Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej, JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XX, zastúpený zákonným zástupcom U.. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XX, zastúpený právnym zástupcom JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Košice, Mlynská 28, IČO: 00 620 157, proti žalovanému A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. XXX/X, L. republika, zastúpený O.. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Čadca, Moyzesova 34, IČO: 35 675 071, v spore o náhradu škody z ublíženia na zdraví s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -101 (v záhlaví rozsudku nesprávne uvedené ) zo dňa 13.12.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. o zamietnutí žaloby.

M e n í rozsudok vo výroku II. o trovách konania tak, že stranám náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením , , , , , a a ust. Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania, z výsluchu zákonného zástupcu žalobcu, z výsluchu žalovaného, z vyjadrení právnych zástupcov, z výpovedí svedkov, z lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného A.. E. Š. dňa 31.03.2013, zo Znaleckého posudku A.. S. D., ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal za preukázané, že dňa 27.12.2017 došlo ku kolízii na lyžiarskom svahu na K. Z. - S. medzi dvoma lyžiarmi, maloletým žalobcom a žalovaným. Dôsledkom tohto stretu lyžiarov bolo zranenie maloletého žalobcu, aj žalovaného, ako to vyplýva z lekárskych správ v spise. U maloletého došlo ku špirálovitej zlomenine pravej dolnej končatiny s posunom. Tieto skutočnosti sú nesporné. V konaní bolo preukázané znaleckým posudkom, lekárskymi potvrdeniami, lekárskym posudkom o bolestnom, zranenie žalobcu (z tohto sa odvíja nárok uplatňovaný žalobou), jeho rozsah a liečba, čo stranami ani nespochybňované nebolo. Zásadnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo, kto za škodu na zdraví spôsobenú žalobcovi zodpovedá, resp. či za ňu zodpovedá žalovaný tak, ako sa to uvádza v žalobe, teda či on je vinníkom stretu lyžiarov na svahu, ako sa to v žalobe tvrdí. Táto

skutočnosť preukázaná nebola. Z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé a bez pochýb preukázané, a v tomto smere žalobca ohľadom svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, aká bola technika jazdy lyžiarov, aké bolo ich postavenie na svahu a ďalšie relevantné skutočnosti pre jednoznačný záver o zavinení predmetnej kolízie žalovaným.

4. Výzvou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.05.2018 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 3.721,- Eur z titulu bolestného za 195 bodov s poukazom na lekársky posudok A.. E. Š.. Zároveň sa v tejto výzve uvádza, že pokiaľ mal žalovaný v čase nehody uzavreté poistenie zodpovednosti v rámci komplexného cestovného poistenia (komerčné pripoistenie viacerých rizík vrátane liečebných nákladov a najmä poistenia zodpovednosti , do ktorého patrí aj náhrada škody za ktorú poistený zodpovedá napr. pri zrážke s iným lyžiarom a pod.) je potrebné, aby mu oznámil kontaktné údaje na danú poisťovňu a súčasne aby poisťovni (pokiaľ už tak neučinil) oznámil poistnú udalosť a predložil jej túto výzvu spolu s dokladmi týkajúcimi sa predmetné prípadu, ktoré má k dispozícii. To, že žalovaný nahlásil poistnú udalosť je zrejmé z mailu zo dňa 05.06.2018, ktorý bol adresovaný poisťovňou právnemu zástupcovi žalobcu (č.l.92 spisu) a v ktorom poisťovňa kontaktovala právneho zástupcu v súvislosti s riešením škodovej udalosti ich klienta pána A. I.. Z mailu je zrejmé, že ide o škodu na zdraví maloletého klienta J. J. zo dňa 27.12.2017 na území Slovenskej republiky. Právny zástupca zároveň bol vyzvaný na predloženie dokladov (v maily uvedených), ktoré je potrebné zaslať pre úspešné vyriešenie škodovej udalosti, a ktoré môže odovzdať na ktorejkoľvek pobočke, zaslať elektronicky na tam uvedenú emailovú adresu alebo doporučene na korešpondenčnú adresu. Bol zároveň informovaný, že do doby predloženia žiadaných podkladov nie je možné pokračovať v likvidácii škodovej udalosti. Na túto výzvu poisťovne reagované zo strany právneho zástupcu žalobcu nebolo. Toto je zrejmé opäť z mailu poisťovne zo dňa 21.01.2019 (č.l.83 spisu).

