Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_13C-13-2024.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/13/2024
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: 21.2.1996, trvale bytom C. XX, XXX XX C., prechodne bytom D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., prechodne bytom D. XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. U k l a d á žalovanému povinnosť nevstupovať dočasne do bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí v bytovom dome na ulici D. XX, XXX XX C., súpisné číslo XXXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. C., obec C., okres C..
II. V prevyšujúcej časti konanie o návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
III. U k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súde žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí v bytovom dome na ulici D. XX, XXX XX C., súpisné číslo XXXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. C., obec C., F. C..
IV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.3.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal vstupovať do bytu nachádzajúceho sa na ul. D. XX, XXX XX C., nachádzajúceho sa na prízemí, byt č. X, so súpisným č. XXXXX, bytovka postavená na parcele č. C KN C., F. C., zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. C., obec: C., okres: C.. Ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci, uložil mu kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami, a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia, z ich vzťahu pochádzajú tri maloleté deti: C. B., nar. XX.X.XXXX, A. B., nar. XX.X.XXXX a G. B., nar. X.XX.XXXX, so žalovaným bývajú prechodne v byte na ul. D. XX, XXX XX, a spolu s nimi bývajú v byte aj ich tri maloleté deti. Uviedla, že problémy v ich spolužití nastali pred 4 mesiacmi, kedy žalovaný začal vo veľkej miere požívať alkohol a kombinovať ho s liekom diazepan. Jeho správanie sa tak výrazne zmenilo k horšiemu. Začal ju podozrievať z nevery a z toho, že čakám dieťa s iným mužom. Stále odo nej pýtal dôkazy o tom, že je tehotná, chcel správy od lekára, že bola na potrat. Stále jej vytýkal, že s ním nechcem spať, tak že má určite niekoho druhého. Neustále mu vysvetľovala, že žiadne dieťa nečaká a že mu nie je neverná a nemá žiadnu známosť. Neveril jej a jeho žiarlivostné prejavy sa stále stupňovali. Odmietol odvádzať a vyberať deti zo školy a škôlky, tak starostlivosť o ne musela začať zabezpečovať sama, aj keď to je pre ňu veľmi časovo náročné. Často kričal na deti bezdôvodne. Keď sa žalovaný správal agresívne, deti k nemu odmietali ísť a vraveli, že tatik je znova opitý. Mali z neho strach a báli sa ho.
3. Ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 12.03.2024 ju opätovne upodozrieval, že je mu neverná, že je tehotná a čakám dieťa - dievčatko s niekým iným. Začala mu opätovne vysvetľovať, že to nie je pravda. Žalovaný sa veľmi rozčúlil. Vošiel do izby s nožom v ruke s tým, že jej chce ublížiť. Deti začali veľmi plakať a hrozne sa ho zľakli. Odstrčila ho a zavrela dvere do detskej izby, sadla si za dvere a pritlačila ich telom. Žalovaný sa chcel silou mocou dosť do izby a keďže už dvere nevládala udržať zatvorené, vošiel dovnútra. Veľmi sa bála nielen o svoj život, ale aj o život svojich detí. V tom zazvonila suseda a pýtala sa, prečo tak búchame a prečo žalovaný kričí, že zavolala políciu. Bola jej veľmi vďačná, pretože bez jej pomoci by situácia mohla dopadnúť oveľa horšie. Po príchode policajnej hliadky žalovaného - manžela vykázali zo spoločného obydlia po dobu 14 dní so zákazom priblíženia k jej osobe na vzdialenosť 50 metrov. Od toho času spáva kľudnejšie a nemusí sa báť že žalovaný príde pod vplyvom alkoholu a zopakuje sa nedávna situácia. Deti sú taktiež spokojnejšie a v kľude zaspávajú. V minulosti nevolala políciu, pretože sa bála, že sa tým situácia u nich doma ešte zhorší. Pred 3 mesiacmi jej hodil do lakťa popolník, avšak sama si ruku ošetrila. Vzhľadom na to, že sa toho času stará o tri malé deti a zabezpečuje im potreby, momentálne sa nemá kde odsťahovať, nakoľko nemám dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie samostatného bývania. Žalovaný je často pod vplyvom alkoholu, následkom ktorého sa správa voči nej agresívne. Chcela by žiť v kľude bez obáv a strachu z toho, kedy príde žalovaný domov a ublíži jej či už fyzicky alebo psychicky. Má obavy, že jeho správanie má už teraz výrazne negatívny vplyv na ich deti. Pociťuje neustály stres a spoločný byt je pre ňu miesto, kde má strach a obavy niečo povedať, kde má strach, aby sa žalovaný nerozčúlil a neublížil jej. Situácia u nich doma je veľmi zlá a postupom času sa stále zhoršuje. Na základe vyššie uvedeného má za to, že žalovaný bude aj naďalej pokračovať v agresívnom a voči nej ohrozujúcom správaní, a preto žiada súd o nevyhnutnú súdnu ochranu.
