Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/1251/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Q. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa proti žalobkyni náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.08.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 105701208 zo dňa 18.02.2014 je v celom rozsahu neplatná.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, žalobkyňa dňa 30.01.2014 pod vplyvom finančnej tiesne uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 105701208 v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvu sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni spotrebný úver vo výške 1.000,- €. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver do dňa 28.02.2015 s nákladmi za poskytnutie úveru v sume 872,- €, teda celkovo sumu 1.872,- €. Celkové náklady spojené so zmluvou tvoril úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 391,50 € a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere v sume 480,50 €. Výška RPMN uvedená v zmluve o úvere je vo výške 87,20%, výška RPMN ku dňu podpísania zmluvy o úvere je vo výške 44,79%. Pokiaľ ide o právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti zmluvy o úvere, tento žalobkyňa zdôvodňuje potrebou právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Žalobkyňa má za to, že napadnutá zmluva o úvere žalovaného oprávňuje uplatňovať si pohľadávky v rozpore s platným právom, dobrými mravmi, aj s pochybným príslušenstvom a zmluvnými pokutami a tak na požadovanom určení rozsahu neplatnosti zmluvy existuje naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia (ďalej len „“). Žaloba je plne v súlade aj s o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ide o zmluvu spotrebiteľskú, keďže jej zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ - žalobkyňa a na strane druhej dodávateľ

- žalovaný. Väčšina dojednaní, ktoré táto zmluva obsahuje možno označiť ako neprijateľné zmluvné podmienky, keďže sú v rozpore s ustanoveniami , , a smernice Rady 93/13 EHS. Zmluvu možno považovať za typovú, keďže zmluvné podmienky v predmetnej zmluve o úvere neboli dojednané individuálne a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť podstatu a podmienky tejto zmluvy, keďže táto zmluva je bola predložená ako formulár s vopred vyplneným znením, do ktorej mala dopísať len svoje meno, dátum a podpis. Podľa čl. 2 zmluvy o úvere je ročná úroková sadzba 39,15 %, dohodnutá celková odplata (aj s administratívnym poplatkom) v sume 872,- €, pričom mesačná splátka zahŕňa splátku istiny, úroku a administratívny poplatok. RPMN dohodnuté v zmluve o úvere je 87,20 % a priemerné RPMN je 44,79 %. Základné náležitosti napadnutej zmluvy sú v rozpore so zákonom a vyjadrené

