Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-142-2024.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/142/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, všetci traja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. XXX, zastúpenej JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou, so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Štvrť SNP 143/58 a otca D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/167/2023-111 zo dňa 19. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/167/2023-137 zo dňa 07. júna 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch o výživnom (II., III., IV., V.) a súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (VII.) p o t v r d z u j e .
Vo výrokoch, ktorými okresný súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi vylúčil na samostatné konanie (I. a VI.), p o n e c h á v a rozsudok nedotknutý.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín po tom, čo zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a budú spravovať ich majetok, zaviazal otca platiť výživné pre maloletú B. sumou 170,- Eur mesačne, pre maloletého C. sumou 130,- Eur mesačne a pre maloletého D. sumou 130,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.11.2023 vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Na zameškanom výživnom za obdobie od 01.11.2023 do rozhodnutia súdu povolil otcovi splátky u maloletej B. po 40,- Eur a u maloletého C. a maloletého D. po 25,- Eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol jednak na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Na strane otca súd prvej inštancie vychádzal z jeho príjmu u posledného zamestnávateľa VAILLANT GROUP s. r. o., u ktorého dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.247,61 Eur, nakoľko predmetný pracovný pomer ukončil otec dohodou dňa 25.02.2024 bez uvedenia dôvodu, čo bolo preukázané z oznámenia od zamestnávateľa zo dňa 25.03.2024. Na strane maloletých detí súd prvej inštancie zhodnotil bežné výdavky zodpovedajúce ich veku, súvisiace so zabezpečením stravovania a ošatenia, hygienických potrieb a podobne, pričom prihliadol i na výdavky
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u maloletého C. a maloletého D. (návštevy kardiológa) tak, ako ich podrobne zdôvodnil v odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Keďže výživné súd prvej inštancie určil v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine s účinnosťou od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, t.j. od 01.11.2003, otcovi vzniklo i zameškané výživné za 5 mesiacov u každého z detí, ktoré umožnil otcovi splácať v splátkach po 40,- Eur pre maloletú B. a po 25,- Eur u maloletého C. a maloletého D.. Pri zameškanom výživnom súd prvej inštancie zohľadnil plnenie vyživovacej povinnosti z jeho strany vo výške 200,- Eur mesačne na všetky deti. Pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletých detí. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom zmeniť s tým, že bol ochotný prispievať výživným na maloletú B. v sume 130,- Eur mesačne, na maloletého C. v sume 110,- Eur mesačne a na maloletého D. v sume 110,- Eur mesačne. Mal za to, že matka žiadnym spôsobom nezdokladovala výdavky, ktoré uvádzala v súvislosti so zabezpečením potrieb pre maloleté deti a taktiež ani v priebehu konania nešpecifikovala, aké má skutočné náklady spojené s bývaním, resp. s vedením domácnosti. Súd konštatoval, že býva v rodinnom dome, ktorý patrí matke jej priateľa, na nákladoch sa striedajú, ale z rozhodnutia nie je zrejmé, o aké konkrétne náklady sa jedná. Súd prvej inštancie ho naviac v konaní ani nevypočul k jeho výdavkom, keďže zástupcu, ktorého si zvolil na zastupovanie v tomto konaní, súd prvej inštancie do konania nepripustil a tento zástupca ani potom nemohol súdu ozrejmiť jeho skutočné výdavky. Jeho mesačné výdavky predstavujú za plyn 15,- Eur, voda 10,- Eur, elektrina 18,- Eur, na kúrenie používa drevo, ktoré zakupuje v sume 130,- Eur ročne. V čase zamestnania v spoločnosti VAILLANT GROUP platil benzín na cestu do práce, či cestu pre maloletého syna C. mesačne v sume 150,- Eur. Jedlo ho mesačne stojí cca 250,- Eur. Rodičom počas zamestnania splácal po 300,- Eur mesačne pôžičku, ktorú mu poskytli na kúpu nehnuteľnosti, ktorú obýval aj s rodinou. Počas poberania dávok v nezamestnanosti taktiež platil rodičom mesačne po 100,- Eur. Ďalší výdavok má v sume cca 60,- Eur mesačne na krmivo pre hospodárske zvieratá, ktoré chová.
3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením otca, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že otcovi procesným spôsobom znemožnil uskutočniť mu patriace procesné práva. Poukazovala na to, že je to práve otec, ktorý ignoruje súdne pojednávania na súde bez náležitého ospravedlnenia, ani raz sa na pojednávanie nedostavil, ani nežiadal odročenie z vážnych dôvodov. Jeho postoj k celej veci bol od počiatku ľahostajný a v konaní ani žiadnym spôsobom nepreukázal svoje majetkové a výdavkové pomery. Dobrovoľne sa vzdal príjmu zo zamestnania, keď ukončil pracovný pomer podľa § 60 Zákonníka práce, pričom poberá len podporu v nezamestnanosti, ako bolo preukázané i na pojednávaní pred Okresným súdom v Trenčíne pod sp.zn. 26P/56/2024 dňa 06.05.2024.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tak, ako matka, aj kolízny opatrovník poukazoval na to, že otec sa svojvoľne nezúčastňoval pojednávaní, ako aj v konaní, ktoré prebieha pred Okresným súdom v Trenčíne o rozvod manželstva s príslušenstvom. Jeho tvrdenie o tom, že mu súd neumožnil uplatniť jeho procesné práva, nie sú teda podľa názoru kolízneho opatrovníka namieste. Svedčí o tom aj to, že prestal spolupracovať aj s kolíznym opatrovníkom, jeho posledná spolupráca bola 08.02.2024, teda ešte v čase trvania jeho pracovného pomeru. Na telefonické hovory, ani na predvolanie kolíznym opatrovníkom otec nereagoval a na predvolanie sa nedostavil. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď po zistení, že otec ukončil svoj pracovný pomer dohodou, vychádzal z jeho posledného príjmu a určil výživné zodpovedajúce potrebám maloletých detí.
5. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CP)) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právneho posúdenia veci v časti výživného, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia tak, ako ich podrobne vyhodnotil v odseku 27. odôvodnenia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
7. Zo Správy od zamestnávateľa otca VAILLANT GROUP s. r. o. zo dňa 25.03.2024 mal i odvolací súd preukázané, že otec rozviazal pracovný pomer dohodou v zmysle § 60 bez uvedenia dôvodu, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti zo strany otca vychádzal z jeho príjmu dosahovaného u tohto zamestnávateľa vo výške 1.247,61 Eur v čistom (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). Z takto deklarovaného príjmu potom dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné pre maloleté deti tak, ako to ustálil súd prvej inštancie u maloletej B. 170,- Eur mesačne a u maloletého C. a maloletého D. u každého po 130,- Eur mesačne, ktorá suma zodpovedá i potrebám maloletých detí, a to v súvislosti len so zabezpečením ich bežných každodenných životných potrieb vyplývajúcich z fyzického veku (pri výživnom 170,- Eur, resp. 130,- Eur mesačne vychádza na úhradu nákladov maloletých detí zo strany otca príspevok vo výške 5,60 Eur, resp. 4,30 Eur denne).
8. Pokiaľ otec poukazoval na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil mu uskutočniť jeho procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol. Otec bol riadne predvolaný súdom prvej inštancie na pojednávanie dňa 01.03.2024, keď predvolanie si prevzal dňa 09.02.2024, ako i na pojednávanie dňa 19.04.2024, keď predvolanie si prevzal dňa 26.03.2024. Pojednávaní sa v týchto termínoch nezúčastnil, ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď pokračoval v konaní v jeho neprítomnosti (§ 183 ods. 1 CSP). Pojednávania dňa 19.04.2024 sa zúčastnil F. G., ktorý sa súdu ale nepreukázal platnou plnou mocou (predložil plnú moc z konania sp.zn. 26P/167/2023), a preto aj v tomto prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď túto osobu ako zástupcu otca nepripustil do konania. Aj napriek týmto skutočnostiam odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol na bežné výdavky zo strany otca súvisiace so zabezpečením bývania a stravovania tak, ako ich deklaroval v odvolacom konaní a konštatoval tak, ako je to už i vyššie uvedené, že otec z príjmu 1.247,61 Eur je schopný plniť výživné maloletým deťom tak, ako ho určil súd prvej inštancie bez toho, aby bolo ohrozené zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Pokiaľ poukazoval na splácanie pôžičky svojim rodičom, ktorá mala byť poskytnutá na zabezpečenie bývania celej rodiny, na takýto výdavok odvolací súd prihliadnuť nemohol, lebo otec za poskytnutú pôžičku získal majetkovú hodnotu (nehnuteľnosť). Pokiaľ by nehnuteľnosť nadobudol spolu s manželkou (matkou detí) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má možnosť si túto pohľadávka vyporiadať v rámci konania o vyporiadaní BSM.
9. Vo výrokoch, v odvolaní nenapadnutých, ktorými okresný súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi vylúčil na samostatné konanie, ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).