Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-1S-316-2021.pdf
PDF · 124.57 KB
Case nature
Subarea
BA-1S/316/2021
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. A., 2/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX D. A., právne zastúpenej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. A., proti žalovanému: Mesto Svätý Jur, so sídlom Prostredná 29, 900 21 Svätý Jur, IČO: 00 304 832, právne zastúpenému: Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, P. O. Box 285, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, o doručenie opatrenia žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkýň
1. Žalobou zo dňa 26.11.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 29.11.2021, sa žalobkyne domáhali uloženia povinnosti žalovanému doručiť im opatrenie žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, a to spolu s neoddeliteľnou súčasťou tohto opatrenia, ktorou bola overená jednoduchá dokumentácia, konštatujúc, že žalovaný ako príslušný stavebný úrad bol povinný konať v administratívnom konaní aj s nimi ako dotknutými osobami, keďže boli vlastníčkami susedných nehnuteľností, a to pozemku evidovaného ako parcela registra „F.“ G. H. XXX, katastrálne územie I. (ďalej len „J. H. XXX“), a rodinného domu súp. č. XXX, katastrálne územie I. (ďalej len „rodinný dom D.. H. XXX“). Žalovaný však so žalobkyňami nekonal, a teda im nedal príležitosť, aby mohli svoje práva a oprávnené záujmy účinne obhajovať.
2. Žalobkyne tiež namietali, že opatrenie žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021 bolo nezákonné a paradoxné, keďže žalovaný len mesiac pred jeho vydaním nariadil rovnakej stavebníčke odstrániť takmer rovnakú drobnú stavbu umiestnenú na rovnakom mieste. Žalovanému teda bolo miesto umiestnenia stavby veľmi dobre známe a rovnako bolo žalovanému známe, že žalobkyne mali námietky voči umiestneniu stavby prístrešku bez zachovania odstupu od ich rodinného domu za účelom údržby a opravy. Uvedené námietky žalobkyne uplatňovali voči stavbe prístrešku v konaní o dodatočnom povolení tejto stavby ako účastníčky tohto konania, ktoré napokon skončilo vydaním rozhodnutia o odstránení stavby prístrešku, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2021. Napriek tomu, že žalovanému boli všetky žalobkyňami namietané skutočnosti veľmi dobre známe, ignoroval žalobkyne ako účastníkov konania, v ktorom vydal opatrenie č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021.
3. Žalovaný opatrením č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021 ignoroval aj zásadu zákonnosti, keďže toto opatrenie bolo vydané v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi. Žalovaný totiž nevyžadoval pri umiestnení predmetnej stavby prístrešku dodržanie odstupu od stavby rodinného domu žalobkýň v zmysle nimi
citovaných právnych noriem a natrvalo im znemožnil prístup na čistenie a technickú údržbu, ako aj opravy rodinného domu žalobkýň zo strany pozemku evidovaného ako parcela registra „F.“ G. H. XXX/ X, katastrálne územie I., vo vlastníctve stavebníčky. Žalovaný nevyžadoval ani dodržanie odstupov z hľadiska protipožiarnej ochrany v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem, v zmysle ktorých musela byť stavba umiestnená a postavená tak, aby sa obmedzilo šírenie ohňa a dymu na susedné stavby s presne stanovenými odstupovými vzdialenosťami.
4. Žalovaný ako príslušný stavebný úrad vydaním opatrenia č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021 ignoroval aj povinnosť riadiť sa interným aktom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k aplikácii § 57 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) zo dňa 07.12.2015, z ktorého vyplývalo, že pri posudzovaní ohlásenej stavby, pri ktorej stavebný úrad určil, že podliehali stavebnému povoleniu, bola aj taká stavba, ktorá síce spĺňala parametre drobnej stavby, ale jej uskutočnením mohlo dôjsť k zásahom do vlastníckeho alebo iného práva iných osôb a mohli byť ohrozené verejné záujmy alebo porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Z uvedeného vyplývalo, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia § 57 stavebného zákona, keďže v zmysle vyššie uvedeného interného aktu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zo dňa 07.12.2015 bol povinný určiť, že predmetná ohlásená drobná stavba podliehala stavebnému povoleniu, keďže jej uskutočnením dochádzalo k zásahom do vlastníckeho a iného práva žalobkýň. Predmetnou stavbou prístrešku boli porušené aj ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov citovaných žalobkyňami.
