Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/65/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci žalobkyne: C. H., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. XXXX/XX, W. Y. W. U., zastúpená JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou, so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, IČO: 37 508 857 proti žalovanému: R. H.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, V., zastúpený JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou, so sídlom Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 140 951, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu 15.199,20 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.10.2017 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného všetok hnuteľný majetok vrátane osobných motorových vozidiel, prívesného vozíka, ako aj zostatky úspor na účtoch vedených v peňažných ústavoch a do jej výlučného vlastníctva aby súd prikázal sumu 40.815,84 eur z titulu vyporiadania 1/2-ice hodnoty predaja rodinného domu L.. Č.. XXXX W. F. G., hodnoty hnuteľných vecí, nákladov do spoločných investícií do nehnuteľností a kompletného zariadenia rodinného domu L.. Č.. XX U. V. a vrátenia sumy 1.815,84 eur, ktoré patrili do jej výlučného vlastníctva. Zároveň žiadala aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej sumu 40.815,84 eur z titulu vyporiadania BSM do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Skutkovo žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným bolo rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. XP/XXX/XXXX právoplatným dňa XX.XX.XXXX rozvedené. Počas trvania manželstva (15 rokov) sa obaja bývalí manželia spoločne podieľali na financovaní spolužitia, vrátane investícií do majetku, i napriek tomu, že tento majetok konkrétne rodinný dom U. V., v ktorom žili počas trvania manželstva je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a teda nepatril do BSM. Táto nehnuteľnosť prešla v rokoch 2000 až 2010 rekonštrukciou, pričom bola financovaná zo spoločných finančných prostriedkov. Rovnako sa zo spoločných finančných prostriedkov investovalo do rekonštrukcie podniku na J. G. U. T.. Zo spoločných finančných prostriedkov bol zakúpený v roku 2005 C. H. L. .Č.. XXXX W. F. G. U. T., ktorý žalovaný previedol kúpnou zmluvou na H. V.. Vklad v katastri nehnuteľností bol povolený pod č. U. XXXX/XX A. H. XX.XX.XXXX, teda ešte počas trvania manželstva. Kupujúca p. H. V. je neterou žalovaného a tento právny úkon bol urobený za účelom zníženia hodnoty BSM. Okrem tohto majetku boli do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného počas trvania manželstva zakúpené jednotlivé hnuteľné veci, ktoré zostatkové ceny odhadnúť nevie. Ku dňu zániku manželstva boli zriadené účty v Dexia Banka, mBank, Tatra banka, Zuno Banka, ako aj spoločné úspory na účet v

Sparda Bank - Nemecko. Žalovaný bez súhlasu žalobkyne vybral z účtu sumu cca v hodnote 1.815,84 eur, čo boli finančné prostriedky patriace do jej výlučného vlastníctva.

3. Žalovaný sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 15.12.2017, v ktorom označil žalobkyňou uvedené skutočnosti za účelové a zavádzajúce. Tvrdil, že počas trvania manželstva sa žalobkyňa nepodieľala, resp. len minimálne na financovaní spolužitia v domácnosti, vrátane investícii do majetku. Nemala stály príjem a k spoločným veciam i k rodine pristupovala nezodpovedne. Rekonštrukcia rodinného domu v V. bola vykonaná výlučne z jeho finančných prostriedkov a to ešte pred uzavretím manželstva. Na kúpu rodinného domu si ako manželia požičali finančné prostriedky od H. V. a keďže v dôsledku finančných problémov nevedeli pôžičku splácať, pani V. si uplatnila záložné právo, na základe ktorého nadobudla vlastnícke právo k predmetnému domu. Hnuteľné veci majú minimálnu zostatkovú hodnotu a ich ceny rapídne klesajú. Osobné motorové vozidlo Peugeot 207 bolo predané ešte v roku 2009, teda za trvania manželstva. Motorové vozidlo zn. Škoda Octavia nikdy so žalobkyňou nevlastnili. Navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci, ktoré si odniesla: zlato, striebro, starožitné bábiky - 6 ks, tlakový hrniec, UV lampu, horské slnko atď. celkovo v hodnote 7.000 eur a na vyrovnanie zaviazať žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 1.602,49 eur. Ďalej navrhol prikázať do jeho výlučného vlastníctva všetok hnuteľný majetok nadobudnutý počas manželstva a pohľadávku vo výške 1.602,49 eur. Taktiež žiadal prikázať do jeho výlučného vlastníctva finančné prostriedky na účtoch vedených v peňažných ústavoch.