4. Na preukázanie týchto skutočností žalobkyňa predložila nedatovanú listinu označenú ako čestné prehlásenie, podľa ktorého H. I. ako svedok prehlasuje, že žalovaný jej jeho zať a žalobkyňa dcéra s tým, že žalovaný je „notorický alkoholik a žiarlivý psychopat, jej dcéru psychicky týra, nadáva jej do všelijakých, podozrieva ju z nevery neprávom, a vyvrcholilo to až do takého štádia, že musela zasiahnuť polícia Slovenskej republiky, a po 14 dňoch sa nič nezmenilo a pije aj ďalej, obáva sa o život svojej dcéry.“ Ďalej žalobkyňa predložila aj kópiu potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 12.3.2024 o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia – ktoré sa malo vzťahovať na priestor: byt na prízemí ul. D. XX, C., č. D. X, priestory bytového domu a okruh bytového domu vo vzdialenosti 50 m.
5. V súvislosti s potrebou objasnenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie súd žalobkyňu telefonicky predvolal na jej výsluch dňa 22.3.2024 o 13:15 hod, pri ktorom žalobkyňa uviedla, že od vtedy čo bol žalovaný vykázaný z obydlia, ju žalovaný niekoľkokrát kontaktoval telefonicky, že by chcel vidieť deti, čomu vyhovela tak, že deti odviedla ku svokre, kde sa aj videli, a bolo to bez nejakých ďalších konfliktov. Ďalej jej ešte vyvoláva s tým, že jej sľubuje, že sa to už nestane a chcel by obnoviť ich manželské spolužitie. Nijako ju neprenasleduje, a takáto situácia nenastala ani v minulosti. Žiadny iný incident od toho času medzi nimi nebol, akurát ju stále telefonicky kontaktuje, aby mu odpustila. Žalobkyňa dodala, že zamýšľa podať návrh na rozvod manželstva, a že pokiaľ ide o ich užívací pomer k bytu na D. XX, jedná sa o mestský nájomný byt, ktorého sú nájomcami obaja. Návrh jej pomohla vypracovať právnička z centra A., pričom jej ale nevysvetlila podmienky ohľadom kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia technickými prostriedkami s tým, že aj ona by mala mať pri sebe zariadenie. Súd ju upozornil aj na nejasnosti ohľadom nepribližovania sa k nej v súvislosti so starostlivosťou o deti a kontrolou dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Žalobkyňa následne uzavrela, že v tejto časti na návrhu netrvá, trvá na tom, aby žalovaný nestupoval do bytu, a vo zvyšku na návrhu netrvá.
6. Z informatívneho čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie C. vyplýva, že vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome I. J. XXXXX je Mesto Prešov.
7. Z úradného záznamu hliadky PZ zo dňa 12.3.2024 , ktorý si súd vyžiadal (čl. 15 súdneho spisu), vyplýva popis incidentu, ku ktorému bola táto hliadka vyslaná, a ktorý sa v podstatných znakoch zhoduje s popisom situácie ohľadom ich príchodu tak ako ho uviedla žalobkyňa.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
9. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).
12. Neodkladné opatrenie je potom dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a osvedčených žalobcom v jeho návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je pritom potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.
14. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení teda nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť osvedčené, a to aspoň do tej miery, že možno nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
15. Podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“) policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
16. Podľa § 27a ods. 9 ZoPZ vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
18. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
19. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a ochrany telesnej a duševnej integrity dotknutej osoby. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt eventuálneho páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku, alebo z ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity dotknutej osoby, s jeho obeťou. Hroziace násilie pritom môže byť fyzické, ale aj psychické, pri opatreniach na predídenie eventuálnej hrozbe však treba podľa možností, vzhľadom na neistú situáciu, zvažovať aj práva protistrany resp. povinnej osoby, a čo najviac (len v nevyhnutnom rozsahu) obmedziť zásah do jej práv tak, aby neutrpela neprimeranú ujmu. Dôvodnosť takéhoto zásahu tak treba posudzovať aj porovnaním závažnosti hroziaceho nebezpečenstva a miery jeho preukázania (pravdepodobnosti) vo vzťahu ku chránenému záujmu (teda dôvodov pre jeho nariadenie) na jednej strane, a opačných záujmov povinnej osoby, ktoré budú alebo môžu byť neodkladným opatrením dotknuté.
20. V danom prípade mal pritom súd na základe žalobkyňou uvádzaných a osvedčených skutočností za to, že je dôvodné neodkladne upraviť pomery strán ňou navrhovaným spôsobom v časti týkajúcej sa toho, aby žalovaný dočasne nevstupoval do bytu, v ktorom žalobkyňa býva. Žalobkyňa totiž podľa názoru súdu už poukazom na vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia policajtom a písomným prehlásením svojho otca pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúco osvedčila, že žalovaný je v súčasnosti zatiaľ stále dôvodne podozrivý z násilia, resp. z konania ohrozujúceho telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne. Tieto podozrenia z ohrozenia žalobkyne pritom, aj keď o ich reálnosti i závažnosti ešte môžu byť pochybnosti a o posúdení konania žalovaného zatiaľ zrejme ešte nebolo vydané žiadne rozhodnutie (keďže jeho konečné posúdenie, aj so zhodnotením obrany žalovaného, zrejme ešte len bude predmetom priestupkového alebo trestného konania), vzhľadom na mieru ich osvedčenia vyššie uvedeným úkonom policajta (vykázaním z obydlia), ako aj zrejmú prioritu ochrany jej telesnej a duševnej integrity (života a zdravia) pred ochranou práva na obydlie žalovaného, najmä za situácie, keď žalovaný podľa tvrdení žalobkyne i potvrdenia o vykázaní by sa mal zdržiavať na adrese jeho trvalého pobytu (u mamy) a tak má zrejme kde bývať, tak za danej situácie podľa názoru súdu nemožno považovať za celkom zjavne neprimerané opatrenie, dostatočne odôvodňuje rozhodnutie o tom, aby žalovaný dočasne nevstupoval do obydlia, v ktorom býva žalobkyňa. Právo žalovaného na eventuálnu náhradu škody, ktorá mu pritom vznikne, prípadne iné nároky spojené s jeho vylúčením z užívania z obydlia, v ktorom býva žalobkyňa, pritom nie sú týmto opatrením nijako dotknuté.
21. Vzhľadom na nariadenie neodkladného opatrenia súd zároveň postupom podľa § 326 ods. 1 CSP druhým výrokom uložil žalobkyni, aby v určenej lehote 30 dní podala žalobu vo veci samej s tým, že ak ho žalobkyňa v stanovenej lehote odo dňa doručenia tohto uznesenia nepodá, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 CSP). Túto lehotu súd určil aj s prihliadnutím na záujmy žalovaného považujúc ju za dostatočnú na spracovanie kvalifikovanej žaloby vo veci samej, prípadne na to, aby strany svoje vzťahy urovnali.
22. V prevyšujúcej časti žalobkyňa na návrhu na neodkladné opatrenia netrvala.
23. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
25. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
26. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného, a preto ho súd prejednal a posúdil analogicky podľa ustanovení o späťvzatí žaloby. V danom prípade žalobkyňa podľa obsahu svojho vyjadrenia zobrala svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zostávajúcej časti späť, a keďže tak urobila skôr než sa začalo predbežné prejednanie alebo pojednávanie o tejto veci, teda v čase, keď sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP neprihliada a jeho vyjadrenie k späťvzatiu preto nie je ani potrebné, súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti postupom podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP s poukazom na povahu veci, keď sa jedná iba o preventívne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol bez vyjadrenia protistrany, ako aj skutočnosť, že žalobkyni podľa obsahu spisu doposiaľ žiadne konkrétne trovy konania zatiaľ ani nevznikli, čo súd hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré stranám náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné len čo bolo vyhotovené (§ 332 ods. 2 CSP).