Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-106-2020.pdf
PDF · 76.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/106/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: T. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z., Q. Č.. X, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 2, proti žalovanej: F.. E. X., X.., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., T. Č.. X3, zastúpenej JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Klincova č. 35, Bratislava, o zaplatenie 1.912,55 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. septembra 2018 č. k. 24C/56/11-267, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že je žalovaná povinná z a p l a t i ť žalobcovi 1.912,55 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov proinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie opätovne zamietol žalobu, ktorou žalobca ako ručiteľ zo zmluvy o úvere uplatňoval proti právnej nástupkyni zomrelého obligačného dlžníka Ľ. G. (otca žalovanej) subrogačný regres v rozsahu jednej štvrtiny plnenia, poskytnutého obligačnému veriteľovi
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca prevzal ručiteľský záväzok popri F.. K. G., voči ktorému regresný nárok podľa § 511 ods. 3 OZ neuplatnil. S poukazom na záväzný právny názor súdu druhej inštancie, vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 24.05.2017 č. k. 5Co/413/14-194 dospel k záveru, že až v prípade neúspešného uplatnenia regresného nároku žalobcu voči druhému ručiteľovi nastupuje právo ručiteľa požadovať ním zaplatenú sumu od právnych nástupcov obligačného dlžníka, jedným z ktorých je aj žalovaná. Nakoľko žalobca uvedený zákonný postup nedodržal, súd žalobu vyhodnotil ako neopodstatnenú.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci i pre inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom bola zamietnutá žaloba pre rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, ktorú skutočnosť odvolací súd považoval za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd podľa jeho názoru prekročil svoju právomoc v zmysle § 379 CSP, keď je viazaný rozsahom odvolania. Hoci odvolateľ nepoukazoval na solidaritu ručiteľov (nemal o nej vedomosť) a táto ani nevyplývala zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie, v zrušujúcom uznesení na solidaritu ručiteľov poukázal. Súdu prvej inštancie vytýkal právny názor, že v spore uplatnený nárok mal prednostne uplatňovať od druhého ručiteľa a až následne od právneho nástupcu obligačného dlžníka. V zmysle § 307 druhá veta ObZ ručiteľ má voči ostatným
ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník, teda má právo a nie povinnosť uplatniť regresný nárok voči ostatným ručiteľom. Povinnosť prednostne uplatňovať regresný nárok od ručiteľa nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a ani z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, v zmysle ktorého bol pre súd prvej inštancie záväzný názor, že uplatnené plnenie nie je v rozpore a dobrými mravmi.
4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené.
6. Zo skutkového stavu, predovšetkým z listinných dôkazov, vyplýva, že v súvislosti s úverom, čerpaným právnym predchodcom žalovanej na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, došlo k solidarite nielen na strane dlžníka, keď ku Ľ. G. (otcovi žalovanej) pristúpil jeho strýko L. G.É., ale i na strane ručiteľov. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ešte pred vyhlásením prvého rozsudku vyplýva, že okrem žalobcu dohodu o ručení zo dňa 26.3.2004 uzatvoril i druhý spoluručiteľ F.. K. G. (č. l. 151 spisu).
7. Odvolateľ sa teda nesprávne domnieva, že odvolací súd nevychádzal zo skutkového stavu, ktorý vyplýval zo zistení súdu prvej inštancie, keď v zrušujúcom uznesení poukázal na uvedený listinným dôkaz a vyjadroval sa k právnemu posúdeniu veci z pohľadu solidarity ručiteľov. Právne posúdenie v spore uplatneného nároku je vždy na posúdení súdu, strany sú povinné tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sa týkajú skutkového stavu.
8. Z doplneného dokazovania súdom prvej inštancie po zrušení prvého zamietajúceho rozsudku uznesením odvolacieho súdu zo dňa 24.05.2017 č. k. 5Co/413/14-194 vyplynulo, že žalobca voči spoluručiteľovi regresný nárok neuplatnil. Z uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie vyvodil vecnú neopodstatnenosť žaloby, a to s poukazom na závery súdu druhej inštancie v uvedenom zrušujúcom uznesení.
9. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení (bod 13) poukázal na potrebu doplnenia dokazovania v otázke splácania dlhu jedným alebo oboma ručiteľmi a uplatnenia regresného nároku žalobcom voči spoluručiteľovi v zmysle § 293 ObZ a § 511 ods. 3 OZ ak dlh uhradil len žalobca. Zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva posúdenie vzťahu medzi ručiteľmi ako povinnosť žalobcu regresný nárok (nie povinnosť) uplatniť najskôr u druhého ručiteľa, keď odvolací súd poukázal na oprávnenie jedného z ručiteľov požadovať náhradu od ostatných ručiteľov podľa ich podielu. Celkom logicky, ak obligačný dlžník dlh neplnil a namiesto neho museli plniť obligačnému veriteľovi ručitelia, je pre ručiteľa v zásade výhodnejšie uplatniť regresný nárok najskôr od ostatných ručiteľov (§ 307 ObZ) ako od zrejme nesolventného obligačného dlžníka. V tomto kontexte odvolací súd tiež uviedol, že mechanizmus uspokojenia ručiteľa musí byť rozdielny v závislosti od toho, či ručenie sa týkalo len jedného alebo viacerých ručiteľov. Z uvedených záverov však nevyplýva záver, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú.
10. Odvolateľ preto správne tvrdí, že ručiteľ má voči spoluručiteľom právo na uplatnenie regresného nároku, nie však povinnosť (§ 308, § 293 ObZ, § 511 ods. 2, 3 OZ).
11. Po zistení, že celý zvyšok dlhu obligačného dlžníka i pristúpivšieho dlžníka L. G.É., ktorý takisto zomrel (v r. 2008), splatil výlučne žalobca (výsluch svedka F.. K. G., správa banky o splácaní úveru z č. l. 237), ktorý od spoluručiteľa regresný nárok neuplatnil (následný postih), žalobca od žalovanej ako jednej z dvoch dedičov Ľ. G. dôvodne, v súlade s ustanovením § 308 ObZ, rovnako podľa § 550 OZ na základe zákonnej cesie uplatňoval príslušný podiel na dlhu v rozsahu 1/4, ktorý neprevyšuje hodnotu dedičského podielu žalovanej, v dôsledku čoho žalovaná v uplatnenom rozsahu zodpovedá podľa § 470 ods. 1, 2 OZ za dlh po otcovi. Podiel bol správne určený, keď pri dvoch spoludlžníkoch u predchodcu žalovanej podiel predstavuje 1/2 a následne pri dvoch právnych nástupcoch po zomr. Ľ. G. (uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.5.2008 sp. zn. 27D/496/05) dlh je správne uplatnený v 1 zo sumy 7.650,18 €, ktorej úhradu za obligačných dlžníkov žalobca preukázal jednak do spisu predloženými príkazmi pre banku, jednak listinnými dôkazmi o splácaní dlhu, predloženými bankou. Rozsah žalobcom poskytnutého plnenia nebol medzi stranami sporný.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel (§ 388 CSP).
13. S ohľadom na plný úspech žalobcu v spore odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
14. V spore nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, keď žalovaná nadobudla po obligačnom dlžníkovi dedičstvo, avšak na jeho dlhoch participoval žalovaný ako osoba, ktorá z majetku pôvodného obligačného dlžníka nemala žiaden prospech.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku."