Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Cb-185-2009.pdf
PDF · 143.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/185/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 31 595 545, proti žalovanému: L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. - V. Š., V. XXX/XX, o zaplatenie 4.175,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Štátu sa priznávajú voči žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.4.2009 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.175,26 Eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil skutkovo tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o sprostredkovaní poistenia (ďalej zmluva), na základe ktorej žalovaný pre žalobcu vykonával činnosť sprostredkovateľa poistenia. V zmysle zmluvy patrila žalovanému ako sprostredkovateľovi poistenia za výkon jeho činnosti odplata - provízia. Žalobca sa so žalovaným v zmluve dohodol, že ak poistná zmluva, ktorú sprostredkovateľ uzavrel, z akéhokoľvek dôvodu zanikne, je sprostredkovateľ povinný bez zbytočného odkladu vrátiť poisťovni vyplatenú odmenu. Z dôvodu, že poistné zmluvy, uzavretie ktorých sprostredkoval žalovaný v krátkej dobe po ich uzatvorení zanikli, vznikla žalovanému v súlade so zmluvou povinnosť vrátiť žalobcovi provízie vo výške 4.175,26 Eur/125.784,40 Sk, ktoré žalovaný nevrátil.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu Zmluvu o sprostredkovaní poistenia z 30.8.2007, výzvu na vrátenie provízií z 24.10.2008 spolu s doručenkou o jej prevzatí žalovanému, výpis provízií za získateľa z 22.10.2008, tieto listinné dôkazy sa však spolu s celým súdnym spisom stratili a v súčasnosti tvoria len prílohu znaleckého posudku č. 012020 znalkyne D.. T. C..
3. Na základe žaloby a dôkazov predložených žalobcom súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 21Rob/498/2009-24 zo dňa 18.5.2009, ktorým rozhodnutím uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom.
4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor podaním doručeným súdu dňa 17.12.2009, v ktorom namietal, že žalovaná suma je nepravdivá a nie je totožná s províznym listom za jednotlivé mesiace, zároveň žiadal súd, aby mu povolil dlh zaplatiť v splátkach. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný súdu nedoložil žiadne dôkazy.
5. K podanému odporu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 19.1.2010 a z 11.8.2010, kde zotrval na doterajších tvrdeniach, ktoré spresnil v tom zmysle, že pokiaľ ide o žalovanú sumu, táto je zrejmá z výpisu provízií za získateľa, ktorý obsahuje zoznam poistných zmlúv konkretizovaných číslom ako aj osobou poistníka, výškou provízie vyplatenej žalovanému žalobcom. Tento výpis z provízií považoval za určitý a zrozumiteľný. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie provízií, poukázal na to, že podľa uzatvorenej zmluvy a províznych podmienok vznikla žalovanému v konkrétnych prípadoch uvedených v návrhu povinnosť vrátiť 100 % vyplatenej provízie, keďže k zániku poistných zmlúv došlo v prvom roku ich trvania. Táto povinnosť žalovanému nezanikla ani po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalobca ďalej dôvodil, že jeho právo na vrátenie vyplatených provízií nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a je v súlade s uzatvorenou zmluvou so žalovaným, ako aj s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho povinnosť vrátiť vyplatené provízie zanikla, žiadal súd, aby žalobe vyhovel.
6. Na pojednávaní súdu konanom dňa 14.12.2010 žalobca predniesol žalobu, opätovne poukázal na uzavretú zmluvu o sprostredkovaní poistenia, ako aj ním predložené listinné dôkazy. Pokiaľ ide o úroky z omeškania poukázal na to, že žalovaného vyzval na vrátenie provízií, ktorú výzvu žalovaný prevzal dňa 8.12.2008, pričom provízie bol povinný vrátiť najneskôr do 23.12.2008. Nakoľko si túto svoju povinnosť žalovaný nesplnil, žalobca žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania od 24.12.2008. Žalovaný na pojednávaní opätovne vo všeobecnosti namietal uplatnenú pohľadávku žalobcu z dôvodu, že nerozumie listinným dôkazom predloženým súdu, zároveň poukázal na to, že žalobca vykonáva určité zápočty svojich pohľadávok voči žalovanému, pričom on samotný týmto zápočtom nerozumie, z ktorého dôvodu ani nevie uviesť, v akom rozsahu mu vznikol nárok na vyplatenie provízií a v akom rozsahu mu tieto provízie boli krátené z dôvodu zápočtov vykonaných žalobcom.
7. K námietkam žalovaného, vzneseným na pojednávaní, žalobca podaním doručeným súdu 19.1.2011 uviedol, že pokiaľ ide o vymáhané pohľadávky voči žalovanému, tieto neboli zo strany žalobcu znižované žiadnym spôsobom, keďže voči týmto záväzkom žalovaného si žalobca nezapočítal žiadne svoje záväzky.
8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.3.2011 žalobca opätovne vzhľadom na sústavné námietky žalovaného o nejasnosti jeho podania spresnil žalobu pokiaľ ide o skutkové tvrdenia a to tak, že v tomto konaní sa domáha vrátenia vyplatených provízií za zmluvu č. 4100737585 uzatvorenú žalovaným s poistníkom M. P., za ktorú bola vyplatená žalovanému provízia 99,54 Eur, ktorá zmluva bola uzatvorená 27.11.2007 a zanikla 23.6.2008, za zmluvu č. 4100737665 uzatvorenú žalovaným s poistníkom L. F., za ktorú bola vyplatená žalovanému provízia 3.784,10 Eur (2.987,45 + 796,65), ktorá zmluva bola uzatvorená 27.11.2007 a zanikla 2.7.2008, za zmluvu č. 4100737817 uzatvorenú žalovaným s poistníkom M. P., za ktorú bola vyplatená žalovanému provízia 99,54 Eur, ktorá zmluva bola uzatvorená 27.11.2007 a zanikla 23.6.2008, za zmluvu č. 4100738203 uzatvorenú odporcom s poistníkom M. P., za ktorú bola vyplatená žalovanému provízia 199,08 Eur, ktorá zmluva bola uzatvorená 27.11.2007 a zanikla 23.6.2008 s tým, že žalobca bol povinný vyplatiť žalovanému v zmysle vyššie uvedeného provízie v rozsahu 4.182,26 Eur, avšak v skutočnosti mu vyplatil provízie v rozsahu 4.175,26 Eur, ktoré žiada od žalovaného vrátiť.
9. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, súd rozsudkom č. k. 12Cb/185/2009-151 zo dňa 7.6.2011 rozhodol tak, že žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením (toho času č. k. 12Cb/185/2009-180) zo dňa 3.5.2012 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie mal možnosť a povinnosť skúmať, napríklad vyžiadaním si bankových dokladov, výpis z účtu žalovaného za obdobie kedy mu boli vyplatené provízie, či a v akej výške boli žalovanému zo strany žalobcu zaslané.
11. Súd po vrátení spisu odvolacím súdom, nariadil vo veci pojednávania na 4.12.2012 a na 12.2.2013, ktoré boli bez prejednania veci odročené.
12. Na pojednávaní dňa 5.11.2013 žalobca uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení. Provízie boli žalovanému vyplatené za 4 poistné zmluvy, a to na jeho osobný poistný účet, ktorý bol založený na základe samostatnej poistnej zmluvy. Žalovaný ako poistník v zmluve o osobnom poistnom účte disponoval prihlasovacím heslom, resp. PIN kódom, po zadaní ktorého mohol peňažné prostriedky, nachádzajúce sa na osobnom poistnom účte previesť na bankový účet, ktorý bol uvedený priamo vo formulári poistnej zmluvy. Takýmto spôsobom bol dňa 18.12.2007 uskutočnený výber žalovaným, pričom išlo o vyššiu sumu peňažných prostriedkov, teda nielen za 4 zaniknuté poistné zmluvy, vo výške 8.854,31 Eur. Provízie sa podľa zmluvy o sprostredkovaní vyplácali vždy k 15-temu dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy na vyplatenie provízie vznikol nárok. Konkrétne provízia za mesiac november 2007 bola vyplatená v mesiaci december 2007 a presný dátum je zrejmý z inkasného účtu.
13. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 5.11.2013 uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave a mal za to, že žalobca mal predložiť listinné dôkazy resp. preukázať svoje tvrdenia, a to do skončenia dokazovania v predchádzajúcom prvoinštančnom konaní. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil dôkazy, ktoré predkladal na pojednávaní konanom dňa 5.11.2013, preto jeho postup nemôže byť akceptovaný v ďalšom konaní. Ďalej mal za to, že v civilnom procese platí zásada zisťovania formálnej pravdy, čo znamená, že procesné strany predkladajú dôkazy na podporu svojich tvrdení a nie je úlohou súdu, aby z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, ktoré účastník neoznačil. Ďalej uviedol, že dôkazy nepreukazujú nárokovanú sumu, nakoľko nie je možné spárovať výpis z osobného účtu s vyznačenými sumami vo výpise provízií za získateľa, ktoré boli predložené. Provízia bola vyplatená žalovanému postupne a v rôznych sumách z rôznych zmlúv. Ako uviedol aj žalobca, dochádzalo k postupnému započítavaniu vo výpise provízií získateľa, preto pri zisťovaní presnej výšky a dôvodnosti nároku žalobcu, je potrebné skúmať všetky provízie zo všetkých zmlúv, ktoré mali byť na účte vyplatené. Žalovaný sa pridržiaval prednesu svojho zástupcu a uviedol, že mal na základe osobitnej zmluvy založený osobitný poistný účet, disponoval heslom k osobnému poistnému účtu a skutočne z neho vykonal výber vo výške 8.854,31 Eur, kedy túto sumu previedol na svoj bankový účet. Zdôraznil, že sa nebráni, aby zaplatil žalobcovi to, čo skutočne dlží, ale nie je mu známe, akú sumu má vrátiť.
14. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 18.11.2013 poukázal na to, že prevody provízií na osobný poistný účet žalovaného boli vykonané v dňoch 12.12.2007, 13.12.2007 a 6.1.2008. Dňa 12.12.2007 bola na tento účet žalovaného zo strany žalobcu prevedená súhrnná platba provízií v sume 2.428,11 Eur a dňa 13.12.2007 v sume 1.792,47 Eur, čo vo svojom súčte dáva sumu skoro identickú so sumou uvedenou vo výpise provízií za získateľa za mesiac november 2007 v sume 4.220,60 Eur, kde rozdiel predstavuje 0,02 centa, čo je rozdiel ktorý zodpovedá nesprávnemu prepočítaniu peňažných súm uvedených pôvodne v mene Sk na €. Dňa 13.12.2007 bola zo strany žalobcu poukázaná žalovanému súhrnná suma provízií vo výške 912,47 Eur a dňa 6.1.2008 v sume 57,47 Eur, čo súhrnne predstavuje 970,21 Eur, pričom za mesiac december 2007 prináležala žalovanému súhrnná suma provízií vo výške 970,17 Eur. Rozdiel predstavuje 0,04 Eur.
15. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 27.11.2013 uviedol, že dňa 30.3.2011 v pôvodnom konaní pred vydaním rozsudku súdu prvej inštancie, žalobca spresnil svoje skutkové tvrdenia tak, že sa v konaní proti žalovanému domáha vrátenia provízií za 4 zmluvy v sume 4.175,26 Eur, ktoré mal údajne vyplatiť žalovanému, hoci tento mal mať nárok na sumu 4.182,26 Eur. Podľa výpisu OPÚ 2007-2008 uskutočnil žalovaný z OPÚ v sume 8.854,31 Eur dňa 18.12.2007. Ku dňu 11.12.2007 bol počiatočný stav prostriedkov na OPÚ v sume 3.740,52 Eur. V dňoch 12.12.2007 a 13.12.2007 boli na OPÚ poukázané 3 sumy - suma 2.428,11 Eur (12.12.2007), suma 912,47 Eur (13.12.2007) a suma 1.792,47 Eur (13.12.2007). Žalovaný mal za to, že žalobcom popísaný model vyplácania provízií ním predložené listiny nepreukazujú. Suma 1.792,47 Eur však bola podľa výpisu 11/2007 stornovaná priamo v deň, keď mala byť daná na vyplatenie (30.11.2007), napriek tomu ju však žalobca žalovanému na OPÚ vyplatil, pravdepodobne teda bola vyplatená z iného titulu a z inej poistnej zmluvy. Žalovaný si vybral z OPÚ sumu 8.854,31 Eur oprávnene, pričom žalobca nepreukázal nárok na jej vrátenie a najmä nepreukázal, že uvedené sumy skutočne aj vyplatil. To, že žalovaný ústne skonštatuje, že sa nebráni, aby zaplatil skutočne to, čo je dlžný, neznamená v žiadnom prípade, že by žalovaný fakticky uznával vyplatenie provízií z konkrétnych zmlúv. Ďalej mal za to, že žalovanému vznikol nárok na vyplatenie provízií z iných poistných zmlúv. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmluve o sprostredkovaní zo dňa 30.8.2007, žalobca sám vymedzil a definoval podmienky sprostredkovania poistenia, žalovaný k tejto zmluve iba pristúpil bez modifikácie jej znenia, preto každá
nejasnosť či nejednoznačnosť výkladu sprostredkovateľskej zmluvy má byť na ťarchu žalobcu. Keďže žalobca sám definoval podmienky sprostredkovania poistenia a zároveň vo svojom odvolaní tvrdil, že konanie žalovaného podľa možností a podmienok zmluvy je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, priznáva tým, že sprostredkovateľská zmluva je samotná v rozpore s poctivým obchodným stykom. Podstatná je však celková nevyváženosť sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá obsahuje ustanovenia, ktoré prenášajú neprimeraným spôsobom riziká poisťovne na sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva je zmluvou štandardnou, ktorú poisťovňa v danom období používala voči všetkým sprostredkovateľom poistenia, s ktorými takéto zmluvy uzatvárala. Najvýraznejším zneužitím zmluvnej slobody v sprostredkovateľskej zmluve podľa názoru žalovaného, je ustanovenie čl. III ods. 6 sprostredkovateľskej zmluvy, ktoré má podľa žaloby žalobcu údajne zakladať jeho právny nárok na vrátenie provízií. Predmetné ustanovenie zmluvy v konečnom dôsledku znamená, že sprostredkovateľ nemôže nakladať s províziou, na ktorú mu vznikol nárok a ktorá mu bola vyplatená, najmenej počas celej premlčacej doby (4 roky) od zániku konkrétnej poistnej zmluvy, pretože si nikdy nemôže byť istý, či poistná zmluva, ktorej uzatvorenie sprostredkoval, nezanikne a on bude povinný províziu za ňu vrátiť, a to aj po ukončení sprostredkovateľského vzťahu. Zánik sprostredkovanej poistnej zmluvy nemôže sprostredkovateľ nijako ovplyvniť, navyše takto presúva záujemca celé obchodné riziko na sprostredkovateľa, pretože napríklad v prípade, ak sprostredkovateľ obstará uzatvorenie poistnej zmluvy, poistné platí poistník 3 roky a po 3 rokoch z dôvodu insolvencie poistná zmluva zanikne, záujemca okrem zaplateného poistného získa ešte aj vyplatenú províziu pre sprostredkovateľa, čo v konečnom dôsledku znamená, že sprostredkovateľ by sprostredkoval uzatvorenie takejto zmluvy bezodplatne, čiže záujem sprostredkovateľa je v sprostredkovateľskej zmluve ignorovaný. Takýto obchodný model úplne odporuje účelu inštitútu sprostredkovania a sprostredkovateľskej zmluvy. Nakoľko žalobca zneužil zmluvnú slobodu vo forme šikanóznych ustanovení sprostredkovateľskej zmluvy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok, je takéto uplatňovanie nároku zo šikanóznych ustanovení výkonom práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
16. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.2.2014 zdôraznil, že v konaní uplatnených prípadoch, v ktorých bola žalovanému vyplatená zo strany žalobcu provízia, došlo k zániku poistných zmlúv ešte pred uplynutím jedného roka odo dňa ich uzatvorenia. Tieto skutočnosti žalobca preukázal prostredníctvom listinných dokladov označených ako „Výpis inkasného účtu poistnej zmluvy“. Výpis provízií pripojený k žalobe bol spracovaný k 20.10.2008. Obsahuje zoznam poistných zmlúv, u ktorých žalovanému jednak vznikol nárok na vyplatenie provízie, ako aj zoznam poistných zmlúv, u ktorých mu k 20.10.2008 vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi vyplatenú províziu. V prípade, ak by k započítaniu a teda k nevyplateniu v súdnom konaní vymáhaných provízií došlo v období pred 20.10.2008, nemohli by sa tieto provízie objaviť na predmetnom výpise provízií za získateľa k 20.10.2008. Žalovaný neustále v priebehu konania zdôrazňuje, že provízie, ktorých navrátenia sa dožaduje žalobca boli započítané inými mínusovými províziami, a teda nedošlo k ich vyplateniu. Napriek viacnásobným výzvam žalobcu, aby aspoň orientačne označil časové obdobie, kedy k tomu malo dôjsť, ale sám nedokáže toto časové obdobie určiť, čo je pozoruhodnou skutočnosťou, najmä s ohľadom na sumu provízie, ktorá mu mala byť vyplatená z poistnej zmluvy č. 4100737665, kde vystupuje sám ako poistník. Žalobca pritom preukázal, kedy boli provízie, ktorých vrátenia sa dožaduje dané na výplatu v prospech žalovaného, kedy boli poukázané na ním zriadený OPU účet a aj kedy z tohto OPU účtu boli prevedené na žalovaným vedený bankový účet. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného a považoval svoj nárok čo do dôvodu a výšky za preukázaný. Ďalej žalobca zdôraznil, že so žalovaným uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z. sprostredkovaní poistenia a o sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Ich zmluvný vzťah a práva a povinnosti z neho pre zmluvné vzťahy vyplývajúce preto nie je možné posudzovať ako vzťah existujúci na základe zmluvy sprostredkovaní, ale ako zmluvný vzťah, ktorý je obsahom obdobný zmluvnému vzťahu založenému mandátnou zmluvou, pričom túto skutočnosť ešte zmluvné strany zdôraznili priamo v zmluve o sprostredkovaní poistenia. Samotné zmluvné strany sa slobodne a dobrovoľne pri plnom vedomí dohodli na tom, za akých podmienok môže žalovanému ako sprostredkovateľovi poistenia vzniknúť nárok na vyplatenie provízie, resp. za akých podmienok môže od neho žalobca požadovať vrátenie vyplatenej provízie. Vo všetkých prípadoch, kedy bola žalovanému vyplatená provízia, ktorej vrátenia sa žalobca dožaduje, došlo k zániku poistnej zmluvy krátko po jej uzatvorení, čo následne vyvoláva dojem, že práve zo strany žalovaného, resp. ním spolupracujúcich sprostredkovateľov poistenia išlo o špekulatívne konanie s cieľom získať pre seba províziu za sprostredkovanie poistenia, a teda že išlo o konanie, ktoré
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Táto skutočnosť je pozoruhodnou najmä vo vzťahu k poistnej zmluve č. 4100737665, kde vystupuje samotný žalovaný ako poistník. Žalovaný bol pri výkone svojej činnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, prihliadajúc tak na záujmy žalobca. Okrem záujmu na uzavretí poistnej zmluvy, bol neoddeliteľným záujmom žalobcu tiež záujem na dĺžke trvania poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu preto ani činnosť žalovaného, ktorý sprostredkoval poistné zmluvy, a tieto poistné zmluvy zanikli pred uplynutím jedného roka, nemožno túto jeho činnosť považovať za uzatvorenie riadnych zmluvných vzťahov, resp. za riadny výkon ním vykonanej činnosti. Ak teda žalovaný svoju nečinnosť nevykonal riadne, nemohol mu ani vzniknúť nárok na vyplatenie provízie. Žalobca ďalej mal za to, že žalovaný ním prezentovanou argumentáciou len využíva celkovú zložitosť systému vyplácania provízií za sprostredkovanie poistných zmlúv, pričom na podporu svojej argumentácie nepredložil v priebehu celého konania žiadny dôkaz.