5. Opatrenie orgánu verejnej správy, akým bolo aj opatrenie žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, bolo spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže sa ním bezprostredne zasahovalo do práv žalobkýň a ich právom chránených záujmov. Žalovaný tým, že so žalobkyňami nekonal a ani im nedoručil svoje opatrenie č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, zabránil im účinne obhajovať ich práva a záujmy. Postupom žalovaného boli žalobkyne dotknuté na svojich právach, keďže sa nemohli zúčastniť administratívneho konania a uplatňovať svoje procesné práva. V dôsledku postupu žalovaného žalobkyne nemohli podať ani žalobu o prieskum zákonnosti opatrenia žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021.
II.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.03.2022 konštatoval, že ako príslušný stavebný úrad prijal dňa 19.04.2021 ohlásenie drobnej stavby – pergola s prestrešením, o rozmeroch X,XX K. X,XX B., umiestnenej pri rodinnom dome D.. H. XXX, katastrálne územie I., stavebníčkou J. L. M., bytom B. XX, D. A.. Stavebníčka spolu s týmto podaním predložila jednoduchý technický opis stavby a stavebné riešenie stavby, jednoduchý situačný výkres s umiestnením a vyznačením odstupových vzdialeností od hraníc susedných pozemkov a stavieb, záväzné stanovisko dotknutého orgánu na úseku ochrany pamiatkového fondu, keďže stavba sa nachádzala v Ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie, čím splnila zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 5 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona“). Keďže stavebníčka splnila zákonom stanovené podmienky a ustanovenia § 55 a § 57 stavebného zákona, žalovaným opatrením č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021 oznámil stavebníčke, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky.
7. Stavebníčka uskutočnila drobnú stavbu na vlastnom pozemku, ku ktorému preukázala vlastnícke právo a stavbu jednoduchej pergoly, už nie z drevenej ale hliníkovej konštrukcie, umiestnila od múru susedného rodinného domu vo vzdialenosti 39 cm, pričom ustanovenia stavebného zákona ani vykonávacie predpisy k stavebnému zákonu neurčujú odstupové vzdialenosti pre drobné stavby. Podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu“) sa postupovalo pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudácii, užívaní a odstraňovaní stavby. Pre drobné stavby
sa nevypracovávala projektová dokumentácia, nešlo o povoľovací proces, pričom pri ich ohlásení bolo taxatívne určené, čo sa malo k ohláseniu pripojiť.
8. Ohlásenie drobných stavieb, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác predstavuje zjednodušený proces v zmysle stavebného zákona. Ohlásenie nebolo správnym konaním, neprerokovávalo sa v správnom konaní, nerobilo sa konanie s dotknutými orgánmi štátnej správy a s tými, ktorí by mali v stavebnom konaní postavenie účastníka konania a nevydávalo sa správne rozhodnutie, preto nebol daný zákonný dôvod na doručovanie „oznámenia“ domnelým účastníkom konania.
9. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebníčka J. L. M. ohlásila drobnú stavbu (drevený prístrešok, altánok) už dňa 20.10.2016 a keďže bola žiadosť neúplná, žalovaný ju dňa 07.11.2016 vyzval na doplnenie žiadosti a upozornil ju, že ak v určenom termíne doklady nepredloží a neuhradí správny poplatok, bude „podanie prerušené.“ Stavebníčka doklady uvedené vo výzve v určenej lehote nepredložila. Na základe podnetu žalobkýň bolo následne pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu zistené, že stavebníčka J. L. M. drobnú stavbu (prístrešok, altánok) zahájila bez predchádzajúceho písomného oznámenia stavebného úradu, že nemá proti jej uskutočneniu námietky. Keďže so stavbou bolo začaté, išlo o nepovolenú stavbu, a preto bolo z úradnej povinnosti začaté správne konanie o nepovolenej stavbe postupom podľa § 88a v nadväznosti na § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v ktorom bola stavebníčka vyzvaná na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie drobnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Vzhľadom na to, že išlo o postup v zmysle zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), boli účastníkmi predmetného konania aj vlastníci susedných pozemkov. Vzhľadom na to, že stavebníčka v určenej lehote nedoplnila všetky potrebné doklady, čím nepreukázala súlad s verejnými záujmami, bolo jej nariadené stavbu odstrániť v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 a ods. 5 v nadväznosti na § 90 stavebného zákona.
10. Žalovaný opatrením č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021 oznámil stavebníčke J. L. M., že proti ohlásenej drobnej stavbe pergoly nemá námietky, a to v čase, kedy už bola drobná stavba prístreška posudzovaná v konaní o nepovolenej stavbe a rozhodnutím žalovaného č. SÚ/2944/176/2021-Po zo dňa 31.03.2021 bolo nariadené jej odstránenie. Stavebníčka J. L. M. odstránenie nepovolenej drobnej stavby oznámila žalovanému dňa 21.07.2021 a to v lehote vykonateľnosti rozhodnutia o odstránení stavby. Následne začala realizovať stavbu na základe riadneho ohlásenia.
11. Žalovaný tiež poukázal na aplikovanie zásady materiálnej rovnosti osôb (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), v zmysle ktorej mal správny orgán vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch aplikovať rovnaký postup, čo malo byť potvrdené tým, že žalovaný prijal ohlásenie drobnej stavby (prístrešku, altánku) stavebníčkou J. L. M. v roku 2016, ohlásenie drobnej stavby pergoly stavebníčkou J. L. M. dňa 19.04.2021, ohlásenie drobnej stavby (altánku) žalobkyne v 1. rade ako stavebníčky ako aj ohlásenie ďalších drobných stavieb obdobného charakteru s podobnými skutkovými okolnosťami na území mesta D. A. aplikujúc rovnaký postup v zmysle § 55 ods. 2 a § 57 stavebného zákona.
III.
Replika žalobkýň
12. Žalobkyne v replike zo dňa 25.04.2022 namietali nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že ustanovenia stavebného zákona ani vykonávacie predpisy k stavebnému zákonu neurčovali odstupové vzdialenosti pre drobné stavby. Vzájomné odstupy stavieb boli upravené v prvej časti vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, a to v § 6. V druhej časti tejto vyhlášky bola upravená požiarna bezpečnosť, a to v § 15. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, požiadavky upravené v jej prvej a druhej časti sa vzťahovali na všetky druhy stavieb, ak nebolo v tretej časti ustanovené inak. Z uvedeného podľa žalobkýň jednoznačne vyplývalo, že požiadavky na vzájomné odstupy stavieb ako aj požiadavky na požiarnu bezpečnosť stavieb sa vzťahovali aj na všetky drobné stavby.