4. V replike zo dňa 26.01.2018 žalobkyňa uviedla, že vyjadrenie žalovaného považuje za zavádzajúce a vo väčšej časti klamlivé. Počas trvania manželstva riadne pracovala, najskôr v Nemecku neskôr na území Slovenskej republiky, postupne bola na materskej dovolenke s tromi deťmi. Jej výplata bola vždy poukazovaná na účet žalovaného, pričom ju žalovaný vydeľoval s financiami v sume 20 eur na deň. Počas manželstva sa starala o rodinu i domácnosť. Trvala na tom, že rekonštrukcia rodinného domu U. V. bola financovaná zo spoločných finančných prostriedkov. Túto skutočnosť však nemá ako dokázať, pretože všetky doklady a dokumenty od rekonštrukcie má u seba žalovaný. Rodinný dom s. č. XXXX U. T. W. F. G. bol zakúpený v roku 2005, šesť rokov po uzavretí manželstva, nikdy nepodpísala žiadnu zmluvu o pôžičke od H. V. a to, že žalovaný tento dom predal mesiac pred rozvodom manželstva považuje za účelové, aby zámerne znížil majetok patriaci do BSM a vyhol sa tak vyporiadaniu. Čo sa týka hnuteľných vecí tieto majú minimálnu hodnotu, preto nežiada ich finančné vyporiadanie, ale ich spravodlivé rozdelenie. Rovnako minimálnu hodnotu mali aj veci, ktoré si odniesla zo spoločnej domácnosti a zlaté šperky boli jej dary a nespadajú do BSM.

5. Žalovaný na repliku žalobkyne reagoval duplikou zo dňa 19.03.2018, v ktorej zotrval na svojom tvrdení, že žalobkyňa nemala počas trvania manželstva stály príjem, ktorým by sa vedela významnejšou mierou podieľať na financovaní domácnosti, resp. na investícii do majetku. Opakovane poukázal na to, že rekonštrukcie na rodinnom dome v V. boli vykonané výlučne z jeho finančných prostriedkov, ktoré mal ušetrené za slobodna.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na vyporiadaní hnuteľných vecí netrvá a žiadala, aby do jej výlučného vlastníctva pripadla suma 25.000 eur z titulu vyporiadania vyrovnacieho podielu z BSM, taktiež žiadala v prípade preukázania finančných zostatkov na účtoch ich vyporiadanie na polovicu, pričom na vyporiadaní investícii vložených do spoločného majetku do rodinného domu žalovaného a do podniku na J. G. U. T. netrvala, keďže tieto investície nedokáže preukázať.

7. Podľa , ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu.

8. Podľa , , na predbežnom prejednaní sporu súd v súčinnosti so stranami zistí, či sú splnené procesné podmienky, prípadne prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou.

9. Podľa , ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná

a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania.

10. Súd s použitím ust. vo veci nariadil na deň 03.10.2019 predbežné prejednanie sporu, na ktorom však nedošlo medzi sporovými stranami k zmiereniu.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkyne, listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.

12. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. XP/XXX/ XXXX A. H. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že rodinný dom spolu so žalovaným kupovali v roku 2005 so spoločných prostriedkov, nevedela však v akej výške, keďže kúpnu zmluvu má k dispozícii žalovaný. Následne tento dom spoločne prerábali. Keďže žalovaný bol často v cudzine, a to viac ako doma, ona sa v plnej miere starala o tri spoločné deti, pričom sa snažila žalovanému pomáhať ako sa len dalo, a to čo žiada, je adekvátne k jej námahe vo vzťahu k starostlivosti o ich spoločnú domácnosť a ich spoločné deti. Predmetný rodinný dom bol predaný asi mesiac pred rozvodom, nevie však za akú cenu, nemá k dispozícii kúpnu zmluvu. Na tomto rodinnom dome zhorela strecha, ktorú napokon žalovaný zrekonštruoval. Z predaja tohto domu žiada hodnotu vo výške 25.000 eur. Žalovaný mal účty bankách: Sparda-Bank, Dexia banka, Tatra banka, Zuno banka, nevie však výšku zostatku na týchto účtoch, nakoľko financie spravoval výlučne žalovaný. Čo sa týka hnuteľných vecí na vyporiadaní týchto netrvá. Žalovaný ju neinformoval o pôžičke od p. V., nič o nej nevie. Ďalej uviedla, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný bez jej vedomia, bez jej prítomnosti a jej súhlasu vypovedal zmluvu o stavebnom sporení a jej vlastné finančné prostriedky, ktoré mala nasporené vo výške 1.881,53 eur previedol v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.

