroku poškodených.
Obžalovaný Z.. J. prostredníctvom svojej obhajkyne tvrdí, že samotná okolnosť prítomnosti THC v krvi človeka, nie je dôkazom o tom, či hovorí alebo nehovorí pravdu. Výpovede poškodených označil ako vzájomne sa rozchádzajúce a dodal, že poškodená dokonca za osobu, ktorá ju mala kopnúť do brucha pri rekognícii opoznala inú osobu ako je uvedená v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní neboli výpovede poškodených verifikované výpoveďami svedkov S. W. a S. W. a skôr títo svedkovia potvrdili verziu obžalovaných o priebehu a forme služobného zákroku. V prvom rade poškodený R. bezdôvodne vyprovokoval potýčku s obžalovaným R., pričom forma služobného zákroku, ktorú hliadka zvolila, nebola nevyhnutná, neodkladná, nebola primeraná, ani zákonná. Podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 3 Zákona o Policajnom zbore, bol postup hliadky nezákonný. Zásahom do vlastníckeho práva k bytu (vypnutím poistiek) poškodení prekročili právomoc verejného činiteľa a to tak, že započali výkon služobného zákroku nelegitímne, preto v ďalšom nemožno poškodeným priznať status verejného činiteľa.
Obžalovaný U. poprel, že by mala byť vierohodnosť jeho výpovede spochybnená pozitívnym toxikologickým vyšetrením. V rámci prípravného konania, rovnako tak v konaní pred súdom využil svoje právo odoprieť vypovedať, je teda zrejmé, že ide o mylné tvrdenie prokurátora, keďže žiadna jeho výpoveď neexistovala. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením prokurátora o zhodnosti výpovedí poškodených. Faktom je, že poškodení nedokázali spoľahlivo opísať útok voči nim. Nesúčinnosť osoby, ktorej je obmedzovaná osobná sloboda príslušníkmi PZ nie je podľa jeho názoru možné posudzovať ako protiprávne konanie. Nesúhlasí ani s tvrdením prokurátora, že výpovede poškodených boli verifikované výpoveďami ostatných svedkov. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkyne K., z ktorej vyplynulo za akých okolností bol realizovaný služobný zákrok zo strany poškodených, rovnako akým spôsobom boli predvádzaní hliadkami PZ. Otázka, či určité zranenie je možné imitovať, je odbornou, pričom sa k nej vyjadril znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia. Okrem toho, poškodení boli v uvedený večer velení do jednej hliadky napriek tomu, že v uvedenom období tvorili pár a poškodená bola v danom období preukázateľne tehotná. Uvedené okolnosti sú v spojení s nedostatočnou služobnou skúsenosťou oboch poškodených, dôvodom nezvládnutia predmetnej situácie
- služobného zákroku z ich strany. Záverom poukázal na fakt, že práve protiprávne konanie poškodených bolo dôvodom vzniku celej konfliktnej situácie. Poškodení neoprávnene zasiahli do rozvodov elektriny bytu obžalovaného R., pričom následne mu bez zákonného dôvodu a svojvoľne neumožnili vstup do vlastného bytu.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že krajský súd už v danej veci konal, keď uznesením sp. zn. 8To/51/2018 z 18.9.2018 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pretože okresný súd nepremietol do výroku rozsudku výsledky hlavného pojednávania a neupravil skutkovú vetu obžaloby a v tomto smere sa nezaoberal otázkou zachovania totožnosti skutku pri jeho eventuálnej úprave.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd po vrátení veci dospel k opakovanému záveru o nevine obžalovaných. Vychádzal pritom z výpovedí obžalovaných R. a T. (obžalovaní J., I. a U. odmietli vo veci vypovedať), z výpovedí poškodených, svedkov J. K., J.. R. W., S. W., J. U., T. T., R. U., zo znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia znalca J.. W. W., R.., a J.. N. U., PhD., zo zápisnice o obhliadke miesta činu, zo zápisnice o prehliadke tela, zo zápisnice o rekognícii osôb, z lekárskych správ, z výsledkov toxikologického vyšetrenia, zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, zo správy Ministerstva vnútra, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, zo sobášneho listu poškodených, z rodného listu, z ktorého je zrejmé, že z manželstva poškodených sa dňa 24.2.2017 narodila J. R., na podklade ktorých dospel k záveru, že nie je možné urobiť jednoznačný záver, že prejednaný skutok je trestným činom, nakoľko v konaní obžalovaných chýbajú subjektívne aj objektívne znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že zo strany obžalovaných došlo k násilnému správaniu voči poškodeným s úmyslom pôsobiť na výkon ich právomocí ako verejných činiteľov - príslušníkov policajného zboru. Úmysel páchateľa má totiž smerovať k tomu, aby napadnutý orgán svoju právomoc buď vôbec nevykonal alebo ju vykonal inak, ako zamýšľal predtým, než došlo ku použitiu násilia. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že poškodení neadresovali obžalovanému Pješčákovi a následne ani ostatným obžalovaným žiadne výzvy v zmysle Zákona o policajnom zbore a nadväzujúcich právnych predpisov, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom mienia svoje právomoci vykonať, čo vyplýva aj z výpovedí samotných poškodených, ktorí nevedeli relevantným spôsobom vysvetliť, či vôbec použili výzvy, resp. aké výzvy použili. Skutočnosť, že došlo k fyzickému kontaktu medzi obžalovanými a poškodenými, sama osebe neznamená, aj vzhľadom na zistené okolnosti, že obžalovaní použili voči poškodeným násilie, už vôbec nie ktorý z obžalovaných akým spôsobom konal. Záverom okresný súd poukázal na to, že obžalovaní vedú riadny spôsob života, v mieste trvalých bydlísk sú bez negatívnych poznatkov, obžalovaný R. (aj jeho manželka) sú okolím považovaní za slušných ľudí, všetci sú zamestnávateľmi veľmi pozitívne hodnotení.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaných a nepochybil, keď oslobodil obžalovaných spod obžaloby prokurátora, pretože skutok nie je trestným činom.
