Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/29/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.10.2020, v trestnej veci obžalovaného C. Y., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa / ďalej len Tr. zák./, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 14.05.2019, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa // oslobodil obž. C. Y., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom B., T. č. XXX/XX, okr. D., spod obžaloby okresného prokurátora pre zločin sexuálneho zneužívania podľa Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v presne nezistené dni od mesiaca október roku 2014 do februára roku 2015 v meste Lipany, okres Sabinov, za barom Orlík, pri cintoríne a na rôznych miestach v okolí mesta, opakovane iným spôsobom sexuálne zneužíval mal. L.T., nar. 22.5.2001 tým spôsobom, že sa jej dotýkal pohlavných orgánov, zadku a pŕs, cez oblečenie a aj priamo na pokožku, počas toho ju bozkával na pery a navrhoval jej aj pohlavný styk, ktorý maloletá odmietala, preto k nemu nedošlo, hoci vedel, že menovaná ešte nedovŕšila 15-ty rok svojho veku, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní, ihneď po vyhlásení rozsudku a poučení o práve na opravný prostriedok, odvolanie v neprospech obžalovaného. V dodatočne predloženom písomnom odôvodnení odvolania poukazoval na to, že dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, podľa jeho názoru, odôvodňovali postavenie obžalovaného pred súd a vyvodenie zodpovednosti páchateľa za svoje konanie. Poukázal na to, že trestné konanie bolo začaté na základe oznámenia pracovníčky Diagnostického centra Ružomberok W. K., pracujúcej v pozícii psychologičky, ktorá pri rozhovore s poškodenou v centre zistila skutočnosti, že s osobou menom C. Y. malo dochádzať k sexuálnemu zbližovaniu dotykom na intímnych miestach a že otec poškodenej uvádzal, že poškodená bola umiestnená do tohto centra na odporúčanie psychologičky, pretože sa dala dokopy s Y., nedokázala sa vymaniť z jeho vplyvu, chodila domov neskoro večer, pod vplyvom alkoholu. V prípravnom konaní po začatí trestného stíhania bola poškodená, ako maloletá, za prítomnosti psychologičky a sociálnej kurately vypočutá a podrobne vtedy opísala skutočnosti ohľadom zoznámenia, oznámenia veku C. Y., ktorému sama povedala, že má 13 rokov a chodí na základnú školu a že on si myslel, že má viac, pričom poškodená uvádzala, že keď boli osamote, ale nebolo to často, bozkávali sa, dotýkal sa jej intímnych miest v oblasti pŕs, zadku a oblasti rozkroku, dotyky boli cez odev aj na kožu, aj ona jeho chytala za penis, a že prvýkrát to malo byť v Lipanoch na Helloween v Orlíku, kde pili, dotyky obžalovaný inicioval sám od seba, nebránila sa, väčšinou to bolo na chatách alebo keď boli sami,

