Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Csp/71/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľov: X/ K. F., R.. XX.XX.XXXX, D. C. Č.. XX, D., 2/ X. F., R.. XX.XX.XXXX, D. C. Č.. XX, D., proti dlžníkovi: PBL s. r. o. so sídlom Štúrova č. 14/8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 170 189, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na súd dňa 05.10.2020 sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali voči dlžníkovi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak, že súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti PBL s. r. o., Štúrova 14/8, 811 02 Bratislava, IČO: 46 170 189, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vl. č. 74336/B:

- rozostavaný byt XX-E., na 7. poschodí bytového domu v Bratislave, nachádzajúceho sa na ul. C., orientačné číslo vchodu XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ KN č. XXXXX s výmerou XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. R. K., kat. územie R. K.,

- 7653/268219 podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu v Bratislave, nachádzajúceho sa na ul. C.Á., orientačné číslo vchodu XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ KN č. XXXXX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. R. K., kat. územie R. K.,

- 7653/268219 podiel na zastavanom pozemku reg. „C“ KN č. XXXXX s výmerou 510 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava X., obec Bratislava - m. č. R. K., kat. územie R. K., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľov na náhradu škody proti uvedenej spoločnosti PBL s. r. o. z titulu porušenia záväzkov zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú navrhovatelia so spoločnosťou PBL s. r. o. uzavreli dňa 30.08.2011, vo výške istiny 146.364,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 146.364,22 € od 26.05.2020 až do zaplatenia s tým, že súd uloží navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej voči PBL s. r. o. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili vecne tým, že zriadením záložného práva sa zabezpečí pohľadávka navrhovateľov na náhradu škody voči spoločnosti PBL, ktorej zaplatenia sa budú domáhať samostatnou žalobou po nariadení zabezpečovacieho opatrenia a ktorú im PBL spôsobila tým, že napriek záväzku, ktorý jej vyplýval zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30.08.2011 (bod 8), ktorou sa zaviazala vybudovať navrhovateľom mezonet nadstavením ich súčasného bytu a následne previesť navrhovateľom takto nadstavenú časť do ich vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu, previedla byt v stave jeho rozostavanosti tretej osobe. Pokiaľ ide o výšku vzniknutej škody, táto má podľa

názoru navrhovateľov zodpovedať rozdielu kúpnej ceny 79.416,- €, ktorú by navrhovatelia boli povinní zaplatiť PBL za predmetný byt podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a trhovej hodnoty bytu, pričom trhovej hodnote zodpovedá cena priamo úmerná cene, za ktorú PBL predávala vedľajší, v podstate totožný byt, čo predstavuje sumu 225.780,22 €, a teda výška škody zodpovedá sume 146.364,22 €. K zdôvodneniu potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia navrhovatelia uviedli, že podľa účtovnej závierky za rok 2018 (posledná zverejnená účtovná závierka na www.registeruz.sk) vykázala PBL síce kladný hospodársky výsledok, ale len v sume 6.147,- €, čo nepostačuje na splnenie povinnosti nahradiť navrhovateľom spôsobenú škodu. Z tejto závierky vyplýva aj to, že spoločnosť mala krátkodobé záväzky v sume 204.060,- € (z toho ako ostatné záväzky z obchodného styku v sume 139.891,- €, záväzky voči spoločníkom v sume 62.542,- € a daňové záväzky v sume 1.627,- €). Nakoľko však najviac stavebných nákladov na nadstavbu sa vynaložilo až v roku 2019 a 2020 (reálne stavba začala vznikať v roku 2019), dlhové zaťaženie PBL narastie, pričom je dôvodný predpoklad, že ich vynaloží vo výške zodpovedajúcej príjmom PBL z nadstavby (t. j. jediných príjmov), aby tak príjmy mohli byť bez ďalšieho presunuté k jeho spoločníkovi REEGAS s.r.o., ktorý verejne prezentuje a ponúkal na predaj nadstavbu (byty v nadstavbe) ako svoj projekt. Navrhovatelia tak majú dôvodnú obavu, že v skutočnosti znáša všetky náklady na výstavbu výlučne spoločnosť REEGAS s.r.o. ako jej investor a PBL vystupuje ako stavebník len formálne a je zjavné, že ide len o účelovú spoločnosť pre realizáciu nadstavby, ktorej investorom je REEGAS s.r.o., a preto je podozrenie, že všetky príjmy PBL majú „pretiecť“ do spoločnosti REEGAS s.r.o., takže vymožiteľnosť škody od PBL sa bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia javí byť iluzórna. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2899, ktorý je vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava X., obec Bratislava - m. č. R. K., kat. územie R. K. vyplýva, že z celkového počtu v nadstavbe budovaných bytov (15) PBL naložila s 13-timi rozostavanými bytmi a len vo vzťahu k dvom rozostavaným bytom vo vlastníctve PBL (vrátane bytu 69-e, ku ktorému navrhovatelia žiadajú nariadiť zabezpečovacie opatrenie) neprebieha v katastri nehnuteľností žiadne vkladové konanie, preto vo vzťahu k bytu 69-e sa navrhovatelia domáhali zriadenia záložného práva formou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