5. Zo Znaleckého posudku A.. S. D. č. 420/2019 z 08.12.2019 z odboru úrazová chirurgia mal súd prvej inštancie za preukázané bodové ohodnotenie bolestného 195.bodmi, na odškodnenie ktorého teda pripadá suma 3.556,80 Eur. Posudok však nevyriešil otázku vinníka zrážky lyžiarov na svahu. Konštatoval, že vzhľadom k charakteru a typu zlomeniny - špirálovitá s posunom, vylučuje priamy kontakt, náraz na oblasť zlomeniny (predkolenie vpravo), nie je možné tvrdiť, že pri strete došlo ku kontaktu tela či lyžiarskeho vybavenia žalovaného s predkolením poškodeného, ktorý by spôsobil predmetnú zlomeninu. Je veľmi pravdepodobné, že k zlomenine došlo pri strete lyžiarov - zaklinením lyží, toto však nepostačuje k tomu, aby bolo určené, ktorý z účastníkov vrazil do iného, poškodený mal izolované poranenie na predkolení vpravo, to vzniklo pri dysbalancii lyží pri náraze a nie je jednoznačné, či po náraze žalovaným alebo k stretu došlo súčasne v oblúku alebo po náraze poškodeným, z danej zdravotnej dokumentácie a pri charaktere poranenia toto nie je možné oddiferencovať, nie je možné striktne určiť postavenie poškodeného na lyžiarskom svahu, mohol byť aj pravou aj ľavou nohou vyššie, resp. nižšie, ani určiť rýchlosť lyžovania, pri strete s iným lyžiarom je pohyb lyží nepredvídateľný. K predmetnému poraneniu dochádza aj pri malej rýchlosti a nízkoenergetickom strete. Poranenia žalovaného - pomliaždenie ramena a palca vpravo vznikli až po kolízii s poškodeným, pádom na zem.

6. Nepochybne zrážka lyžiarov na svahu a zranenie dieťaťa je smutnou udalosťou, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie pre potreby priznania nároku na náhradu škody v konaní nebolo bez pochýb a jednoznačne preukázané, kto bol vinníkom predmetnej zrážky. Ani svedkovia navrhnutí žalobcom a v konaní vypočutí, túto skutočnosť neozrejmili, nie je pravdou, ako sa v žalobe uvádza, že títo videli priebeh nehody. Toto tvrdenie ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil. Na miesto síce po zrážke prišli, ale jej bezprostrednými svedkami neboli. Ani vypracovaný znalecký posudok na túto zásadnú otázku odpoveď nedal. Po takomto doplnení dokazovania súd teda zmenil pôvodný predbežný právny názor, podľa ktorého sa mu javila žaloba opodstatnená a mal za to, že žalovaný jazdil za žalobcom, a teda si nesplnil svoju generálnu prevenčnú povinnosť škode následkom zrážky zabrániť. Toto teda v priebehu ďalšieho dokazovania bolo spochybnené, resp. to nebolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané.

7. V otázkach aktívnej legitimácie súd prvej inštancie zvažoval, či je postačujúce, aby žalobu v danej veci podával a maloletého žalobcu zastupoval len jeden zo zákonných zástupcov, rodičov žalobcu, jeho otec. Vzhľadom na predmet konania a vzhľadom na skutočnosť, že to bol práve otec, ktorý v rozhodnom okamihu vzniku škody na zdraví jeho syna, maloletého žalobcu bol s ním (matka prítomná na lyžovačke nebola), súd (aj keby vec bola vyhodnotená nie ako bežná) mal za to, že je postačujúce, aby maloletý bol v konaní zastúpený len otcom. Opačný postup by bol prísne formalistický, nechrániaci práva a oprávnené