17. Na pojednávaní dňa 11.2.2014 sa žalobca pridržiaval svojho písomného vyjadrenia z 6.2.2014. Nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, nakoľko mal za to, že nárok preukázali. Prípadné znalecké dokazovanie považoval za nadbytočné. Pokiaľ by súd mal za to, že nárok nie je dostatočne preukázaný, vedel si predstaviť, že sám súd by vykonal obhliadku na províznom oddelení žalobcu. Poukázal na to, že všetky ním predložené listinné dôkazy sú výstupom z uvedeného systému s tým, že jednotlivé výstupy môžu pôsobiť pre osobu, ktorá nie je znalá tejto problematiky trošku komplikovane. Osobitne poukázal na to, že žalovaný konal v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorý sám na seba ako finančný sprostredkovateľ ku koncu roku 2007 uzatvoril poistnú zmluvu, na ktorej vystupoval ako poistník, pričom vzhľadom na vysoké poistné, ktoré z tejto zmluvy musel platiť, bola mu vyplatená provízia prevyšujúca sumu 3.600,- Eur. Uvedenú sumu si nechal vyplatiť, avšak poistné neplatil a po zániku tejto poistnej zmluvy, keď mu vznikla povinnosť vrátiť províziu, poukazuje na údajnú komplikovanosť celého systému. Je tiež pozoruhodné, že táto komplikovanosť nebola namietaná z jeho strany v čase, kedy k výplate provízií dochádzalo.
18. Na pojednávaní dňa 11.2.2014 právny zástupca žalovaného mal za to, že výkon služby zo strany žalovaného mal povahu sprostredkovania, a teda sprostredkovateľskej zmluvy alebo zmluvy o obchodnom zastúpení, ale určite nie mandátnej zmluvy. Zmluvné strany si môžu upraviť len práva a povinnosti, prípadne si zvoliť režim obchodného či občianskeho zákonníka, avšak zmluvu kvalifikuje výlučne súd. V danom prípade ide o adhéznu zmluvu, pričom žalovaný neporušil dobré mravy. Taktiež rozporoval vyjadrenie žalobcu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 6.1.2013, kde uviedol, že od sumy vyplatených provízií je potrebné odpočítať sumu 7,- Eur, avšak v podaní zo dňa 19.1.2011 uviedol, že pohľadávky žalovaného neboli znižované žiadnym spôsobom. Mal za to, že sa žalobca snažil nejakým spôsobom dopracovať k nejakej sume. Podľa jeho názoru, žalobca nepreukázal, že by boli provízie poukázané na účet žalovaného a nie je to zrejmé a jednoznačné ani z predloženého osobného účtu. V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Mal za to, že celé konanie je zmätočné a dokazovanie by bolo možné vykonať jednoducho predložením výpisov z účtu žalobcu o odoslaných platbách na účet žalovaného, čo sa doposiaľ nestalo. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že bol zo strany žalobcu obvinený z toho, že si nechal vyplatiť peniaze za poistnú zmluvu za seba, avšak v tom období bol zaškolovaný, teda nebol zbehlý v oblasti poisťovníctva. Zmluvu okrem neho podpisoval aj jeho sponzor, ktorý je taktiež zodpovedný. Ak by bol zbehlý v poisťovníctve, určite by takú zmluvu nepodpísal. Taktiež ho sponzor neupozornil na skutočnosť, že do budúcna môže mať problémy, keďže mal dojednanú vysokú poistku a urobil to preto, že potreboval mať poistné zmluvy. Podľa tvrdení žalovaného nie je pravda, že poistné neplatil, keďže ho prestal platiť, keď prišiel o prácu. Pokiaľ by poistné neplatil, nemal by nárok na výplatu provízií.
19. Uznesením č. k. 12Cb/185/2009-267 zo dňa 31.3.2014 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a za znalca ustanovil D.. M. Q.. Pri doručovaní súdneho spisu menovanej znalkyni, došlo k strate celého súdneho spisu, preto bola nutná rekonštrukcia súdneho spisu. Z dôvodu práceneschopnosti ustanovenej znalkyne, ako aj z dôvodu nedodržiavania súdom určených lehôt menovanou znalkyňou a jej nespolupráce, súd uznesením č. k. 12Cb/185/2009-362 zo dňa 29.1.2019 odvolal D.. M. Q. a za znalkyňu ustanovil D.. T. C..
