Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-20-2020.pdf
PDF · 119.13 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-6Csp/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 211,78 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Trnava dňa 03.12.2018 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 211,78 eur spolu s úrokom vo výške 17,9 % ročne zo sumy 211,78 eur od 30.11.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 211,78 eur od 30.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že žalovaná žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadala právneho predchodcu žalobcu v tom čase podnikajúceho pod obchodným menom Sberbank Slovensko a.s. o uzatvorenie Rámcovej zmluvy o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1. Na základe uvedenej žiadosti žalobca a žalovaná uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy žalobca zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet a poskytoval jej služby súvisiace s vedením účtu s možnosťou poskytnutia úverového rámca k predmetnému účtu formou povoleného prečerpania (PP), ktorú žalovaná nevyužila. V zmysle bodu 1.1 Zmluvy žalobca viedol pred žalovanú účet za odplatu. V zmysle bodu 5.3 Zmluvy za program služieb bol klient povinný platiť poplatok vo výške podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov, poplatok bol účtovaný na ťarchu bežného účtu, o čom klient bol informovaný výpisom z účtu. Kreditné úročenie bolo upravené v bodoch 5.1 a 5.2 Zmluvy. Žalovaná bola povinná na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov na zaúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a podobne. V zmysle bodu 3.1 písmeno e) VOP majiteľ účtu je povinný dodržiavať stanovenú výšku minimálneho kreditného zostatku na bežnom účte po celú dobu trvania zmluvného vzťahu. Žalovaná istina 211,78 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. V zmysle ustanovenia § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte sporiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V zmysle bodu 1.1 VOP prekročenie je automaticky vykonané prečerpanie pri ktorom banka umožňuje klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu vedeného bankou alebo nad rámec disponibilného zostatku úverového rámca. Žalovaná ako spotrebiteľ bola o svojom prekročení a úrokovej sadzbe úročenia informovaná jednak výpismi z účtu, ale aj prostredníctvom webovej stránky žalobcu, ako aj dokumentmi dostupnými na každej pobočke banky. Úročenie prekročenia riadnym úrokom vychádza z ustanovenia § 2 písm. f) a § 18 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Sadzba úroku
platná pre prekročenie je 17,9 % ročne, pričom vyplýva z bodu 4.2 Zmluvy v spojení s príslušnými ustanoveniami VOP. Úročenie prekročenia úrokom z omeškania vychádza z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a ustanovenia § 3 Nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška poplatkov bola upravená v Sadzobníku poplatkov. Nárok na poplatky, ich splatnosť a zmeny boli upravené vo VOP v zmysle bodu 3.13 VOP písm. a), b), c) a d).
2. Žalobca za dôkazy označil informatívny výpis z Obchodného registra, žiadosť o otvorenie bežného účtu, Zmluva o bežnom účte - P. J. Č.. XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky, výpisy z účtu odo dňa otvorenia účtu do dňa podania žaloby.
3. Žalovaná doručila Okresnému súdu Trnava dňa 10.10.2019 námietku miestnej príslušnosti a zároveň i vyjadrenie k podanej žalobe, v ktorom namietala žalobný nárok v celom rozsahu, žiadala, aby súd žalobu zamietol a odmietla platiť akékoľvek náhrady trov konania žalobcovi. Vo svojom vyjadrení poukazovala na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa a poprela všetky skutkové tvrdenia žalobcu. Poukázala na neprofesionálnu a dôkazmi nepodloženú žalobu, ako aj na skutočnosť, že žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, hrubo porušil svoje povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je vylúčené aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikoval právny režim noriem obchodného práva pred normami občianskeho práva. Ďalej poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s platnou právnou úpravou a nekalé obchodné praktiky žalobcu a navrhla súdu, aby podrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu súdnej kontrole a predbežnému právnemu posúdeniu.
