Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Cb-100-2020.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/100/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: ASSYX spol. s r.o., Karadžičova 9, Bratislava, IČO: 36 388 807, zast. J. kancelária T.. L. L., F. XX, Q. proti žalovanému: DEVAK, s.r.o., Bartóková 2D, Bratislava, IČO: 50 949 438, zast. J. B. P. & C., s.r.o., A. XX, Q. v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21.9.2020, doručeného súdu dňa 22.9.2020 v celom rozsahu zamieta. O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.09.2020, sa žalobca domáhal, aby súd zriadil:
- k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, okres: D., obec: BA m.č. D., kat. úz.: M. a to byt, vchod 0, X.p., byt č. XX, spoluvlastnícky podiel X/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX záložné právo a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o dielo uplatnenej v konaní XXUp/XXX/XXXX vo výške 244.766,41 EUR. 2. Predmetom tohto konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda zabezpečenie tvrdenej pohľadávky žalobcu vo výške XXX.XXX,XX EUR s príslušenstvom. 3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške XXX.XXX,XX EUR titulom zmluvy o dielo, na základe ktorej dodal žalobca žalovanému stavbu „ polyfunkčný objekt B. ul. P.“. 4. Žalobca uviedol, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku resp. sa chystá ho zbaviť, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Byty v objekte sú podľa stránky žalovaného vypredané na 100% a uvedený majetok podľa žalobcu predstavuje základný majetok žalovaného a ten žiadny iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Žalobca má z uvedených dôvodov obavu o zmarenie uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobca uviedol, že predajom bytov dôjde výhradne k uspokojeniu pohľadávky financujúcej banky titulom záložného práva na rozostavané byty stavby. Žalobca tiež uviedol, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení sa nijakým spôsobom neobmedzí žalovaný. 5. Vo veci sa bez výzvy súdu vyjadril žalovaný podaním zo dňa 8.10.2020. Uviedol, že v tomto konaní už súd jeden návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a právny stav ani pomery strán sporu žiadnym relevantným spôsobom nezmenili. Poprel pravdivosť tvrdenia žalobcu, že by sa chystal zbavovať svojho nehnuteľného majetku a tým významne ovplyvniť plnenie údajných pohľadávok žalobcu. Uviedol, že v rámci svojho legálneho podnikania realizuje projekt výstavby polyfunkčného objektu s cieľom následného predaja postavených bytov a nebytových priestorov s primeraným ziskom, čo nemožno v žiadnom prípade považovať za zbavovanie sa majetku. Ak by súd osvedčil tvrdenie žalobcu, že po uspokojení banky zostanú žalovanému len zanedbateľné finančné prostriedky, tak by opatrenie nemohlo plniť svoj účel nakoľko záložné právo financujúcej banky by časovo predchádzalo
sudcovskému záložnému právu a nebolo by z čoho uspokojiť žalobcu. Na základe žalobcom určenej ceny nehnuteľností v čase a mieste (3.500 EUR/m2) tak podľa žalovaného hodnota nehnuteľného majetku žalovaného bude viacnásobne vyššia ako jeho záväzky voči financujúcej banke. Žalovaný súčasne označil snahu žalobcu o nariadenie zabezpečovacích opatrení v tomto konaní a súvisiacich konaniach ako šikanózny výkon práva v snahe vytvoriť na žalovaného neprimeraný tlak spôsobujúci veľké škody na jeho povesti. Na základe uvedeného žiadal návrh zamietnuť. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 14. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 16. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 17. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 18. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 19. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. 20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon. 22. Z vyjadrení žalobcu súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku. Citáciou časti stránky žalovaného žalobca preukázal vypredanosť bytov v projekte. To však dostatočným spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu o snahe žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku. Z kontextu konštatácií žalobcu súd predpokladá, že žalovaný len plní svoje zmluvné povinnosti a odpredáva nehnuteľnosti v projekte zmluvným partnerom (čo potvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení). Súd musí predpokladať, že žalovaný odpredáva
nehnuteľnosti za zmluvne dohodnuté ceny v zmysle platne uzatvorených zmlúv a teda vlastníctvo nehnuteľností v projekte prevádza za zmluvne dohodnuté ceny a teda vlastníctvo nehnuteľností nahrádza vlastníctvom finančných prostriedkov (s primeranou mierou zisku). Na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti však žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 23. Vzhľadom na uvedené teda súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu o tom, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného ako účelové a nepreukázané. Zriadenie záložného práva v navrhovanom znení by zásadne obmedzilo predpokladateľné plnenie povinností žalovaného plniť svoje zmluvné povinnosti voči kupujúcemu predmetnej nehnuteľnosti v zmluvne dohodnutých termínoch a teda by bolo neodôvodneným zásahom do práv žalovaného. 24. Súd tiež prisvedčil argumentácii žalovaného a konštatoval, že odôvodnenie návrhu opatrenia je totožné s návrhom zo dňa 24.6.2020 (vrátane dôkazov) s akceptáciou názoru súdu o neprimeranosti rozsahu zabezpečenia (podľa tvrdenia žalovaného hodnota pôvodne označených nehnuteľností predstavovala sumu 9.700.000 EUR), ktorý súd zamietol z rovnakých dôvodov a neprimeranosti navrhovaného rozsahu zabezpečenia. 25. Súdu sa preto javí nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný. 26. O trovách zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne rozhodnutím vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné jeho doručením podľa § 332 ods. 1 CSP.