záujmy strany sporu, poškodeného maloletého žalobcu. Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie teda žaloba zamietnutá nebola. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R17/1968.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. a a (ďalej ). Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody z ublíženia na zdraví vo výške 3.721 eur s 5 %- ným ročným úrokom z omeškania od 20.05.2018 do zaplatenia a trovy konania právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Alternatívne v prípade potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia nepriznal žiadnej zo strán konania. Právne odôvodnil svoje odvolanie ustanovením , , a Žalobca mal za to, že žalovaný porušil povinnosť predchádzať škode, predovšetkým povinnosť vyplývajúcu z ust. - porušil generálnu prevenciu a zároveň porušil povinnosti vyplývajúce zo všeobecných zásad platných pre lyžiarov. Žalovaný nekonal ohľaduplne tak, aby neohrozil zdravie iného a v danom prípade išlo o 8-ročné dieťa. Súd vôbec nevyhodnotil vykonané dokazovanie výsluchmi svedkov. Uvedení svedkovia nezávisle od seba vypovedali, že žalovaný na mieste samom po zrážke uviedol, že ho mrzí, že zrazil maloletého. Túto skutočnosť ani nepopieral. K svojmu zavineniu za zrážku sa hlásil bez akýchkoľvek výhrad. V tejto súvislosti poukázal žalobca na výpovede svedkov S. a M.. Žalovaný uviedol otcovi maloletého a pred svedkami, že pre daný prípad ublíženia na zdraví je poistený a potom bol ústretový tým, že poskytol svoje údaje z občianskeho preukazu otcovi maloletého žalobcu. Všetky uvedené skutočnosti potvrdzujú, že bol si vedomý toho, že on zavinil kolíziu s následným ublížením na zdraví maloletému. Ak by tak nebolo, tak by žalovaný neposkytol svoje údaje, neoznámil by poistnú udalosť svojej poisťovni, ale by sa bol domáhal náhrady škody od žalobcu. V intenciách uvedeného je potrebné poukázať na výpoveď svedka S., ktorý potvrdil, že žalovaný mu na mieste zrážky uviedol, že zrazil žalobcu, s ktorým sa stretli v oblúku. Pri logickom výklade výpovede všetkých svedkov je možné dospieť k záveru, že žalovaný prichádzal zhora vo vyššej rýchlosti a bez vytvorenia si bezpečného odstupu zavinil zrážku lyžiarov. Žalobca právo na náhradu škody preukázal zákonným spôsobom tak, ako to vyplýva zo Preukázal ho lekárskym posudkom, ktorý bol vystavený plne v zmysle , , a Lekársky posudok obsahujúci hodnotenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle uvedených zákonných ustanovení je listinou so zákonom určeným obsahom, ktorý môže vydať zákonom určená osoba a ktorý preukazuje v danom prípade bodové hodnotenie bolestného u poškodenej osoby, na základe čoho sa v zmysle a určuje výška náhrady za bolestné. Lekársky posudok bol vypracovaný dňa 31.03.2018 a bolestné bolo ohodnotené na 195 bodov. Nekonanie žalovaného bolo dôvodom, že žalobca sa svojho práva na náhradu škody z ublíženia na zdraví domáhal cestou súdu podaním žalobného návrhu. Žaloba bola vypracovaná dňa 23.11.2018. Bola podaná po uplynutí 6 mesiacov od uplatnenia práva na náhradu škody. Právo na náhradu škody bolo uplatnené dňa 09.05.2018 a žalovaný ho prevzal dňa 16.05.2018. Predmetom žaloby je právo na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 3.721 Eur, teda 195 bodov x 19,18 Eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 20.05.2018, teda 10 dní od uplatnenia dňa 09.05.2018 do zaplatenia, trovy a trovy právneho zastúpenia. Žalobcovi vzniká právo na úrok z omeškania na základe ust. .

10. Žalobca namietal i rozhodnutie čo do trov konania. Uviedol, že žaloba v celom rozsahu bola podaná dôvodne. Právo na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví bolo preukázané zákonným spôsobom. Nakoľko žalovaný nekonal, žalobca nemal inú možnosť ako podať žalobu na súd. V predmetnej právnej veci faktom je, že škoda bola spôsobená a rozsah škody bol preukázaný zákonným spôsobom, a preto žalobca má právo na trovy konania v zmysle Prvoinštančný súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v prospech žalovaného. Postupoval v zmysle a a a priznal nárok úspešnému účastníkovi konania. V tejto časti však prvoinštančný súd nezobral do úvahy žiadne dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, a to predovšetkým uznanie žalovaného o zavinení zrážky, absolútnu pasivitu žalovaného k uplatnenému nároku v období pred podaním žaloby, alebo oznámenie poistnej udalosti z vlastnej zodpovednosti za škodu spôsobenú inému. Uvedené správanie žalovaného, resp. ignorovanie uplatneného nároku bez vysvetlenia žalobca považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú postup súdu podľa ust.

