Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/187/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: FOSUMI, s.r.o., so sídlom Mamateyova 22, 851 04 Bratislava, IČO: 35963867, zastúpený: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske Námestie 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100963713/2020 zo dňa 01.06.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 31.07.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100963713/2020 zo dňa 01.06.2020 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100447408/2020/9106405/PatL zo dňa 17.02.2020 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa ust. a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) vyrubil za zdaňovacie obdobie december 2016 rozdiel dane v sume XX XXX eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eura a vyrubil daň v sume XX XXX,XX eura. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca podal s odôvodnením, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty, keďže podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Žalobca zastával názor, že je dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade jeho úspechu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by tak žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. Uviedol, že nie je povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 25.09.2020, v rámci ktorého uviedol, že súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a jeho tvrdenie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na to, že eventuálne by mohol byť v súdnom konaní úspešný,

a potom by musel žalovať štát o náhradu škody a ušlý zisk, žalovaný uviedol, že takéto dôvody sú pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe irelevantné. Podľa žalovaného právnu ochranu môže požívať len poctivé podnikanie a skutočne zrealizované zdaniteľné obchody v rámci riadne fungujúcich obchodných vzťahov, čo sa v posudzovaných prípadoch vykonanou kontrolou nepotvrdilo. Žalovaný mal za to, že zistenia daňových orgánov poskytujú ucelenú sieť jednoznačných dôkazov vierohodne preukazujúcich, že k reálnym dodávkam tovaru deklarovaného na dodávateľských faktúrach č. OF16001 a č. OF16002 vystavených spoločnosťou ZAMBEZI s.r.o. nedošlo a išlo o fiktívne plnenia deklarované za účelom získania neoprávneného odpočtu DPH zo štátneho rozpočtu SR žalobcom. Takýmto konaním žalobcu utrpel ujmu štát a nie žalobca. Na záver uviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XX XXX,XX eura v rozpore s ust. § 49 až § 51 zákona o DPH a tým si optimalizoval daň z pridanej hodnoty na výstupe v neprospech Slovenskej republiky, t. j. konal v rozpore s verejným záujmom Slovenskej republiky. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s jeho priznaním a navrhuje, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej zamietol.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené , pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a vyjadrením žalovaného k žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žaloby odôvodnil len všeobecne, skutočnosťami uvedenými v odseku 2. tohto uznesenia, pričom tieto hodnoverne žiadnym spôsobom neosvedčil. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov žalobcu, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Podľa názoru súdu, žalobca v návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na jeho strane a že ním uvedené konkrétne následky skutočne aj hrozia a mali by skutočne dopad na jeho podnikanie. Ďalej taktiež žalobca neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikaním, prevádzkové náklady, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku, stav na účte a pod.), ktorá by preukazovala jeho ekonomickú situáciu.

12. Žalobca do dňa rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepredložil správnemu súdu žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých by skutočne vyplývala existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

13. Nakoľko žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy na splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe definovaných v ust. a rovnako nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).