nezrozumiteľne. Nezrozumiteľnosť, nejasnosť a neurčitosť sa netýkajú iba RPMN, ale aj spôsobu určenia poplatku za poskytnutie úveru, kde nie je presne špecifikované, za čo bol požadovaný, zabezpečovacích inštitútov, kde nie sú presne rozpísané podmienky ručenia, dohody o zrážkach so mzdy, taktiež povinnosť splatiť celý dlh je neprehľadne uvedená nie medzi jednotlivými všeobecnými zmluvnými podmienkami, ale v splátkovom kalendári. Dala do pozornosti čl. 5 smernice Rady 93/13 EHS podľa ktorej v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Aj keď bola maximálna výška odplaty za poskytnutie úveru stanovená nariadením vlády č. zrušená o spotrebiteľských úveroch, podľa nariadenia vlády č. 141/2014 Z .z. odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Teda aj napriek tomu, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere neplatilo a Z .z. sa vzťahoval až na záväzkové vzťahy uzavreté od 01.06.2014, teda nebol zákonnom určený administratívny strop RPMN. Taktiež je potrebné poukázať na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie tak ako na ňu poukázal aj Krajský súd v Prešove vo rozsudku sp. zn. zo dňa 21.11.2012 (C-618/10, podľa ktorej nemožno neprijateľnú zmluvnú podmienku modifikovať, pretože by nič neodradzovalo nečestného dodávateľa od nekalých obchodných praktik, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax. Samotná výška RPMN 87,20 % (úroky plus náklady - administratívny poplatok), úroková sadzba 39,15 % sú neprijateľné až úžernícke, keďže niekoľko násobne prevyšujú úrokové sadzby poskytované bankami (vychádzajúc so štatistík NBS). Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Ostrave sp. zn. zo dňa 23.08.2011. Súd skonštatoval, že neplatnosť zmluvy o úvere uzavretej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom v dôsledku rozporu s dobrými mravmi je daná výškou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá predstavuje 96,31 % a v tomto prípade ide o neprimerane vysoké - úžernícke úroky (úroky v bankách pri porovnateľných úverov predstavovali max. 20 % ročne). Ani v prípade žalobkyne žalovaný nevykonal žiadne právne posúdenia, ani inak nezisťoval jej „bonitu“ . Žalobkyňa má za to, že podobne je potrebné posudzovať celú zmluvu za takú, ktorá je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, keďže hlavné definičné znaky zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi. Ďalšou neprijateľnou podmienkou uvedenou v zmluve o úvere je administratívny poplatok za poskytnutie úveru. Vzhľadom k výške samotného úveru, 480,50 € je suma zarážajúca, vyššia ako je samotná výška úroku a je v rozpore s dobrými mravmi. Za neprijateľné považuje žalobkyňa aj ustanovenie zmluvy o úvere, ktoré ju zaväzuje za každú žalovaným zaslanú upomienku na úhradu dlhu v prípade omeškania zaplatiť sumu 10,- €, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá aj inštitút poplatku ( ), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Za neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorú považuje za neprijateľnú a v rozpore s platným právom. Aj keď je rozhodcovská zmluva dohodnutá na samostatnej listine, obsahovo súvisí so zmluvou o úvere a jej obsah je pred formulovaný, teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah, čo je prvým dôvodom je neprijateľnosti. Ďalší dôvod jej neprijateľnosti je v obsahu tejto zmluvy, ktorý uvádza spotrebiteľa do omylu v otázke, pred kým vlastne búdu jeho spory riešené. Týmto spôsobom dochádza k odopretie možnosti spotrebiteľa vybrať si, či bude spor riešiť na všeobecnom, alebo na rozhodcovskom súde. Žalobkyňa má za to, že takmer všetky dojednania predmetnej zmluvy predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, a preto zmluva o úvere v súlade s neplatná v celom rozsahu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa ustanovenia platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, čo znamená že súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Záver o oddeliteľnosti sa musí opierať o náležitý výklad právneho úkonu v súlade s pravidlami interpretácie uvedenými v . V zmysle judikatúry ústavného súdu je potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaného dňa 15.3.2012 v prejudiciálnom konaním vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti SOS financ, spol.

s r.o. (ďalej len „rozsudok"). Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku zaoberal prejudiciálnymi otázkami Okresného súdu Prešov a to či čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách pri zistení nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, umožňuje urobiť záver, že zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že Článok 6 ods. 1 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa. Cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámci Smernice je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky. Uviedol, že „tak znenie článku 6 ods. 1 Smernice, ako aj požiadavky týkajúce sa právnej istoty ekonomických činností hovoria v prospech objektívneho prístupu pri výklade tohto ustanovenia, takže... situáciu jednej zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa, nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud zmluvy." Vyhlásenie neplatností celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako to navrhuje žalobca nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho práva. Na určení neprijateľnosti podmienky nemá žalobca naliehavý právny záujem, tento nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný uviedli v zmluve nesprávnu RPMN vo výške 87,20%, pretože podľa výpočtov je skutočná RPMN 260,12 %. Žalobca však svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi výpočtami, alebo faktickými tvrdeniami, ktoré by preukázali výšku RPMN, ako uvádza žalobca, nezodpovedajúcu realite. Žalovaný trvá na správnosti a zákonnosti výpočtu RPMN, ktorý je uvedený v zmluve. Nejde o nekalú obchodnú praktiku ani neprijateľnú zmluvnú podmienku, úver je naďalej odplatný. K rozhodcovskej doložke, ktorá podľa žalobkyne nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ide o nekalú zmluvnú podmienku žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ nepreukázal existenciu takejto doložky nepreukázal a tým pádom sa nemôže domáhať jej nekalosti. Navyše, namietanie rozhodcovskej doložky v prípade, keď sa spor medzi žalobcom a žalovaným rieši v konaní pred všeobecným súdom, je úplne irelevantné.

4. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.10.2020 a to bez prítomnosti účastníkov. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu pričom uviedol, že súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ku dňu pojednávania neospravedlnila, predvolanie jej bolo doručené dňa 12.10.2020.

5. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.02.2014, zmenou splátkového kalendára, prehľadom práv a povinností a záväzkov zo zmluvy o úvere a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 18.02.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal žalobcovi poskytnúť úver v sume 1000,- €. Žalobca sa zaviazal úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom vo výške 872 €, t. j. celkovo sa žalobca zaviazal vrátiť sumu 1.872,- €. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 391,50 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou v sume 480,50 e (ďalej v zmluve označované ako administratívny poplatok). Žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal celkovú sumu 1.872 Eur vrátiť do 28.02.2015. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 87,20 %. Priemerná RPMN vo výške 44,79 %. Z oznámenia o zmene splátkového kalendára zo dňa 24.07.2014 na základe žiadosti žalobkyne žalovaný vyhotovil žalobkyni nový splátkový kalendár, z ktorého vyplývali dátumy jednotlivých splátok od 21.09.2014 do 21.08.2015.

7. Z oznámenia o zmene splátkového kalendára zo dňa 24.07.2014 na základe žiadosti žalobkyne žalovaný vyhotovil žalobkyni nový splátkový kalendár, z ktorého vyplývali dátumy jednotlivých splátok v sume po á 156,- € od 21.09.2014 do 21.08.2015. Z prehľadu práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere od 21.09.2014 do 21.08.2015 vyplýva, že žalobkyňa uhradila dve splátky a to 22.09.2014 a 27.10.2014 v sume po 156,- €.

8. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa a dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa a ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

11. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa a sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľskom úvere zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

21. Podľa , a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a y, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. Podľa , veta prvá (ďalej len ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 27. Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

28. Žalobca sa určovacou žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd sa pri určovacej žalobe ako prvou otázkou zaoberal tým, či žalobca preukázal naliehavý právny záujem na takto podanej žalobe v zmysle . Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v neposlednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh. Jeho postavenie sa stane istejšie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez takéhoto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Súd mal v tejto veci za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení či je zmluva platná. Takáto žaloba podľa súdu slúži potrebám praktického života žalobkyne - spotrebiteľa. Takáto žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným.

29. Na základe uvedeného súd uzavrel, že naliehavý právny záujem na tejto žalobe je daný a je tu právny základ na rozhodnutie o žalobe v zmysle .

30. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je typickou spotrebiteľskou zmluvou. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa nemohla ovplyvniť, keďže boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z. č. 250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.

31. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle keďže ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným - veriteľom ako dodávateľom a žalobkyňou - dlžníkom ako spotrebiteľom.

32. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi možno zaradiť medzi zmluvy, na ktoré sa daný zákon vzťahuje a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené v tohto zákona.

33. Žalobkyňa v žalobe žiadala určiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú ako celok z dôvodu neprimerane vysokých úrokov, vysokej RPMN, nákladov spojených s úverom a z dôvodu veľkého počtu neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluva podľa nej je neudržateľná ako celok aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

34. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je vo svojej podstate zmluvou o úvere v zmysle , podľa ktorého je podstatnou zložkou tohto zmluvného typu aj dohoda o výške úrokov, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť. Súd je toho názoru, že predmetnú zmluvu nemožno z dôvodu neplatnosti dojednania o úrokoch a výške RPMN určiť za neplatnú ako celok. Význam ochrany spotrebiteľa je chrániť slabšiu stranu a z toho vyplýva zásah normotvorcu, ktorý nekalé dojednania vyhlasuje za neplatné (nezáväzné). V zásade ide o výnimku a čl. /EHS preferuje čiastočnú neplatnosť pred neplatnosťou celej zmluvy, ak zmluva môže ďalej existovať. Otázka, či zmluva môže ďalej existovať, by sa však nemala posudzovať na základe subjektívneho kritéria, či celková neplatnosť je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Neplatnosť dojednania o úrokoch a RPMN v zmluve o úvere nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy o úvere ako celku a to z dôvodu oddeliteľnosti časti dojednania o úrokoch a RPMN od ostatného obsahu zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názor Generálnej advokátky vyjadrený v rámci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci N. a N. v. S.O.S. financ, spol. s r. o. (C-453/10) "normotvorca smernice zamýšľal nariadiť neplatnosť celej zmluvy iba pre ohraničené výnimočné prípady". Účelom smernice je v tejto súvislosti „odstrániť nekalé podmienky z týchto zmlúv“. „Jej cieľom ale nie je, ako už bolo konštatované, vyhlásiť zmluvy na základe nekalých podmienok, ktoré obsahujú, za neplatné. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti celých zmlúv v závislosti od záujmu spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami. Opravným zásahom na nastolenie rovnováhy zmluvy uzatvorenej pri výkone zmluvnej autonómie oboch strán sa má táto zmluva práve opraviť a nie zničiť." S uvedeným názorom sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Podstatou zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. K tomu nesporne smeroval úmysel oboch strán. Žalobkyňa pristúpila k zmluvnému vzťahu z dôvodu, že mala úmysel získať peňažné prostriedky a úmyslom žalovaného v rámci tohto zmluvného vzťahu zas bolo tieto peňažné prostriedky žalobcovi dočasne poskytnúť. V tejto časti teda súd považuje zmluvu medzi stranami za platne dojednanú. Teda žalobkyňa je aj naďalej zmluvne viazaný poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátiť.

