Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoCsp-19-2020.pdf
PDF · 96.43 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/19/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Terézia Mecelová, v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K. A., 2/ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K. A., o zaplatenie 5.298,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Csp/3/2019 - 176 zo dňa 10. júla 2019 v časti o zastavení konania voči žalovanej 2/ a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2/, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti o zastavení konania voči žalovanej 2/ a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej 2/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom vrátil žalobkyni 317,50 eura na zaplatenom súdnom poplatku a III. výrokom žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 167e ods. 1, § 167h ods. 1, § 167i ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.01.2019 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní (manželia) zaviazaní spoločne a nerozdielne k zaplateniu istiny vo výške 5.298,80 eura, úroku z omeškania 8,05 % ročne a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Na majetok žalovaného 1/ bol uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28OdK/176/2019-12 zo dňa 26.06.2019 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 128/2019 dňa 04.07.2019.Vzhľadom na citované ustanovenia súd konanie zastavil. O vrátení súdneho poplatku (zaplateného dňa 15.04.2019 vo výške 317,50 eur na účet Slovenskej pošty, a. s.) súd rozhodol v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Súdny poplatok bude žalobkyni vrátený cestou príslušného prevádzkovateľa systému. Súd o náhrade trov konania rozhodol v znení ustanovenia § 257 CSP, pretože po procesnej stránke zavinil zastavenie konania žalovaný 1/, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu bolo potrebné konanie zastaviť. Konkurz bol vyhlásený pre zlé majetkové a finančné pomery a platobnú neschopnosť žalovaného, súd preto výnimočne nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa v odvolaní v prvom rade poukázala na to, že súd v rozpore s § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol aké skutočnosti ho viedli k tomu, aby konanie zastavil i voči žalovanej 2/, nakoľko len na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz. Súd preto
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobkyne mal súd konanie zastaviť len voči žalovanému 1/ a naďalej pokračovať v konaní voči žalovanej 2/. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 167i ods. 1 ZoKR, § 149 a § 150 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a mala za to, že skutočnosť, že na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz, nezakladá povinnosť/oprávnenosť súdu, aby zastavil konanie i voči žalovanej 2/. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 167i ods. 1 ZoKR a následnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka, má každý z manželov vlastnícke právo k hnuteľným veciam a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľným veciam. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zastáva názor, že žalovaná 2/ má určitý majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo svojom vlastníctve prípadne spoluvlastníctve, ktorý nepodlieha konkurznému konaniu, a preto mal súd konanie zastaviť len voči žalovanému 1/ a nie i voči žalovanej 2/. Záverom svojho odvolania žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že hoci je odvolanie žalobkyne dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne vo výroku.
5. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď konanie zastavil aj voči žalovanej 2/.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.01.2019 domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 5.298,80 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom nesplateného úveru, ktorý žalobkyňa nadobudla ako pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0667/2017/CE zo dňa 23.06.2017 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28OdK/176/2019 zo dňa 26. júna 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 1/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX a zároveň mu bola ustanovená správkyňa JUDr. D. Y., so sídlom kancelárie Bratislavská 61/68, Šamorín (Obchodný vestník, čiastka 128/2019 vydaná 04.07.2019). Vzhľadom na zistenú skutočnosť súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Csp/3/2019 - 176 zo dňa 10. júla 2019 výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. vrátil žalobkyni 317,50 eura na zaplatenom súdnom poplatku a výrokom III. nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
7. Podľa § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
8. Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodnutia súdov. Civilný sporový poriadok zavádza povinnosť odôvodňovať všetky uznesenia, ktoré sa vyhotovujú písomne. Každé uznesenie musí obsahovať stručné odôvodnenie, nakoľko rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné, rozhodnutie, ktoré má snahu vyhnúť sa kontrole, prípadne vykazuje prvky ľubovôle. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv. Jedným z nich je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Uvedené tak predstavuje základné formulačné pravidlo, kde z osobitností konkrétneho prípadu budú vyplývať i osobitosti odôvodnenia rozhodnutia v intenciách právneho posúdenia, t.j. prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval,
resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Z hľadiska výkladu pojmu stručné odôvodnenie sa vyžaduje podrobnejšie odôvodnenie tam, kde je proti uzneseniu prípustné odvolanie. (viď. ŠTEVČEK M., FICOVÁ S., BARICOVÁ J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ J., TOMAŠOVIČ M. a kol.. Civilný sporový poriadok - komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 860 - 861).
9. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v CSP platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je teda odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickýmu námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje uvedené zásady je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku jej odníma možnosť konať pred súdom.
10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je odôvodnené a nezodpovedá požiadavkám kladeným CSP na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia neobsahuje žiadnu úvahu súdu prvej inštancie prečo konanie zastavil aj voči žalovanej 2/. Súd prvej inštancie iba poukázal na relevantné ustanovenia ZoKR, ktoré v odôvodnení citoval, avšak v uznesení absentuje bližšie odôvodnenie jeho rozhodnutia o zastavení konania voči žalovanej 2/, v dôsledku čoho tak bolo odvolaciemu súdu znemožnené preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
11. Odvolací súd konštatuje, že uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie by bolo dôvodom na zrušenie uznesenia v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení konania voči žalovanej 2/ a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd však zároveň poukazuje na skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 28OdK/252/2019 zo dňa 29. júla 2019 (t.j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie) vyhlásil konkurz na majetok žalovanej 2/ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX a ustanovil jej správcu JUDr. Hanu Sopko LL.M., so sídlom kancelárie Paulínska 24, Trnava (Obchodný vestník, čiastka 151/2019 vydaná 07.08.2019).
12. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
13. Podľa § 166a ods. 1 a 2 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
14. Podľa § 166b ods. 1 a 2 ZoKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
15. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa
- fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
16. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone (ZoKR) dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy ZoKR) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného zákona). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu.
17. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti ZoKR odvolací súd zdôrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava konkurzného zákona), súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).
18. Nakoľko zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej 2/ sa začal konkurz a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania voči žalovanej 2/, s poukazom na § 167e ods. 1 ZoKR. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie už napadnutým uznesením konanie voči žalovanej 2/ zastavil, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. v časti o zastavení konania voči žalovanej 2/ (ako vecne správne vo výroku) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ potvrdil.
19. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej 2/ vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná 2/ v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP rozhodol tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
20. Toto uznesenie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).