Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-22-2020.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. V. zastúpenému JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 826,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/120/2018-67 zo dňa 30.10.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 16C/120/2018-75 zo dňa 26.11.2019 rozhodol
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 826,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom rozhodol, že žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov konania. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 120 ods. 2, 3, § 178 ods. 2, § 238 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení), § 420 ods. 2, § 441 Občianskeho zákonníka, § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca si uplatnil nárok v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z titulu samostatného regresného nároku, ktoré má vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody povahu špeciálneho ustanovenia. Pomer špeciality tohto ustanovenia teda znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktorého nie sú upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným, že dňa 29.11.2014 v čase okolo 11.55 hodine v K. v priestoroch pavilónu F výstaviska U. fyzicky napadol S. O. (poškodenú) tak, že ju udrel otvorenou dlaňou ruky do tváre, v dôsledku čoho spadla na zem a udrela si hlavu o betónovú dlažbu, čím jej spôsobil ľahké zranenia, a to pomliaždenie ľavej strany dolnej čeľuste, ľahký otras mozgu, natiahnutie svalstva krku po neúrazovom degeneratívnom poškodení krčnej chrbtice, vyžadujúce si lekárske vyšetrenie a ošetrenie s obmedzením v obvyklom spôsobe života do 7 dní. Uvedené bolo preukázané rozhodnutím Okresného úradu Nitra č.k. OU-NR-OVVS2-2017/039378 zo dňa 15.11.2017 o uložení sankcie za priestupok, ktorý sa stal právoplatným dňa 08.01.2018. V zmysle § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Pokiaľ žalovaný zastával názor, že priestupkové konanie, resp. rozhodnutie správneho orgánu bolo nezákonné (nedopustil sa protiprávneho konania, absencia príčinnej súvislosti, priestupok nemal byť prejednaný pre uplynutie
doby, fikcia doručenia rozhodnutia nebola uplatnená v súlade so zákonom...), mohol a mal sa domáhať jeho zrušenia v správnom konaní. Uvedené však neurobil, a preto všetky jeho námietky smerujúce k rozkazu o uložení sankcie za priestupok považoval súd za neopodstatnené.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodnutím Okresného úradu Nitra č.k. OU-NR-OVVS2-2017/039378 zo dňa 15.11.2017, ktorým bol viazaný, bolo dostatočne preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného a že ním bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Súd mal teda u žalovaného nepochybne preukázané všetky znaky vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca poškodenej za dobu trvania práceneschopnosti vyplatil dávky v sume 826,40 eura. Žalovaný namietal nárok žalobcu čo do výšky s tým, že dávky boli vyplatené nad rámec, lebo poškodená mala byť práceneschopná len 7 dní a ak je súd viazaný rozhodnutím o priestupku, je viazaný aj dĺžkou práceneschopnosti tam uvedenou. Navrhol pripojiť trestný spis a najmä znalecký posudok. Súd prijal záver, že nie je viazaný dobou obmedzenia poškodenej v obvyklom spôsobe života stanovenou v priestupkovom konaní, čo do rozsahu 7 dní, keďže v civilnom konaní mohlo byť zistené a preukázané, že poškodená mohla byť obmedzená v obvyklom spôsobe života aj vo vyššom rozsahu, než aká bola ustálená v priestupkovom konaní, obdobne ako je to pri stanovení minimálnej výšky škody zistenej v adhéznom konaní. Podľa znaleckého posudku poškodená mala byť obmedzená v obvyklom spôsobe života po dlhšiu dobu ako 7 dní, a to po dobu 14 dní, a z tohto záveru súd vychádzal aj pri právnom názore prezentovanom na prvom pojednávaní, keďže neexistovali žiadne iné dôkazy, ktoré by tento záver spochybňovali. Súd nárok žalobcu považoval za čiastočne dôvodný za dávky vyplatené po túto dobu (14 dní, resp. 4 dní, keďže prvých 10 dní práceneschopnosti nevyplácal žalobca, ale zamestnávateľ). Žalobca predložením vyjadrenia ošetrujúcej lekárky preukázal, že celá dĺžka pracovnej neschopnosti u poškodenej bola na následky ublíženia na zdraví spôsobenom žalovaným. Tento dôkazný prostriedok bol doručený aj právnemu zástupcovi žalovaného, no ten v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie a keďže sa nasledujúceho pojednávania bez svojej viny nezúčastnil, nereagoval na zmenený právny názor, a súd žalobe vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery v celom rozsahu vyhovel.