14. Vo svojej výpovedi žalovaný tvrdil, že žalobkyňa sa nestarala o deti ani o domácnosť, chodievala po večierkoch, deti dávala strážiť svojim rodičom alebo susedom. V čase keď bol doma, staral sa o deti a domácnosť on, nakupoval, žalobkyňa nemala záujem s ním a deťmi chodiť na výlety. Dňa 04.05.2007 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi ním a predávajúcimi, na základe ktorej bol kúpený rodinný dom, pričom na jeho kúpu mal požičanú čiastku 3.000.000 Sk od p. H. V. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. O tejto pôžičke žalobkyňa vedela, avšak mu povedala, že s tým nechce mať nič spoločné, preto to riešil sám. Tento dom sa nepredal vzhľadom na to, že p. V. mala na dom záložné právo, toto právo si uplatnila a dom sa tak stal jej vlastníctvom. Poprel, že rodinný dom prerábali za spoločné peniaze, bolo to zo zbytku požičaných peňazí. Z domu nič nemali, na ňom sa iba narobil a musel ho vrátiť naspäť. Pokiaľ ide o sporenie, to si vybrala žalobkyňa sama, nie on. Čo sa týka účtov v bankách, účet v Sparda-Bank bol zrušený v roku 2012, účet v Dexia banke v roku 2014 už nemal, v Tatra banke účet nemal a účet v Zuno bank bol pred rokom 2014 zrušený, neboli tam financie. Pani V. je jeho neter a navrhol, aby bol vypočutá ako svedok a vyjadrila sa k samotnej pôžičke, aj k tomu, že žalobkyňa o tejto pôžičke vedela.

15. Z výsluchu svedkyne H. V. bolo zistené, že obe strany sporu pozná, žalovaný je jej ujo, brat jej mamy a žalobkyňa je jeho bývalá manželka. Ani na jedného z nich sa nehnevá. K predmetu svojho výsluchu uviedla, že žalovaný - jej ujo pracoval dlho v Nemecku a jeho rodina bývala v podstate na Slovensku. Keďže pracoval v Nemecku, mal záujem raz ostať žiť na Slovensku a pohrával sa s myšlienkou, že kúpi rodinný dom. Vysvetlil jej, že aj keď pracuje, tak mu to nevychádza finančne, preto sa dohodli na nejakej pôžičke. Peniaze, ktoré mu postupne požičala boli z jej úspor, keďže niekoľko rokov vykonáva podnikateľskú činnosť, vlastní obchodný dom v centre Ž. na pešej zóne. Rodinné vzťahy boli veľmi dobré, rodiny sa navštevovali, chodili na dovolenky, jej dcéra je vo veku jeho strednej dcéry, tak sa rozhodla, že žalovanému pomôže a na kúpu rodinného domu mu požičala peniaze. Keď jej po nejakom čase žalovaný vysvetlil, že nemá ako splácať a vrátiť jej požičané peniaze, uplatnila si záložné právo a dnes vlastní v T., W. F. H.. Pôžičku poskytovala žalovanému postupne, niečo v hotovosti, niečo na účet. Nepamätá si to presne. Žalovaný nesplácal z požičaných peňazí v podstate nič a preto pristúpila k ďalším opatreniam po porade s právnym zástupcom. Nevedela o tom, že žalobkyňa nesúhlasila s pôžičkou.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že parcely registra „C“ s parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - A. T. E. W. E. T..Č.. XXXX o výmere XXX m2 - A. T. E. W.Á., C. H. L..Č.. XXXX W. T..Č.. XXXX vlastní v podiele 1/1 - ina H. V.. Ako titul nadobudnutia je uvedená pod U. V. A.a právoplatná dňa XX.XX.XXXX.

17. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 88) vyplýva, že túto zmluvu žalovaný ako kupujúci uzatvoril s predávajúcimi F. V., Y. R. E. Y. U.. Predmetom tento zmluvy boli sporné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Kúpna cena uvedená v článku III. tejto zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán v celkovej výške 2.500.000 Sk. Podľa bodu 3. tohto článku sa strany dohodli, že kúpna cena je splatná v dvoch splátkach, a to suma 1.300.000 Sk bola uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX a časť kúpnej ceny vo výške 1.200.000 Sk bola splatná v deň podpisu kúpnej zmluvy.

18. Z výpisov osobného účtu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX (č.l. 111 a 112) boli zistené 2 U. H. V.C. na účet žalovaného, a to dňa 02.05.2007 vo výške 341.200 Sk a dňa 04.05.2007 vo výške 300.000 Sk a 2 prevody z účtu H. V. a to dňa 04.04.2007 v sume 500.000,- Sk a dňa 30.04.2007 v sume 500.000,-Sk. Celkom ide o sumu 1.641.200,-Sk (54.477,86 eur).

19. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili H. V. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník A. I. T., predmetom ktorej bola pôžička v sume 3.000.000 Sk (99.581,76 eur). a bola žalovanému ako dlžníkovi vyplatená v hotovosti v celom rozsahu v deň podpísania tejto zmluvy. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v lehote 3 rokov od podpisu zmluvy v hotovosti, jednorazovo, v plnej výške, najneskôr XX.XX.XXXX.

20. Na základe záložnej zmluvy na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX H. V. ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložca zriadili záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX T. V.. Ú.. T.. Z článku I. bod 2. tejto zmluvy vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvné strany A. I. T., na základe ktorej poskytol záložný veriteľ záložcovi pôžičku vo výške 3.000.000 Sk a záložca sa zaviazal uvedenú pôžičku veriteľovi vrátiť do XX.XX.XXXX. Podľa bodu 3. zmluvy zmluvné strany uzatvorili dňa XX.XX.XXXX H. V. A. I. T., v ktorom sa dohodli na zmene splatnosti pohľadávky, a to do XX.XX.XXXX. Záložca sa zaviazal pohľadávku vo výške 99.581,76 eur vrátiť záložnému veriteľovi do XX.XX.XXXX a zároveň zabezpečiť pohľadávku záložného veriteľa zriadením záložného práva k nehnuteľnosti.

21. Rozhodnutím Správy katastra T. A. H. XX.XX.XXXX bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam v prospech H. V. v podiele 1/1-ina na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi H. V. a žalovaným. Vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX, Č.L. U. U. XXXX/XX.

22. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalovaný ako predávajúci a H. V. ako kupujúca zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na N. Č.. XXXX U. V.. Ú.. T.. Z článku II. bod 1. tejto zmluvy vyplýva, že na prevádzaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech kupujúcej. Podľa bodu 2. pohľadávka kupujúcej ku dňu podpísania tejto zmluvy predstavuje istinu 99.581,76 eur a príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 30.398,35 eur, celkový dlh predávajúceho voči kupujúcej je vo výške 129.980 eur. V zmysle bodu 3. prevedením nehnuteľností do vlastníctva kupujúcej pohľadávka vyplývajúca so záložného práva sa započítava na kúpnu cenu a záložné právo sa v celom rozsahu vymazáva na návrh kupujúcej. Podľa článku III. bod 1. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 129.980 eur a v zmysle bodu 2. tejto zmluvy sa kúpna cena započítava na pohľadávku záložného veriteľa - kupujúcej, čím dochádza k zániku pohľadávky zabezpečenú záložným právom a k zaplateniu kúpnej ceny.

23. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva a zrušenie záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovatelia H. V. E. R. H. podali na Okresnom úrade T., odbor katastra návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech H. V. a výmaz záložného práva v prospech H. V..

24. V priebehu konania žalobkyňa predložila súdu odborné stanovisko č. XX/XXXX vypracované dňa XX.XX.XXXX znalkyňou K.. C. Q.. Z odborného stanoviska vydaného za účelom vyporiadania BSM vyplýva všeobecná hodnota rodinného H. L..Č.. XXXX s príslušenstvom k októbru 2014 140.000 eur a pozemku parc. Č.. XXXX E. T.. Č.. XXXX vo výške 33.600 eur. Celkovú všeobecnú hodnotu rodinného domu L..Č.. XXXX s príslušenstvom a pozemku parc.č. XXXX E. T..Č.. XXXX k októbru 2014 znalkyňa stanovila vo výške 173.600 eur.