13. Žalobkyne netvrdili, že ohlásenie je správnym konaním, tvrdili však, že opatrenie žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021 bolo vydané v administratívnom konaní a týmto opatrením boli
dotknuté ich práva a oprávnené záujmy, a to právo na údržbu ich nehnuteľnosti a právo na požiarnu bezpečnosť. Nebolo pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že pri vydaní opatrenia č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021 nebol povinný konať so žalobkyňami ako s účastníkmi konania. Naopak, žalovaný bol povinný so žalobkyňami konať v úzkej súčinnosti. Podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 7 správneho poriadku žalovaný ako správny orgán bol povinný postupovať v predmetnom administratívnom konaní, v ktorom vydal opatrenie č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týkalo. Žalovaný bol povinný dať týmto osobám príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy a účinne sa voči napadnutému opatreniu brániť. Žalovaný však v predmetnom administratívnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom (§ 3 ods. 2 stavebného zákona), nepostupoval v súčinnosti so žalobkyňami ako s účastníkmi konania (§ 14 správneho poriadku), nedal im žiadnu príležitosť v predmetnom administratívnom konaní obhajovať ich práva a záujmy, hoci na takýto postup bol zo zákona povinný. Žalovaný ako správny orgán nesmel v rámci administratívneho konania znemožňovať cieľ právnej úpravy uvedený v § 3 ods. 2 správneho poriadku ani svojím pasívnym správaním, ktoré bolo v rozpore so zákonom.
14. Ustanovenie § 24 ods. 1 správneho poriadku ukladalo správnym orgánom povinne doručovať do vlastných rúk dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia. Uvedené ustanovenie v tomto smere obsahovalo len demonštratívny výpočet. Bolo síce na úvahe žalovaného ako správneho orgánu, ktoré ďalšie písomnosti kvalifikoval ako dôležité, a teda doručované do vlastných rúk, avšak táto úvaha musela byť v súlade so zákonom.
15. Žalovaný v predmetnom administratívnom konaní nepostupoval v súlade so zásadami upravenými v § 3 správneho poriadku. Opatrenie žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021 síce nebolo formálno-právne rozhodnutím, avšak priamo zasahovalo do práv a oprávnených záujmov žalobkýň. Takýto individuálny správny akt, ktorý je prijímaný orgánom verejnej moci pri výkone jeho právomoci, a ktorý svojou povahou mohol priamo zasahovať do práv a záujmov žalobkýň, nebol vylúčený zo súdneho prieskumu. Žalovaný bol povinný v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku postupovať v súčinnosti so žalobkyňami ako účastníčkami predmetného administratívneho konania a napadnuté opatrenie im doručiť.
IV.
Duplika žalovaného
16. Žalovaný v duplike zo dňa 15.11.2023 konštatoval, že predmetný altánok je drobnou stavbou, a nie zmenou dokončenej stavby rodinného domu. Stavba pergoly, ktorú stavebníčka zrealizovala ako prestrešenie terasy pri rodinnom dome, bola jednoznačne v zmysle § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona drobnou stavbou, ktorá spĺňala všetky zákonom dané podmienky pre tento druh stavby. Preto nebol dôvod vydať pre uvedenú stavbu spojené územné rozhodnutie so stavebným povolením, ktoré sa vzťahovalo len na jednoduché stavby definované v § 139b ods. 1 stavebného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 39a ods. 4 stavebného zákona.
17. Pre drobné stavby sa nevyhotovoval projekt stavby odborne spôsobilou osobou, z čoho vyplývalo, že súčasťou jednoduchého situačného opisu a stavebného riešenia nebol projekt požiarnej ochrany. Vzhľadom na to, že žalobkyne nepredložili odborné posúdenie alebo znalecký posudok, žalovaný považoval ich tvrdenia ohľadom horlivosti materiálu za irelevantné. Hliník ako stavebný materiál bol kategorizovaný ako kov, ktorý neprispieval k šíreniu požiaru a nezvyšoval požiarne zaťaženie v žiadnom štádiu požiaru, a to ani pri plne rozvinutom požiari.
18. Ohlásením stavby pergoly boli splnené všetky podmienky pre umiestnenie stavby v danom území s ohľadom na stiesnené územné podmienky a z toho vyplývajúce požiadavky na odstupové vzdialenosti stavieb tak, aby nebola obmedzená údržba susednej nehnuteľnosti ako aj požiarna bezpečnosť stavby.
