Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-91-2020.pdf
PDF · 104.39 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
- C., K. XXX/XX a O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, t.č. č. XXX, zastúpený JUDr. Evou Hlaváčovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 12 o návrhoch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú A. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 130,- eur mesačne od 23.04.2020 do 31.10.2020 a od 01.11.2020 vo výške 150,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 23.04.2020 do 31.10.2020 činí sumu 184,72 eura, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Súd upravuje styk otca s maloletou A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu v čase od 17:00 hod. do 19:00 hod. a nedeľu v čase od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každý týždeň v stredu v čase od 17:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa s tým, že si otec maloletú v mieste jej bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloletú odovzdá. Matka je povinná poskytnúť svoju súčinnosť pri styku otca s maloletým dieťaťom, maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojim návrhom zo dňa 23.04.2020 domáhala, aby súd zveril maloletú A. do jej osobnej starostlivosti a otca dieťaťa zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 150 eur mesačne, na ktorej sume sa zatiaľ dohodli. Styk otca s dieťaťom navrhuje po dohode s ňou. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti.
2. Otec sa svojim návrhom zo dňa 11.05.2020 domáhal úpravy práv a povinností k maloletej A. a to tak, že táto bude zverená do výchovy matky, on bude prispievať na jej výživu 70 eur mesačne od 1.6.2020 a styk s dieťaťom bude možný každý párny víkend v mesiaci. Svoj návrh odôvodnil tým, že pred narodením dcéry sa ich vzťah zhoršil natoľko, že sa museli rozísť. Dôvodom ich rozchodu bola povaha matky, dával jej všetko čo chcela, avšak stále bol ten najhorší a jej sa stále niečo nepáčilo. Dokonca každé ráno vozil jej syna Y. do školy. Po narodení dcéry bývala asi dva týždne u neho, potom prišla už len na dva víkendy
a viac sa nevrátila. Odvtedy mu dcéru dala iba raz kočíkovať s tým, že určila kde to bude a koľko. Viac svoju dcéru nevidel, pretože mu buď napísala, že má iné plány alebo že nemá náladu. Podľa jej slov sa nevie postarať ani sám o seba a stále ho len podceňuje, pritom má vlastný dom a stará sa sám o seba. On sa vie o svoju dcéru postarať, vie ako sa kŕmi, ako sa kúpe, uspáva, drží a aj prebaľuje. Chcel by ísť s dieťaťom ku nemu domov, ukázať dcéru rodine, ale nemôže, pretože z neho robí neschopného chlapa. Ona dokonca nechala ich dcéru doma s neplnoletým synom, čiže nezodpovedná je tu ona.
3. Uznesením sp. zn. 24P/91/2020 - 4 zo dňa 14.05.2020 boli obe veci spojené na spoločné konanie.
4. Matka vypočutá ako účastník konania na pojednávaní uviedla, že po narodení dcéry nežili spolu, boli spolu možno tri týždne v čase keď bola korona kríza, ale ako partneri spolu nežili. Počas tohto obdobia starostlivosť o dcéru zabezpečovala ona, pár krát chcel dcéru aj okúpať, ale keďže bola strašne malinká, narodila sa dvojkilová, merala 44 cm, tak sa mu ju bála dať okúpať. Pár krát sa snažil ju aj nakŕmiť, ona ale veľmi pahltne jedla, nevedel jej to tak nastaviť a začala sa mu dusiť. Potom sa mu už bála umožniť dcéru kŕmiť. Keď od neho odišli, tak sa stretával s dcérou tak, že mu ju dala kočíkovať, niekedy to bola hodina, niekedy 50 minút. Myslí si, že dcéra je ešte veľmi malinká na to, aby sa o ňu mohol postarať. V prípade ak to bude potrebné, tak mu umožní napr. ju prebaliť, prípadne jej podať piť. Ona býva v byte, ktorý vlastnia jej tri deti spolu s dvomi maloletými synmi a dcérou A.. Zatiaľ poberá materskú vo výške 753 eur a prídavky na tri deti. S dcérou sú mesačné výdavky hlavne na plienky, sunar, hygienické potreby, oblečenie. Ďalej matka uviedla, že momentálne už dcére kupuje aj ovocie a zeleninu. Čo sa týka výživného, tak jej príjem od novembra poklesne na 370 eur, keďže už nebude poberať materskú ale iba rodičovský príspevok. Čo sa týka toho, že rodičia otca chcú byť s vnučkou, tak v čase keď ešte ku nim chodila, dedko ani raz nepozrel na malú, nenakukol do kočíka, povedal že také malé dieťa nebude pozerať a babka ju asi raz pestovala za celé tie víkendy čo u nich boli. Nemá problém s tým, aby príbuzní otca prišli pozrieť malú ku nim. Podľa nej je dcéra ešte veľmi malinká na to, aby mohla byť celý deň u otca. Naposledy keď malú kočíkoval, tak zistila, že dcéra musela plakať otcovi dlho, hoci on tvrdil, že začala iba pred chvíľkou.