bozkávali sa, rozprávali sa aj o pohlavnom styku, ale smial sa, že nechce ísť do basy a nenútil ju do toho. Podľa okresného prokurátora, vzhľadom na obeť trestného činu, nebol dôvod na opakovanie výpovede v prípravnom konaní. Okresný prokurátor ďalej poukázal na výpovede svedkov, v ktorých zhodne potvrdzovali, že poškodenú videli sa s obžalovaným bozkávať na verejnosti. O nesúhlase s ich vzťahom svedčila aj facka od kamarátky od L. T. a aj svedkyňa K. jej dohovárala, aby si s ním dala pokoj a uvádzala, že poškodená bola normálna, až kým sa nezačala viac stretávať s obžalovaným, stala sa z nej troska. Svedkyňa C. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená sa jej zdôverovala, že chodia spolu vonku, spolu pijú a spolu bývajú, pričom ich videla sa aj bozkávať a počas chodenia s ním sa poškodená zmenila, a to prospech v škole aj v správaní, požívala alkohol, v škole mala problémy, predtým mala jednotky. Požitie alkoholu u poškodenej bolo zistené Mestskou políciou v Lipanoch dňa 02.02.2015. Ďalej okresný prokurátor poukazoval na výsluch znalkyne PhDr. V., prítomnej pri výsluchu poškodenej v prípravnom konaní, ktorá uviedla, že výsluch poškodenej bol štandardný, poškodená spolupracovala a nejavila žiadne známky psychickej nepohody, pričom jej výpoveď znalkyňa vyhodnotila ako vierohodnú a o možnosti ďalšieho výsluchu na súde znalkyňa uvádzala, že následkom času, ktorý uplynul od okolnosti, by mohla pravdepodobne výpoveď poškodenej obsahovať viac skreslení a nepovažovala za vhodné sa k prežitým udalostiam vracať, no vzhľadom na vyspelosť poškodenej, ktorá sa aktívne hlavných pojednávaní zúčastňovala, prejavila ochotu vypovedať, udalosť po kontakte s obžalovaným traumatizujúco neprežívala, nechala túto skutočnosť na zvážení súdu. Poškodená v konaní pred súdom žiadala byť vypočutá a v podstatných veciach zmenila svoju výpoveď. Tu okresný prokurátor poukazoval na vyjadrenie poškodenej v konaní pred súdom, že vzhľadom na skutočnosť, že skutok sa stal dávno, jej postoj sa zmenil a nemyslí si, že to tak bolo, v tom čase sa jej obžalovaný páčil, bola zamilovaná, nedošlo k sexuálnemu zneužívaniu, bola v kritickom veku, nedošlo k pohlavnému styku, nebol žiadny vzťah, bolo to o alkohole. Odvolateľ dodal, že znalkyňa z odboru klinickej psychológie nezistila u poškodenej negatívne prejavy vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti, stav poškodenej bol zvýraznený vývinovým obdobím, ktoré je typické hľadaniu vlastnej identity, sklonom k vyhroteným emočným reakciám, impulzivite a zníženému sebaovládaniu, no poškodená bola schopná správne vnímať, uchovávať v pamäti a neskreslene reprodukovať prežité udalosti a z pohľadu vierohodnosti, osobnosti poškodenej a motivácie jej výpovedí, považovala vierohodnosť poškodenej za zachovalú. Záverom okresný prokurátor uviedol, že pri absencii pojmových znakov žalovaného zločinu prichádzalo, podľa jeho názoru, do úvahy vyhodnotenie konania obžalovaného ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zvádzaním k záhaľčivému a nemravnému životu, kde postačí, aby došlo k ohrozeniu vzniku nebezpečenstva spustnutia, ktoré vytvára nebezpečenstvo, že u osoby mladšej ako 18 rokov vyvolá návyky k alkoholu, odmietanie vzdelávania, začiatok predčasne sexuálneho života. V podstate na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ust. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, s odkazom na podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov a znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. uviedol, že k aktu vykonania súlože s osobou mladšou ako 15 rokov nedošlo, keďže podľa lekárskej správy, bola maloletá poškodená stále panna a aj samotná poškodená vypovedala, že k pohlavnému styku nedošlo, ani žiadnym spôsobom jej obžalovaný pohlavný styk nenavrhoval, iba raz zo žartu jej povedal, či nechce sex, ale to bolo pod značným vplyvom alkoholu z jeho strany, preto okresný súd nepovažoval za naplnenú ani túto časť skutkovej podstaty. Pokiaľ ide o iné spôsoby sexuálneho zneužitia osoby mladšej ako 15 rokov, ani toto jednoznačne nepovažoval za preukázané, lebo nebolo preukázané, aby sa jej obžalovaný dotýkal na intímnych miestach priamo alebo cez oblečenie a všetci vypočutí svedkovia zhodne uvádzali, že obžalovaný s poškodenou sa správali normálne, kamarátsky, stále sa stretávali, väčšinou v rámci partie a žiadne intímnosti medzi nimi neregistrovali. Z vykonaného dokazovania okresný súd považoval za zrejmé, že niektorí svedkovia tvrdili, že videli obžalovaného s poškodenou sa bozkávať, no podľa okresného súdu, nešlo o iné sexuálne zneužitia v zmysle predmetného trestného činu. Okresný súd navyše nepovažoval za preukázané úmyselné zavinenie obžalovaného, keď hodnotil vykonané dôkazy tak, že maloletá poškodená o sebe