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odbornému stanovisku považoval toto stanovisko za bezpredmetné, nakoľko fotodokumentácia tvoriaca podklad k jeho vypracovaniu nereflektuje stav nehnuteľnosti v roku 2014 a znalkyňa pri svojom posúdení vychádzala z nesprávneho stavu nehnuteľnosti. Fotografie, ktoré sú podkladom odborného stanoviska sú zo súčasnosti, t.j. po rekonštrukcii domu, ktorá bola vykonaná neskôr po požiari domu, ktorý vznikol v decembri 2014. Žiadal súd, aby k tomuto stanovisku neprihliadol. Ako dôkaz, že na predmetnom dome bol požiar predložil súdu fotografie z roku 2014 a 2015.

26. V záverečnom vyjadrení žalobkyňa trvala na podanom návrhu, keď podľa jej názoru preukázala, že dom na F. G. bol zakúpený počas manželstva, i keď bol napísaný ako výlučné vlastníctvo žalovaného. Tento dom spadá do BSM. Dom bol mesiac pred rozvodom manželstva prevedený na príbuznú žalovaného na základe uplatnenia záložného práva, pričom spochybnila poskytnutú pôžičku zo strany netere voči žalovanému, keďže podľa výpovede svedkyne (netere žalovaného) pôžička bola poskytnutá v 4 splátkach, avšak preukázaná výška pôžičky bola vo výške 1.641.200,- Sk, čo je 54.470,- eur. Čo sa týka výkonu záložného práva, k tomuto došlo až 3,5 roka po splatnosti pôžičky A. XX.X.XXXX, domnieva sa, že cieľom bolo zmenšenie masy BSM pred rozvodom. Čo sa týka svedkyne, svedkyňa je príbuznou žalovaného. Evidentne majú blízky príbuzenský vzťah, a je zrejmé, že vypovedala v prospech žalovaného, s ktorým sú si blízky. Čo sa týka odborného stanoviska, ktorým bola ohodnotená hodnota predmetnej nehnuteľnosti k času rozvodu manželstva domnieva sa, že táto hodnota je zodpovedajúca vtedajším pomerom dopytu a ponuky v tom čase a porovnaná s porovnateľnými rodinnými domami na tej istej ulici. V prípade, že súd akceptuje výšku poskytnutej pôžičky, ktorá bola reálne preukázaná, je rozdiel medzi znaleckou cenou a vyplatenou poskytnutou pôžičkou 119.120 eur, pričom polovička by patrila žalobkyni, čo je suma 59.561 eur. V prípade, že súd uzná celú pôžičku, ktorú poskytla svedkyňa žalovanému, rozdiel medzi znaleckou cenou a kúpnou cenou je 43.620 eur, pričom z titulu BSM by žalobkyni patrilo 21.821 eur.

27. V rámci záverečného vyjadrenia žalovaný trval na tom, že počas konania preukázal, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá výhradne z pôžičiek poskytnutých pani V. a následný prevod nehnuteľností na p. V. bol realizovaný z dôvodu, že žalovaný nebol schopný plniť svoje záväzky. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepodložila žiadne relevantné dôkazy a považuje návrh žalobkyne za nepreukázaný a navrhol súdu, aby žalobu zamietol, resp. aby nárok žalobkyni nepriznal.

28. Podľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

30. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

31. Podľa , , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

32. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

33. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ustanovenia patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ako spoločný

existoval ku dňu jeho zániku. Vzhľadom na ustanovenie nie je súd viazaný návrhmi účastníkov, ale je povinný zisťovať, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 42/1972, s. 134 ods. 2 až 4).

34. Predmetom prejednávaného sporu je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva. Rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo, je potrebné, aby toto vyporiadanie vykonal súd podľa zásad uvedených v .

35. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má súd vychádzať z predpokladu, že podiely oboch bývalých manželov na mase BSM sú rovnaké. Každý z bývalých manželov má nárok na polovicu majetku patriaceho do BSM.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku tohto spoluvlastníctva a ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli spolu, pričom nejde o individuálny majetok jednotlivých manželov, je povinnosťou súdu vyporiadať hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj všetky pohľadávky a dlhy vyplývajúce z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v .

