Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-38-2020.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Subarea
9CoP/38/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. M., nar. XX. XX. XXXX a B. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom AT O., K. XC/ X/XX, X., Rakúsko, t. č. E. A. I. XX/X, G., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka Bc. G. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom AT O., K. XC/X/XX, XXXXX, Rakúsko, t. č. E. A. I. XX/X, G. (u Q. O.) a otec Q. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom AT O., K. XC/X/XX, XXXXX, Rakúsko, o návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. júla 2020 č. k. 11P/171/2020-15 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti Q. M., nar. XX. XX. XXXX a B. M., nar. XX. XX. XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky detí a otca zaviazal prispievať na maloleté deti výživným v nevyhnutnej miere na maloletú Q. v sume 250 eur mesačne a na maloletú B. v sume 250 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 2, § 366 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2 veta druhá CSP. Uviedol, že Okresnému súdu Nitra bol dňa 14. 07. 2020 doručený návrh matky maloletých detí, ktorým táto požadovala, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a aby zaviazal otca maloletých detí povinnosťou prispievať na výživu maloletej Q. a maloletej B. u každého dieťaťa výživným v sume 500 eur mesačne. Zároveň uviedla, že styk otca s maloletými deťmi sa bude realizovať na základe dohody medzi otcom a ňou. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom detí sú manželia, manželstvo uzatvorili 10. 10. 2010 v K.. Po svadbe si prenajali byt vo Z., kde spolu žili. Po pôrode maloletej Q. mala popôrodné depresie, pričom manžel jej nijako nepomáhal a starostlivosť o dcérku musela zvládať sama. Manžel ju ako manželku začal ponižovať a vyhrážal sa násilím. Navyše je jej manžel patologický hráč a hrá aj z domu. Ona sa ho začala báť, lebo ju zastrašoval vyhrážkami a musela ho vo všetkom poslúchať. Následkom tohto jeho správania bolo to, že sa jej zhoršila popôrodná depresia a musela užívať antidepresíva. Vo februári 2012 sa presťahovali do O., kde si prenajali družstevný byt. V júni 2015 sa im narodila dcéra B.. Potom v O. ju manžel aj zamkol, zobral si kľúče do Viedne, aby ona nikam nemohla ísť a vypol telefón. Stala sa dobrovoľnou záchranárkou, ale ani to sa manželovi nepáčilo. Jeho nálady sa prudko striedali a bol nevypočítateľný. Neustále hľadal na nej chyby a znevažoval ju ako matku detí i manželku. Dokonca na ňu počas manželstva 2x fyzicky zaútočil a dal jej facky. Správanie manžela ju veľmi zraňovalo a ponižovalo, viackrát chcela manželstvo ukončiť. Je evidovaná aj u psychiatra v Rakúsku, ku ktorému chodí na konzultácie a užíva slabú dávku antidepresív. Jej manžel to voči nej zneužíva a vyhráža sa jej, že príde o deti, lebo nie je psychicky v poriadku a je nikto. Tiež sa jej nepáči ako manžel bezcitne zaobchádza s ich deťmi, čoho svedkom bola aj jej mama. Manžel sa veľmi rýchlo nahnevá a prechádza do agresivity, kričí a deťom vykrúca a
silno stláča ruky, sáče do detí a tlačí im hlavu. Tie ho musia počúvať na slovo a nesmú sa ani pohnúť. Starostlivosť o deti je iba na nej. Maloletá Q. na prísnu výchovu a bezcitné zaobchádzanie zo strany jej otca dlhodobo reaguje bolesťami bruška, triaškou, pocitom na vracanie. Manžel je zamestnaný vo Viedni vo firme Camellot ako IT technik s príjmom cca 5.000 eur mesačne. Ona poberá rodinné prídavky vo výške 370 eur na obe deti. Matka ďalej uviedla, že viac ako 4 týždne je s deťmi u jej matky v Nitre, kde chce s deťmi aj trvalo zostať. Otec detí na výživu detí, ani na jej výživu nijako neprispieva. Otec detí podľa jej vyjadrenia býva u jeho matky a do práce vo Viedni občas dochádza. Neustále nástojí na tom, aby odišli do O. všetci, čo ona odmieta. Zhoršil sa aj zdravotný stav Q., ktorá sa bojí otca i návratu, s ktorou navštívila detskú psychiatričku MUDr. Vávrovú v Nitre, kde maloletá bola vyšetrená s diagnózou fóbická úzkostná porucha u detí a neorganické poruchy spánku. Lekárka jej odporučila vyriešiť problematickú situáciu obrátením sa na R.. Ona toto zariadenie kontaktovala 09. 