Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Ca-1-2020.pdf
PDF · 90.16 KB
Case nature
Area
Subarea
24Ca/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie 14, IČO: 17 310 598, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 5433/40, IČO: 36 677 175 proti žalovanej: U. P. - Kadernícky salón, s miestom podnikania v Snine, Kukučínova 2042/3, IČO:40 903 567, zastúpenej: JUDr. Peter Nízky, advokát, AK Námestie slobody 2, Humenné, v konaní o zaplatenie 92 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.12.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.11.2019 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 185/2015 Z. z. (autorského zákona), ako aj v zmysle oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. k.: MK-1586/2016-232-10422 z 18.08.2016, ktoré mu bolo udelené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, je žalobca ako kolektívna organizácia zastupujúca práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov oprávnená na vyberanie primeraných odmien za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom. Žalobca v priestoroch kaderníctva žalovanej vykonal kontrolu v rozhodnom období, t.j. v rokoch 2017 a 2018 prostredníctvom svojich externých zamestnancov, ktorí zistili, že žalovaná v tomto období disponovala technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos, pričom žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov primeranú odmenu určenú podľa Sadzobníka žalobcu pre druh prevádzky kaderníctvo s ročným paušálom vo výške 46 EUR za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 a od 1.1.2018 do 31.12.2018, t.j. spolu vo výške 92 EUR
3. Žalovaná žalobu neuznala, s odôvodnením, že v priestoroch jej prevádzky Kadernícky salón, Strojárska 2524, 069 01 Snina sa od roku 2016 nenachádzajú ani nenachádzali žiadne zariadenia ani akékoľvek technické prostriedky, ktorými by dochádzalo k verejnému prenosu diela podľa §27 zákona č. 185/2015 Z.z. Poprela tvrdenie žalobcu, že v týchto priestoroch vykonal v rozhodnom období, t. j. v rokoch 2017 a 2018 kontrolu prostredníctvom svojich externých zamestnancov, ktorí údajne zistili, že žalovaná disponovala technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos. Žalovaná v tomto smere uviedla, že v kaderníckom salóne pracuje sama a o tejto skutočnosti by rozhodne mala vedomosť. V tomto období ju žiaden externý zamestnanec legitimovaný na vykonanie kontroly v mene spoločnosti Slovgram nenavštívil, nekontaktoval a ani žiadnu kontrolu neuskutočnil. V prípade, ak by sa aj takáto
kontrola realizovala, z jej záverov by bolo jasné, že žalovaná nedisponuje a ani nedisponovala v tom čase takýmto zariadením.
4. Žalobca k obrane žalovanej uviedol, že každý subjekt, ktorý si plánuje otvoriť prevádzku, v ktorej bude dochádzať k verejnému prenosu, by sa mal ešte pred samotným otvorením prevádzky informovať o všetkých povinnostiach, ktoré mu ako prevádzkovateľovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov. V prípade splnenia podmienok určených Autorským zákonom (využívanie technických prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza v jeho prevádzke k verejnému prenosu) k takýmto povinnostiam neodmysliteľne patrí aj hradenie odmeny organizáciám kolektívnej správy práv. Práve prevádzkovateľ je ten, kto má prejaviť náležitý záujem na plnení si svojich záväzkov a za predpokladu, že prevádzkovateľ prejaví záujem o uzatvorenie zmluvy a osloví Žalobcu ako organizáciu kolektívnej správy práv je táto povinná s prevádzkovateľom rokovať o uzatvorení zmluvy. Žalobca teda nie je ten, kto ako prvý kontaktuje jednotlivých prevádzkovateľov. Práve naopak, má to byť prevádzkovateľ, ktorý za účelom uzavretia zmluvy má kontaktovať Žalobcu.
5. Žalovaná k argumentácii žalobcu uviedla, že túto nemožno aplikovať na tento prípad, keďže v jej prípade to nebolo potrebné vzhľadom k tomu, že v priestoroch jej prevádzky v rozhodnom období (2016 - do súčasnosti) nedochádza k verejnému prenosu diel . Žalovaná prevádzkuje kadernícky salón bezproblémovo od roku 2005 a počas tejto doby si svoje povinnosti prevádzkovateľa plní maximálne zodpovedne. V roku 2010 žalovaná požiadala SOZU o uzatvorenie licenčnej zmluvy, ktorá začala platiť od 01.02.2010 a bola vypovedaná ku dňu 31.08.2016. V tento deň sa odstránili TV a rádio z prevádzky, takže od tohto dátumu sa na prevádzke kaderníctva nenachádza žiadne technické zariadenie, ktorým by dochádzalo k verejnému prenosu diela podľa § 27 zákona č. 185/2015 Z.z.
6. Žalobca vzhľadom na obranu žalovanej navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi SOZA a žalovanou na obdobie roka 2017 a 2018 a to za účelom preukázania tvrdenia žalobcu, že žalovaná v rozhodnom období v priestoroch svojej prevádzky, označenej v návrhu na vydanie platobného rozkazu, disponovala technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
8. Predmetom tohto konania bol nárok organizácie kolektívnej správy práv na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd sa primárne zaoberal otázkou, ktorá právna úprava sa vzťahuje na posúdenie uplatneného nároku.
9. Podľa ust. § 190 ods.1 zákona č.185/2015 Z.z. autorského zákona, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.
10. Podľa vyššie cit.prechodného ustanovenia § 190 ods.1 je potrebné rozlišovať, či nárok resp. právo zo zodpovednosti za porušenie záväzkov vznikol za účinnosti novej právnej úpravy, t.j. zákona č.185/2015 Z.z. účinného od 1.1.2016 alebo za účinnosti pôvodnej právnej úpravy, t.j. zákona č. 618/2003 Z.z..