Aj podľa názoru krajského súdu, nemožno bez akýchkoľvek pochybností dospieť ku záveru, že obžalovaní konali po objektívnej, aj subjektívnej stránke v úmysle, ktorý sa vyžaduje pri prečine útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Krajský súd uvádza, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o naplnení akéhokoľvek znaku skutkovej podstaty trestného činu, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaných. Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v tom prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaných a v prípade, ak vina nie je preukázaná, musia byť obžalovaní oslobodení spod obžaloby podľa § 285.
V danej veci, aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov zostali o vine obžalovaných dôvodné pochybnosti, v dôsledku ktorých okresný súd správne aplikoval zásadu in dubio pro reo a obžalovaných spod obžaloby oslobodil.
Dôkazy, na ktoré poukazoval prokurátor síce usvedčovali obžalovaných zo spáchania žalovaného trestného činu, ale tieto boli hodnotené izolovane len v tej časti, v ktorej zodpovedali vine obžalovaných bez ohľadu na celý rad početnejších dôkazov, resp. nedostatkov ktoré svedčili v prospech obžalovaných.
Výpovede poškodených boli podľa názoru odvolacieho súdu spochybnené do takej miery, že na ich podklade nie je možné jednoznačne ustáliť, že obžalovaní sa dopustili konania uvedeného v obžalobe.
V prvom rade boli vyvrátené ich výpovede o tom, že v byte obžalovaného R. nemanipulovali s poistkami, rovnako aj to, ako sa následne správal obžalovaný R. voči poškodenému R.. Výpovede svedkov W. a W. potvrdzovali viac obžalovanými tvrdený priebeh skutku a jednoznačne neusvedčovali obžalovaných z konania popísaného v obžalobe založeného na výpovediach poškodených tak, ako tvrdí prokurátor v podanom odvolaní. Pokiaľ svedkyňa W. potvrdila, že svedok T. kopol poškodenú do brucha, odvolací súd poukazuje na výsledky rekognície osôb, v rámci ktorých samotná poškodená neopoznala obžalovaného T. ako osobu, ktorá ju kopla, uviedla k nemu len toľko, že bol na mieste činu, ale do aktívneho útoku sa nezapájal, naopak, ostatných odhováral.
Ani príslušníci PMJ, ktorí boli privolaní poškodenou na miesto skutku, nevedeli žiadny spôsobom potvrdiť, či vyvrátiť, ktorá z verzií priebehu skutku sa odohrala dňa 8.6.2016 na chodbe 4. poschodia bytového domu na ul. A. č. 16 v čase okolo 00,26 hod.. Zhodne sa vyjadrovali až o tom, v akom stave našli poškodených a obžalovaných, pričom agresivita obžalovaných spočívala v tom, že rozhadzovali rukami, nespolupracovali a bránili sa zadržaniu.
Ani zistené a zadokumentované zranenia poškodených nenasvedčovali jednoznačnému záveru, že útok piatich obžalovaných voči nim dvom bol vedený len spôsobom, aký vo svojich výpovediach popisovali v priebehu konania. Z medicínskeho hľadiska nebolo podľa znalcov možné určiť, či zranenia mali obranný alebo útočný charakter. U poškodenej konštatované pomliaždenie brušnej steny je poranením všeobecným, ktoré môže vzniknúť aj inak, napríklad pádom. Toto zranenie bolo zistené len na základe citlivosti brušnej steny pohmatom, neboli prítomné známky odrenín. Objektívne je možné podľa znalca povedať, že takéto poranenie je možné aj imitovať.
Okrem toho, poškodený R. neopoznal obžalovaného I., o ktorom skôr vypovedal, že napadol poškodenú kopnutím do brucha, rovnako neopoznal ani T., ktorému obžaloba kladie za vinu, že mal zaútočiť na poškodenú kopnutím. Nebola si istá, či U. a J. boli na mieste činu.
Krajský súd sa teda plne stotožnil so záverom okresného súdu, že samotný fyzický kontakt medzi obžalovanými a poškodenými, sám osebe neznamená, aj vzhľadom na zistené okolnosti, že obžalovaní použili voči poškodeným násilie, a už vôbec nie ktorý z obžalovaných akým spôsobom konal.
Takto vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že zo strany obžalovaných došlo ku násilnému správaniu voči poškodeným s úmyslom pôsobiť na výkon ich právomocí ako verejných činiteľov - príslušníkov policajného zboru. Úmysel páchateľa má totiž smerovať k tomu, aby napadnutý orgán svoju právomoc buď vôbec nevykonal alebo ju vykonal inak, ako zamýšľal predtým, než došlo ku použitiu násilia. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že poškodení preukázateľne neadresovali obžalovanému R. a následne ani ostatným obžalovaným žiadne výzvy v zmysle Zákona o Policajnom zbore a nadväzujúcich právnych predpisov, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom mienia svoje právomoci vykonať, čo vyplýva aj z výpovedí samotných poškodených, ktorí nevedeli relevantným spôsobom vysvetliť, či vôbec použili výzvy, resp. aké výzvy použili.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd zákonne vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil, a prokurátor v odvolacom konaní neoznačil, ani neuviedol žiadne iné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že skutok kladený obžalovaným za vinu je trestným činom, krajský súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné pričom vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na presvedčivé odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na neho odkazuje.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.