na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému (tzv. moderačné právo súdu). Uvedený postup je daný aj tým, že žalobca bol v čase konania maloletý.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Namietal, že z obsahu odvolania nie je zrejmé, v čom súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože odvolanie podané vo všeobecnej rovine odvolávajúc sa na ustanovenia a len minimálne sú špecifikované dôvody, v čom vidí žalobca nesprávnosť rozhodnutia, t.j. nesprávnosť právneho posúdenia veci. Jediným minimálnym dôvodom je, že súd nevyhodnotil vykonané dokazovanie výsluchom svedkov S. W. M., avšak s týmto stanoviskom žalovaný nemôže súhlasiť. Z obsahu zápisnice, ako aj z obsahu zvukového záznamu je zrejmé, že svedkovia potvrdili, že priebeh zrážky medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne nevideli. V tomto smere poukázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku pod bodom 21., z ktorého vyplýva a z toho bol jednoznačne vyvodený správny právny záver, že svedkovia nepotvrdili, že zrážku videli a zároveň žalovaný poukázal aj na dôvody žaloby v bode 1) posledná veta, v ktorom žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že dole označení svedkovia videli priebeh nehody a boli účastní aj prejednania medzi zákonným zástupcom a žalovaným. Jednalo sa o vyššie uvedených svedkov. Títo svedkovia však vyvrátili tvrdenie, že žalovaný spôsobil zrážku so žalobcom. Teda je to v úplnom rozpore s tvrdeniami, ktoré sú uvedené v žalobe a od čoho žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu škody. Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, kto žalobcovi spôsobil škodu a v ďalšom nie je potrebné prehodnocovať a poukazovať na vykonané dokazovanie, pretože ak nebol splnený základný princíp, kto škodu spôsobil - zavinenie, nemožno zaviazať na náhradu škody žalovaného. Preto navrhol rozsudok potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. Namietal, že odvolanie žalobcu nie je všeobecné, ako to tvrdí žalovaná strana. Žalobca konkrétne v odvolaní poukazuje na konkrétne skutkové zistenia, z ktorých mal súd prvej inštancie vychádzať pri formulovaní výsledného skutkového stavu. V konaní bolo svedeckými výpoveďami potvrdené, že žalobca lyžoval úplne na ľavej strane zjazdovky, pričom krátko pred zrážkou so žalovaným sa žalobca spustil dole lyžiarskym svahom v jeho ľavej časti v čase, keď sa tam nikto (teda ani žalovaný) nenachádzal. Tieto skutočnosti potvrdil zákonný zástupca žalobcu a koreluje s tým aj výpoveď svedka S., ktorý uviedol, že žalobcu s jeho zákonným zástupcom videl krátko pred zrážkou lyžovať zo sedačky, pričom lyžovali úplne po ľavej strane zjazdovky, ktorá bola skoro prázdna. Z uvedených zistení je zrejmé, že žalovaný v tejto časti, po ktorej sa spúšťal žalobca, nebol prítomný a musel tam prísť až v čase po tom, ako sa v tejto časti zjazdovky žalobca spúšťal a už bol v pohybe. To znamená, že žalovaný do tejto časti priestoru zjazdovky prišiel až po tom, ako bol tento priestor zjazdovky už obsadený žalobcom, čo je mimoriadne podstatná skutočnosť pre následné hodnotenie ďalších skutkových okolností i následné právne posúdenie. Žalovaný síce uviedol, že lyžoval po ľavej strane zjazdovky a že žalobcu nemohol vidieť, nakoľko pravdepodobne išiel za ním a narazil do neho z pravej strany. Tejto výpovedi žalovaného však chýba elementárna logika. V prvom rade, ak by mala byť pravdivá táto výpoveď žalovaného, aby mohol žalobca naraziť zozadu do žalovaného tak, aby ho tento nevidel, pričom obaja, žalobca aj žalovaný boli v pohybe, musel by byť žalobca na lyžiach pri pohybe dole svahom rýchlejší ako žalovaný, aby ho, ak teda išiel za ním, mohol dostihnúť a naraziť do neho. To je však v zjavnom rozpore s tým, že žalovaný bol dospelý skúsený lyžiar, lyžujúci samostatne bez akéhokoľvek dozoru na lyžiarskom svahu, kým žalobca bol 8-ročné dieťa učiace sa lyžovať, ktoré sa na lyžiarskom svahu spúšťalo len po krátkych častiach pod dozorom svojho otca. Pri zohľadnení týchto základných nepopierateľných skutočností je zrejmé, že majúc na zreteli i hmotnosť žalobcu a žalovaného, žalobca ako dieťa učiace sa lyžovať nemohol vyvinúť na lyžiach zozadu za lyžujúcim a dole sa pohybujúcim žalovaným ako skúseným lyžiarom a dospelým mužom vyššiu rýchlosť, aby žalovaného mohol dostihnúť a zozadu do neho nepozorovane naraziť. Je to v rozpore s elementárnou logikou a preto výpoveď žalovaného v tejto časti neobstojí a je nepravdivá. Z dokazovania je zrejmé, že žalovaný si poranil oblasť pravého ramena a palca na pravej ruke, keď po zrážke so žalobcom spadol na zem. Žalovaný však tvrdí, že žalobca do neho narazil z pravej strany. Pri takom náraze z pravej strany by mal však pri rešpektovaní elementárnych fyzikálnych zákonov spadnúť na ľavú stranu a teda udrieť si oblasť ľavého a nie pravého ramena. Ak mal žalovaný poradené po páde pravé rameno a palec na pravej ruke, potom musel spadnúť na pravú stranu, a preto je zrejmé, že stret so žalobcom musel z pohľadu žalovaného smerovať z jeho ľavej strany. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné prijať iný skutkový záver ako ten, že žalobca lyžoval úplne na ľavej strane zjazdovky, keď sa tam žalovaný nenachádzal. Žalovaný v tejto časti, po ktorej sa spúšťal žalobca, nebol prítomný a do toho priestoru zjazdovky prišiel až v čase po tom, ako bol tento priestor zjazdovky už