uvádzala, že má 17 rokov a svedkovia L. T., D. D., I. Y. ako aj ďalší zhodne uvádzali, že poškodená na svoj vek vyzerala vyspelo a potvrdzovala to aj výpoveď PhDr. R. J., vtedajšej triednej učiteľky maloletej poškodenej, ktorá uviedla, že táto bola výškovo aj telesne vyspelá a aj svedkyňa D. E. odhadovala vek poškodenej na 17 až 18 rokov, pričom súd prvého stupňa poukazoval aj na svoj vlastný postreh, že pokiaľ videl poškodenú na hlavom pojednávaní vizuálne, tak táto na svoj vek vyzerala nadmieru vyspelo. Takto okresný súd dospel k záveru, že neboli naplnené znaky subjektívnej stránky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k sexuálnemu zneužitiu maloletej poškodenej, za trvajúce označil pochybnosti, či vôbec boli naplnené jednotlivé znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa Tr. zák., a to najmä pokiaľ ide o objektívnu stránku ako aj subjektívnu stránku, a preto súd mal takéto pochybnosti a použitím zásady „in dubio pro reo“ obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa , lebo bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že skutok je trestným činom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia , pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti, pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal. V súlade s ustanovením súd prvého stupňa v odôvodnení stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a stručne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Hodnotenie zákonne vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, predstavuje hodnotenie vykonané logickým postupom v súlade s ustanovením a ako také mu nemožno nič zásadné vytknúť. Odvolací súd pritom nezávisle od súdu prvého stupňa dospel v podstate k obdobným záverom.

Obžalovaný C. Y. poprel spáchanie skutku. Obhajoval sa tým, že s poškodenou B. P. a jej kamarátkami sa zoznámil v októbri 2014 v Lipanoch, stretávali sa a chodili vonku piť, s ňou chodievali svedkyne T. a T., vtedy ju volali Trinástka, no on vedel o poškodenej, že má 17 rokov, pričom jej skutočný vek sa dozvedel v januári 2015, a keď zistil, koľko má rokov, ukončil stretávanie a potom ju už nekontaktoval. Na chate boli spolu raz, no nikdy s ňou nemal bližší vzťah, nakoľko má priateľku a dieťa a ani jej nikdy nenavrhoval pohlavný styk.

Poškodená B. P. /poškodená/ bola v prípravnom konaní vypočutá po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia, a to 05.08.2015, kedy okrem iného uvádzala, že keď pila sama, všetko si pamätala, ale keď pila s obžalovaným, nepamätala si všetko, dotýkali sa navzájom, najmä keď pili, no aj keď boli triezvi, nechcela, aby bolo vedené trestné stíhanie, nevedela, že psychologička podá trestné oznámenie, no psychologičke všetko povedala a dodala, že na obžalovaného chce zabudnúť, nech si žije so svojou priateľkou, jej je dobre v Bratislave s otcom. Treba dodať, že k opätovnému výsluchu poškodenej v prípravnom konaní nedošlo, napriek výsledkom psychologického vyšetrenia poškodenej príslušnou znalkyňou. Výsluch poškodenej prebehol až na hlavnom pojednávaní, kedy uviedla, že skutok sa stal dávno, jej postoj sa zmenil a nemyslí si, že to takto bolo a poukazovala na to, že vtedy z dôvodu zanedbávania školy, zhoršenia prospechu, konzumácie alkoholu a cigariet bola otcom umiestnená v Diagnostickom centre v Ružomberku, bolo to obdobie po rozvode jej rodičov, bývala u starej matky a vtedy spoznala svedkyne T. a T.. Obžalovaný sa jej vtedy páčil, zoznámili sa niekedy v októbri 2014, stretávali sa väčšinou náhodne v bare Biely dom alebo Orlík, a vedela o ňom, že má priateľku a dieťa, predstavila sa mu ako B., no o jej veku sa bavili až koncom roku 2014, keď mu povedala svoj vek v prítomnosti C. a I. Y. a vzťahy medzi nimi odvtedy ochladli. Vzťah s obžalovaným popísala ako normálny kamarátsky vzťah, pri ktorom sami dvaja spolu vonku nechodili a dodala, že z jej strany išlo o detskú lásku, bola do obžalovaného zamilovaná, no nedošlo k sexuálnemu zneužívaniu, nedošlo k pohlavnému styku a nebol medzi nimi žiadny vzťah. Dodala, že vtedy bola v kritickom veku, rodičia sa rozvádzali, bola zlá partia a bolo to o alkohole. S obžalovaným sa nebozkávala, len spolu pili a bavili sa, pričom sa jej nedotýkal na intímnych miestach, iba občas za zadok, keď bol opitý a iba raz, keď bol opitý, robil si žarty ohľadne pohlavného styku. Spolu pili a bavili sa. Po prepustení z diagnostického centra nebola s ním v kontakte, ani sa s ním nestretáva a videla ho iba pred pojednávaním a nikto ju nekontaktoval, aby zmenila svoju výpoveď. Ju osobne nikto z rodiny nekontaktoval, ale jej otca kontaktovala priateľka obžalovaného a jeho mama. Vysvetľovala dôvody zmeny svojej výpovede tak, že išlo o podnet psychologičky W. K., keď pri testoch jej našli nejaké drogy, tlačili na ňu, že keď nepovie, že môže mať problém, a preto to hodila na obžalovaného. Dodala, že bola umiestnená v Diagnostickom centre, bol to pre ňu šok, lebo obžalovaný