20. Súdom ustanovená znalkyňa dňa 3.3.2020 predložila súdu znalecký posudok č. 012020 z ktorého vyplýva, že vo všeobecnosti sa provízie za poistné zmluvy sprostredkované v prospech žalobcu sa vyplácajú vo forme ako: a) prvá provízia, ktorá sa sprostredkovateľovi poistenia vypláca po sprostredkovaní uzatvorenia poistnej zmluvy, b) následná provízia za príslušné obdobie trvania poistnej
zmluvy, v rámci ktorej bol sprostredkovateľ poistenia povinný vykonávať úkony v smere starostlivosti o klienta, ktorému sprostredkoval uzatvorenie poistnej zmluvy u žalobcu, c) medziprovízia, ktorá sa sprostredkovateľovi poistenia vypláca za poistenie zmluvy, ktorých uzatvorenia sprostredkujú jemu podriadení sprostredkovatelia poistenia a d) cieľová odmena, ktorá je sprostredkovateľom poistenia vyplácaná v prípade, ak počas motivačnej akcie vyhlásenej žalobcom na podporu obchodnej činnosti títo splnia podmienky na jej vyplatenie. Výška provízie závisela a závisí od pozície sprostredkovateľa poistenia v Kariérovom pláne, na ktorom sa príslušný sprostredkovateľ poistenia v čase uzatvorenia poistnej zmluvy nachádza. Pozícia sprostredkovateľa poistenia v kriérnom pláne sa odvíja od aktívneho kmeňa sprostredkovateľa, od ktorého sa zarátava objem ročného poistného vlastných ním sprostredkovaných poistných zmlúv, ale aj poistných zmlúv, ktoré sprostredkovali jemu podriadení sprostredkovatelia poistenia. Provízia sa vypláca v závislosti od intervalu platenia poistného na poistnej zmluve. Provízie však môžu byť sprostredkovateľovi poistenia vyplácané aj ako tzv. zročnené provízie. V prípade, ak dôjde k zániku poistnej zmluvy v prvom roku jej trvania, resp. do jedného roku od jej uzatvorenia, je sprostredkovateľ poistenia povinný vrátiť poisťovni províziu celú, t.j. vo výške 100 % vyplatenej provízie. Z predložených dokladov a listín znalkyňa napriek vynaloženému úsiliu o správne zadefinovanie úhrad pre povinného, nebolo možné zistiť za akú zmluvu boli finančné prostriedky pripísané na Inkasný účet žalovaného. Absentuje variabilný symbol, na základe ktorého by sa dali pripísané sumy presne identifikovať. Predmetné poistné zmluvy zanikli k dátumu 12.6.2008 (zrejme správne 23.6.2008, poznámka súdu) a 2.7.2008, avšak z podkladov žalobcu je zrejmé, že dátum autorizácie je 14.8.2008 a 20.8.2008. Na základe týchto skutočností žalobca nemá presnú evidenciu z časového hľadiska. Zmluvy o poistení č. 4100737585, č. 4100737665, č. 4100737817 a č. 4100738203 boli uzatvorené dňa 27.11.2007 a zanikli dňa 23.6.2008 a dňa 2.7.2008, teda do 1. roka od podpisu zmluvy, preto bol žalovaný povinný vrátiť províziu v hodnote 100 %, t.j. 4.182,26 Eur. Sumárna hodnota provízie 4.182,26 Eur bola ponížená o hodnotu 7,- Eur, ktoré predstavuje nárok žalovaného na výplatu provízie k dátumu 20.10.2008. Bez oznámenia o započítaní pohľadávok a záväzkov žalobca ponížil pohľadávku o 7,- Eur, čím nárok žalovaného upravil jednostranne na hodnotu 4.175,26 Eur. Znalkyňa sa snažila od žalobcu získať preukaznosť úhrad, teda väzbu k záväzku, čo bolo uhrádzané. Žalobca nedokázal spresniť úhrady záväzkov. Znalkyňa získala tabuľkový súbor od žalobcu, kde sú zaznačené predmetné poistné zmluvy a dátum ich úhrad, avšak znalkyni neboli predložené relevantné doklady preukazujúce úhradu týchto provízií - úhrada bankou, prípadne hotovosťou. Žalobca nemá presnú evidenciu úhrad jednotlivých provízií, uhrádzal jednou hodnotou viac provízií. Z predložených dokladov žalovaného nie je preukázané vrátenie finančných prostriedkov, provízií späť na účet žalobcu. A taktiež nie je preukázané, že boli finančné prostriedky, provízie započítané s iným záväzkom žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný si mal viesť svoju evidenciu pohľadávok a záväzkov, čo však neviedol. Na základe zistených skutočností znalkyne, nie je preukázané, že finančné prostriedky, ktoré žalobca žiada vrátiť späť od žalovaného boli poukázané na účet žalovaného, prípade neexistuje žiadny účtovný doklad o započítaní pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a žalovaným, a preto nemôže znalkyňa vypočítať hodnotu, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobcovi titulom vrátenia provízie. Tým, že žalobca uhrádzal sumárne viac provízií a neoznačil úhradu variabilným symbolom, ktorý mal obsahovať číslo zmluvy, prišlo k nepreukázanosti konkrétnych úhrad.
21. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.6.2020 uviedol, že nesúhlasí so závermi súdom ustanovenej znalkyne a naďalej mal za to, že nárok na vrátenie provízií bol preukázaný čo do dôvodu, ako aj výšky.
22. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.10.2020, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil v podaní, doručenom súdu dňa 18.9.2020, z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti povereného zamestnanca a zároveň s prihliadnutím na aktuálnu situáciu spojenú so šírením COVID-19. S ohľadom na zásadu hospodárnosti konania žalobca súhlasil, aby pojednávanie prebiehalo v jeho neprítomnosti a vec bola rozhodnutá na základe predložených listinných dôkazov a doterajších vyjadrení žalobcu a aby konajúci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca ďalej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
23. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2020 uviedol, že on sa od začiatku naťahuje ohľadom storno provízií. Nikdy nepovedal, že nezaplatí, ale nech mu uvedú akú sumu. Práve z toho dôvodu bola ustanovená znalkyňa, avšak ani ona túto sumu nevedela zistiť. Žalovaný uviedol, že žalobca nesúhlasí so závermi znalkyne, nesúhlasí ani s jeho závermi. Súhlasia jedine s tým, čo tvrdia oni. Provízne lístky im nedodávali, nedalo sa to skontrolovať a ani storná sa nedali kontrolovať. Keď ukazoval na pojednávaní zástupca žalobcu provízne listy, bolo to neprehľadné. Provízie, ktoré mu boli vyplatené na začiatku,
boli následne krátené, ale nevedeli preukázať akým spôsobom došlo ku kráteniu, nakoľko to presne nešpecifikovali. Teoreticky tam bol dlh, ktorý mu chceli dorovnať, ale to nevedeli presne zistiť. Celý systém účtovania vyplatených resp. storno provízií je neprehľadný. Nevedeli uvedené preukázať ani znalkyni. Čo sa týka žalovanej sumy, túto neuznáva a nie je ochotný ju zaplatiť, a to z dôvodu, že síce je to suma, ktorú mu zaplatili ako províziu, ale následne mal nárok na ďalšie provízie, ktoré si stiahli. Uplatnený nárok považoval za bezpredmetný a nepreukázaný. Žalovaný tiež uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných aj ústnych prednesov a v prípade úspechu žiada, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
24. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré po rekonštrukcii spisu tvoria obsah súdneho spisu, a to znaleckým posudkom D.. T. C. č. 012020 a jeho prílohami: Výpis Osobného poistného účtu č. 4100667345 za obdobie od 12.12.2007 do 13.1.2008, Výpis inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 31.8.2007 do 26.6.2017, Výpis Osobného poistného účtu č. 4100667345 za obdobie od 31.8.2007 do 31.12.2012, Výpis provízií za získateľa za obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007, Výpis provízií za získateľa od 1.11.2007 do 30.11.2007, Zmluva o sprostredkovaní poistenia zo dňa 30.8.2007, Čestné prehlásenie o prechodnej registrácii a zistil tento skutkový a právny stav veci:
25. Žalobca a žalovaný dňa 30.8.2007 uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní poistenia, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný bude v prospech žalobcu vykonávať činnosti špecifikované v predmetnej zmluve v oblasti sprostredkovania poistenia, a to za odplatu (províziu). Žalovaný, vykonávajúc činnosť v prospech žalobcu, uzatvoril okrem ďalších zmlúv, aj zmluvy č. 4100737585, č. 4100737817 a č. 4100738203 dňa 27.11.2007 s poistníkom M. P. a zmluvu č. 4100737665 dňa 27.11.2007 s poistníkom L.T. F.. Všetky uvedené zmluvy zanikli do jedného roka od ich uzatvorenia, preto v zmysle dojednanej Zmluvy o sprostredkovaní poistenia, bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi celú poskytnutú províziu vo výške 4.182,26 Eur. Uvedenú sumu následne žalobca po započítaní pohľadávok znížil o 7,- Eur a v konaní si tak uplatnil 4.175,26 Eur s príslušenstvom.
26. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu 30.8.2007, sprostredkovaním poistenia sa rozumie: 1. predkladanie ponúk na uzavretie poistnej zmluvy, predkladanie návrhu poistnej zmluvy, vykonávanie iných činností smerujúcich k uzavretiu poistnej zmluvy, 2. uzavretie poistnej zmluvy, 3. spolupráca pri správe poistenia, 4. spolupráca pri vybavovaní poistných nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv, najmä v súvislosti s poistnou udalosťou, 5. zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika, 6. poskytovanie odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva.
27. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu 30.8.2007, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
28. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
29. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
30. Podľa § 150 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
31. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
32. Podľa § 187 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
33. Podľa § 191 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 215 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
35. Podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
36. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
37. Podľa článku III. bod 1. Zmluvy o sprostredkovaní poistenia, sprostredkovateľovi patrí za výkon činnosti odplata - provízia, ktorej presné podmienky, výška, splatnosť a súvisiace náležitosti sú bližšie upravené v aktuálne platnej Základnej výbave, ktorá tvorí spolu s ustanoveniami tejto zmluvy právne východisko pri určovaní výšky a podmienok odplaty za výkon činnosti sprostredkovateľa. Obe zmluvné strany súhlasia s takýmto spôsobom určenia výšky a podmienok odplaty.
38. Podľa článku III. bod 6. Zmluvy o sprostredkovaní poistenia, ak poistná zmluva, ktorú sprostredkovateľ uzavrel, z akéhokoľvek dôvodu zanikne (okrem poistnej udalosti - úmrtie), je sprostredkovateľ povinný bez zbytočného odkladu vrátiť poisťovni vyplatenú odmenu v zmysle Základnej výbavy - časť Kariérový plán. Táto zásada platí aj po ukončení zmluvného vzťahu.
39. Súd posúdil a vyhodnotil všetky dôkazy a to každý jednotlivo a zároveň všetky v ich vzájomnej súvislosti. Pri svojom rozhodnutí zároveň starostlivo prihliadol na všetko, čo z konania vyšlo najavo.
40. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný boli v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 30.8.2007, na základe ktorej bol žalovaný povinný vykonávať činnosť sprostredkovateľa tak ako je to špecifikované v z čl. II bod 1 predmetnej zmluvy. Uvedená skutočnosť nebola sporná medzi sporovými stranami. Z právneho hľadiska súd stotožňujúc sa s názorom žalovaného, predmetnú zmluvu kvalifikoval podľa jej obsahu ako zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Každý právny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu, pričom predmetná zmluva, napriek jej označeniu, jednoznačne vykazuje základné znaky zmluvy o obchodnom zastúpení, pretože jej predmetom je plnenie záväzku splnomocneného obchodného zástupcu, spočívajúce v jeho povinnosti vykonávať pre zastúpeného činnosť smerujúcu k uzavretiu obchodov, t.j. poistných zmlúv. Ide o komplex činností vykonávaných v mene zastúpeného, čím sa tento typ zmluvy odlišuje od zmluvy o sprostredkovaní, ktorej podstatnou črtou je činnosť sprostredkovateľa smerujúca k uzavretiu určitej zmluvy s treťou osobou. Sprostredkovateľská zmluva patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv a je odvodená od mandátnej zmluvy, pričom na rozdiel od ostatných obstarávateľských zmlúv nie je zmluvou o zastúpení, pretože tento typ zmlúv prvok zastúpenia t.j. konanie v mene záujemcu, neobsahuje. Súd má za to, že v danej veci nejde ani o mandátnu zmluvu s tým, že v zmysle ustanovenia § 654 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva o obchodnom zastúpení určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.