obsadený lyžujúcim žalobcom. Z toho je zrejmé, že žalovaný musel mať pri príjazde do priestorov, v ktorom sa žalobca lyžoval, aj vyššiu rýchlosť ako žalobca, keďže ho v tomto priestore zjazdovky dostihol. Druhou podstatnou okolnosťou je skutočnosť, že žalobca zostal po strete so žalovaným odhodený mimo zjazdovku za jej ľavým okrajom. Túto skutočnosť potvrdil zákonný zástupca žalobcu i svedkovia S. a M.. Žalovaný a iní svedkovia sa k miestu, kde sa ocitol žalobca po strete so žalovaným presne nevyjadrovali. Ak vezmeme túto skutočnosť do úvahy a podrobíme ju určitej logickej analýze, potom je nesporné, že na to, aby sa žalobca po strete ocitol odhodený mimo zjazdovku, musel do neho smerovať náraz, pri ktorom mu bola odovzdaná určitá časť sily či energie, ktorá toto odhodenie žalobcu mimo zjazdovky spôsobila. Ak by bol žalobca narazil do žalovaného, tak by pri tomto strete by on odovzdal vlastnú energiu či silu, ktorou sa v čase stretu pohyboval žalovanému a žalobca by preto nemal byť ako odhodený mimo zjazdovku. Z jednotlivých výpovedí však vyplýva, že práve žalovaný ostal približne v mieste stretu so žalobcom a žalobca bol odhodený po strete so žalovaným vľavo mimo zjazdovku. Nepriamo to potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný musel mať v čase stretu so žalobcom vyššiu rýchlosť ako žalobca. Preto žalobca ako jediné možné racionálne vysvetlenie v súlade s ust. konštatoval, že je možné uzavrieť skutkový stav jedine tak, že žalobca sa spúšťal na lyžiach úplne na ľavej strane zjazdovky v čase, keď sa tam žalovaný nenachádzal. Žalovaný v tejto časti, po ktorej sa spúšťal žalobca, nebol prítomný a do toho priestoru zjazdovky prišiel až v čase po tom, ako bol tento priestor zjazdovky už obsadený lyžujúcim žalobcom. Žalovaný mal pri príjazde do priestoru, v ktorom sa žalobca lyžoval vyššiu rýchlosť ako žalobca, keďže ho v tomto priestore zjazdovky dostihol, pričom následne došlo k nárazu žalovaného smerom do žalobcu. Sila a smer nárazu žalovaného do pravej strany žalobcu spôsobili odhodenie žalobcu na ľavý okrej zjazdovky a zároveň pád žalovaného na jeho pravú stranu približne v mieste nárazu do žalobcu. Pravidlá pohybu lyžiarov na lyžiarskych svahoch doteraz neboli legislatívne upravené. Vo väčšine lyžiarskych stredísk sa však pri uplatňovaní pravidiel pohybu lyžiarov po lyžiarskych svahoch uplatňujú pravidlá zhrnuté v tzv. Bielom kódexe. To platí aj pre lyžiarske stredisko, kde došlo ku stretu žalobcu so žalovaným. Podľa týchto pravidiel je okrem iného každý lyžiar povinný zachovávať ohľaduplnosť k iným a na lyžiarskej trati sa správať tak, aby neohrozil, ani nepoškodil zdravie alebo život iného nebezpečným štýlom jazdy. Žalovaný nezachoval dostatočnú ohľaduplnosť voči žalobcovi ako 8-ročnému dieťaťu, ktorý ešte nebol skúseným lyžiarom a po zjazdovke sa pohyboval len pod dozorom svojho otca, nakoľko vošiel do priestoru zjazdovky až potom, čo už bol tento priestor obsadený žalobcom. Žalovaný neponechal v tomto priestore žalobcovi dostatočný voľný priestor a dostatočný bočný odstup pre jeho pohyb. Neprispôsobil tomu štýl a rýchlosť svojej jazdy, nepredvídal dostatočne pohyb a úmysel žalobcu, ktorý sa v tejto časti zjazdovky pohyboval už predtým ako tam prišiel žalovaný. Porušenie týchto pravidiel zo strany žalovaného priamo viedlo k nárazu žalovaného do žalobcu a k následnému vzniku škody na zdraví žalobcu. Porušeniu uvedených pravidiel je možné z právneho hľadiska jednoznačne subsumovať minimálne pod porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ust. . V dôsledku porušenia tejto právnej povinnosti a pri splnení ďalších obligatórnych predpokladov je potom daná zodpovednosť žalovaného za škodu podľa ust. , ktorá vznikla žalobcovi. Preto žalobca nevrhol rozhodnúť v súlade s jeho odvolacím návrhom.