sa jej neozval, trocha žiarlila a teraz má svoj život, pričom si nemyslí, že by jej nejako ublížil. V čase výsluchu v prípravnom konaní sa v nej búrili emócie, celé to bolo podmienené emóciami a nebola v dobrom psychickom stave. K tomu, čo povedala psychologičke a k svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že to brala na ľahkú váhu, že niektoré veci ju tam prekvapili, ale mala 13, resp. 14 rokov a bola plná emócii a pokiaľ jej vyšiel pozitívny test na metamfetamín, najprv to hodila na obžalovaného, ale potom si uvedomila, že nikdy ho nevidela požívať nejaké látky a tak začala podozrievať iné osoby s tým, že nevie, kto jej v bare čo mohol dať do nápoja.

Svedkyňa Mgr. W. K., psychologička Diagnostického centra, pred súdom potvrdila, že poškodená B. P. mala v čase nástupu do ich Diagnostického centra problémy v škole, nevhodnú partiu, zhoršenie prospechu a záškoláctvo a zdôverila sa jej aj s vecami, ktoré sa stali, keď mala trinásť rokov. Zo spisu vyplynulo, že po rozhovore s poškodenou 02.03.2015 podala trestné oznámenie a následne bolo začaté trestné stíhanie uznesením dňa 23.04.2015 a uznesením zo dňa 10.09.2015 bolo obžalovanému vznesené obvinenie.

Okresný súd zabezpečil výsluch znalkyne PhDr. I. V., ktorá okrem iného zistila u poškodenej impulzivitu, sebadôveru so sklonom podceniť možné riziko, teatrálnosť s tým, že v popredí jej osobnosti je nezrelosť, egocentrizmus, ľahkovážnosť, potreba presadzovať vlastné požiadavky. Zistila tiež, že v čase vyšetrenia bol psychický stav menovanej bez zjavných patologických zmien, bez negatívnych prejavov vo vzťahu k skutku, bol zvýraznený vývinovým obdobím, ktoré je typické k hľadaniu vlastnej identity, sklonom k vyhroteným emočným reakciám, impulzivite a zníženému sebaovládaniu, pričom popri schopnosti skutočnosti správne vnímať, zapamätať si aj reprodukovať nezistila vo všeobecnosti tendenciu ku klamstvu, vierohodnosť bola zachovaná so snahou spracovávať uplynulé udalosti a snahou o posunutie k zrelšiemu fungovaniu. U poškodenej nezistila zábrany presne reprodukovať prežité udalosti, ani zábrany uvádzať o sebe nedostatky a priznávať si chyby a nezistila ani znaky ujmy na zdraví. Výpoveď poškodenej v prípravnom konaní vyhodnotila ako vierohodnú s tým, že podľa jej názoru, nasledujúca výpoveď by následkom času, ktorý uplynul od okolnosti, pravdepodobne obsahovala len viac skreslení následkom prirodzeného zabúdania, a že z pohľadu jej zdravého vývinu, okolnosti, ktoré boli predmetom vyšetrovania, sa snažila spracovať a ak to zvládla, nie je vhodné sa k nim opakovane vracať.

