Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Martin Kirňák, advokát so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, v spore o náhradu škody vo výške 223.351,75 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -125 zo dňa 28.11.2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu škody vo výške 223.351,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 24.2.2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou BEMACO, s.r.o. dňa 6.7.2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu súp. č. XXXX, postavený na parcele č. 5570/1, na ul. Železničiarska 21/A, Prešov a pozemok parcela registra C č. 5570/1 o výmere 300 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. E.. Žalobca financoval kúpnu cenu vo výške 200.000 eur z úveru na bývanie, ktorý získal z ČSOB, a.s. Pri poskytnutí úveru bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti na základe zmluvy uzatvorenej medzi Československou obchodnou bankou, a.s. a záložcom – predávajúcim a žalobcom ako dlžníkom na nehnuteľnosti. Následne bola medzi žalobcom a Československou obchodnou bankou, a.s. podpísaná zmluva o poskytnutí úveru, s tým, že úver vo výške 200.000 eur sa mal použiť na účely kúpy nehnuteľnosti a rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na LV č. XXXX, k.ú. E.. Bolo dohodnuté, že celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavuje suma 223.351,75 eur. Žalobcovi bolo udelené generálne plnomocenstvo dňa 14.2.2017 spoločnosťou BEMACO s.r.o., aby spoločnosť zastupoval a podpisoval všetky právne úkony. Žalobca podal návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2017, avšak katastrálny úrad nezapísal prevod vlastníckeho práva v 30 dňovej lehote na vydanie rozhodnutia o návrhu na vklad. Nečinnosť bola šetrená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, ktorá potvrdila žalobcovi, že vklad nebol zapísaný v zákonom určenej lehote, avšak táto lehota má len poriadkový

charakter. Podľa Generálnej prokuratúry nečinnosť správneho orgánu možno hodnotiť aj ako nesprávny úradný postup. Generálna prokuratúra dala do pozornosti skutočnosť, že kupujúci, teda žalobca v tomto spore, bol bývalý spoločník a konateľ predávajúceho a z toho dôvodu mu musela byť známa situácia predávajúceho pri plnení si svojich záväzkov, vo vzťahu ku ktorým boli do katastra nehnuteľnosti v rozhodnej dobe, ale aj následne, zapísané viaceré poznámky o prebiehajúcich exekučných konaniach, resp. daňové a iné záložné práva. Následne žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žiadosťou zo dňa 18.8.2021 vo výške 223.351,75 eur, avšak bezvýsledne. Súd ďalej zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX v časti B je zapísaná poznámka , a to Upovedomenie Ex 1403/17 o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva od F. F. G. a poznámka , upovedomenie Ex 1403/17 o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva od F. F. G.. Katastrálny úrad prerušil konanie o návrhu na vklad. Vec bola prešetrená aj Okresnou prokuratúrou v Prešove a bolo zistené, že konanie o návrhu na vklad je prerušené dôvodne, pretože orgánu katastra boli doručené uvedené dve upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, žalobca neodstránil. Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, dňa 31.10.2018 vydal rozhodnutie, ktorým rozhodol o zastavení konania podľa § 31b písm. f/ zákona o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E., evidovaných na LV č. XXXX. Nedošlo k odstráneniu nedostatkov, pre ktoré bolo konanie prerušené. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol evidovaný na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Prešove pod V4629/2017. Návrh na zápis bol doručený dňa 7.7.2017. Prvoinštančný súd si vyžiadal celý spis Okresného úradu, katastrálneho odboru v Prešove V4629/2017 a zistil, že kúpna zmluva predložená na vklad vlastníckeho práva v konaní V4629/2017 je odlišná od tej, ktorá bola predložená súdu ako dôkaz k žalobe. Vo vkladovom konaní je predložená zmluva zo dňa 6.7.2017, ku žalobe bola predložená zmluva vo verzii zo dňa 13.7.2017. Žalobca tento rozpor nevysvetlil. Prvoinštančný súd ďalej zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, že žalobca bol v čase od 24.11.2007 do 10.4.2017 konateľom spoločnosti BEMACO, s.r.o. Spoločnosť BEMACO, s.r.o. na základe informácie F. E. D., správcu konkurznej podstaty spoločnost BEMACO, spol. s.r.o. je od 5.5.2022 v konkurze. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa , , ďalej podľa , tohto zákona, podľa , a Uviedol, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je protiprávny úkon v konkrétnostiach uvedeného zákona, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup. Ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti je existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Všetky predpoklady musia byť splnené v jeden moment kumulatívne. Prvoinštančný súd konštatoval, že protiprávny úkon, v konkrétnom prípade rozhodnutie alebo postup orgánu verejnej moci, bol zistený a spočíval v tom, že rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor zo dňa 31.8.2018 bolo konanie o vklad vlastníckeho práva podľa katastrálneho zákona prerušené na dobu 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia, aby sa účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2017 vysporiadali s ťarchami obmedzujúcimi vlastníka v nakladaní s nehnuteľnosťou. Toto rozhodnutie bolo doručené predávajúcemu a žalobcovi dňa 21.9.2018. Rozhodnutím Okresného úrad Prešov, katastrálneho odboru zo dňa 31.10.2018 bolo konanie podľa katastrálneho zákona zastavené. V kúpnej zmluve, ktorá bola súčasťou vkladového konania zo dňa 6.7.2017, predmetom predaja podľa čl. 1 boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ako aj parcela CKN č. 100/1, zapísaná na LV č. XXX a rodinný dom so súp. č. XXXX na parcele č. CKN 5570/1. Za predávajúceho a takisto aj za kupujúceho dňa 6.7.2017 pred notárom F. A. H. zmluvu podpísal žalobca. Prvoinštančný súd zdôraznil, že predmet prevodu v zmysle kúpnej zmluvy, ktorá bola súčasťou vkladového konania, sa nezhoduje s kúpnou zmluvou zo dňa 13.7.2017, ktorá bola súčasťou žaloby. Žalobca na tento rozpor nereagoval a tento rozpor neozrejmil a nevysvetlil. Naviac, v zmysle kúpnej zmluvy, ktorá bola súčasťou vkladového konania zo dňa 6.7.2017, v čl. 5 bod 5.1 kupujúci mal právo odstúpiť od zmluvy v prípadoch, ak a) Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, nevykoná vklad vlastníckeho práva kupujúceho k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti v priebehu dvoch mesiacov,

b) návrh na vklad vlastníckeho práva kupujúceho k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti bude zamietnutá alebo konanie o vklade bude zastavené. Podľa čl. 5 bod 5.3 zmluvy, po odstúpení je predávajúci povinný vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu, alebo jej zaplatenú časť do piatich dní od doručenia odstúpenia od zmluvy, inak bude povinný zaplatiť kupujúcemu úroky z omeškania v zákonnej lehote. Žalobca ako kupujúci titulom predmetnej zmluvy nevyužil ust. čl. 5 bod 5.1 a neukončil jednostranným právnym úkonom kúpnu zmluvu. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Nespornou je aj skutočnosť, že na spoločnosť BEMACO s.r.o. bol dňom 5.3.2022 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený F. E. D., I. XXXX, J. K. L.. Žalobca si svoju pohľadávku vo vzťahu k predávajúcemu z kúpnej zmluvy neuplatnil ani v konkurznom konaní. Ďalej prvoinštančný súd posudzoval existenciu škody. Uviedol, že pri náhrade škody pri výkone verejnej moci proti štátu zodpovednosť štátu nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nie je možné pripustiť, aby sa poškodený domáhal náhrady škody priamo od štátu bez toho, aby aspoň sa pokúsil vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je poškodený povinný preukázať, nepostačuje len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže. Existujúce pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurencie právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie, musí preukázať bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia od daného subjektu. Žalobca však nepreukázal, že by využil aj iné inštitúty práva, ako napr. odstúpenie od zmluvy, alebo prihlásenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní vo vzťahu k predávajúcemu. Nárok kupujúceho, ktorý bol dojednaný v zmluve priamo v čl. 5, má prednosť pred uplatnením nároku na náhradu škody od štátu. Prvoinštančný súd poukázal na to, že práve žalobca bol v minulosti štatutárnym orgánom spoločnosti BEMACO, s.r.o., ktorá nehnuteľnosti jemu, ako fyzickej osobe predávala a naviac, mal generálnu plnú moc od tejto spoločnosti, preto musel mať vedomosť o jej činnosti, o jej majetku, o jej pohľadávkach, ako aj o záväzkoch, prípadne hroziacich exekučných a súdnych konaniach. Žalobca voči rozhodnutiu katastrálneho orgánu o zastavení konania nepodal odvolanie. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že podľa katastrálneho zákona katastrálny orgán vykoná zápis poznámky do operátu katastra nehnuteľnosti v deň doručenia listiny, maximálne v nasledujúci pracovný deň, bez ohľadu na skutočnosť, či ohľadom dotknutých nehnuteľností prebieha katastrálne konanie. Tak postupoval katastrálny orgán v prípade, pokiaľ zapísal poznámky P50/2018 a P51/2018 v doručených upovedomeniach o vykonaní exekúcie. Zmluvné strany boli katastrom vyzvané na odstránenie vytýkaných nedostatkov, avšak bezvýsledne, preto správne postupoval katastrálny orgán, keď konanie o návrhu na vklad zastavil. Následne prvoinštančný súd skúmal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a zistil, že nesprávny úradný postup, ktorý musí byť priamou a bezprostrednou príčinou škody a nemôže byť iba sprostredkovanou príčinou škody, nezodpovedá zákonným predpokladom. Zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy nebolo podľa kúpnej zmluvy viazané na rozhodnutie Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Majetok žalobcu sa nezmenšil v dôsledku rozhodnutia Okresného úradu Prešov o povolení vkladu vlastníckeho práva, pretože v čase rozhodnutia Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru o povolení vkladu už kúpna cena bola zaplatená. Ak by teda aj Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy zamietol, majetkový úbytok žalobcu by už existoval a nebol by spôsobený rozhodnutím katastrálneho odboru. Pokiaľ bola kúpna cena zaplatená v súlade s čl. 2 kúpnej zmluvy, nie je, a ani nemohla byť daná príčinná súvislosť medzi rozhodovaním katastrálneho odboru Okresného úradu Prešov o návrhu na vklad a škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha. Súdu absentuje preukázanie kauzálneho nexusu medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V súvislosti s úhradou kúpnej ceny prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že v zmluve bolo dohodnuté, že žalobca sumu veriteľovi, spoločnosti Československá obchodná banka, a.s., spláca v mesačných splátkach, a preto uplatnená výška škody žalobcovi ani nemohla vzniknúť, v sume 223.351,75 eur. Preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , keď žalobca bol neúspešný, v spore nemá na náhradu trov konania nárok. Úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania nežiadal.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý tvrdí nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca namietal, že v danom prípade neexistuje priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného, pretože musí splácať úver na bývanie, čerpaný na kúpu nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom sa nestal z dôvodu pochybenia katastrálneho úradu. Ak by bol katastrálny úrad rozhodol o vklade vlastníckeho práva včas, nedošlo by k vzniku škody. Takisto by ku škode nedošlo, ak by žalobca mohol ovplyvniť existenciu prekážok, ktoré vznikli na strane predávajúceho. Tým, že žalobca nevyužil zmluvné možnosti na odstúpenie od zmluvy a vrátenie kúpnej ceny, neurobil tak preto, že definitívne by stratil možnosť stať sa vlastníkom kupovaných nehnuteľností, vznikol by mu voči spoločnosť BEMACOS spol. s.r.o. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa rovná výške 200.000 eur, ale zostala by mu povinnosť uhradiť banke sumu 223.351,75 eur. Preto k odstúpeniu od zmluvy v zmysle zmluvy nedošlo. V dôsledku práve nesprávneho úradného postupu žalovaného vznikla žalobcovi škoda, ktorá je priamo v príčinnej súvislosti s jeho nesprávnym úradným postupom. Škoda má negatívny dopad na majetok žalobcu. Momentom zastavenia vkladového konania došlo u žalobcu k škode rovnajúce sa ekvivalentu, ktorý zodpovedá zaplatenej kúpnej cene. Od zmluvy nechcel odstúpiť, pretože chcel nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Stav v súvislosti so zápisom tiarch obmedzujúcich vlastníka, ktoré boli dôvodom pre prerušenie konania, nemohol ovplyvniť. Žalobca čerpal úver vo výške 200.000 eur na úhradu kúpnej ceny, reálne však spláca veriteľovi ČSOB, a.s. mesačne sumu 223.351,75 eur, ktorú musí uhradiť aj napriek tomu, že nemá k dispozícii ekvivalent vo forme vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne žiadal, aby súd rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý v podrobnostiach poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia k prejednávanej veci. Uviedol, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalobca postupoval neopatrne, keď uhradil kúpnu cenu skôr, ako bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ďalej žalovaný namietal dôkazy, od ktorých si žalobca odvodzuje svoj nárok, a to vo vzťahu k predloženej kúpnej zmluve, keď predmetom vkladového konania bola iná kúpna zmluva, než tá, ktorá bola predložená k žalobe. Žalovaný poukázal na to, že v kúpnej zmluve je vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny rôzne dojednanie, keď v určitej časti je uvedené, že kúpna cena bude uhradená bezhotovostne, priamo na účet záložného veriteľa, neskôr je uvedené, že kúpna cena má byť splácaná v splátkach. Ďalej žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, že o hospodárení a činnosti predávajúceho, spoločnosti BEMACO, s.r.o., nemal informácie. Poukázal však na to, že žalobca bol jeho dlhoročným konateľom a aktuálne disponoval generálnou plnou mocou. Žalobca si svoje nároky najskôr neuplatnil voči predávajúcemu, ale hneď si svoj nárok uplatnil voči štátu. Uplatnenie nároku voči kupujúcemu má prednosť pred uplatnením nároku na náhradu škody od správneho orgánu. Žiadal, aby rozsudok bol potvrdený.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne. Odvolací súd dáva do pozornosti stranám sporu, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný ( ). Odvolací súd je viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ). Uvedený nárok žalobcu je možné charakterizovať ako nárok na náhradu škody za škodu, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, keď o návrhu na vklad vlastníckeho práva nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a nebolo dodržané poradie pri zápise práv k nehnuteľnosti. Za tvrdenú škodu zodpovedá štát. Podľa zákona štát má objektívnu zodpovednosť. Na to, aby bolo možné jednoznačne určiť zodpovednosť štátu tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, musia byť splnené 3 podmienky, a to 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

6. Predmetom uplatneného nároku žalobcu je nárok na náhradu škody podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca tvrdil, a táto okolnosť nebola sporná, že v súvislosti s vkladovým konaním o návrhu na vklad vlastníckeho práva V4629/2017

zo strany katastrálneho orgánu došlo 1) k nedodržaniu zákonnej lehoty na rozhodnutie podľa § 32 ods. 1 katastrálneho zákona, 2) k porušeniu poradia práv zápisov k tej istej nehnuteľnosti a 3) v dôsledku skutočností, ktoré nastali od podania návrhu na vklad do rozhodnutia o ňom došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania o návrhu na vklad. Tieto okolnosti boli zistené, žalovaný ich nerozporoval a uviedol, že tým, že Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor porušil § 32 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože, ako správny orgán na úseku katastra nehnuteľnosti nerozhodol o návrhu na vklad vlastníckeho práva v stanovenej 30 lehote, došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalovaný rozporoval tvrdený nesprávny úradný postup v súvislosti so zaevidovaním poznámok P50/2018 a P51/2018, ktorá evidencia bola vykonaná v súlade s katastrálnym zákonom. V dôsledku takejto činnosti katastrálneho orgánu došlo najskôr k prerušeniu katastrálneho konania, teda konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva v dôsledku odstránenia prekážok a následne, keďže prekážky odstránené neboli, nebolo možné návrhu na vklad vyhovieť, preto bolo katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva zastavené. Žalobca a predávajúci neodstránili nedostatky návrhu na vklad kúpnej zmluvy v súlade s rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 31.8.2018 v stanovenej 30 – dňovej lehote, čo je v súlade s § 316 písm. f/ katastrálneho zákona. Voči tomuto rozhodnutiu účastníci katastrálneho konania nepodali odvolanie. Z uvedeného je potom možné vyvodiť záver, že k protiprávnemu konaniu štátu došlo len pri porušení § 32 ods. 1 katastrálneho zákona, keď správny orgán na úseku katastra nehnuteľnosti o návrhu na vklad nerozhodol v 30 – dňovej lehote, do 7.8.2017. Nesprávny postup nie je možné vzhliadnuť pri prerušení a následnom zastavení konania o návrhu na vklad pre neodstránenie nedostatkov v 30 – dňovej lehote.