3. Opravným uznesením súd prvej inštancie podľa § 224 CSP opravil dátum svojho rozsudku tak, že správny dátum je „30. októbra 2019“, namiesto nesprávneho „30. novembra 2019“ .
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zmeniť a zaviazať ho len na sumu 29,30 eura. S odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd nesprávne vychádzal z potvrdenia ošetrujúcej lekárky, podľa ktorého poškodená bola PN od 29.11.2014 do 3.03.2015 a že celá dĺžka PN bola len na následky ublíženia na zdraví. Žalovaný poukázal na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, v ktorom sa znalec vyjadril aj ku skutočnej dĺžke doby liečenia a doby práceneschopnosti poškodenej, ktorá bola spôsobená v dôsledku neúrazového degeneratívneho poškodenia krčnej chrbtice poškodenej; toto mohlo podstatne predĺžiť dobu liečenia a dobu jej práceneschopnosti. Reálna doba liečenia mala byť podľa znalca 14 dní a celková doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života bola do 7 dní. Súd teda ponechal bez povšimnutia uvedené degeneratívne poškodenie krčnej chrbtice konštatované znalcom, čo však nebolo v príčinnej súvislosti s následkom konania žalovaného. Je zrejmé, že ošetrujúca lekárka vychádzala zo subjektívnych tvrdení poškodenej, lebo v správe neuviedla žiadne odborné vyšetrenia. Znalecký posudok má vyššiu hodnotu, ako správa všeobecného lekára, a ak aj znalec nemal k dispozícii celú lekársku dokumentáciu, vyjadroval sa ku konaniu žalovaného a jeho následkom na zdravotnom stave poškodenej, čo bolo podstatné k trestnému konaniu. Preto nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k dôkazu predloženému žalobcom, teda k správe všeobecnej lekárky a túto vyvracať. Žalobca plnil od 09.11.2014, t. j. po uplynutí 11 dní od úrazu, hoci obmedzenie v bežnom spôsobe života u poškodenej bolo len v trvaní 7 dní. On je ochotný maximálne sa stotožniť s predbežným právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným na pojednávaní dňa 25.09.2019, na základe ktorého potom žalobca predložil vyčíslenie nároku na nemocenské dávky v rozsahu 4 dní, čo je 29,30 eura. Znalec Q.. V. hovorí o reálnej dobe PN 14 dní a o obmedzení v bežnom spôsobe života v dĺžke 7 dní.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že znalecký posudok má vyššiu hodnotu, než správa všeobecného lekára, pretože súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť -
ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 CSP. Súd nie je viazaný poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov. V tomto smere žalobca poukázal na závery Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. III.ÚS 117/2012 zo dňa 13.06.2012. Uviedol, že znalecký posudok a potvrdenie ošetrujúcej lekárky predstavujú dôkazy rovnakej právnej sily, dokonca je nepochybné, že ošetrujúca lekárka mala k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodenej, a preto mohla objektívne zhodnotiť všetky aspekty, ktoré sa týkajú zdravotného stavu a priebehu liečenia poškodenej, vrátane prípadných akútnych a nečakaných prejavov, progresie a komplikácií, a ktoré môže objektívne poznať iba ošetrujúci lekár, nie však znalec vychádzajúci z neúplnej zdravotnej dokumentácie. Súd preto správne vyhodnotil potvrdenie ošetrujúcej lekárky ako dôkaz, ktorý mal pre posúdenie a rozhodnutie veci väčší význam.