K tomu ale treba dodať, že znalkyňa sa vyjadrila aj tak, že pokiaľ je poškodená v kontakte s obžalovaným, tak uvedenú udalosť traumatizujúco neprežíva, a znalkyňa predpokladala, že prípadný výsluch by nemal mať žiadne následky. Podľa odvolacieho súdu, tieto nejasné názory znalkyne, pri ktorých ale stabilne poukazovala na vyzrievanie osobnosti poškodenej , správne viedli súd prvého stupňa k vykonaniu bezprostredného výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní. Znalecký posudok je totiž len jedným z dôkazov a je úlohou súdu tento dôkaz samostatne i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi hodnotiť.

Odvolací súd poukazuje na to, že podstata zmeny výpovede spočívala v priznaní účelovosti výpovede v prípravnom konaní, pričom nebolo zistené, že by príčinou tejto zmeny bol vplyv inej osoby a bolo zistené, že poškodená je spôsobilá na takú zmenu, zmenu, pri ktorej o sebe uviedla nedostatky a popísala svoju motiváciu. Bola a zostala pritom zdravá, teda jej vzťah k obžalovanému neznamenal pre ňu ujmu na zdraví. Ak by pôvodná výpoveď bola pravdivá, nič by nebránilo poškodenej túto zopakovať. Ona ale priznala, že obžalovaného usvedčovala účelovo.

Ani z výpovedí ostatných svedkýň nebolo potvrdené, že by poškodená pri zmene svojej výpovede postupovala účelovo, so snahou zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti vymýšľaním si verzií, ktoré by nezodpovedali skutočnosti.

Svedkyňa L. T. potvrdzovala, že poškodenú pozná, nevie akú školu navštevovala a mala vtedy 13 rokov a stretávali sa. Obžalovaného pozná, ale nie osobne, pričom s obžalovaným a poškodenou chodili vonku ako jedna partia a ich vzájomné správanie bolo kamarátske, starší chlapci požívali alkohol a poškodená tiež, no obžalovaný si s poškodenou žiadnym spôsobom neprejavovali náklonnosť, obžalovaného s poškodenou videla raz sa bozkávať, pričom vtedy poškodená o svojom veku klamala. S poškodenou mali veľa spoločného, ale čo sa dialo v partii nevedela, najmä požívali alkohol a nikdy jej nespomínala, aby mali nejaký vzťah. Osobne neevidovala žiadne objatia ani dotyky, ani nespomínala žiadne intímnosti.

Svedkyňa C. T. poukazovala na to, že poškodená sa s obžalovaným pred ňou bozkávali, no dodala, že keď ona začala mať kvôli nim problém, kamarátstvo skončilo a už s poškodenou nemá žiaden vzťah. Poškodená sa jej zdôverovala, že s obžalovaným chodia spolu vonku, spolu pili a medzi obžalovaným a poškodenou že bol vzťah, ktorý stále pokračuje a žijú spolu, no vzhľadom na uvedené ochladenie vzťahov svedkyne a poškodenej nepovažoval odvolací súd za spoľahlivé vychádzať z výpovede tejto svedkyne ako z hodnoverného dôkazu. Obžalovaný, poškodená ani iní svedkovia žiadnu formu spoločného života obžalovaného s poškodenou nepotvrdzovali. Táto svedkyňa k veci pritom uviedla aj to, že nevidela žiadne iné intímnosti, okrem bozkávania a skutočnosť, že spolu bývajú, mala priamo od poškodenej. Oproti tomu poškodená nepotvrdzovala, že jej vzťah s obžalovaným trval. Z výpovede tejto svedkyne tak môže byť hodnoverným len to, čo potvrdzovali iní, že videla poškodenú s obžalovaným sa bozkávať.

Svedkyňa R. K. uviedla, že poškodenú s obžalovaným nikdy nevidela samu a stále to bolo v prítomnosti iných osôb, no nebolo to nič zvláštne a videla ich bozkávať sa iba raz. Svedkyňa P. G. ako dvojicu poškodenú s obžalovaným neevidovala, len v rámci partie a títo mali normálny kamarátsky vzťah, pri ktorom ich videla sa aj bozkávať. Poškodená jej hovorila, že obžalovaného má rada, pričom svedkyňa dodala, že poškodená na verejnosti bola poplašená a že požívala alkohol. Svedkyňa I. K. mala vedomosť, že sa raz bozkávali, no dodala, že nikdy nechodievala s nimi spolu vonku, a keď ich videla, správali sa ako kamaráti. Svedkyňa D. V. videla, že sa k sebe správali normálne a bozkávať sa ich videla iba raz, pričom nikdy neregistrovala, aby poškodená niekedy niekomu povedala o svojom veku. Podľa svedkyne E. I. sa obžalovaný na poškodenú vešal, lebo bol opitý.

Svedok I. Y. poukazoval na to, že poškodená vyzerala dospelo a až časom sa zistilo, že má 13 rokov, pričom obžalovaný, keď sa dozvedel, že poškodená má 13 rokov, prestal sa s ňou stýkať. Svedok dodal, že dovtedy sa obžalovaný s poškodenou správali k sebe priateľsky, no bozkávať sa alebo objímať sa ich nevidel. Svedkyňa D. Q. videla ich stále v spoločnosti niekoho a k sebe sa správali normálne kamarátsky, poškodená jej vravela, že s ním chodí vonku a nič viac, no nikdy jej poškodená nehovorila, aby mala s obžalovaným pohlavný styk alebo niečo. Svedok D. E. potvrdzoval, že obžalovaný a poškodená sa k sebe správali ako kamaráti, nevidel medzi nimi žiadne intímnosti a ani neregistroval žiadne sexuálne narážky. Svedkyňa B. E. neevidovala medzi nimi žiadne intímnosti. Ani svedok D. D. nevidel medzi nimi žiadne intímnosti a správali sa k sebe bežne kamarátsky. O veku poškodenej nemali vedomosť, no dodal, že vyzerala na 17-19 rokov a potom sa od bratranca dozvedel o jej skutočnom veku, pričom hneď na to upozornil aj obžalovaného. Aj svedkyňa G. C. potvrdila, že sa skutočný vek poškodenej dozvedela v januári 2015 a obžalovaný s poškodenou sa k sebe správali normálne.

Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní a hodnovernosť zmeny výpovede potvrdzuje aj výpoveď svedkyne M. P., z ktorej vyplynulo, že poškodená je jej neter a je panna a navštevovala školu v Lipanoch na Komenského ulici, vtedy ťažko znášala rozvod svojich rodičov a až keď sa začala kamarátiť s C. T., sa v škole zhoršila, začala fajčiť, prichádzala pod vplyvom alkoholu, začala pravidelne užívať alkohol a žiadne výčitky na ňu neplatili. Táto svedkyňa pritom nevedela o žiadnom chlapcovi. Podobne o komplikovanom životnom osobnom období poškodenej, na ktorom ale nemal podiel žiaden muž, a teda ani obžalovaný, vypovedala aj svedkyňa PhDr. R. J., bývalá učiteľka poškodenej, ktorá poškodenú charakterizovala ako šikovnú žiačku, ktorá sa ale začala zhoršovať a vyvrcholilo to v ôsmom ročníku, kde kontaktovali jej tetu M. P., a ani táto učiteľka nevedela o žiadnom chlapcovi v živote poškodenej, oproti tomu, no len z rozprávania jej spolužiakov vedela, že poškodená navštevuje bary a rôzne chaty.

Z výpovede pracovníčky baru, kam poškodená v danom období chodila, svedkyne D. E. vyplynulo, že ona si myslela, že poškodená má 17 rokov, pričom svedkyňa W. C. uviedla, že obžalovaný chodil do baru s kamarátmi a poškodená s kamarátkami, no nikdy nevidela, aby obžalovaný s poškodenou mali niečo bližšie. Nemá vedomosť, aby poškodenej obžalovaný kupoval alkohol, poškodenú charakterizovala ako veselú až vulgárnu.

Podľa lekárskej správy z gynekologického vyšetrenia poškodenej vyplynulo, že táto nemala poškodenú panenskú blanu. Poškodená bola žiačkou základnej školy od 12.12.2013 do 31.8.2015, pričom podľa správy Mestskej polície v Lipanoch vyplynulo, že dňa 02.02.2015 bolo zistené požitie alkoholu u poškodenej. Podľa správy z Diagnostického centra Ružomberok bola poškodená ľahko ovplyvniteľná aj negatívnym smerom, nemala problém s prispôsobovaním sa, pričom dňa 25.06.2015 bol odporúčaný jej návrat do rodinného prostredia.

