Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-87-2020.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/87/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného X. H., nar. XX. N. XXXX v G., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. januára 2020, č. k. 0T/9/2020-56, na verejnom zasadnutí konanom 20. októbra 2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. H. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 21. januára 2020, č. k. 0T/9/2020-56, uznal obžalovaného X. H. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 11.01.2020 asi o 18.55 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia ev. č. GA 524CD v Trnave po ulici Slnečnej, kde bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou PMJ KR PZ Trnava, a vozidlo riadil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave sp.zn. 0T /236/2019 zo dňa 14.09.2019, právoplatným 14.09.2019 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov a rozhodnutím o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku, Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku č.p. ORPZ-PK-ODI2-114/2019-P zo dňa 26.06.2019 právoplatným 26.07.2019 mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu okresný súd podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 (dva) roky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku a v ktorej sa ku skutku priznal a opísal okolnosti prípadu. Jeho výpoveď z prípravného konania je plne podporená svedkom I., ktorý ako očitý svedok skutku potvrdil, že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výroku o vine rozsudku. Výpoveď svedka I. potvrdzuje zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, z ktorej je zrejmé, že v čase o 18.55 hod. dňa 11.01.2020 hliadka PMJ KR PZ TT v zložení K. I. a S. O. podľa § 85 odsek 2 Trestného poriadku obmedzili obžalovaného na osobnej slobode. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo 14. septembra 2019, sp. zn. 0T/236/2019, zistil, že obžalovaný bol právoplatne uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, ktorý spáchal 12. septembra 2019 a bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 roky. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14. septembra 2019. Z rozhodnutia o priestupku OR PZ Pezinok z 26. júna 2019, č.p. ORPZ-PK-ODI2-114/2019-P,
zase okresný súd zistil, že obžalovaný bol uznaný vinným z priestupku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z., ktorý spáchal dňa 20. apríla 2019 a bola mu za to uložená pokuta 500 Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 20 mesiacov. Z evidenčnej karty vodiča pritom vyplýva, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2019 a trest zákazu činnosti obžalovanému plynie od 26.07.2019 do 26.03.2021. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac produkované dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal a dopustil sa ho obžalovaný. K výroku o treste okresný súd uviedol, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Vychádzajúc potom z účelu trestu tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie trestu, prihliadajúc pritom na osobu obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom, ktorý viedol motorové vozidlo už 4-tý krát bez toho, aby mal na to vodičské oprávnenie (nikdy mu nebolo udelené) a ktorý sa skutku dopustil naviac len štyri mesiace po právoplatnom odsúdení súdom a v skúšobnej dobe, dospel okresný súd k záveru o potrebe pôsobiť na neho nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takýto trest považoval okresný súd za dostatočný na dosiahnutie prevýchovy obžalovaného a jeho uvedomenie si celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania. Okresný súd dodal, že už len sama skutočnosť, že obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe a len štyri mesiace po predchádzajúcom odsúdení, neodôvodňuje prípadné ukladanie alternatívneho trestu. Okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 rokov. Pri úvahe o konkrétnej výmere tohto trestu okresný súd po vykonaní hlavného pojednávania prihliadal najmä na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní (naproti prípravnému konaniu) neprejavil ani len náznak ľútosti nad svojim konaním. Skutočne uvedomenie si vlastného pochybenia a jeho úprimné oľutovanie je pritom podľa okresného súdu prvým a aj najdôležitejším predpokladom dosiahnutia účelu trestu z hľadiska jeho individuálnej prevencie. Podľa názoru okresného súdu si obžalovaný zjavne nie dostatočne uvedomuje závažnosť a neprípustnosť svojho konania, preto ďalší trest zákazu činnosti vo výmere 2 rokov, ktorý začne plynúť až po vykonaní trestu zákazu činnosti uloženého mu predchádzajúcim odsúdením, považoval okresný súd za nevyhnutný k dosiahnutiu skutočnej nápravy obžalovaného. Záverom okresný súd poznamenal, že vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti v tejto trestnej veci nebránil tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona, keďže s poukazom na spôsob spáchania činu, zavinenie, následok a pohnútku je úplne evidentné, že stupeň jeho závažnosti je vyšší ako nepatrný. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania, no obžalovaný zahlásil voči rozsudku odvolanie, ktoré ku dňu konania verejného zasadnutia neodôvodnil. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie 7. augusta 2020. Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 20. októbra 2020. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obžalovaný. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, keďže žiadne návrhy v tomto smere neboli. Pokiaľ ide o konečné návrhy, prokurátor žiadal odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný v konečnom návrhu pridržal oslobodiť spod obžaloby, nakoľko sa cíti nevinný. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - obžalovaný, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ ide o výrok o vine, obžalovaný rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, žiadne konkrétne chyby nevytýkal. Krajský súd preto preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o vine, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby odvolaním nevytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Na základe takéhoto prieskumu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nedošlo k pochybeniam, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Z prezentovaných dôvodov nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Zistený skutkový stav okresný súd správne právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, lebo obžalovaný maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Správne tiež okresný súd skonštatoval, že vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného nebránil tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona, keďže s poukazom na spôsob spáchania činu, zavinenie, následok a pohnútku je úplne evidentné, že stupeň závažnosti bol vyšší ako nepatrný. Keďže bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a krajský súd tento výrok nezrušil, postupom podľa § 317 odsek 2 Trestného poriadku preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, ktorý má vo výroku o vine svoj podklad. Pokiaľ ide o výrok o treste, ani tento nebol zo strany obžalovaného osobitným spôsobom v odvolaní namietaný resp. v uloženému trestu neboli vytýkané konkrétne nesprávnosti. Krajský súd sa preto pri prieskume tohto výroku zameral na všeobecné posúdenie zákonnosti a primeranosti uloženého trestu, keďže chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, neboli zistené. Hneď na úvod krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal ohľadom tohto výroku dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Svoje zistenia a závery následne dostatočným a zrozumiteľným spôsobom rozviedol v napadnutom rozsudku. Krajský súd považuje zistenia, ktoré bral okresný súd do úvahy pri určení druhu trestu a jeho výmery, vrátane zohľadnenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, za správne, ktoré potom okresný súd relevantným spôsobom aj vyhodnotil. Okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov je trestom zákonným z pohľadu správne stanovenej trestnej sadzby. Rovnako je aj trestom spravodlivým a primeraným, najmä vo vzťahu k osobe obžalovaného, okolnostiam trestnej činnosti a následku, ktorý bol trestným činom spôsobený. Takto uložený trest v
sebe obsahuje prvky individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovaného. Čo sa týka spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, okresný súd správne obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním súdeného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Aj výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky je zákonný, i keď uložený trest vo výmere 2 roky sa vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného javí krajskému súdu ako neprimerane mierny. Avšak pre absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného nebolo možné tento trest obžalovanému sprísniť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.