11. V spore si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel (bez predchádzajúceho súhlasu nositeľa práv t.j.bez licenčnej zmluvy) za obdobie rokov 2017 a 2018, t.j. za obdobie po účinnosti nového autorského zákona, preto súd konštatoval, že na právne posúdenie veci sa vzťahuje nový autorský zákon č.185/2015 Z.z.
12. Podľa ust. § 141 ods.1 zákona č.185/2015 Z.z. (ďalej len autorský zákon), správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len "predmet ochrany").
13. Podľa ust. § 141 ods.2 autorského zákona, správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.
14. Podľa ust. § 165 ods.1 autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len "používateľ") rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.
15. Podľa ust. § 169 ods. 4 autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná
a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a
b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
16. Vyššie citované zákonné ustanovenia upravujú vzťahy medzi používateľmi predmetov autorskoprávnej ochrany a organizáciami kolektívnej správy. Autorský zákon vyžaduje, aby tieto vzťahy, ktorých predmetom je používanie predmetov ochrany, príslušné subjekty zastrešili licenčnou zmluvou resp. zmluvou o primeranej odmene alebo o náhrade odmeny. Na účely tohto zákona, s výnimkou jeho piatej časti o správe práv, sa používateľom rozumie ktokoľvek, kto používa predmet ochrany, napr. aj osoba, ktorá používa predmet ochrany bez súhlasu autora v zmysle výnimky. V prípade osôb, ktoré by v zmysle danej definície používateľa na účely tejto piatej časti zákona používali predmety ochrany bez uzavretej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy alebo s nositeľom práv pri individuálnom vysporiadaní práv, bude dochádzať k bezdôvodnému obohateniu.
17. Použitie diel z jednotlivých zákonom vymedzených odborov predstavuje neoprávnený zásah do práv ich nositeľov. Tento zásah zakladá získanie majetkového prospechu na strane používateľa predmetov ochrany a na strane nositeľov práv, ktorých práva sú kolektívne spravované žalobcom, právo na jeho vydanie, t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca je v súlade s ust. § 169 ods.4 autorského zákona nielen oprávnený, ale aj povinný domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
18. V konaní nebolo sporné, že žalobca je na základe oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. k.: MK-1586/2016-232-10422 z 18.08.2016, ktoré mu bolo udelené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky kolektívnou organizáciou zastupujúcou práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov.
19. Na základe tohto oprávnenia, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení autorského zákona, by žalobca bol v spore aktívne legitimovaný ako subjekt oprávnený na vyberanie primeraných odmien za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak len za predpokladu, že by v konaní bolo preukázané, že žalovaná skutočne používala predmety ochrany duševného vlastníctva bez súhlasu oprávneného subjektu, bez licenčnej zmluvy uzavretej so žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy a bez zaplatenia odmeny resp. jej náhrady.
20. V konaní bola spornou práve otázka, či žalovaná v rozhodnom období rokov 2017 a 2018 skutočne používala predmety ochrany duševného vlastníctva, zastrešené oprávnením žalobcu. Pri danom spôsobe použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v prevádzke žalovanej .Poskytovanie signálu prostredníctvom týchto technických zariadení pre klientov takýchto prevádzok a zariadení sa považuje za verejný prenos diel.
21. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti bolo na žalobcovi. Žalovaná môže len ťažko preukázať negatívnu skutočnosť, t.j. že vo svojej prevádzke nemala v rozhodnom období umiestnené žiadne technické zariadenia, slúžiace na verejný prenos diel.
22. Žalobca síce tvrdil, že v rozhodnom období vykonal v prevádzke žalovanej fyzickú kontrolu prostredníctvom svojich externých zamestnancov, v tomto smere však žiaden dôkaz neoznačil ani nepredložil. Dôkaznú núdzu sa snažil preklenúť návrhom na vyžiadanie hromadnej licenčnej zmluvy, uzavretej medzi žalovanou a inou organizáciou kolektívnej správy (SOZA), zastrešujúcou iný okruh predmetu ochrany, pri ktorom je tiež základnou podmienkou existencia technických zariadení vybavených signálom, slúžiacim na verejný prenos. Z oznámenia Slovenského ochranného zväzu autorského pre práva k hudobným dielam (SOZA) zo dňa 30.9.2020 však súd zistil, že žalovaná v rozhodnom období nemala uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu. Je potrebné zdôrazniť, že výsledok tohto dokazovania len podporuje obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že v roku 2010 požiadala SOZU o uzatvorenie licenčnej zmluvy, ktorá začala platiť od 01.02.2010 a bola vypovedaná ku dňu 31.08.2016, pričom v tento deň odstránila z prevádzky všetky technické zariadenia (TV a rádio), ktorými by dochádzalo k verejnému prenosu diel.
23. Súd už len dodáva, že argumentácia žalobcu, že to má to byť prevádzkovateľ, resp. používateľ, kto má ako prvý za účelom uzavretia licenčnej zmluvy kontaktovať žalobcu, za takejto situácie postráda opodstatnenie, pretože základnou podmienkou pre splnenie tejto povinnosti používateľom, t.j. oslovenie organizácie kolektívnej správy za účelom rokovania o zmluve, je umiestnenie a skutočné využívanie technických prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza v jeho prevádzke k verejnému prenosu.
24. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobca nepreukázal danosť vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v tomto spore a preto žalobu zamietol.
25. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech. Súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).