19. Umiestnením pergoly, ako otvoreného prestrešenia terasy, nebolo obmedzené užívanie susedného rodinného domu ani nebola obmedzená údržba susednej stavby, čím sa mohli rozumieť bežné opravy fasády, strechy, čistenie dažďových zvodov, odstraňovanie snehu a pod. Vlastník pozemku má povinnosť v zmysle Občianskeho zákonníka umožniť takéto práce vykonať zo svojho pozemku a tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Právo na údržbu stavby preto zostalo zachované. Konkrétny výkon
zabezpečenia údržby ako aj vstupu na cudzí pozemok bol vecou vzájomnej dohody medzi vlastníkmi nehnuteľností, pričom stavebníčka prejavila už počas predchádzajúcich konaní vôľu k dohode pristúpiť v prípade takejto potreby vlastníčok susednej nehnuteľnosti.
20. Drobná stavba pergoly bola umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od susedného rodinného domu tak, aby bola zabezpečená možnosť údržby susednej stavby. Zo strešnej konštrukcie boli riadne odvedené dažďové vody do samostatnej nádrže tak, aby nebola ohrozená susedná stavba.
21. Nové stavebníčkou doručené ohlásenie drobnej stavby pergoly, ktorú administratívne vykonával iný úsek správneho orgánu, neiniciovalo začatie správneho konania a ani nezakladalo dôvod na konanie s dotknutými orgánmi štátnej správy a s tými, ktorí by mali v stavebnom konaní postavenie účastníkov konania, či dôvod na vydanie rozhodnutia. Nebol preto daný zákonný dôvod na doručenie opatrenia žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021 vlastníkom susedných nehnuteľností.
22. Správny poriadok sa vzťahuje na rozhodovaciu činnosť správnych orgánov a upravuje procesné postupy. Keďže ohlásenie drobnej stavby nebolo rozhodnutím vo veci samej, nemohol žalovaný uplatňovať všetky zásady uvedené v ustanovení správneho poriadku ako základné pravidlá správneho konania. Napriek uvedenému sa žalovaný minimálne riadil zásadou materiálnej pravdy a spoľahlivo zistil stav veci, ako aj všetky skutočnosti pre vydanie ohlásenia a tiež zásadou materiálnej rovnosti, aj keď žalobkyne s uvedeným nesúhlasili a spochybňovali tvrdenie, že sa nejednalo o rovnako zhodné prípady. Žalovaný mal spoľahlivo zistený stav veci ako aj všetky skutočnosti pre vydanie ohlásenia.
23. Stavba pergoly, ktorú stavebníčka zrealizovala ako prestrešenie terasy pri rodinnom dome, bola jednoznačne drobnou stavbou, ktorá spĺňala zákonné podmienky pre daný druh stavby, preto nebolo dôvodné pre uvedenú stavbu vydať spojené územné konanie so stavebným povolením, ktoré sa vzťahovalo len na jednoduché stavby definované v § 139b ods. 1 stavebného zákona v nadväznosti na § 39a ods. 4 stavebného zákona. Ustanovenie § 55 ods. 2 písm. a) stavebného zákona sa vzťahovalo len na tento okruh jednoduchých stavieb, ak sa tak určilo v územnom rozhodnutí, pričom pri povoľovacom procese sa nevydávalo stavebné povolenie, ale ohlásenie pre jednoduchú stavbu.
24. Žalovaný procesne správne vyhodnotil podané ohlásenie drobnej stavby, vyhodnotil všetky predpoklady na jej umiestnenie na pozemku stavebníčky, aj vo vzťahu k odstupom od susednej nehnuteľnosti v stiesnených územných podmienkach a nemal dôvod na uplatnenie postupu, kedy by určil, že je potrebné pergolu realizovať len na základe stavebného povolenia. Takýto postup by bol v území precedentný a navyše v rozpore s materiálnou rovnosťou v zmysle správneho poriadku pre všetky doteraz vydané ohlásenia ako aj ďalšie podobné prípady, ktoré mohli nastať.