41. Medzi sporovými stranami nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaný, vykonávajúc činnosť v prospech žalobcu uzatvoril zmluvy č. 4100737585, č. 4100737817 a č. 4100738203 dňa 27.11.2007 s poistníkom M. P. a zmluvu č. 4100737665 dňa 27.11.2007 s poistníkom L. F.. Všetky tieto zmluvy zanikli do jedného roka od ich uzatvorenia.
42. Spornou zostala otázka dôvodnosti nároku žalobcu na vrátenie provízií v žalovanej sume. Súd zotrváva na svojom názore vyjadrenom aj v poradí prvom odvolacím súdom zrušenom rozsudku, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže z listinných dôkazov, ktoré súdu predložil na preukázanie svojich tvrdení, a ktoré po rekonštrukcii spisu tvoria len prílohu znaleckého posudku znalkyne D.. T. C. č. 012020, nebolo možné dospieť k záveru, že by jeho nároky na vrátenie konkrétnych provízií boli preukázané a pravdivé, prípadne že by pravdivé neboli.
43. Súd rešpektujúc názor odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v odvolacím súdom naznačenom smere, pričom vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku D.. T. C. č. 012020 je zrejmé, že žalobca nemá presnú evidenciu úhrad jednotlivých provízií. Uhrádzal žalovanému jednou hodnotou viac provízií a nevedel ani znalkyni preukázať hodnotu, ktorá bola poukázaná na osobný účet poisťovateľa, t.j. žalovaného. Na základe znalkyňou zistených skutočností, nie je preukázané, že finančné prostriedky, ktoré žalobca žiadal vrátiť späť od žalovaného boli poukázané na účet žalovaného, prípadne neexistuje žiadny účtovný doklad o započítaní pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a žalovaným. Preukaznosť žalobca predložil len z účtovnej evidencie, avšak konkrétny prevod finančných prostriedkov nepreukázal. Tým, že uhrádzal sumárne viac provízií a neoznačil úhradu variabilným symbolom, ktorý mal obsahovať číslo zmluvy, došlo k nepreukázanosti konkrétnych úhrad.
44. Žalobca síce vyjadril nesúhlas so závermi vyššie uvedeného znaleckého posudku, avšak nešpecifikoval v čom spočíva jeho nesprávnosť, nepredložil súdu žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, rovnako ani nenavrhol doplniť dokazovanie a trval na tom, že dôvodnosť svojho nároku preukázal listinnými dôkazmi, t.j. vlastnými internými dokumentmi, ktorých správnosť však žalovaný v konaní rozporoval a za neprehľadné a nejednoznačné ich považoval aj súd.
45. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
46. Bolo povinnosťou žalobcu, aby v konaní nad akúkoľvek pochybnosť preukázal vznik nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorej sa od žalovaného titulom Zmluvy o sprostredkovaní poistenia spolu s úrokmi z omeškania domáhal. Žalobca však dôkaznú povinnosť v konaní neuniesol, v konaní nepredložil dôkazy hodnoverne preukazujúce vznik jeho práva na žalovanú peňažnú pohľadávku, keďže súdu nepreukázal, že skutočne žalovanému vyplatil a v akej výške provízie za zmluvy č. 4100737585, č. 4100737817 a č. 4100738203 uzatvorené dňa 27.11.2007 s poistníkom M. P. a za zmluvu č. 4100737665 uzatvorenú dňa 27.11.2007 s poistníkom L. F.. Keďže žalovaný v podstate poprel tvrdenia žalobcu, že v žalovanej výške provízie za jednotlivé uvedené poistné zmluvy prevzal, bolo potrebné, aby žalobca hodnoverným spôsobom preukázal, že žalovanému skutočne tieto finančné prostriedky vyplatil. Žalobca však v tomto smere relevantné dôkazy súdu nepredložil. Súd však pri rozhodovaní nevychádzal výlučne z tvrdení žalovaného, ale svoje rozhodnutie oprel aj o znalecký posudok D.. T. C. č. 012020, ktorého závery súd akceptoval v plnom rozsahu, keďže neboli žalobcom žiadnym spôsobom vyvrátené.
47. Z dôvodu, že v konaní nebolo možné jednoznačne ustáliť, kedy a v akej výške vyplatil žalobca žalovanému tú ktorú províziu, keďže žalobca uhrádzal sumárne viac provízií v rozhodnom období a neoznačil úhradu variabilným symbolom, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
50. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mal v konaní plný úspech.
52. V priebehu konania vzhľadom na nariadené znalecké dokazovanie vznikli štátu trovy. Keďže v konaní bol neúspešný žalobca, súd priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.