37. Žalobkyňa sa spočiatku domáhala vyporiadania hnuteľného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, vynaložených investícií do nehnuteľného majetku patriaceho do vlastníctva žalovaného, polovice hodnoty predaja rodinného domu, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva a bol predaný za trvania manželstva, úspor na účtoch v bankách a vrátenia sumy 1.815,84 eur, ktoré patrili do jej výlučného vlastníctva. V priebehu konania žalobkyňa na vyporiadaní hnuteľných vecí netrvala a rovnako netrvala na vyporiadaní finančných prostriedkov vynaložených do majetku žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva mal žalovaný zriadené bankové účty v peňažných ústavoch označených žalobkyňou a taktiež sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že v priebehu trvania manželstva žalovaný použil sumu 1.815,84 eur, ktorá mala byť jej výlučným vlastníctvom, predmetom konania tak zostala hodnota rodinného domu s. Č.. XXXX W. F. G. U. T., pretože ešte počas trvania manželstva došlo k predaju tejto nehnuteľnosti. Otázka, či predmetná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva nebola sporná. Spornou však zostala hodnota tejto nehnuteľnosti, keďže žalobkyňa tvrdila, že ku dňu zániku BSM bola všeobecná cena prevádzanej nehnuteľnosti vyššia ako cena uvedená v kúpnej zmluve a okrem toho žalobkyňa spochybnila poskytnutú pôžičku žalovanému zo strany H. V. ako blízkej osoby na kúpu predmetnej nehnuteľnosti.

38. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný uzavrel dňa XX.XX.XXXX (za trvania manželstva) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť, pričom na kúpnej zmluve žalobkyňa ako kupujúca nefigurovala. Žalovaný tvrdil, že na kúpu tejto nehnuteľnosti si požičal peňažné prostriedky, čo preukázal zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa XX.XX.XXXX a výpismi z účtu. Peňažné prostriedky vo výške 3.000.000,- Sk mu požičala jeho neter H. V., ktorá túto skutočnosť potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi. Súd nemal pochybnosť o vzniknutej pôžičke žalovaného, keďže túto skutočnosť žalovaný preukázal tak zmluvou o pôžičke, ako ja výpismi z bankového účtu a tiež svedeckou výpoveďou veriteľa. Súd nemal pochybnosť o hodnovernosti výpovede svedkyne.

39. Za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - H. V., uzatvorili žalovaný a H. V. H. XX.XX.XXXX záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, čo preukazuje jednak zmluva o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie príslušnej Správy katastra T. A. H. XX.XX.XXXX T. Č. U. U. XXXX/XX. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka záložného veriteľa - H. V. nebola zo strany dlžníka - žalovaného riadne a včas splnená, v rámci výkonu záložného práva H. V. uspokojila svoju pohľadávku predajom a uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o prevode vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, čo preukazuje tak predmetná zmluva ako aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva povolenie vkladu pod číslom U. XXXX/XX. V zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu sporných nehnuteľností 129.980 eur, na ktorú sa započítala pohľadávka vyplývajúca zo záložného práva a to istina v sume 99.581,76 eur a príslušenstvo - úrok z omeškania z istiny od 01.04.2011 do 21.08.2014 v sume 30.398,35 eur.

40. Vo vzťahu k otázke nadobudnutia nehnuteľnosti - rodinného domu s.č. XXXX E. T. T.. Č.. XXXX E. T.. Č.. XXXX súd uvádza, že žalovaný uzavrel zmluvu o pôžičke vo vlastnom mene, pričom požičanú sumu peňazí použil na ich kúpu, preto je možné uzavrieť, že tento dlh vznikol za trvania manželstva, pričom bol z neho zaviazaný len jeden z manželov, teda žalovaný a keďže za takto získané peniaze bola získaná určitá majetková hodnota, patrí táto hodnota do bezpodielového spoluvlastníctva bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v prejednávanej veci na túto skutočnosť súd prihliadol, pretože išlo o záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze a bol povinný ich vrátiť a vynaložil ich v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (R 57/1970).

41. Pokiaľ ide o posúdenie právneho úkonu - zmluvy o pôžičke peňazí, súd konštatuje, že podľa ustálenej súdnej praxe sa takýto právny úkon nepovažuje za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí v zmysle ust. . Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi. Súd záväzkovo-právny vzťah jedného z manželov podľa žiadneho ustanovenia hmotného práva nemôže zmeniť na záväzkovo-právny vzťah obidvoch manželov ako dlžníkov veriteľa.