4. Okresný súd Trnava postúpil vec dňa 07.04.2020 Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne príslušnému v zmysle ustanovení § 14 a § 43 ods. 1 CSP.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29.05.2020 uviedol, že už v žalobe poukázal na skutočnosť, že nárok je v predmetnom konaní uplatnení titulom prekročenia. Uviedol, že žalovaná zamieňa dva odlišné právne inštitúty a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania a prekročenie. Z § 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že ide o osobitný právny inštitút, ktorého obsahom je „automatické prijatie prečerpania“. Už z formulácie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že banka má voči majiteľovi účtu, v prípade prekročenia disponibilného zostatku na účte nárok na vrátenie takto prečerpaných prostriedkov, t. j. nárok na vrátenie prekročenia a neplatí, že na uplatnenie predmetného nároku je potrebné či nutné uzatvorenie osobitného zmluvného vzťahu okrem Zmluvy o účte. Nárok žalobcu na úrok z Prekročenia upravuje § 18 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., pričom žalobca si nepochybne splnil svoju informačnú povinnosť a veriteľa informoval poskytnutím VOP, zverejnením VOP, výpismi z účtu a Internetbankingom. Žalobca poznamenal, že v danom prípade sa nejedná o zmluvný úrok po zosplatnený úveru, ale ide o úrok z prekročenia. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na Zmluve, t. j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciu upravujúcou daný zmluvný vzťah. K tvrdeniu žalovanej o neprijateľných zmluvných podmienkach žalobca poukázal na to, že žalovaná svojim podpisom na Zmluve potvrdila, že sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámila so Zmluvou a jej súčasťami. Tvrdil, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Vo vzťahu k overeniu bonity žalovanej žalobca predložil dôkazy o overení bonity žalovanej dopytom zo sociálnej poisťovne a údajmi zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií.
6. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie (repliku) žalobcu v duplike zo dňa 02.07.2020 opakovane poukázala na úžernícke konanie žalobcu, ním uplatnený nárok neuznala čo do dôvodu i výšky a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdila, že o tzv. Prekročenie banku nežiadala a tak ani banke nespôsobila žiadne porušenie zmluvných dojednaní. Zastáva názor, že v tejto veci sa jedná o neobjednané plnenie veriteľa. Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 8 OZ. Ďalej poukazovala na neprijateľné zmluvné podmienky zakladajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
7. Žalobca k vyjadreniu žalovanej opakovane v písomnom podaní zo dňa 14.07.2020 uviedol, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a rázne odmieta vyjadrenia žalovanej o použití nekalých obchodných praktík. Poukázal na článok 8. bod 8.3, ktorý upravuje použitú právnu úpravu v záväzkovom vzťahu medzi ktorou je jednoznačne uvedený aj Občiansky zákonník a Zákon o spotrebiteľských úveroch, taktiež poukázal na článok 6 bod 6.1. Zmluvy, kde sú jednoznačne upravené podmienky týkajúce sa možnosti meniť predmetnú zmluvu a k formulárovej povahe zmluvnej
dokumentácie zaujal stanovisko, že takýto spôsob uzatvárania Zmluvy nie je právom zakázaný a samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho obsahom neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasil. Banka si riadne overila bonitu žalovanej pred uzatvorením Zmluvy a dodala, že možnosť poskytnutého úverového rámca k zriadenému účtu formou povoleného prečerpania žalovaná nevyužila a žalobca si v tomto konaní uplatňuje svoj nárok z titulu prekročenia ako osobitného zákonného inštitútu a nie z titulu poskytnutého a nesplateného úveru pri ktorom zákon pred jeho poskytnutím ukladá povinnosť veriteľovi s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Žalobca si oprávnené v súlade so Zmluvou účtoval poplatky za vedenie a účtu, a to iba za obdobie trvania, resp. vedenia účtu žalobcom. Žiadny z poplatkov za vedenie účtu nebol účtovaný po zrušení osobného účtu. V zmysle článku 5 bod. 5.3. Zmluvy sa žalovaná zaviazala, že program služieb bude platiť mesačný poplatok vo výške podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov a tento jej bude účtovaný na ťarchu jej bežného účtu. Žalobca tvrdí, že dostatočne preukázal dôvodnosť a výšku uplatnenej pohľadávky a jeho žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Žalobca navrhol uzavrieť súdny zmier mimo pojednávania v prípade, ak by v jeho znení žalovaná uznala celý nárok tak, ako bol uplatnený a zaviazala by sa tento splácať v mesačných splátkach vo výške 18 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti zmieru pod hrozbou straty výhody splátok.
8. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 11.09.2020 okrem iného s návrhom súdneho zmieru nesúhlasila s odôvodnením, že je neakceptovateľný a považuje ho za prejav cieleného a zámerného právnického hyenizmu v neprospech spotrebiteľa. Je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem Obchodného práva pred normami Občianskeho práva. Naďalej poukazovala na neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj na to, že v tejto právnej veci sa jedná o neobjednané plnenia veriteľa.
9. Súd na nariadenom pojednávaní dňa 20.10.2020 prejednal vec v neprítomnosti sporových strán, oboznámil sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Podľa výpisu z obchodného registra SR je žalobca bankou; od 1.8.2017 je i právnym nástupcom spoločnosti (banky) Sberbank Slovensko, a.s. v dôsledku zlúčenia.
11. Na základe žiadosti žalovanej o otvorenie bežného účtu s programom služieb môjÚČETactive1 a uzatvorenie rámcovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvné strany - Sberbank Slovensko, a.s. a žalovaná, uzatvorili P. J. Č.. XXXXXXXXXX o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 a zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania dňa 15.06.2015. Predmetnom zmluvy boli produkty a služby banky. V zmysle bodu 1.1 Zmluvy sa banka zaviazala otvoriť odo dňa účinnosti Zmluvy pre žalovanú bežný účet s programom služieb môjÚČETactive1 a za odplatu poskytovať platobné a bankové služby v rozsahu podľa bodu 1.2 tejto Zmluvy. Obsah a podmienky programu služieb sú uvedené v Obchodných podmienkach programov služieb k bežným účtom a poskytovanie spotrebiteľských úverov formou prečerpania a prekročenia pre fyzické osoby. Tieto sú zverejnené na obchodných miestach banky a na jej internetovej stránke. V rámci programu služieb sa banka zaviazala v zmysle bodu 3.1 Zmluvy vydať jednu debetnú platobnú kartu s platnosťou 3 roky. Z ustanovenia článku 4 bod 4.1 Zmluvy vyplýva, že banka po splnení podmienok uvedených v zmluve a v obchodných podmienkach poskytne spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte až do výšky schváleného úverového rámca. Podľa bodu 4.2 zmluvy bol majiteľ účtu v prípade prekročenia povinný toto vyrovnať bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote 30 kalendárnych dní a zaplatiť z neho úrok 17,9% ročne zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov. Banka bola oprávnená úročiť sumu prekročenia aj úrokom z omeškania 5,05% ročne. Podľa bodu 4.3 Prekročenie o prekročení banka informuje vo výpise. Podľa bodu 5.3 Zmluvy bol majiteľ účtu povinný platiť za účet mesačný poplatok podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov; poplatok mal byť účtovaný na ťarchu bežného účtu a majiteľ účtu mal byť o ňom informovaný na základe výpisu z tohto účtu.
12. Podľa bodu 3.1 písm. e/ Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.01.2015 ( ďalej len „VOP“) mala banka právo stanoviť minimálny kreditný zostatok na bežnom účte a tento jednostranne zmeniť, čomu zodpovedala povinnosť majiteľa účtu takýto zostatok na účte udržiavať po celú dobu trvania zmluvného vzťahu; v opačnom prípade mala banka právo vypovedať zmluvu o bežnom účte s okamžitou účinnosťou.