13. K vyjadreniu žalobcu sa znova vyjadril žalovaný. V celom rozsahu sa pridržal svojho vyjadrenia zo dňa 11.03.2020. Dôvody, ktoré tam žalovaný uvádza, podľa jeho názoru korešpondujú jednoznačne s dôvodmi, ktoré sú v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a jednoznačne vychádzajú zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.12.2019. Žalobca spochybňuje znalecký posudok A.. S. D.. Toto spochybnenie nemá žiadnu oporu, pretože tento znalecký posudok korešponduje s výpoveďami svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca a ktorí aj v konaní boli vypočutí a ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že nevideli údajnú zrážku medzi stranami a najmä nevideli to, že žalovaný na zjazdovke zrazil žalobcu. Zo znaleckého posudku A.. S. D. vyplýva, že je dosť obtiažne určiť, kto zapríčinil zrážku, teda kto koho zrazil na lyžiarskom svahu. Teda aj z týchto záverov znaleckého posudku je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že škodu mu spôsobil žalovaný. Žalobca si účelovo uskutočňuje výklad výpovede ním navrhovaných svedkov a je jednoznačné, že jeho svedkovia nepotvrdili priebeh údajnej zrážky a nepotvrdili to, že žalovaný údajne zrazil žalobcu. To je podstata veci, z ktorej vychádza aj súd, ak nie je podstatné, aké by mali byť pravidlá správania sa lyžiarov na svahu, ale podstatné je preukázanie spôsobenej škody zo strany žalovaného žalobcovi, čo však z vykonaného dokazovania nebolo preukázané. Preto žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámi na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 14.10.2020 a zistil, že odvolanie žalobcu čo do výroku I nie je dôvodné a čo do výroku II dôvodné je.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v oboch výrokoch.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

17. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Skutkové zistenia môže robiť iba súd, ktorý dôkazy vykonáva.

18. Odvolací súd má po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.12.2017 došlo ku kolízii na lyžiarskom svahu na Štrbskom Plese

- Solisku medzi dvoma lyžiarmi, maloletým žalobcom a žalovaným. Dôsledkom tohto stretu lyžiarov bolo zranenie maloletého žalobcu, aj žalovaného, ako to vyplýva z lekárskych správ v spise. U maloletého došlo ku špirálovitej zlomenine pravej dolnej končatiny s posunom. Tieto skutočnosti sú nesporné, v konaní boli preukázané znaleckým posudkom, lekárskymi potvrdeniami, lekárskym posudkom o bolestnom, bolo preukázané teda zranenie žalobcu (z tohto sa odvíja nárok uplatňovaný žalobou), jeho rozsah a liečba, čo stranami spochybňované nebolo.