5. Matka v konečnom návrhu žiadala, aby súd otcovi určil výživné 150 eur mesačne od podania návrhu a styk s dcérou mu určil každý utorok a nedeľu od 18.00 hod. do 19.00 hod. za jej prítomnosti, pretože otec ešte potrebuje pomôcť s dieťaťom pri kŕmení, obliekaní a podobne.
6. Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že býva sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Na tento si bral úver vo výške 14.000 eur, ktoré spláca po 222,52 eura mesačne. Ďalšie náklady má na energie. Cestovné do práce ho mesačne vychádza 55 eur. On po narodení kúpil dieťaťu kočík za 450 eur, matrac do postieľky za 30 eur a do kolísky spolu s baldachýnom 80 eur. Tiež kúpil vaničku, viac krát kúpil sunar, výživu a plienky. Nie je pravdou, že keď dcéru kočíkoval, tak táto plakala dlho, začala plakať iba chvíľku predtým ako sa mal skončiť styk s ňou. V ten deň keď mu plakala, tak ju vybral z kočíka, utíšil ju, potom s ňou išiel do výťahu, kde začala znovu plakať. Vtedy sama matka hovorila, že malá je nejaká mrzutá, nikdy predtým mu neplakala.
7. Právny zástupca otca uviedol, že navrhujú, aby bol styk otca s dieťaťom upravený tak, aby tento mohol získať určité rodičovské zručnosti, čiže na každú druhú sobotu od 9.00 hod. do 16.00 až 17.00 hod. s tým, že by otec mohol s dcérou stráviť čas u svojich rodičov a potom v utorok by chodil za dieťaťom na kočíkovanie. To, že sa rodičia otca dieťaťu nevenovali keď tam bolo s matkou je spôsobené vzájomnými vzťahmi a v prípade, ak by bolo dieťa bez prítomnosti matky u jeho rodičov, tak by tam bola priaznivejšia atmosféra na to, aby sa dieťaťu mohli venovať. Nie je normálne, aby mal otec dieťa z celého mesiaca iba na šesť hodín. Teraz keď je už zima, nemôže napr. malú prebaliť na ulici, nemôže ju vyberať z kočiara, ako sa potom môže dieťaťu venovať. Z uvedených dôvodov navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, upraviť styk otca s dcérou na každý utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a to bez prítomnosti matky. Výživné navrhujú 120 eur mesačne, v prípade ak súd určí vyššie výživné, tak zročné výživné navrhujú povoliť splácať. Styk otca s dieťaťom nemôže byť tak nevyvážený oproti času, ktorý dieťa strávi so svojou matkou, aby plnohodnotný rodič mohol s dieťaťom tráviť iba 6 hodín mesačne. Kŕmenie a prebaľovanie dieťaťa otec zvláda a zvládne.
8. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje zveriť dieťa do starostlivosti matky, otcovi určiť výživné 130 eur mesačne a styk upraviť každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a každý utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list maloletej A., uznesenie o spojení veci, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o príjme otca u predchádzajúceho zamestnávateľa, správu zo Sociálnej poisťovne, doklady k výdavkom otca, zmluvu o splátkovom úvere, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku matkou, potvrdenie o návšteve školy maloletého V., potvrdenie o príjme otca za posledné tri mesiace, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti matkou, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 24P/34/2018, 13P/374/2016 z neho rozhodnutie na čl. 53 a 72, 24P/105/2020 z neho návrh otca a zistil tento skutkový stav:
10. Maloletá A. P., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky E. J. a otca O. P.. K rozchodu rodičov maloletej prišlo už pred narodením spoločného dieťaťa. Následne rodičia strávili v spoločnej domácnosti obdobie cca. troch týždňov. 11. Matka žije spolu s maloletou a ďalšími dvomi maloletými deťmi I.: V., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti - v byte, ktorého vlastníkmi sú jej tri deti - V., Y. a plnoletá dcéra L.. Mesačné náklady na bývanie má matka 140 eur nájomné, 30 eur elektrinu, 21,50 eura TV a internet. Ďalej matka platí poistky deťom spolu 46 eur mesačne a mesačné splátky úveru 157 eur, ktorý brala na rekonštrukciu bytu. Poplatky za mobilné telefóny pre všetkých činia spolu 55 eur. Matka je s maloletou A. na materskej dovolenke, na ktorú jej vznikol nárok od 8.3.2020 a bude trvať do 31.10.2020. Denná výška materského je 24,97 eura (mesačne 749,1, resp. 774,07 eura). Od 1.11.2020 bude matka poberať rodičovský príspevok vo výške 370 eur mesačne. Okrem materského matka poberá aj prídavky na tri deti mesačne vo výške 74,85 eura spolu. Mesačné výdavky matky na maloletú A. sú 30 eur na plienky, 25 eur sunar, 10 eur vody a čaje, 10 eur hygienické potreby, 50 eur oblečenie, 20 eur na fľaše a cumle, 15 eur výživy a kaše. Od mája 2020 matka uhradila za potreby pre maloletú 586 eur (autosedačka, oblečenie, dudle, výživy, mlieko, lieky). Matka má zverené vo svojej starostlivosti aj dve maloleté deti, ktoré pochádzajú z jej vzťahu s K. I., nar. XX.X.XXXX. Vyživovacia povinnosť na uvedené deti bola určená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/266/2012-38 zo dňa 28.2.2013 vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa. Otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody, matka preto poberá náhradné výživné. Dospelá dcéra L. I. už nežije s matkou v spoločnej domácnosti. Maloletý V. navštevuje 2. ročník A. gastronómie a cestovného ruchu v G. na L. XX, maloletý Y. navštevuje 4. ročník základnej školy. Matka má s týmito dvomi deťmi bežné výdavky primerané ich veku. Zvýšené má s maloletým Y. spojené s hraním futbalu. Mesačný poplatok v klube činí 30 eur, počas sezóny vznikajú aj výdavky spojené s vozením syna na zápasy, čo je tiež cca. 30 eur. 12. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve, na rekonštrukciu predmetného domu, ktorý získal po starých rodičoch si bral v roku 2018 úver vo výške 14.000 eur. Mesačné splátky tohto úveru sú 222,52 eura. Ďalšie náklady sú poplatky za plyn mesačne 60 eur a za elektrickú energiu mesačne 35 eur. Otec dochádza do práce, kvôli zlým spojom, vlastným motorovým vozidlom, cestovné vychádza cca. 55 eur mesačne. Motorové vozidlo otec kupoval minulý rok jazdené za 6.000 eur. Do 30.9.2019 bol otec zamestnaný v spoločnosti Arriva Nitra a.s., kde dosahoval v posledných mesiacoch čistý príjem maximálne 541 eur. Následne bol otec vedený ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti od 1.10.2019 do 8.3.2020 vo výške 581,30 eura resp. 562,50 eura mesačne (podľa počtu dní v mesiaci). Od 9.3.2020 je otec zamestnaný v spoločnosti AGRO TAMI a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem za 6 mesiacov 746,03 eura. Otec sa stretáva s maloletou A. na základe rodičovskej dohody a to v rozsahu 50 minút až jedna hodina s tým, že väčšinu času trávi tak, že dieťa kočíkuje. Tiež môže tráviť určitý čas aj v domácnosti matky spolu s maloletou, kedy mu matka umožnila dieťa nakŕmiť, prebaliť, obliecť. Podľa vyjadrenia matky otec tieto rodičovské zručnosti ešte nemá osvojené, podľa vyjadrenia právneho zástupcu otca sa otec dokáže o dieťa plnohodnotne postarať.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhy rodičov na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu boli podané dôvodne, pretože rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú ani v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a preto súd zveril maloletú, tak ako zhodne navrhli všetci účastníci konania, do jej osobnej starostlivosti.