07. 2020, kde jej bolo poskytnuté krízové ubytovanie a špecializovaná právna, sociálna a psychologická pomoc. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom stave pomerov rodičov a maloletých detí opísaných navrhovateľkou - matkou maloletých detí je dôvodné, aby súd v záujme predovšetkým ochrany maloletých detí zabezpečil ochranu ich života, zdravia a priaznivého vývoja. Matka detí vo svojom návrhu osvedčuje stav, keď otec detí bezcitne zaobchádza s deťmi. Veľmi rýchlo sa nahnevá a prechádza do agresivity, na deti kričí, silno im stláča ruky, sáče do detí, tlačí im hlavu. Tieto ho musia počúvať na slovo a nesmú sa ani pohnúť. Navyše sú deti zaťažené výchovou ich otca a stresujúcimi pomermi v rodine, ktoré sa podpisujú pod zdravie detí. Matka detí sa obáva o priaznivý vývoj detí. Preto navštívila s maloletou aj psychiatričku MUDr. Alenu Vávrovú, ktorá zhodnotila osobnosť maloletej Q. ako detskú úzkostnú a neurotizovanú v prostredí. Matku dieťaťa poučila o potrebe jednotného výchovného vedenia dieťaťa. Odporučila jej riešiť problémy aj cestou intervencie cez pomáhajúce organizácie a ordinovala maloletej lieky. Zo správa R. A. n. o. z 13. 07. 2020 vyplýva, že od 09. 07. 2020 poskytuje toto zariadenie ubytovanie a sociálne služby pre matku i maloleté deti. Samotná matka detí sa momentálne nechce vrátiť k manželovi, ktorého sa bojí a chce pred ním chrániť aj ich deti z hľadiska toho, ako sa otec detí k deťom doteraz správal. Súd z osvedčeného stavu pomerov, ktoré prezentovala matka detí v jej návrhu a prílohách k nemu, považoval za dôvodné, aby týmto dočasným neodkladným opatrením súdu boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, na ktorú sú maloleté deti citovo naviazané, ktorá sa im venuje a u ktorej sa momentálne nachádzajú v zariadení, ktoré matke a deťom sprostredkovalo R. A. n. o. Konanie otca maloletých detí, ktoré opisuje matka detí vo vzťahu k nej a k maloletým deťom, je nezlučiteľné s ďalším priaznivým vývojom maloletých detí a jednoznačne sa môže podpísať pod nepriaznivý vývoj maloletých detí. Nie je mysliteľné, aby maloleté deti žili v atmosfére, ktorú opisuje matka detí v jej návrhu. Pre ich priaznivý vývoj je potrebné, aby cítili bezpečie a zázemie. To momentálne nachádzajú u matky. Súd považoval matku detí v súčasnej dobe za prioritnú vzťahovú osobu, ktorá im zabezpečila bývanie v uvedenom centre, kde sú im poskytované ubytovacie, sociálne i podporné služby. Z hľadiska opísaného správania sa otca detí možno konštatovať, že takéto správanie je pre deti nežiaduce a otec detí musí v tomto smere pracovať na náprave svojho správania k deťom, ale i k samotnej matke detí. Inak je možné aj následné odcudzenie sa detí od ich otca. Matka predstavuje pre deti v súčasnej dobe zázemie a útočisko. Deti sú na ňu citovo naviazané, a preto sa javí za vhodné riešenie zveriť maloleté deti dočasne starostlivosti matky. Keďže matka detí poberá v súčasnej dobe len prídavky na dve deti vo výške 370 eur mesačne a maloletým deťom je potrebné zabezpečovať pre ich priaznivý vývoj aj výživu, z hľadiska osvedčených pomerov na strane otca dieťaťa, čo sa týka výšky jeho príjmu, ktorý by mal mať na úrovni 4.617,57 eura, je dôvodné, aby sa otec detí podieľal na výžive maloletých detí výživným v nevyhnutnej miere, ktorým budú saturované odôvodnené základné potreby maloletých detí s tým, že na výživu maloletej Q. bude prispievať výživným v sume 250 eur mesačne a na výživu maloletej B. bude prispievať výživným v sume 250 eur mesačne. Neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia účastníkom konania.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním otec, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe nesprávnych zistení. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že tvrdenia jeho manželky sa nezakladajú na pravde. O manželku a deti sa staral podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia až do 08. 07. 2020. Keď dňa 10. 07. stál pred panelákom jeho svokry, prišla mu SMS, že odišli do krízového centra a odvtedy od jeho manželky o deťoch nič nepočul a má o ne veľké obavy. Predpokladá, že išlo o dlhšiu dobu pripravovaný krok, aby mohla odôvodniť pobyt na Slovensku. Opakovane sa pýtal, kedy sa vrátia domov do O.. Uviedol, že je pravdou, že svokru si nikdy neobľúbil, naučil sa ju ale tolerovať, lebo im často pomáhala v domácnosti. Manželke a deťom nikdy neubližoval, nakoľko ich nadovšetko miluje. O týraní, či dokonca zatváraní v byte nemôže byť ani reč. S manželkou
mali napäté vzťahy vždy, keď sa jej opakovali silné depresie. Bohužiaľ, dovolili napäté vzťahy preniesť aj na deti a staršia Q., nakoľko je o dosť citlivejšia ako B., začala mať taktiež negatívne prejavy. Tieto ale riešili spolu. Čo sa týka urážania, tu si s manželkou nie sú nič dlžní a považuje to za ich veľkú chybu, že to lepšie neustrážili. Manželka sa veľmi rýchlo uchyľuje k nadávkam, nielen voči jemu, jej matke, ale i tretím osobám. Nie je notorický hráč a nemá ani žiadne časovo náročné koníčky. Čo sa týka vysmievania z práce záchranárky, bol to on, ktorý jej danú činnosť navrhol. Napriek všetkým obvineniam sa na manželku nehnevá, vie, že jej konanie pramení z nespokojnosti so životom v Rakúsku a bude sa snažiť byť jej aj deťom naďalej najlepšou oporou. K deťom má veľmi dobrý vzťah a podľa jeho názoru i deti k nemu. Manželka už tým, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, vytvára prekážku pre to, aby sa s deťmi riadne stretával. Pokiaľ ide o výživné, toto je ochotný platiť aj bez nariadenia neodkladného opatrenia.
3. Matka v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu otca uviedla, že trvá na všetkom, čo uviedla v návrhu. Správanie sa manžela k nej nebolo ani dobré, ani slušné. Vo vzťahu trpela, a preto sa rozhodla radikálne riešiť manželstvo a aj pobyt v Rakúsku. Jej matka vždy bola na jej strane a strane ich detí, pomáhala jej a pomáha i naďalej. S otcom detí je ochotná sa na styku s deťmi dohodnúť, spolužitie však obnoviť nechce.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že podľa vyjadrenia otca, to, že matka s deťmi odišla na SR k svojej matke bolo na základe ich vzájomnej dohody, matka mala s deťmi tráviť čas v G. do doby, pokiaľ bude mať otec v práci dovolenku, potom sa mali vrátiť naspäť do Rakúska. Po nariadení neodkladného opatrenia napísal matke list a začali sa stretávať. V súčasnosti matka býva u svojej matky na adrese G., Tr. A. I. XX/X. Vyjadril sa, že aktuálne s matkou obnovujú svoj vzťah, hľadajú si spoločné bývanie v G., poprípade v blízkom okolí. S matkou aj s deťmi je v pravidelnom kontakte, boli spolu aj na výlete v K.. K tomuto vyjadreniu otca sa vyjadrila v rámci pohovoru na ÚPSvaR i matka, ktorá potvrdila, že býva u svojej matky Q. O.. Tvrdenia otca o obnove vzťahu poprela, s otcom si určite spoločné bývanie nehľadajú. Deti sa s otcom stretávajú, v styku s dcérami otcovi nebráni. Matka tiež uviedla, že maloletá Q. nastupuje do základnej školy v G. kde sa teší a maloletej B. vybavuje predškolské zariadenie. Tiež uviedla, že otec detí jej poslal v mesiaci júl 2020 peniaze na deti vo výške 250 eur spolu na obe deti a v auguste 2020 po 250 eur na každé dieťa. Záverom sa kolízny opatrovník vyjadril, že nariadenie neodkladného opatrenia považuje za dôvodné a navrhol odvolanie otca zamietnuť.