3. Na základe navrhovateľmi predložených listín súd zistil, že spoločnosť PBL s. r. o. so sídlom Ružová dolina č. 6 Bratislava, IČO: 46 170 189 ako budúci stavebník dňa 30.08.2011 uzatvorila s navrhovateľmi 1/ a 2/ ako budúcimi kupujúcimi zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa dohodli, že budúci stavebník uzavrie budúcu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníctva k budúcemu bytu na budúcich kupujúcich s tým, že záväzky budúceho stavebníka a budúcich kupujúcich podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vzniknú len za predpokladu, že budúci stavebník uzavrie zmluvu o nadstavbe.

4. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. B. Č.. XX, Č.. XX O. Č.. XX, medzi ktorých patria aj navrhovatelia 1/ a 2/ ako vlastníci bytu č. X dňa 31.08.2011 uzatvorili so spoločnosťou PBL s. r. o. so sídlom Ružová dolina č. 6 Bratislava, IČO: 46 170 189 ako stavebníkom zmluvu o nadstavbe bytov v bytovom dome v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 13.02.2014. Účelom zmluvy je vymedzenie vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu pri nadstavbe bytov v obytnom dome súp. č. XXXX v Bratislave na C.O. B. Č.. XX, XX, XX, k. ú. BA- m. č. R. K., postavenom na pozemku parc. č. KN-C XXXX, účelom ktorej je vytvorenie 12-tich bytových jednotiek pre trvalé rodinné bývanie, a to byty č. XX/XX O. XX/XX, XX/XX O. XX/XX O. XX/XX O. XX/XX pre stavebníka a úprava vlastníckych vzťahov k novovzniknutým bytom, dohoda vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zmene spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam domu a nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k zastavanému pozemku.

5. Z odpovede splnomocneného právneho zástupcu spoločnosti PBL s. r. o. so sídlom Štúrova č. 14/8, Bratislava, IČO: 46 170 189 zo dňa 28.05.2020, ktorou reagoval na výzvu navrhovateľov na náhradu škody v sume 146.364,22 €, vyplýva, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30.08.2011 považovala uvedená spoločnosť za absolútne neplatnú, následkom čoho ani jedna zo strán nemá právo požadovať akékoľvek plnenie v zmysle zmluvy z dôvodu, že sa na zmluvu hľadí, ako keby nikdy neexistovala.

6. Podľa (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Hlavným zákonným dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, preto navrhovateľ domáhajúci sa jeho nariadenia musí osvedčiť, že existuje obava z ohrozenia exekúcie.

