Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Terézia Mecelová, v spore žalobkyne: Mgr. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D. S., zastúpená opatrovníčkou: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D. S., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 150.000,- eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. - 408 zo dňa 29. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil a II. výrokom žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou , , , , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobkyňa sa podaním označeným ako „Žaloba o náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov“, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.12.2013, domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 150.000,- eura, ktoré vznikli krádežou peňazí na podnikanie. Žalobkyňa bola v priebehu konania rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. - 560 zo dňa 11.01.2019 obmedzená spôsobilosti na právne úkony, okrem iného aj na právne úkony vo vzťahu k súdom a bola jej ustanovená opatrovníčka. Ustanovená opatrovníčka dňa 05.11.2019 vzala žalobu späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť. Nakoľko opatrovníčka žalobkyne vzala žalobu späť, súd konanie zastavil. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle , pričom mal za to, že žalobkyňa zobrala žalobu späť bez toho, že by sa jednalo o reakciu na správanie žalovaného pri dôvodne podanej žalobe, čím žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto má žalovaný právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté samostatným uznesením. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Súd zisťoval majetkové, osobné, sociálne pomery žalobkyne a zistil, že je síce obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ale je zárobkovo činná s priemerným zárobkom 800,- eur, poberá invalidný dôchodok a býva s matkou v spoločnej domácnosti. Jej existencia nie je ohrozená. Preto má súd za to, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal priznať žalovanému náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa zastúpená opatrovníčkou odvolanie. Namietala, že neboli splnené procesné podmienky na takéto rozhodnutie a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dňa 05.11.2019 sa opatrovníčka žalobkyne dostavila bez predvolania na súd prvej

inštancie a požiadala ústne konajúcu sudkyňu o odročenie prípadného pojednávania vo veci, resp. aby sa počkalo s prejednaním veci, nakoľko žalobkyňa je na liečení. V žiadnom prípade opatrovníčka nechcela vziať žalobu späť. Nemala na to, žiadny dôvod, ani dispozíciu od žalobkyne. Pamätá si, že bol s ňou spísaný úradný záznam, ktorý však nečítala. Spoliehala sa na to, že jeho obsahom je jej žiadosť o odročenie pojednávania vo veci. Rovnopis tohto záznamu nedostala. Vzhľadom na uvedené nechápe, prečo súd konanie zastavil a prečo je v bode 3. odôvodnenia uvedené, že zobrala žalobu späť. Záverom odvolania navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Predmetom odvolacieho konania je so zreteľom na odvolacie námietky žalobkyne posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď konanie zastavil vzhľadom na procesný úkon žalobkyne urobený jej opatrovníčkou dňa 05.11.2019.

6. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 27.12.2013 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 150.000,- eur, ako aj na náhradu trov konania titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že sa na Okresnom súde Galanta vedie konanie pod sp. zn. o obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony. Uznesením č. k. - 356 zo dňa 14.07.2017 súd prvej inštancie vzhľadom na zistenú skutočnosť konanie vedené pod sp. zn. prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. . Nakoľko konanie o obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. - 560 zo dňa 11.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. - 605 zo dňa 07.08.2019, v zmysle ktorých bola žalobkyňa obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá na právne úkony vymedzené vo výroku I. rozsudku č. k. - 560 (vrátane právnych úkonov vo vzťahu k súdom, polícii, prokuratúre a iným štátnym orgánom a inštitúciám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej i záujmovej samosprávy, orgánom špecializovanej štátnej správy a konať a vystupovať samostatne pred týmto orgánmi) a žalobkyni bola ustanovená v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony opatrovníčka jej matka Q. K., nar. XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie prípisom zo dňa 25.10.2019 vyzval opatrovníčku žalobkyne, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či trvá na žalobe podanej na súde dňa 27.12.2013, ktorú jej zároveň súd prvej inštancie zaslal. Predmetná výzva bola opatrovníčke žalobkyne doručená dňa 31.10.2019. Podľa úradného záznamu (č. l. 406 spisu) sa dňa 05.11.2019 dostavila na súd Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, D. S., ktorá udáva, že netrvá na podanej žalobe. Žalobu berie späť v plnom rozsahu a konanie žiada zastaviť. Uvedené potvrdzuje svojím podpisom.

9. Späťvzatie žaloby patrí medzi dispozitívne procesné úkony žalobcu voči súdu. „Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda právo vziať späť žalobu ostáva žalobcovi aj po tom, ako už v spore rozhodol prvoinštančný súd, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatím

žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví.“ (HORVÁTH, Edmund a ANDRÁŠIOVÁ, Andrea. - komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2015). Podľa Najvyššieho súdu SR „späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal, a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.08.2010).

10. Zo súdneho spisu nepochybne vyplýva, že opatrovníčka žalobkyne potom, čo jej bola doručená výzva súdu prvej inštancie na vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe, sa dňa 05.11.2019 dostavila na súd prvej inštancie, pričom uviedla, že na podanej žalobe netrvá. Žalobu berie späť v plnom rozsahu a konanie žiada zastaviť. Uvedenú skutočnosť potvrdila svojim podpisom na úradnom zázname spísanom na súde prvej inštancie. Žalobkyňa v zastúpení opatrovníčky tak jednoznačne prejavila svoju vôľu nepokračovať v konaní. Nakoľko žiadala konanie zastaviť, musela byť uzrozumená s tým, že o jej žalobe nebude meritórne rozhodnuté, ale konanie bude zastavené. Ako už bolo vyššie uvedené, každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal, a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Námietka žalobkyne, že jej opatrovníčka nechcela vziať žalobu späť, ale chcela len požiadať o odročenie prípadného pojednávania vo veci, resp. aby sa počkalo s prejednaním veci preto neobstojí. Rovnako neobstojí ani námietka žalobkyne, že opatrovníčka si úradný záznam neprečítala, nakoľko sa spoliehala na to, že jeho obsahom je žiadosť o odročenie pojednávania vo veci. Opatrovníčka žalobkyne úradný záznam podpísala, tzn. svojim podpisom potvrdila skutočnosti v ňom uvedené. Súd prvej inštancie rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne postupoval preto procesne správne, keď konanie zastavil.

11. Odvolací súd dodáva, že zastavenie konania pre späťvzatie žaloby nebráni tomu, aby si žalobkyňa v zastúpení opatrovníčkou uplatnila svoj nárok novou žalobou podanou na súd prvej inštancie.

12. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

13. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto s poukazom na základných princípov rozhodol tak, že sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

14. Toto uznesenie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).