25. Keďže stav, kedy stavba rodinného domu žalobkýň bola umiestnená na hranici s pozemkom stavebníčky, pričom strešná rímsa a dažďový zvod rodinného domu žalobkýň presahoval nad pozemok stavebníčky, čo prispelo tiež k stiesneným podmienkam ako aj k obmedzeniu práva stavebníčky na užívanie pozemku, bolo nanajvýš potrebné, aby boli zhoršené podmienky zohľadnené pri posudzovaní umiestnení drobnej stavby.
V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/316/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. BA-1S/316/2021.
27. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
28. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
29. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.
30. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.
31. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
32. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
33. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.
34. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
35. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.
36. Podľa § 5 ods. 1 písm. e) vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ohlásenie drobnej stavby obsahuje, ak sa pri uskutočňovaní stavby majú použiť susedné nehnuteľnosti, vyjadrenie vlastníka tejto nehnuteľnosti.
37. Zo žaloby je zrejmé, že žalobkyne sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému doručiť im opatrenie žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, a to spolu s neoddeliteľnou súčasťou tohto opatrenia, ktorou bola overená jednoduchá dokumentácia, a že sa jedná o žalobu opomenutého účastníka, resp. v danom prípade žalobu opomenutých účastníčok ako osobitný typ správnej žaloby, ktorej procesná úprava je vymedzená v § 179 SSP.
38. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je čiastočne odlišné od bežného konania o všeobecnej správnej žalobe. Správny súd totiž pri správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava „iba“ to, či žalobcovi skutočne patrí postavenie opomenutého účastníka a či (v čase podania tejto
správnej žaloby) od vydania žalobcom špecifikovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky. Pre úspešnosť správnej žaloby opomenutého účastníka musia byť obe tieto skutočnosti preukázané. Inak povedané, obe tieto skutočnosti predstavujú kumulatívne podmienky, len za splnenia ktorých môže správny súd správnej žalobe opomenutého účastníka vyhovieť.
39. Pre aktívnu legitimáciu pri správnej žalobe opomenutého účastníka musí konkrétny subjekt (žalobca) kumulatívne spĺňať tri podmienky, a to, že ide o účastníka administratívneho konania (i), že orgán verejnej správy s ním nekonal ako s účastníkom administratívneho konania (ii), a že v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne alebo konečné rozhodnutie (iii).
40. To, či je žalobca skutočne opomenutým účastníkom, správny súd zisťuje preskúmaním predloženého administratívneho spisu, prípadne z vyjadrenia žalovaného. Vyjadrenie ostatných účastníkov administratívneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie alebo opatrenie, ktorého doručenia sa žalobca domáha, nie je nevyhnutné vyžadovať. Samotné posúdenie toho, či žalobcovi svedčí postavenie opomenutého účastníka, totiž nemôže mať vplyv na práva a právom chránené záujmy iných účastníkov administratívneho konania. V konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka sa preto ani neuplatňujú ustanovenia SSP týkajúce sa účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní, t. j. § 32 až 41 SSP (porovnaj BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 886).
41. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť prejednávanú právnu vec. Správny súd preto osobitne skúmal, či žalobkyne mali byť účastníčkami predmetného administratívneho konania o ohlásení drobnej stavby, a či teda bol žalovaný povinný doručiť im opatrenie vydané v tomto konaní. Svoju pozornosť pritom súd prvotne zameral na charakter administratívneho konania o ohlásení drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác a otázku účastníctva v tomto konaní.
42. Z § 57 stavebného zákona vyplýva, že ohlásením drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác sa začína administratívne konanie, ktorého výsledkom však nie je rozhodnutie [v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP], ale opatrenie príslušného stavebného úradu [v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP] v podobe oznámenia, z ktorého výroku musí byť zrejmý záver stavebného úradu o povolení stavby alebo nepovolení stavby. To, že výsledkom tohto administratívneho konania je opatrenie, jednoznačne vyplýva z textácie § 57 ods. 2 stavebného zákona (podľa ktorého stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky), resp. z textácie § 57 ods. 1 stavebného zákona (podľa ktorého stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia).