Podľa znaleckého posudku PhDr. T. G., znalkyne z Odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých, táto u obžalovaného zistila celkovú vývinovú nezrelosť, menšiu mieru zábran ako majú bežní ľudia, a pripustila možnosť menšej spoľahlivosti obžalovaného pri dodržiavaní morálno-etických princípov a noriem s tendenciou minimalizovať svoje prípadné nevhodné správanie. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov je zrejmé, že tento bol dvakrát priestupkovo riešený za priestupok proti verejnému poriadku, pre rušenie nočného kľudu a dvakrát za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V odpise registra trestov nemá žiaden záznam. Nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Prešov a ani nie je vedený v psychiatrickej ambulancii.

Obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obvineného (zásada in dubio pro reo). Vina obvineného musí byť preukázaná. O nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú všetky skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne preukazujú naplnenie všetkých znakov (vrátane konania) skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Pri uplat- není zásady ,,in dubio pro reo" je v súlade s touto sporné okolnosti vyhodnocovať v prospech páchateľa.

Odvolací súd takto považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa dôsledne postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym zásadným procesným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Rovnako odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine by bol založený na nepresvedčivých dôkazoch, že by išlo o trestný čin. Aj odvolací súd dospel k záveru, že neboli odstránené pochybnosti o vine obžalovaného, pretože jeho vina nebola preukázaná ani súborom priamych ani nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili nepretržitú a súvislú niť, ktorá by bez akýchkoľvek pochybností dovoľovala vysloviť záver o vine obžalovaného.

V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v nemôže odvolací súd nariadiť prvostupňovému súdu, ako má hodnotiť ten- ktorý dôkaz, teda aj výpoveď poškodenej, pokiaľ išlo o jej obsah a čo z jej obsahu súd vyvodzuje.

Pri hodnotení dôkazu sa vychádza z celej výpovede svedka alebo obvineného, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov vo výpovediach, aj z vysvetlení, prečo k týmto odlišnostiam došlo. Treba vziať do úvahy aj kvalitu a presvedčivosť ostatných dôkazov. Len po takomto postupe možno dospieť k správnemu záveru o vierohodnosti alebo nevierohodnosti dôkazu. /Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 01.03.2001/

Treba pripomenúť, že ak má byť rozhodnutie o vine založené na výpovedi len jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaných zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu a samotný tento dôkaz musí byť preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje . V takom prípade, ako je predmetný, jeden priamy dôkaz výpoveďou maloletej svedkyne z prípravného konania musí byť starostlivo overený radom ďalších nepriamych dôkazov potvrdzujúcich vierohodnosť takéhoto priameho dôkazu o konaní obžalovaného.

K vlastným skutkovým zisteniam súdu a vykonanému dokazovaniu treba uviesť, že zodpovedá skutočnosti, že súd prvého stupňa vykonal vo veci množstvo dôkazov, ale v podstate, okrem výpovede poškodenej z prípravného konania, ktorej hodnovernosť ale tá istá osoba v konaní pred súdom zásadne spochybnila, všetky končia v rovine potvrdenia maximálne tej časti konania obžalovaného, ktoré spočíva v bozkávaní sa s maloletou poškodenou, no bez sexuálnych súvislostí vyjadrených v skutkovej vete. Potvrdenie uvedeného priameho dôkazu iným priamym či neprerušeným reťazcom nepriamych dôkazov absentuje. Jednoznačné priame dôkazy o vine obžalovaného zistené neboli. Jediný dôkaz predložený prokurátorom, z ktorého v prípravnom konaní vyplynulo dôvodné podozrenie, že obžalovaný spáchal predmetný trestný čin, bol zásadne a hodnoverne spochybnený vlastnou nositeľkou tohto dôkazu.