35. Súd preskúmaním výšky dohodnutého úroku má za to, že je neprimerane vysoký, avšak nespôsobuje to neplatnosť celej zmluvy. Podľa úrokových mier z nových úverov zverejnených NBS predstavoval priemerný úrok pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka (zmluva medzi stranami bola dojednaná tak, že žalobca sa zaviazal vrátiť úver do 12 mesiacov od jej uzavretia, t.j. v 12-tich mesačných

splátkach) v mesiaci január 2014 výšku 6,99%. Úroková sadzba v zmluve bola určená vo výške 39,15 %. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 39,15 % predstavuje 5 násobok priemernej úrokovej miery úverov zverejnených NBS. Je zrejmé, že úvery poskytované nebankovými subjektmi nemôžu byť úročené rovnakými sadzbami ako bankové úvery. S ohľadom na vyššie podnikateľské riziko je prípustné, aby úroky nebankových spoločností boli vyššie ako úroky bankových úverov, nie je však prípustné, aby tieto úvery obsahovali až 5 násobne vyššiu úrokovú sadzbu oproti bežným bankovým úverom. Takéto dojednanie úrokovej sadzby v predmetnej zmluve je preto v rozpore s dobrými mravmi a teda čo do výšky úroku neplatné, avšak nespôsobuje to neplatnosť celej zmluvy, ale len jej časti, a to už s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie. Zmluva ďalej obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a to v neprospech spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona). V zmluve je uvedený údaj o RPMN vo výške 87,20 %, pričom pri počte 12 mesačných splátok v sume po 165,- Eur a poskytnutom úvere v sume 1.000,- Eur je RPMN spotrebiteľa 232 %, a teda zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa.

36. Ak aj zmluva obsahuje nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, alebo nespĺňa náležitosti tohto typu zmlúv v zmysle , nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu ako celku. Zákon s uvedenými nedostatkami spája iný druh sankcie a to v zmysle z. č. bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

37. Pokiaľ teda žalobkyňa žiadala určiť celú zmluvu za neplatnú, súd žalobe nemohol vyhovieť. Po preskúmaní predmetnej zmluvy sa súd stotožňuje s tým, že viaceré dojednania zmluvy sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, avšak nemožno dospieť k záveru, že spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Majú skôr za následok , že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Keďže však žalobkyňa žiada vysloviť absolútnu neplatnosť celej zmluvy, súd viazaný petitom žaloby, musel túto zamietnuť. Súd viackrát predvolal t žalobkyňu na pojednávania, táto sa napriek tomu, že mala predvolanie riadne doručené, na pojednávania nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci, má súd za to, že žalobkyňa mohla zmeniť žalobný petit, avšak nestalo sa tak. Súd aj napriek tomu, že ide o spotrebiteľský spor, nemôže sám meniť žalobný návrh.

38. Súd po vykonanom dokazovaní a na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluva nie je absolútne neplatná, preto žalobu zamietol.

39. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Vo veci bol teda úspešnejší žalovaný, patrilo by mu teda právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. ) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.