43. Charakter individuálneho správneho aktu vydaného stavebným úradom v administratívnom konaní o ohlásení drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác ako opatrenia akcentuje aj komentárová literatúra (napr. PÍRY, M.: Stavebný zákon - Veľký komentár. Žilina : Eurokódex, s. r. o., 2020, s. 118, BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 35). Keďže výsledkom rozhodovacieho procesu v tomto administratívnom konaní je v zmysle § 57 stavebného zákona opatrenie, nevzťahuje sa na toto konanie správny poriadok, resp. na toto konanie sa vzťahujú „len“ zásady správneho konania podľa § 3 správneho poriadku (porovnaj PÍRY, M.: Stavebný zákon - Veľký komentár. Žilina : Eurokódex, s. r. o., 2020, s. 118). Z uvedeného záveru tak vyplýva, že v tomto administratívnom konaní sa neuplatní vymedzenie účastníctva v správnom konaní podľa § 14 správneho poriadku.
44. Z hľadiska účastníctva v administratívnom konaní o ohlásení drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác má zásadný význam právna úprava ustanovená v § 57 stavebného zákona. Z uvedeného ustanovenia totiž vyplýva, že účastníkom tohto konania je stavebník a že oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby, stavebných úprav alebo udržiavacích prác nemá námietky, sa doručuje len stavebníkovi. K záveru, že predmetné oznámenie sa doručuje len stavebníkovi, ostatne dospela pri obdobnej právnej úprave aj česká správna súdna prax (napr. rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu č. k. 5As/65/2010 zo dňa 12.10.2012, v ktorom táto súdna inštancia konštatovala, že súhlas stavebného úradu, resp. oznámenie, že proti uskutočneniu stavby, stavebných úprav či udržiavacích prác nemá námietky, bolo v súlade s § 57 ods. 2 starého stavebného zákona doručované iba stavebníkovi).
45. Správny súd pripomína, že v zmysle záverov správnej súdnej praxe ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác predstavuje zjednodušený proces. Z hľadiska verejných záujmov ide o stavby menej významné, a preto nepodliehajú stavebnému povoleniu. Obec ako stavebný úrad má právo prijať ohlásenie, oznámiť stavebníkovi, že proti uskutočneniu nemá námietky alebo určiť, že ju možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. V danom prípade sa ohlásenie neprerokováva v správnom konaní, nerobí sa konanie s dotknutými orgánmi štátnej správy a tými, ktorí by mali v stavebnom konaní postavenie účastníka konania a nevydáva sa správne rozhodnutie. Tento zjednodušený postup sa vzťahuje len na stavby a stavebné práce určené v § 55 ods. 2 stavebného zákona (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/9/2017 zo dňa 18.04.2018, ods. 51 a 52).
46. Možno teda zhrnúť, že inštitút ohlásenia drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác je nástrojom dohľadu stavebných orgánov, ktorého zmyslom je overenie splnenia podmienok pre ohlásenie. Písomný súhlas s uskutočnením drobnej stavby je preto úkonom príslušného stavebného úradu, ktorý zakladá právny vzťah medzi týmto orgánom verejnej správy a stavebníkom. Písomný súhlas s uskutočnením drobnej stavby vydaný podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona teda možno vymedziť ako individuálny správny akt vydaný v rámci vzťahu medzi stavebným úradom a stavebníkom a majúci priame právne účinky práve len na stavebníka (napr. rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu č. k. 2Aps/1/2006 – 80 zo dňa 31.01.2007, publikovaný pod č. 1176/2007 Sbírky rozhodnutí Nejvyššího správního soudu).
47. Žalobkyne neboli a ani netvrdili, že by boli stavebníčkami, ktoré ohlásili predmetnú drobnú stavbu, preto im žalovaný nebol povinný doručovať opatrenie č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021. Toto opatrenie mal žalovaný v intenciách § 57 ods. 2 stavebného zákona doručovať len stavebníčke, ktorá predmetnú drobnú stavbu ohlásila, t. j. J. L. M.. Správnemu súdu preto nezostalo iné, ako konštatovať, že žaloba žalobkýň bola podaná zjavne neoprávnenými osobami.