42. Nadväzujúc na vyššie uvedené, súd zastáva názor, že pôžička žalovaného od H. V.C. nie je spoločným záväzkom (bývalých) manželov, ale výlučne záväzkom žalovaného. Takto získané prostriedky žalovaný počas trvania manželstva použil na kúpu sporných nehnuteľností. Súdna prax judikovala, že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť, a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Každému z manželov má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom to, čo vynaložil na spoločný majetok zo svojho, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČSSR sp. zn. , R 57/1970, rozsudok NS ČR sp. zn. , rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Vo vzťahu k tejto pôžičke musel potom súd prihliadnuť na právo žalovaného v súlade s ustanovením druhou vetou , podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.

43. Ak sa stal predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dosiaľ neuhradený úročený dlh, súd vyporiada nielen jeho splatnú časť (vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú v budúcnosti (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Ak dôjde k splateniu spoločného dlhu manželov po zániku BSM (pred jeho vyporiadaním) zásluhou jedného z nich z jeho výlučných prostriedkov, prislúcha mu právo na ich náhradu, čo by sa malo premietnuť do rozhodnutia o povinnosti jedného z bývalých manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov v rámci vyporiadania BSM (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

44. Súd mal v konaní preukázané, že za trvania manželstva sporových strán došlo ku vzniku dlhu, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov - žalovaný. Keďže došlo k zániku tejto pôžičky výkonom záložného práva, pôžička poskytnutá žalovanému vo výške 99.581,76 eur (3 mil. Sk) bola započítaná na kúpnu cenu nehnuteľností. Kúpna cena predstavovala čiastku 129.980 eur. Súd pri vyporiadaní tejto finančnej čiastky vychádzal zo základnej zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity), preto by žalobkyni patril nárok na zaplatenie polovice z tejto sumy t.j. 64.990 eur. Keďže súd prihliadol na pôžičku žalovaného ako na finančný prostriedok použitý na kúpu nehnuteľností patriacich do BSM, pri zohľadnení pomeru veľkosti podielu, bolo potrebné od sumy 64.900 eur (polovica kúpnej ceny) odpočítať sumu 49.790,80 eur (polovica z pôžičky 99.581,76 eur), pričom súd neprihliadol na úroky z omeškania, ktoré nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky, keďže príslušenstvom dlhu sú úroky predstavujúce odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov. Úroky z omeškania predstavujú druh

sankcie za zanedbanie povinnosti dlžníka, v tomto prípade žalovaného, vrátiť dlh riadne a včas a preto nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby sa podieľala na plnení tejto povinnosti žalovaného, na vzniku ktorej ona nemá nijaké pričinenie. Preto súd do majetkového vyrovnania bezpodielových spoluvlastníkov úrok z omeškania zo sumy 99.581,76 eur od 1.4.2011 do 21.8.2014, vyčíslený v sume 30.398,35 eur nezahrnul.

45. Pokiaľ ide o žalobkyňou predložené odborné stanovisko č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracované znalkyňou K.. C. Q., týkajúce sa stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností k októbru 2014, na toto stanovisko súd pri rozhodovaní o majetkovom vyporiadaní neprihliadal, s odôvodnením, že vychádzal z kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, teda 129.980 eur, ako sumy, za ktorú boli sporné nehnuteľnosti predané.

46. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému v I. výroku povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva čiastku 15.199,20 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Lehotu splatnosti súd určil dlhšiu ako je uvedená v ust. s ohľadom na výšku tejto sumy.

47. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

48. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ust. a , pričom vychádzal zo skutočnosti, že ide o rozhodnutie v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť uskutočniť vyporiadanie. Súd aplikoval , v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd vychádzal zo skutočnosti, že konanie o vyporiadanie BSM je typickým príkladom konania označovaného ako iudicium duplex, v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Pri iudicium duplex má aj rozhodovanie o trovách konania svoje špecifiká, pretože ide o rozhodnutie v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť uskutočniť vyporiadanie. Nedá sa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu. Úspech alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane; v tomto smere nezáleží na návrhu, súd postupuje ex offo. Preto si spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a nebude druhému nič hradiť (bližšie in Bičovský, J. Bezpodílové spoluvlastnictví manželů. Praha:Linde Praha a. s.

- Právnické a ekonomické nakladatelství a knihkupectví Bohumily Hořínkové a JanaTuláčka, 1994, 230 s., str. 225). Súd po zohľadnení, že podiely obidvoch bývalých manželov na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú rovnaké rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.