13. Podľa bodu 3.3 písm. a/, b/ VOP mohla banka poskytnúť majiteľovi účtu na bežnom účte povolené prečerpanie (povolený debet) aj prekročenie ( nepovolený debet), pričom vzájomné práva a povinnosti strán sa spravovali ustanoveniami zmluvy o povolenom prečerpaní alebo prekročení.
14. Podľa bodu 3.3. písm. o/ VOP v prípade omeškania majiteľa účtu s platením splatnej a nezaplatenej dlžnej sumy banka vyzve majiteľa účtu na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy (upomienka). Ak napriek výzve majiteľ účtu dlžnú sumu nezaplatí, banka vykoná svoje práva na uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva a/alebo pristúpi k právnemu vymáhaniu pohľadávky s príslušenstvom. Banka má právo dlžnú sumu postúpiť do mandátnej správy alebo pohľadávku a/alebo príslušenstvo postúpiť tretej osobe.
15. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca v žalobe (tabuľka) označil kreditné položky na bežnom účte žalovanej spolu v sume 251,36 eur a debetné položky spolu v sume 36,90 eur. Popísal typ jednotlivých transakcií, ich počet a výšku, pričom rozdiel medzi sumou kreditných a debetných položiek zodpovedá žalovanej istine. Rovnako i vo svojom vyjadrení žalobca poukázal na uvedenú tabuľku.
16. Podľa predložených výpisov z účtu žalovanej záporný (debetný) zostatok na účte vznikol prvý raz k 15.06.2015 vo výške -4,99 eur, k 31.12.2015 bol vo výške -103,45 eur a k 31.12.2017 vo výške -211,78 eur, teda v sume zodpovedajúcej žalovanej istine. Z výpisu z účtu žalovanej je zrejmé, že debet na účte narastal len už kvôli úrokom a poplatkom za vedenie účtu, nakoľko tieto sú jedinými účtovanými položkami.
17. Súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkaz preukazujúci doručenie upomienok žalovanej. Žalobca doručil súdu podací hárok č. N. XXXXXXXXX, v ktorom je uvedený adresát žalovaná a ako služba je uvedená doporučená zásielka označená ako R. M. K. XXXXXXXX.O. s podacím číslom P. zo dňa XX.XX.XXXX. Z toho dokladu však nevyplýva, či išlo o upomienku, v ktorej žalobca vyzval žalovanú na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy.
18. Podľa § 708 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
19. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1,2,3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
28. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
29. Podľa § 2 písm. a), b) a f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
30. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
31. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
32. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o bežnom účte. I keď zmluva o bežnom účte je upravená ustanoveniami Obchodného zákonníka, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná ju uzatvorila ako fyzická osoba, pričom išlo o žalobcom ponúkaný produkt osobného účtu, nie účtu podnikateľského. Žalobca bol pri uzavretí zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva je tak zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavretí nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda na právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. ).
33. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia úrokov, poplatkov za vedenie účtu, poplatku za transakcie, poplatkov za výpisy,
poplatku za platbu u obchodníka, poplatku za výber z ATM, poplatkov za upomienky a poplatkov za poistenie schopnosti splácania.
34. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu účtoval na ťarchu účtu žalovanej medzi inými aj poplatky za bližšie nešpecifikované upomienky. Upomienka nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by mala povahu skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi.(Rozsudok Krajského súd Prešov, sp.zn. 21Co/131/2016 zo dňa 30. 03. 2017).
35. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014).
36. S poukazom na vyššie uvedené súd považuje debetné transakcie vykonané právnym predchodcom žalobcu a žalobcom na účte žalovanej, ktorými boli na ťarchu účtu účtované poplatky za upomienky za neoprávnené.
37. Podľa § 132 ods. 1, 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
38. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy (§ 132 ods. 1, 2 CSP), musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.
39. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že na účte žalovanej bol k 31.12.2017 záporný zostatok vo výške žalovanej istiny. Žalobca však nešpecifikoval (hoci mu táto povinnosť vyplýva zo zákona), z čoho táto istina pozostáva; teda či ide o čerpané prostriedky, úroky, poplatky, resp. iné položky a v akej výške, a akým spôsobom sa žalovaná dostala do debetu. Nie je totiž povinnosťou súdu hľadať vo výpisoch z účtu medzi jednotlivými položkami sumy, ktoré žalovaná čerpala (resp. prekročila) a ktoré vrátila, z ktorých súm a za aké obdobie si žalobca účtoval úrok a za aké úkony poplatky. Strana má povinnosť tvrdenia, ktorú nemôže prenášať na súd a požadovať, aby ten z predložených listín zisťoval a špecifikoval uplatnenú pohľadávku (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Csp/6/22019, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/117/2018).
40. V prípade spotrebiteľskej zmluvy jednotlivé zmluvné dojednania účastníkov musia byť dojednané individuálne, nestačí odkaz napr. na Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, príp. Sadzobník poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
41. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná požiadala o uzatvorenie P. J. a otvorenie bežného účtu žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX. Následne bolo schválené povolené prečerpanie, pričom žalovaná nemala možnosť ovplyvniť obsah podmienok zmluvy, t. j. výšku úrokovej sadzby, výšku poplatkov, a preto súd dospel k záveru, že žalobcom účtované úroky a poplatky neboli individuálne dojednané v zmluve. Za individuálnu, so spotrebiteľom dojednanú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorá bola predmetom rokovaní zmluvných strán medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo spoločným konsenzom obidvoch zmluvných strán vyplývajúcich z týchto rokovaní. V zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je oprávnená požadovať úhradu nákladov za vykonané platby, nie za vedenie účtu.
42. Súd len pre úplnosť dodáva, že ak by aj poplatky boli zaúčtované oprávnene, nejednalo by sa podľa názoru súdu o inštitút prekročenia, tak ako ho má namysli zákon o spotrebiteľských úveroch. Pri zákonnom inštitúte prekročenia veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania (§ 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch). V uvedenom prípade sa však o takúto situáciu nejedná, žalovanej neboli poskytnuté žiadne peňažné prostriedky nad rámec aktuálneho zostatku na účte, s ktorými by mohla reálne disponovať. Preto ani v prípade oprávnenosti všetkých debetných operácií a účtovaných poplatkov za upomienky by nebolo podľa názoru súdu možné úročiť pohľadávku žalobcu zmluvným úrokom ale len zákonným úrokom z omeškania. Obdobne sa k tzv. nepovolenému prečerpaniu a inštitútu prekročenia vyjadril Krajský súdu súd Žilina vo svojom rozhodnutí sp.zn. 11Co/210/2018 zo dňa 25. 09. 2018.
43. K vyššie uvedenému súd len poznamenáva, že pokiaľ sa vo výpisoch vyskytla položka, ktorá pravdepodobne mohla/mala predstavovať poistenie splácania úveru, táto mohla byť účtovaná iba na základe písomnej poistnej zmluvy (§ 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá ale nebola žalobcom predložená. Keďže výpisy z účtu žalovanej neobsahujú okrem úrokov a poplatkov za vedenie účtu žiadne iné položky, je zrejmé, že dovtedy vzniknutý debet žalobca týmto spôsobom ďalej umelo navyšoval, čo je v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/207/2017).
44. Žalobca tiež nepreukázal (a netvrdil) ani zánik predmetnej zmluvy, hoci si uplatnil prekročenie vyčíslené C. XX.XX.XXXX spolu so zmluvným úrokom i úrokom z omeškania. Nie je tak splnený predpoklad právneho vymáhania pohľadávky (t.j. i jej uplatnenia na súde) v zmysle bodu 3.3. písm. o/ VOP, v dôsledku čoho sa žaloba javí byť predčasne podaná.
45. Poukazujúc na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že žalobca v spore neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu nároku, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol výrokom I.
46. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.