48. Pokiaľ žalobkyne svoje účastníctvo v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané opatrenie žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, odvodzujú od § 14 správneho poriadku, správny súd poukazuje na už vyššie uvedený výklad § 57 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že účastníkom administratívneho konania o ohlásení drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác a osobou, ktorej sa doručuje opatrenie vydané v tomto konaní, je len stavebník.
49. Na závere, že na administratívne konanie o ohlásení drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác sa vzťahujú „len“ zásady správneho konania podľa § 3 správneho poriadku, nemôže nič zmeniť ani poukaz žalobkýň na § 140 stavebného zákona. Pokiaľ by sa totiž na toto administratívne konanie mal subsidiárne vzťahovať správny poriadok, poprel by sa tým zmysel a účel inštitútu ohlásenia drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác ako zjednodušeného procesu povoľovania niektorých stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác. Správny súd napokon opätovne zdôrazňuje, že v zmysle záverov správnej súdnej praxe sa ohlásenie drobnej stavby neprerokováva v správnom konaní, nerobí sa konanie s dotknutými orgánmi štátnej správy a tými, ktorí by mali v stavebnom konaní postavenie účastníka konania a nevydáva sa správne rozhodnutie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/9/2017 zo dňa 18.04.2018, ods. 52).
50. Pokiaľ žalobkyne poukázali na to, že boli účastníčkami konania, v ktorom žalovaný vydal rozhodnutie č. SÚ/2944/176/2021-Po zo dňa 31.03.2021, ktorým žalovaný nariadil odstránenie nepovolenej stavby, správny súd zdôrazňuje, že predmetom tohto správneho súdneho konania bola a mohla byť len otázka posúdenia toho, či žalobkyne mali byť účastníčkami administratívneho konania, v ktorom bolo vydané opatrenie žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, doručenia ktorého sa žalobkyne domáhali. Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že stavebný zákon upravuje viacero druhov administratívnych konaní s rôznym vymedzením okruhu účastníkov týchto konaní. Účastníctvo v jednom konkrétnom administratívnom konaní podľa stavebného zákona s konkrétnym predmetom nezakladá nevyhnutne účastníctvo aj v iných administratívnych konaniach podľa stavebného zákona s iným konkrétnym predmetom konania.
51. Keďže účelom správnej žaloby opomenutého účastníka má byť (pri splnení zákonom stanovených podmienok) „len“ zabezpečenie doručenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žalobcovi
ako opomenutému účastníkovi, v konaní o tomto type žaloby správny súd nemôže a neskúma samotnú zákonnosť predmetného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd sa preto bližšie nezaoberal námietkami žalobkýň týkajúcimi sa zákonnosti opatrenia žalovaného č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, a teda neskúmal zákonnosť tohto opatrenia.
52. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu ako podanú zjavne neoprávnenými osobami odmietol.
53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 v spojitosti s § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyne totiž síce procesne zavinili odmietnutie žaloby tým, že sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému doručiť im jeho opatrenie č. 5257/715/2021 zo dňa 10.05.2021, hoci boli osobami zjavne neoprávnenými na podanie takejto žaloby, avšak vychádzajúc z § 168 SSP správny súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti (a žalovaný ich ani neuvádzal) odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému. V predmetnom správnom súdnom konaní bola totiž podstatnou predovšetkým otázka účastníctva v administratívnom konaní o ohlásení drobnej stavby. Vymedzenie účastníkov takéhoto administratívneho konania predstavuje štandardnú agendu stavebných úradov, ktorá po právnej stránke nie je zložitá. Napokon správny súd dodáva, že iné trovy žalovanému v konaní nevznikli.
54. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.