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Predmetom konania je návrh matky maloletých detí Q. M., nar. XX. XX. XXXX a B. M., nar. XX. XX. XXXX na nariadenie neodkladného opatrenia (v rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom M.) o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke a o uložení povinnosti otcovi prispievať na ich výživu výživným vo výške 500 eur mesačne na každé dieťa, vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám matky. V návrhu matka dôvodila, že spolu s otcom a maloletými deťmi od r. 2012 žijú v O., v Rakúsku (predtým bývali vo Z.). Matka vykreslila správanie sa otca detí k nej, ako i k maloletým deťom ako neprijateľné, keď uviedla, že otec ako manžel sa jej vysmieval, hľadal na nej chyby, znevažoval ju, dokonca na ňu i fyzicky zaútočil a správanie sa manžela ju zraňovalo a ponižovalo. Tiež uviedla, že voči deťom sa správal tak, že kričal, vykrúcal a silno im stláčal ruky, sácal do nich, tlačil im hlavu, pričom deti ho musia počúvať na slovo. Matka spolu s deťmi odišla k svojej matke na Slovensko, do G., kde podľa jej udania chce aj s deťmi trvalo zostať. Tiež uviedla, že dňa 09. 07. 2020 kontaktovala R. A. a požiadala ich o pomoc, ktorá jej bola poskytnutá.
7. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je nesporné, že matka spolu s maloletými deťmi v lete (jún-júl) 2020 odišla z miesta ich bydliska v Rakúsku na Slovensko, k svojej matke Q. O. bývajúcej v G., Tr. A. I. XX/X (dočasne spolu s deťmi pritom bývala i v R. A. n. o., G.). Tiež je zrejmé to, že otec mal vedomosť o tom, že matka odchádza na Slovensko, takto sa s matkou dohodli, keď podľa jeho vyjadrenia obsahom tejto dohody bolo to, že matka pobudne v G. do času, pokiaľ on nedostane v práci dovolenku a následne sa spolu s deťmi vrátia do miesta ich bydliska v Rakúsku. Z vyjadrení matky, tak ako boli prezentované samotnou matkou v jej písomných podaniach, ako i pred kolíznym opatrovníkom, sa javí tá skutočnosť,
že matka má záujem zostať spolu s maloletými deťmi na Slovensku, kde deti budú navštevovať školské a predškolské zariadenia, oná má v pláne sa zamestnať a vytvoriť si zázemie.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
12. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 9 CSP. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí stranu o tom, že sa so žalobou môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine.
13. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSaP) ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
14. Týmto právne záväzným aktom je Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
15. Z zmysle čl. 8 nariadenia ES č. 2201/2003 platí, že súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. V zmysle odseku 2 tohto článku sa odsek 1 uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
16. Z uvedeného je zrejmé, že právomoc súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu je upravená čl. 8 nariadenia a okolnosťou podstatnou pre jej určenie je miesto obvyklého pobytu dieťaťa v danom členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení čl. 9, 10 a 12 nariadenia, ktoré riešia zachovanie právomoci súdov členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa v prípadoch oprávneného presťahovania, ako aj neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa. Podstatným na určenie právomoci súdu členského štátu vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu( vrátane konania vo veciach starostlivosti o maloletého), ktoré zmenilo pôvodné miesto svojho obvyklého pobytu je nevyhnutne zodpovedanie otázky oprávnenosti presťahovania maloletého, resp. jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, pretože až po zodpovedaní tejto otázky je možné určiť miesto obvyklého pobytu maloletého. Povinnosťou súdu pri posúdení otázky obvyklého pobytu na území určitého štátu je vysporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami konkrétneho prípadu a v prípade maloletého musí skúmať miesto jeho obvyklého pobytu s prihliadnutím na skutočnosť, kde sa má zdržovať na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností, pričom dočasné či protiprávne opatrenia jedného z rodičov pri určení miesta obvyklého pobytu dieťaťa nemajú vplyv, resp. bez ďalšieho nič nemenia (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/131/2011). Treba tak skonštatovať, že samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo o sebe automaticky obvyklý pobyt maloletého premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci Barbara Mercredi/Richard Chaffe).