7. Žalobca na vyplatenie kúpnej ceny za kupovanú nehnuteľnosť vo výške 200.000 eur si zabezpečil finančné prostriedky z Československej obchodnej banky, a.s., kde uzatvoril dňa 8.6.2017 zmluvu o úvere na bývanie na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. XXXX, postavený na parcele CKN 5570/1 a parcely CKN 5570/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 300 m2, zapísané na LV č. XXXX, na sumu vo výške 200.000 eur, ktorú sa zaviazal splácať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach s tým, že celková čiastka, ktorú je povinný vrátiť Československej obchodnej banke, a.s. predstavuje 223.351,75 eur. Táto suma bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, kde ako dlžník a nadobúdateľ nehnuteľnosti a predávajúci boli účastníkmi zmluvy o zriadení záložného práva. Záložné právo bolo riadne na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. zaevidované a jeho vklad bol povolený. V priebehu konania nebolo preukázané, a ani zistené, že po tom, čo katastrálny orgán nepovolil vklad vlastníckeho práva, žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil. Naopak, v priebehu konania potvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, pretože mal záujem nadobudnúť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Podľa žalobcu táto škoda mu mala vzniknúť tým, že musí splácať úver, ktorý si zobral na úhradu kúpnej ceny a ktorý celkový úver v prospech veriteľa predstavuje sumu 223.351,75 eur, ktorú sumu musí veriteľovi za kúpnu cenu zaplatiť. Žalobca sám potvrdil, že kúpna cena je uhrádzaná v splátkach. Pod pojmom škoda ust. chápe ujmu, ktorá už nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. Cieľom náhrady škody je splniť reparačnú funkciu, plne skompenzovať ujmu poškodenému. Žalobca si v žalobe uplatnil škodu spočívajúcu v zmenšení jeho majetku o sumu 223.351,75 eur, ktorú bude musieť zaplatiť banke, hoci vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy nenadobudol. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalobca v priebehu konania nepreukázal reálny vznik škody v jeho majetkovej sfére, ktorú by bolo potrebné reparovať. Táto škoda mu hrozí, ak sám zanedbá svoje zmluvné práva voči predávajúcemu. V súčasnej dobe ale reálne jeho majetkovú sféru nie je nutné reparovať v žalovanej výške. Tu odvolací súd dáva dôraz na obranu žalovaného, kde sám žalovaný poukazuje na zmluvne dojednanú možnosť žalobcu od kúpnej zmluvy odstúpiť, kde dojednanie zmluvných strán má prednosť pred vyvodzovaním následnej zodpovednosti žalovaného. Žalobca v kúpnej zmluve sa totiž zaviazal uhradiť kúpnu cenu predávajúcemu skôr, ako bude rozhodnuté o návrhu na vklad správnym orgánom. Preto aj vznik škody žalobcovi je sporný.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nevidel v danej veci príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a tvrdenou škodou.

Prvoinštančný súd uviedol, že otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaní a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. To znamená, že je úlohou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj jednoznačne preukázať všetky okolnosti odôvodňujúce súdu zaujať právny záver o priamej príčinnej súvislosti. Ak je viac príčin, v takom prípade tieto príčiny musia byť jedna na druhú natoľko napojené a jedna z druhej natoľko vyplývať, že v priamom reťazci príčin a následkov predstavujú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalobca tvrdil, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje škodu vo výške 223.351,75 eur, ktorú sumu musí zaplatiť banke za to, že vyplatil kupujúcemu kúpnu cenu za predávanú nehnuteľnosť a nehnuteľnosť, ktorá mala byť v jeho vlastníctve v dôsledku nesprávneho úradného postupu katastrálneho orgánu nebola prevedená do jeho vlastníctva. Túto škodu je preto potrebné skúmať v príčinnej súvislosti k nesprávnemu úradnému postupu katastrálneho orgánu, keď nevydal rozhodnutie o návrhu na vklad vlastníckeho práva v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Odvolací súd dospel k záveru, zhodne s názorom prvoinštančného súdu, že nevydanie rozhodnutia katastrálneho orgánu v zákonom stanovenej lehote nemalo priamo príčinnú súvislosť so vznikom k tvrdenej škode, ktorá mala žalobcovi vzniknúť zaplatením sumy 223.351,75 eur ako sumy, ktorú bude musieť za požičanie finančnej čiastky 200.000 eur banke vrátiť. Okolnosť, že si žalobca obstaral finančné prostriedky na zabezpečenie výplaty kúpnej ceny kúpy nehnuteľnosti sú uvedené v zmluve o úvere na bývanie, kde žalobca sa za daných zmluvných podmienok uvedených v tejto zmluve sa zaviazal za požičanie sumy 200.000 eur zaplatiť banke 223.381,75 eur. Banka navýšila požičanú sumu o sumu, ktorá predstavuje cenu za požičanie peňazí. Uvedené požičané finančné prostriedky vo výške 200.000 eur žalobca uhradil predávajúcemu ešte pred rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva. Kúpnu cenu žalobca po tom, čo návrh na vklad vlastníckeho práva bol zastavený, nežiadal vrátiť, od kúpnej zmluvy neodstúpil. Finančné prostriedky mala k dispozícii spoločnosť BEMACO, s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku škody, ktorú tvrdí žalobca, že mu vznikla vo výške 223,351,75 eur, nedošlo výlučne a len z dôvodu nesprávneho úradného postupu, keď katastrálny orgán o návrhu na vklad nerozhodol v stanovenej lehote, ale k vzniku škody na strane žalobcu došlo tým, že si neuplatnil svoje nároky voči predávajúcemu z kúpnej zmluvy. Je vylúčená výlučná zodpovednosť za vzniknutú škodu žalovaného, pretože tu neexistuje priama príčinná súvislosť. Nesprávnym úradným postupom správneho orgánu nedošlo bezprostredne k vzniku škody (spornej). Nesprávny úradný postup správneho orgánu bezprostredne nepredchádzal vzniku škody a ani ho bezprostredne nevyvolal. Všetky sporné udalosti, od ktorých sa odvíja výška škody (úver, plnenie kúpnej ceny a vkladové konanie) nastali pred nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, alebo ešte vôbec nenastali (úhrada celej sumy 223.351,75 eur banke). Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou tak, ako to odvolací súd už vyššie uviedol a o jej existencii si robí záver súd. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať príčinnú súvislosť (okrem protiprávneho konania a škody) zaťažuje poškodeného. Keďže žalobca tvrdí, že bol poškodený, bol povinný priamu príčinnú súvislosť preukázať, čo sa nestalo.

9. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu zamietol ako nedôvodnú pre nedostatok podmienok zodpovednosti za škodu, najmä existencie priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho orgánu a tvrdenou škodou. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa ako správny potvrdil. Odvolací súd nezistil nedostatočne zistený skutkový stav prvoinštančným súdom a ani nesprávne právne posúdenie veci.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a Základných princípov . Z obsahu konania pred odvolacím súdom vyplýva, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný. V odvolacom konaní žalovanému žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú. Preto mu súd ich nárok na náhradu aj v súlade s Základných princípov z dôvodu hospodárnosti voči žalobcovi nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).