12. Súd uvádza, že zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30.08.2011 navrhovatelia osvedčili existenciu zmluvného záväzkového vzťahu medzi nimi a spoločnosťou PBL s. r. o., z ktorého uvedenej spoločnosti ako stavebníkovi vznikol záväzok previesť vlastnícke právo k budúcemu bytu (v nadstavovanej časti bytového domu) v prospech navrhovateľov za splnenia podmienky, že spoločnosť PBL s. r. o. uzavrie zmluvu o nadstavbe. Navrhovatelia riadne preukázali, že stavebná spoločnosť s nimi a ostatnými vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome zmluvu o nadstavbe dňa 31.08.2011 uzavrela.

13. Vzhľadom na odmietavé stanovisko právneho zástupcu spoločnosti PBL s. r. o. k výzve navrhovateľov na náhradu škody, súd mal osvedčenú skutočnosť, že prevod vlastníckeho práva k budúcemu bytu v prospech navrhovateľov nenastal, nakoľko stavebník zastával názor, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30.08.2011 je absolútne neplatná, a teda poprel existenciu svojej povinnosti previesť vlastnícke právo k budúcemu bytu na navrhovateľov.

14. Na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve navrhovatelia osvedčili právny dôvod na nadobudnutie vecného - vlastníckeho práva k budúcemu bytu, a to titulom budúcej kúpnej zmluvy, na ktorej uzavretie sa navrhovatelia so spoločnosťou PBL s. r. o. zaviazali.

15. Navrhovatelia však neosvedčili existenciu svojej pohľadávky - práva na peňažné plnenie, ktoré im zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva. Na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve totiž nevznikol medzi navrhovateľmi a spoločnosťou PBL s. r. o. právny vzťah veriteľa a dlžníka tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Nárok na náhradu škody, ktorú mala navrhovateľom spôsobiť spoločnosť PBL s. r. o. tým, že nedodržala záväzok v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a neuzatvorila s nimi kúpnu zmluvu ako právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľov k budúcemu bytu, nepredstavuje a bez ďalšieho nezakladá pohľadávku navrhovateľov v sume 146.364,22 € ako veriteľov voči spoločnosti PBL s. r. o. ako dlžníkovi. Posúdenie právnej opodstatnenosti nároku na náhradu škody môže byť predmetom konania o žalobe na náhradu škody za predpokladu, že navrhovatelia tento nárok na súde uplatnia, avšak z hľadiska zákonných predpokladov pre zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, navrhovateľmi deklarované právo na náhradu škody nie je pohľadávkou, ktorej zabezpečenie možno dosiahnuť zriadením záložného práva. V danom prípade absentuje subjekt, ktorý by bol dlžníkom, keďže spoločnosti PBL s. r. o. žiadny dlh (záväzok poskytnúť peňažné plnenie) titulom samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (predpokladajúc jej platnosť) voči navrhovateľom ako veriteľom nevznikol.

16. Z uvedených dôvodov a s poukazom na vyššie citované ustanovenie súd uvádza, že sledovaný účel v posudzovanej právnej veci nemožno dosiahnuť prostredníctvom procesnoprávneho inštitútu zabezpečovacieho opatrenia a upriamuje pozornosť navrhovateľov na možnosť domáhať sa voči spoločnosti PBL s. r. o. iných povinností za účelom neohrozenia výkonu potenciálne judikovanej pohľadávky, a to prostredníctvom procesnoprávneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré je vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu inštitútom subsidiárnym a z hľadiska podmienok stanovených pre

jeho nariadenie (ust. ) nevyžaduje existenciu peňažnej pohľadávky medzi veriteľom a dlžníkom. Súd preto dospel k záveru, že za daného hmotnoprávneho stavu je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedôvodný, a preto postupom podľa návrh zamietol.

17. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko procesne úspešnému „dlžníkovi“ sa toto uznesenie za primeraného použitia ust. ani nedoručuje a žiadne trovy mu v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).