17. Prejednávajúc podané odvolanie otca v danej právnej veci, dospel odvolací súd primárne k záveru, že súd prvej inštancie sa zásadnou otázkou tohto konania, a to otázkou jeho právomoci vo veci konať,
nezaoberal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé to, či súd prvej inštancie mal za to a na základe akých skutočností, že má právomoc v danej veci konať, keďže rozhodoval vo forme napadnutého uznesenia. Z obsahu spisu pritom vyplýva i to, že z hľadiska posúdenia tejto základnej procesnej podmienky konania súd prvej inštancie doposiaľ nezabezpečil dostatok podkladov, keď vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia, doposiaľ nemožno bezpečne ustáliť, kde je miesto obvyklého pobytu maloletých detí, a tak potom ustáliť, či je daná právomoc súdu prvej inštancie na konanie v tejto veci. Z hľadiska uvedeného je predovšetkým potrebné prijať záver o tom, či k presťahovaniu maloletých detí došlo oprávnene, resp. neoprávnenie, teda, či sa tak dialo so súhlasom druhého rodiča (otca), resp. na základy dohody rodičov, alebo bez jeho súhlasu. Z obsahu spisu doposiaľ tieto skutočnosti bezpečne nevyplývajú, keď je síce zrejmé, že otec mal vedomosť o tom, že matka s deťmi odišla na Slovensko, čo sa dialo s jeho súhlasom, avšak podľa jeho vyjadrenia sa javí, že tento súhlas udelil len na dočasný a krátkodobý pobyt detí na Slovensku, do doby, pokiaľ on nebude čerpať dovolenku v práci, kedy sa podľa jeho udania mala matka s deťmi vrátiť do miesta bydliska v Rakúsku. Rovnako je potrebné uviesť, že napriek tomu, že sa jedná o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, z okolností tejto veci nie je možné uzavrieť, že by išlo o taký naliehavý prípad, ako predpokladá čl. 20 nariadenia, a teda o to, že o nariadení neodkladného opatrenia môže rozhodnúť i súd, ktorý by podľa tohto nariadenia nemal právomoc rozhodovať vo veci samej, ale táto by patrila súdu iného členského štátu. Teda, nemožno uzavrieť to, že by práve naliehavosť veci ( ochrana života, zdravia, majetku a pod.), ktorá nie je v danom prípade daná v zmysle čl. 20 nariadenia, odôvodnila to, že súd prvej inštancie by vo veci konal napriek tomu, že jeho právomoc by nebola daná.
18. Prvotne je preto potrebné, vzhľadom na to, že z okolností tejto veci je nesporné, že sa jedná o právnu vec s medzinárodným prvkom, zaoberať sa otázkou právomoci súdu vo veci konať (ktorú odvolací súd, vzhľadom pre nedostatok skutkových podkladov, nemohol vyhodnotiť) a až v prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že jeho právomoc je daná, je dôvodné zaoberať sa podaným návrhom vecne. Z hľadiska uvedeného súd prvej inštancie zabezpečí podklady (dopytom na rodičov) súvisiace s tým, či k presťahovaniu maloletých detí došlo oprávnene, resp. neoprávnene, teda, či sa tak dialo so súhlasom otca, resp. na základe dohody rodičov, aby tak bolo možné prijať jednoznačný záver, v ktorom členskom štáte je obvyklý pobyt maloletých detí.
19. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď primárnou povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť, či je daná jeho právomoc vo veci konať a až následne, keď dospeje k záveru, že táto právomoc je daná, rozhodne vo veci.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).