20. Súd prvej inštancie sa ako zásadnou otázkou zaoberal, kto za škodu na zdraví spôsobenú žalobcovi zodpovedá, resp. či za ňu zodpovedá žalovaný, tak ako to uvádza v žalobe, teda či on je vinníkom stratu lyžiarov na svahu ako sa v žalobe tvrdí.

21. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé a bez pochýb preukázané a v tomto smere žalobca skutočne ohľadom svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, aká bola technika jazdy lyžiarov, aké bolo ich postavenie na svahu a ďalšie relevantné skutočnosti pre jednoznačný záver o zavinení predmetnej kolízie žalovaným.

22. Odvolací súd nesúhlasí so záverom uvedeným žalobcom v jeho odvolaní, že z výsledkov vykonaného dokazovania pri zistenom skutkovom stave bolo preukázané, že žalovaný nezachoval dostatočnú ohľaduplnosť voči žalobcovi ako 8-ročnému dieťaťu, ktorý ešte nebol skúseným lyžiarom a po zjazdovke sa pohyboval len pod dozorom svojho otca, nakoľko vošiel do priestoru zjazdovky až po tom, čo už bol tento priestor obsadený žalobcom. Uvedená skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Preukázaná nebola ani skutočnosť, že žalovaný neponechal v tomto priestore žalobcovi dostatočný

voľný priestor a dostatočný bočný odstup pre jeho pohyb a neprispôsobil tomu štýl a rýchlosť svojej jazdy. Zároveň ani to, že by žalovaný nepredvídal dostatočne pohyb a úmysel žalobcu, ktorý sa v tejto časti zjazdovky pohyboval predtým ako tam prišiel žalovaný. Nebola preukázaná ani skutočnosť, že by zo strany žalovaného porušenie týchto pravidiel priamo viedlo k nárazu žalovaného do žalobcu a k následnému vzniku škody na zdraví. Žalobca poukazuje na výpoveď svedka O.. A. S., ktorý v predmetný deň lyžoval na zjazdovke na Štrbskom Plese a išiel na sedačke hore. Tento videl na zjazdovke, ktorá bola skoro prázdna, otca žalobcu so synmi. Starší, ten ktorý bol zranený, išiel pred ním a mladší za ním. Kým svedok vystúpil zo sedačky, zapol si lyžiarky a spustil sa dole svahom, tak už videl ako syn pána J., teda žalobca, leží na zemi, lyže boli rozhodené po svahu. Keď ich videl zo sedačky, lyžovali úplne po ľavej strane z ich pohľadu zjazdovky. Keď sa pri nich zastavil, bol tam aj pán českej národnosti. Mal za to, že je to na pojednávaní prítomný žalovaný, ktorý na jeho otázku, čo sa stalo, povedal, že zrazil syna pána J. a že sa stretli v oblúku. Teda svedok, na ktorého odkazuje žalobca vo svojom odvolaní priamo nepopísal priebeh stretu žalobcu so žalovaným. Svedok O.. B. M., na ktorého tiež odkazuje žalobca vo svojom odvolaní vypovedal, že sa pozná s pánom J.. So žalovaným sa videli na svahu, ale nezapamätal si jeho tvár. V predmetný deň lyžovali spolu s pánom J. a s predchádzajúcim svedkom (O.. S.Ö.P.Ö.S.). On lyžoval za pánom J. a jeho deťmi. Keď prišiel k ním, tak syn pána J. už ležal na zemi mimo zjazdovku na ľavej strane z pohľadu zhora. Bol tam pán J. s deťmi, pán S., on a žalovaný, resp. pán, ktorý zrazil syna pána J.. Nevedel už, kto povedal že ho zrazil, ale on to na mieste ani nepopieral. Povedal, že je poistený a že keby bolo potrebné niečo riešiť finančne, tak má uzavretú poistku. So synom pána J. zišli dole, nakladali ho do auta a potom sa rozišli. Čo bolo ďalej, nevedel. Teda ani svedok M. presne nepopísal priebeh stretu žalobcu so žalovaným.