29. Súd zároveň zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky rozhodoval aj o výške výživného zo strany otca. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z veku a odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že príjem matky dieťaťa je v súčasnej dobe obmedzený iba na štátne sociálne dávky vo forme materského a od 1.11.2020 iba vo forme rodičovského príspevku vo výške 370 eur a prídavkov na tri maloleté deti spolu vo výške 74,85 eura. Matka má okrem maloletej A. ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k synovi V., ktorý nadobudol v deň vyhlásenia tohto rozhodnutia plnoletosť a k synovi Y., ktorý navštevuje prvý stupeň základnej školy. Otec má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej A.. Základné výdavky matky na maloletú činia spolu cca. 160 eur, v uvedenom nie je zarátané napr. zakúpenie kočíka, autosedačky a ďalších potrieb pre dieťa. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal jednak z možností a schopností oboch rodičov, ale aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
30. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa z časti podieľajú na úhrade potrieb detí.
31. Podľa zaužívanej súdnej praxe v Slovenskej republike platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 až 30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoP/15/2016). V prípade vyživovacej povinnosti otca by sa tak suma, ktorou by tento mal prispievať na výživu maloletej A., pohybovala v rozpätí od 149,20 eura po 223,80 eura.
32. V uvedenom prípade má súd za to, že vzhľadom k veku maloletého dieťaťa je výživné určené na spodnej hranici uvedenej sadzby primerané a to s poukazom na príjem matky, ktorý táto aktuálne dosahuje. Za obdobie poberania materského súd určil výšku vyživovacej povinnosti 130 eur. Z uvedenej sumy pri zohľadnení jej ďalších vyživovacích povinností a prídavkov na dieťa, ktoré matka poberá, táto suma postačuje na zabezpečovanie všetkých potrieb maloletej A.. Od obdobia, kedy bude matka odkázaná iba na poberanie rodičovského príspevku (november 2020) vo výške 370 eur, je potrebné zvýšiť uvedenú sumu na 150 eur mesačne. Iba takýmto spôsobom budú aj naďalej zabezpečované nielen základné životné potreby maloletej A., ale aj ostatné odôvodnené výdavky, ktoré budú slúžiť na jej zdravý fyzický a psychický vývoj. Otcovi po uhradení stanoveného výživného zostane dostatočne vysoká suma na to, aby si mohol zabezpečiť svoje potreby bez toho, aby sa zásadným spôsobom zmenila jeho doterajšia životná úroveň, aj keď k zmene životnej úrovne otca príde z dôvodu zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa.
33. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca súd stanovil od podania návrhu matkou (23.4.2020). Otcovi, ktorý za uvedené obdobie prispel na výživu dieťaťa spolu sumou 630 eur (od apríla 2020 - máj 220 eur, jún, júl, august spolu 210 eur, september, október spolu 200 eur), tak vzniklo zročné výživné vo výške 184,72 eura (130 eur x 6 mesiacov a 8 dní = 814,72 eura - 630 eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur s prihliadnutím k jeho príjmom, výdavkom, výške zameškaného výživného a veku maloletého dieťaťa (§ 232 ods. 4 CSP).
34. Súd sa na žiadosť rodičov, ktorí sa nevedeli na úprave styku otca s maloletou A. dohodnúť, zaoberal aj jeho úpravou. Styk toho rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je vo všeobecnosti jedným z mála prostriedkov, ktorým sa tento rodič má možnosť podieľať na výchove
a rozvoji osobnosti svojho maloletého dieťaťa, a ktorý slúži k rozvíjaniu a upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Pri zohľadnení veku maloletej A. a obdobia, počas ktorého žili jej rodičia v spoločnej domácnosti a spôsobe zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa (otec sa nikdy o dieťa dlhšie ako jednu hodinu počas kočíkovania nestaral sám), súd rozhodol o optimálnom kontakte otca s maloletou a to v rozsahu dvoch hodín každý týždeň v stredu a dvoch hodín každý druhý týždeň v sobotu a v nedeľu. Tieto kontakty budú zatiaľ prebiehať za prítomnosti matky maloletej, aby otec práve od nej získal potrebné rodičovské zručnosti, ale aj poznatky o dennom režime dieťaťa, o jeho povahe, aby tak mohol po uplynutí potrebného času tráviť s maloletou v budúcnosti stretnutia aj bez prítomnosti jej matky. Aktuálne je ale potrebná, vzhľadom na citové naviazanie dieťaťa v tak nízkom veku na svoju matku, s ktorou je od narodenia v neustálo úzkom kontakte, jej prítomnosť pri styku otca s maloletou, aby táto mohla v prípade potreby do styku otca s maloletou zasiahnuť (napr. ak otec nebude vedieť plačúce dieťa utíšiť, prebaliť a podobne). Nastavený rozsah styku je plne v súlade so záujmami maloletej A..
35. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.