6. Krajský súd v K. ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zakladá regresný nárok sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytovaním dávok nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, na základe ktorých vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, nepochybne sociálnej poisťovni vzniká majetková ujma. V súdnom konaní pri uplatnení nároku poisťovne súd musí skúmať splnenie obdobných podmienok ako v prípadoch náhrady škody (vznik škody, konanie tretej osoby, príčinná súvislosť medzi konaním tretej osoby a vznikom škody a zavinenie), no aj napriek tomu s ohľadom na úpravu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení a s ohľadom na celkovú koncepciu tohto právneho predpisu nejde o klasické právo poškodeného na náhradu škody, ako ho má na mysli Občiansky zákonník v ustanovení § 420 a nasl. Tento regresný nárok je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody majúceho povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody.
8. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom základe, že S. ako poškodenej v dôsledku protiprávneho konania žalovaného dňa 29.11.2014 vyplatil dávky nemocenského poistenia počas dočasnej práceneschopnosti, pričom sa opieral o zákonné ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, s tým, že výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel vychádzajúc okrem iného najmä zo správy ošetrujúcej lekárky, ktorá potvrdila trvanie práceneschopnosti poškodenej odo dňa 29.11.2014 do 31.03.2015 výlučne z dôvodu následkov ublíženia na zdraví. Súd zároveň konštatoval, že lekárka mala k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu, zatiaľ čo znalec Q.. V., ktorý podával znalecký posudok pre účely trestného konania a ktorý uviedol kratšiu dobu liečenia po ublížení na zdraví s tým, že kompletnú zdravotnú dokumentáciu nemal k dispozícii. Vyhovenie žalobe súd prvej inštancie odôvodnil s ohľadom na zistené skutočnosti uvedené vyššie v bodoch 1., 2. aplikujúc nielen ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale aj ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bol daný dôvod najmä na aplikáciu ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V tomto prípade porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a v nadväznosti na to aj poškodenie zdravia napadnutej osoby a príčinná súvislosť s liečením boli nesporne preukázané právoplatným rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ktoré v konečnom dôsledku žalovaný v podanom odvolaní ani nenamietal.
9. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože poškodená nemohla byť práceneschopná v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním od 29.11.2014 až do 31.03.2015, keďže to podľa neho bolo vylúčené závermi znaleckého posudku Q.. V.. Navyše konštatoval, že znaleckému posudku mal súd prikladať väčšiu dôležitosť, než správe ošetrujúcej lekárky. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil. Je zrejmé, že základ nároku žalobcu bol v konaní preukázaný a že spor medzi žalobcom a žalovaným bol
napokon len čo do výšky žalovanej sumy, ktorá podľa žalovaného žalobcovi nepatrí, lebo poškodená nebola práceneschopná v uvedenom období výlučne v príčinnej súvislosti s ublížením na zdraví, ale podľa neho dlhšie trvajúca práceneschopnosť musela byť na následky iných ochorení poškodenej. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia opísaného v napadnutom rozsudku hodnotil vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Žalobca doložil správu všeobecnej lekárky poškodenej (v spise na č. l. 63) o tom, že celá dĺžka práceneschopnosti bola u poškodenej len na následky ublíženia na zdraví. Žalovaný mal možnosť sa k tejto správe vyjadriť a navrhnúť relevantný dôkaz na vyvrátenie pravdivosti obsahu tejto lekárskej správy, avšak žiadny dôkaz nenavrhol a pred rozhodnutím súdu prvej inštancie sa k lekárskej správe ani nevyjadril. V odvolaní sa v podstate opieral len o uvedené závery znalca Q.. Popelku, ktoré súd prvej inštancie čo do dĺžky liečenia neakceptoval a vychádzal z uvedenej správy ošetrujúcej lekárky obsahujúcej jednoznačné vyjadrenie k dĺžke a príčine práceneschopnosti poškodenej, a to aj vzhľadom na to, že znalec pri podávaní znaleckého posudku, vypracovanom mimo tohto súdneho konania, nemal na rozdiel od ošetrujúcej lekárky k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodenej.
10. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a správne svoje rozhodnutie aj odôvodnil. Odvolanie žalovaného teda odvolací súd nepovažoval za opodstatnené, a preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
11. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému by podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania. Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že sa mu ich náhrada nepriznáva.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).