23. Zo znaleckého posudku A.. S. D. č. 420/2019 zo dňa 08.12.2019 z odboru úrazová chirurgia vyplýva bodové ohodnotenie bolestného 195 bodmi, na odškodnenie ktorého pripadá suma 3.556,80 Eur. Posudok neriešil otázku vinníka zrážky lyžiarov na svahu. Konštatoval, že vzhľadom k charakteru a typu zlomeniny - špirálovitá s posunom, vylučuje priamy kontakt, náraz na oblasť zlomeniny (predkolenie vpravo). Nie je možné tvrdiť, že pri strete došlo ku kontaktu tela, či lyžiarskeho vybavenia žalovaného s predkolením poškodeného, ktorý by spôsobil predmetnú zlomeninu. Je veľmi pravdepodobné, že k zlomenine došlo pri strete lyžiarov - zaklonením lyží, toto však nepostačuje k tomu, aby bolo určené, ktorý z účastníkov vrazil do iného. Poškodený mal izolované poranenie na predkolení vpravo. To vzniklo pri disbalancií lyží pri náraze a nie je jednoznačné, či po náraze žalovaným alebo k stretu došlo súčasne v oblúku alebo po náraze poškodeným. Z danej zdravotnej dokumentácie a pri charaktere poranenia, toto nie je možné oddiferencovať. Nie je možné striktne určiť postavenie poškodeného na lyžiarskom svahu. Mohol byť aj pravou aj ľavou novou vyššie, resp. nižšie, ani určiť rýchlosť lyžovania pri strete s iným lyžiarom, je pohyb lyží nepredvídateľný. K predmetnému poraneniu dochádza aj pri malej rýchlosti a nízkoenergetickom strete. Poranenia žalovaného - pomliaždenie ramena a palca vpravo vznikli až po kolízii s poškodeným, pádom na zem.

24. Uvedený záver znalca, o ktorom nemal súd prvej inštancie ani odvolací súd pochybnosti, vyvracia špekulácie žalobcu, tak ako popísal dej stretu žalobcu so žalovaným v odvolaní. Žalobca nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by skutočnosti konštatované znalcom vyvrátil, určite to nie sú výpovede svedka S.Ö.P.Ö.S. a svedka M., ktorých obsah odvolací súd popísal vyššie. I odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zrážka lyžiarov na svahu a zranenie dieťaťa sú smutnou udalosťou, ale pre priznanie nároku na náhradu škody v konaní musí byť bez pochýb a jednoznačne preukázané, kto je vinníkom predmetnej zrážky. Skutočne ani svedkovia navrhnutí žalobcom a v konaní vypočutí, túto skutočnosť neozrejmili. Títo svedkovia na rozdiel od tvrdenia žalobcu v žalobe i v odvolaní nepotvrdili, že videli priebeh nehody. Nešlo teda o bezprostredných svedkov nehody. Na túto skutočnosť nedal odpoveď ani znalecký posudok, ktorého obsah tiež odvolací súd popísal vyššie.

25. Aj keď žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie týchto dôkazov riadne uviedol v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd prvej inštancie hodnotil jednotlivé dôkazy z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti a zároveň ich vzájomnej súvislosti. Teda súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k správnemu vyhodnoteniu dôležitosti a pravdivosti dôkazov a neporušil ani pravidlá formálnej logiky ako sa nesprávne domnieva žalobca a ako to uviedol vo svojom odvolaní. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.

26. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie rozsudok vo výroku I. o zamietnutí žaloby podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

27. Súd prvej inštancie však nesprávne rozhodol o trovách konania, teda vo výroku II. keď vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na 100 % náhrady trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd má za to, že odvolacia námietka žalovaného čo do trov konania je dôvodná. Možno prisvedčiť žalobcovi, že v tejto časti súd prvej inštancie nezobral do úvahy žiadne dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby a to predovšetkým skutočnosť, že žalobca bol v čase konania maloletý. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa na strane maloletého žalobcu, a preto tu prichádza do úvahy postup podľa ust. , teda že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd bol povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Odvolací súd za tieto okolnosti považuje maloletosť žalobcu. Čiastočne za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať aj pasivitu žalovaného k uplatnenému nároku v období pred podaním žaloby alebo oznámenie poistnej udalosti z vlastnej zodpovednosti za škodu spôsobenú inému, tak ako to namieta žalobca v odvolaní.

28. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania zmenil tak, že stranám náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal ( ).

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. Aj keď žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací súd aj v tomto prípade prihliadol na maloletosť žalobcu a vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.