Nebola preukázaná existencia konania obžalovaného v tom smere, že by sa dotýkal pohlavných orgánov poškodenej, jej zadku a pŕs, cez oblečenie a aj priamo na pokožku. Bolo preukázané nanajvýš to, že poškodenú bozkával a že jej síce navrhoval aj pohlavný styk, ktorý maloletá odmietala, no išlo o žart podaný obžalovaným v stave po požití alkoholu, a teda nešlo o vážne mienený návrh zo strany obžalovaného, ale o udalosť, ktorú obaja považovali za nie vážne mienený návrh k pohlavnému styku. Navyše, zostalo pochybné, a teda nepreukázané, či obžalovaný skutočne v období, keď bol podľa výpovedí svedkov videný bozkávať sa s poškodenou vedel, že táto ešte nedovŕšila 15-ty rok svojho veku. Ani nepriame dôkazy obžalovaného zo spáchania skutku, z ktorého bol oslobodený z dôvodu dôkaznej núdze spoľahlivo a bez akejkoľvek pochybnosti neusvedčujú a netvoria ucelenú a na seba nadväzujúcu reťaz nepriamych dôkazov spoľahlivo svedčiacich pre jediný záver, že skutok je trestným činom.

Nemravným životom je život vedený v rozpore so zásadami morálky (vonkajšie prejavy a návyky, ktoré presahujú morálne pravidlá a dostávajú sa do rozporu so zákonom). Pod pojmom záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie, skryté formy sexuálnych služieb ako zdroj príjmov, pričom sa sem zaraďuje aj dlhšie trvajúce záškoláctvo).

Pokiaľ, podľa názoru odvolateľa, mal okresný súd vyhodnotiť konanie obžalovaného ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa dopustí ten, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu, treba poukázať na skutočnosť, že výpoveďami svedkov a poškodenej bolo preukázané nanajvýš, že poškodená sa s obžalovaným bozkávali bez ďalších aktivít, ktoré by bolo možné označiť za sexuálne. V krajnom prípade, no len za okolnosti preukázania zavinenia obžalovaného k veku poškodenej, by to síce bolo možné označiť za spôsob nemravného života, no treba dodať, že zvádzanie k záhaľčivému alebo nemravnému životu má širší obsah ako navádzanie, lebo tu ide o priamu výzvu (slovom, skutkom) na také správanie, ktoré môže u takej osoby aj pri pasívnom správaní vyvolať záujmy a návyky, ktoré spravidla vedú k záhaľčivému alebo nemravnému životu a také konanie zo strany obžalovaného jednak nebolo preukázané. Treba pritom poukázať na skutočnosť, že zo skutkovej vety tak, ako bola vyjadrená v uznesení o vznesení obvinenia a v podanej obžalobe, nevyplýva žiadny taký popis konania obžalovaného, ktoré by bolo možne zahrnúť pod pojem zvádzanie v zmysle tohto ustanovenia . Rovnako by bolo nad rámec zachovania totožnosti skutku, z ktorého bol obžalovaný stíhaný pred súdom na podklade podanej obžaloby a skutku, z ktorého by bol uznaný vinným, keďže v skutkovej vete /ale ani z vykonaného dokazovania/ nevyplynul znak vydanie nebezpečenstvu spustnutia, ktorý by bol naplnený, ak si taká osoba v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty alebo sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú k morálnemu úpadku, hoci ten by v konkrétnom prípade ani nemusel nastať. Bude to tak vtedy, ak v dôsledku páchateľovho pôsobenia vzniklo reálne nebezpečenstvo, že osoba mladšia ako osemnásť rokov podľahne závislosti na alkohole alebo drogách, bude sa správať promiskuitne alebo sa bude živiť prostitúciou, bude opakovane páchať úmyselné trestné činy a pod. (porovnaj R 11/1984).

Podstatou napadnutého rozsudku, a to sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa zhoduje, bola pri aplikácii zásady „in dubio pro reo“ /v pochybnostiach v prospech obžalovaného/, ktorá vychádza zo zásady prezumpcie neviny, dôkazná núdza, ktorá nastala v konaní pred súdom, keď nebolo preukázané, že by obžalovaný skutkom uvedeným v podanej obžalobe spáchal trestný čin.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa správnym procesným postupom v rámci predložených dôkazov dospel k odôvodneným a zákonným výrokom, ktorými obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu okresného prokurátora vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.