Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10P-61-2020.pdf
PDF · 104.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. L. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., z rodičov: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. K. XX, v konaní zastúpená JUDr. Ritou Tóth, advokátkou so sídlom Levice, Kpt. Jaroša 4 a Š. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. O. XXX, na návrh matky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Mal. L., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 200,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 12.05.2020.
IV. Zaostalé výživné za obdobie od 12.05.2020 do 20.10.2020 vo výške 872,55 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 90-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V. Upravuje sa styk otca s mal. L. tak, že je o p r á v n e n ý byť s maloletým každý párny týždeň v roku v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že rodičia sú oprávnení a povinní mal. dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať v bydlisku matky. Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 12.05.2020 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu poukazujúc na to, že s otcom dieťaťa spolu nežijú, otec neprispieva dobrovoľne na výživu syna. V písomnom návrhu žiadala mal. dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 450,- eur mesačne. V konečnom návrhu navrhla výživné vo výške 300,- eur mesačne. Poukázala na to, že otec sa nesnaží o to, aby zabezpečil potreby dieťaťa. Mal riadny príjem a v priebehu konania mal príjem aj z predaja bytu. Má za to, že otec sa vzdal majetku a taktiež nepreukázal hľadanie si zamestnania. Navrhla, aby obaja rodičia boli oprávnení dieťa zastupovať. Poukázala na to, že vzťahy medzi rodičmi nie sú dobré, komunikácia zlyháva. Otec začal vyvíjať snahu o styk so synom, až po podaní návrhu. Ona mu v styku nebráni, ale nemá vlastné bývanie a jej rodičia si neprajú, aby otec chodil do ich domácnosti. Keď otec prišiel synovi gratulovať, pripravila im stôl a stoličky pre dom. Otca dieťaťa nechce ani vidieť. Keď sa stretnú, vždy medzi nimi dôjde k hádke. Myslí si, že sa otec správa ako malé dieťa, synovi vyplazuje jazyk, pľuje na neho. Styk navrhla upraviť každý párny víkend v sobotu od 16:00
hod. do 19:00 hod. v jej prítomnosti. Poukázala na režim dieťaťa, ktoré chodí spávať okolo 13:00 - 14:00 hod., spí dve - tri hodiny a večer chodí spávať okolo 22:00 hod.
2. Otec súhlasil so zverením syna do starostlivosti matky. Výživné navrhol určiť vo výške 50,- eur mesačne, nakoľko je bez príjmu, má dlhy, nespláca úver a hrozí mu bankrot. Ak sa zamestná, bude mu platiť vyššiu sumu. Potvrdil, že mal dobrý príjem, nakoľko pracoval v Nemecku. Živnosť odovzdal, nakoľko prišla korona a jeho otec ochorel, pričom je potrebné s ním chodiť k doktorom. Je pravdou, že predal byt. Časť peňazí použil na zaplatenie dlhov, časť dal rodičom, keďže chce dať do poriadku dom a kúpil si za 2 600,- eur auto. Síce bol vlastníkom domu, ale previedol ho späť na otca pre istotu, nakoľko má dlhy a nechcel o dom prísť. Matka si myslí, že bude platiť na syna 700,- eur a vidieť ho bude raz za mesiac. Navrhol styk upraviť každý víkend od soboty do nedele bez prítomnosti matky. Jeho rodičia skoro rok vnuka nevideli, s matkou dieťaťa nemajú dobré vzťahy. Poukázal na to, že dieťa potrebuje aj otca. Syn ho pozná. Mal snahu s dieťaťom sa stretnúť aj pred začatím konania, čo mu matka neumožnila, resp. neodpisovala na sms-ky. Vyriešil to tak, že za synom prišiel neohlásene. Keďže jej dal do ruky peniaze, tak mu styk umožnila. Za dieťaťom by chodil na aute, ktoré si zakúpil. Ak za synom príde, matka dieťaťu von nedá žiadne hračky. Poprel, že by sa k dieťaťu nevhodne správal. Keď za synom prišiel na jeho narodeniny, čo matka vedela dopredu, priniesol mu tortu. Matka postavila stolík s dvoma stoličkami pred bránku na ulicu. Naposledy odišiel zo stretnutia skôr, nakoľko bolo sychravo. Mal záujem sa so synom pohrať vnútri, kresliť si a pod., ale toto mu nebolo umožnené. Sám nie je konfliktný typ, ale pri stretnutí mu matka stále niečo vyčíta z minulosti. Syn by nemal byť vystavovaný hádkam medzi nimi.
3. Kolízny opatrovník s poukazom na šetrenie pomerov a vykonané dokazovanie navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu. Styk otca s dieťaťom navrhol upraviť každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. prípadne do 18:00 hod., bez prítomnosti matky. Poukázal na to, že rodičia maloletého sú v konflikte a nie je vhodné, aby toho bolo účastné mal. dieťa.
4. Po vyhlásení, odôvodnení rozhodnutia a poučení o možnosti podať opravný prostriedok sa zhodne všetci účastníci konania vzdali práva na podanie odvolania proti výrokom I., II. rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s § 221 a) Civilného sporového poriadku upustil od odôvodnenia týchto výrokov.
5. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Mal. dieťa sa narodilo z mimomanželského pomeru. Rodičia dieťaťa prerušili spolužitie v januári tohto roka, pričom mal. dieťa zostalo v osobnej starostlivosti matky. Od tohto obdobia bol otec za synom v marci a v júli raz, v období august - október šesťkrát. Matka mu styk s dieťaťom umožnila len za jej prítomnosti pred domom, resp. v obci, v ktorej býva. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že ich vzťahy sú napäté, dochádza pri ich stretnutí k hádkam. 5.1 Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 370,- eur a rodinných prídavkov 24,95 eur mesačne. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Býva v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, ktorá je poberateľkou dôchodku vo výške 401,10 eur mesačne. Na náklady s bývaním a domácnosťou jej mesačne prispieva sumou 100,- eur. Matka je nemajetná, neuhrádza žiadne pôžičky, poistenia. 5.2 Otec dieťaťa bol živnostníkom. Za r. 2019 dosiahol príjem 7 818,75 eur, výdavky 4 691,25 eur, základ dane 3 127,50 eur, ktoré skutočnosti vyplývajú z daňového priznania. Podľa predloženého potvrdenia za 1,2 / 2020 mu bola vyplatená suma 1 701,70 eur (čl. 165-166). Dňa 27.05.2020 otec zrušil živnosť v celom rozsahu a od 30.06.2020 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica. Nepoberá podporu v nezamestnanosti (nevznikol mu nárok pre dlh voči sociálnej poisťovni), ani dávky v hmotnej núdzi. Podľa jeho tvrdenia si prácu hľadá a cestou úradu práce mu ponúkli zamestnanie, avšak ho nepriali, o ktorých skutočnostiach dôkazy nepredložil. Otec v priebehu konania predal byt, ktorého bol výlučným vlastníkom za sumu 35 000,- eur a previedol dom späť na svojho otca. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Jeho otec je poberateľom dôchodku. Doklady o výške mesačných nákladov na bývanie nepredložil. Mal by splácať splátky úveru 245,- eur mesačne, ktoré neuhrádza. Je vlastníkom štyroch motorových vozidiel, pričom posledné nadobudol v priebehu konania, podľa jeho vyjadrenia za kúpnu cenu 2 600,- eur. Ohľadne tohto vozidla platí zákonné poistenie 140,64 eur ročne. Predložil doklady, z ktorých vyplýva, že má dlh voči VÚB, a.s. vo výške 17 334,01 eur a voči BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vo výške 2 524,70 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
5.3 Mal. L. sa nachádza v celodennej starostlivosti matky, nemá osobitné záujmy, je zdravý. Podľa udania matky mesačne vynaloží na umelé mlieko okolo 50,- eur, takú istú sumu na plienky a okolo 70 ,- eur na výživy a kaše. 5.4 Zo správy o šetrení rodinných pomerov na strane otca (čl.38) vyplýva, že s rodičmi býva v starom rodinnom dome, ktorý nie je dlhodobo dokončený, chýba mu fasáda a vrchné poschodie nie je obývateľné. Obývateľné sú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa a sociálne zariadenie. V domácnosti je zavedená elektrina, voda je obecná. Hygiena je na priemernej úrovni. 5.5 Z dôvodu, že sa rodičia mal. dieťaťa vzájomne obviňovali z užívania návykových látok, na žiadosť súdu predložili výsledky testov, obaja s negatívnym výsledkom. 6. Podľa § 26 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 26 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 7. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 8. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.
14. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoju záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.
15. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
16. S poukazom na vykonané dokazovanie súd určil zo strany otca výživné pre mal. dieťa vo výške 200,- eur mesačne, ktoré výživné považoval za primerané možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov ako i odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Matka je s mal. dieťaťom na rodičovskej dovolenke, z ktorého dôvodu objektívne nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť, avšak výkonom celodennej osobnej starostlivosti o maloletého vyživovaciu povinnosť otca vyvažuje. I napriek tomu, že otec dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaný, bez príjmu, súd pri určení výšky výživného vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, t.j. z toho, aký príjem mohol naďalej dosahovať, keď podľa názoru súdu otec i naďalej mohol vykonávať činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nakoľko predmetom jeho
živnosti bola viacero činností. Súd tiež prihliadol na to, že otec sa vzdal svojho majetku, keď predal byt vo svojom výlučnom vlastníctve, pričom časť finančných prostriedkov použil na kúpu motorového vozidla, ktorá investícia podľa názoru súdu nebola nevyhnutná. Otec síce tvrdil, že časť financií získaných predajom bytu použil na čiastočnú úhradu dlhov, ktorú skutočnosť nepreukázal. Podľa názoru súdu otec v prvom rade mal. uhradiť svoje dlhy voči sociálnej poisťovni, aby mu vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti. Taktiež otec dom, ktorý bol v jeho vlastníctve previedol späť na svojho otca tvrdil, že jeho otec žiadal vrátenie daru, nakoľko sa o neho nemôže postarať, čo je však v rozpore s vyjadrením otca mal. dieťaťa, ktorý tvrdí, že živnosť odovzdal i z dôvodu, že musí svojho
otca, ktorý je onkologický pacient doprevádzať na vyšetrenia k lekárovi. V konečnom dôsledku otec dieťaťa priznal, že sa majetku zbavil z dôvodu svojich dlhov. Konanie otca súd vyhodnotil ako vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu ako i vzdanie sa majetkového prospechu. Pokiaľ by otec s financiami z predaja bytu nakladal hospodárne, bol by schopný prispievať na výživu svojho dieťaťa bez ohrozenia schopnosti zabezpečovať si svoje osobné nevyhnutné potreby. Otec nijakým spôsobom nepreukázal aktívne hľadanie si zamestnania. V tomto smere súd poukazuje na to, že výživné pre mal. dieťa má prednosť pre všetkými výdavkami rodičov. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, ktoré matka pre dieťa poberá je podľa názoru súdu, plne spôsobil pokryť všetky odôvodnené potreby mal. L. a zodpovedá i zásade zakotvenej v Zákone o rodine, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
17. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd určil zo strany otca výživné odo dňa začatia konania, t.j. od 12.05.2020. Od začatia konania do dňa rozhodnutia súdu otcovi na výživnom vznikla zaostalosť vo výške 872,55 eur (mal zaplatiť máj 200,- eur : 31 dní = 6,45 eur x 19 dní + 5 mesiacov x 200,- eur t.j. 1 122,55 eur), zaplatil celkovo 250,- eur (august 150,- eur, september 50,- eur, október 50,- eur), ktorú zaostalosť je povinný zaplatiť do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 19. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
20. Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa nie je v Dohovore definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. Princíp ochrany záujmov maloletého je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov, a teda východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácii jednotlivých ustanovení zákona o rodine.
21. Zákon o rodine a ani iný právny predpis nemá ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi rodičmi mal. detí, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí.
22. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk mal. dieťaťa s rodičom, je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Vďaka tomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“ pre každý konkrétny prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem mal. dieťaťa
a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k mal. dieťaťu. Stretávanie sa rodiča s dieťaťom je právom rodiča, a nie povinnosťou, ktorému korešponduje povinnosť druhého rodiča dieťa na styk riadne pripraviť.
23. Súd poukazuje na to, že napriek zvereniu mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, otec má zachované všetky rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu s výnimkou sústavnej osobnej starostlivosti o mal. dieťa. Naďalej je však v súlade s § 28 ods. 2 Zákona o rodine, pri ich výkone povinný chrániť záujem mal. dieťaťa. Priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na maloletého má otec práve v čase, počas ktorého je jeho styk s dieťaťom upravený. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého, je základným prvkom rodinného života. Je chránená čl. 8 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu, chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.
24. V prejednávanej veci sa rodičia mal. dieťaťa nevedeli dohodnúť o úprave styku otca s mal. dieťaťom ,z ktorého dôvodu, rozsah styku upravil súd vo výroku V. rozsudku.
25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec prechováva k mal. dieťaťu pozitívnu väzbu, mal. L. má k nemu vytvorený citový vzťah, otca neodmieta, ktorú skutočnosť matka nerozporovala. Otec má v živote svojho syna ako mužský prvok nezastupiteľnú úlohu, má právo podieľať sa na formovaní osobnosti mal. dieťaťa. I keď mal. L. nebol zverený do jeho osobnej starostlivosti, otec nie je pozbavený práv svoje dieťa vychovávať. Je výlučne na otcovi, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby mal na svoje dieťa výchovný vplyv. Úlohou matky, okrem iného (nakoľko bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti), je i vytvárať priaznivé podmienky na styk otca s mal. dieťaťom a vedenie maloletého k pozitívnemu vzťahu s otcom. Naopak úlohou otca je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom uplatňoval svoju rodičovskú rolu len pozitívnym smerom a nemaril výsledky výchovy maloletého matkou.
26. Pri úprave rozsahu styku otca s mal. dieťaťom súd prihliadol na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, denný režim, vzťah k obom rodičom, ako i vzťah rodičov navzájom, ako i vzdialenosť bydlísk rodičov. V danom prípade bolo preukázané, že otec má vytvorené podmienky k tomu, aby mal. L. v jeho domácnosti bol celý deň vrátane poobedňajšieho spánku a to bez prítomnosti matky. Z prednesov rodičov je zrejmé, že sú v konfliktnom vzťahu, pokiaľ sa stretnú, hádajú sa a to i v prítomnosti svojho syna, čo je proti záujmu mal. dieťaťa. V konečnom dôsledku príbuzní matky nesúhlasia s tým, aby otec navštevoval dieťa v ich domácnosti a taktiež rodičia otca majú s matkou dieťaťa konfliktný vzťah. Za daných okolností je namieste, aby mal. L. nebol vystavovaný konfliktným situáciám medzi rodičmi, nakoľko tieto majú na jeho zdravý psychický, fyzický vývin negatívny dopad. Súd styk otca s dieťaťom upravil zatiaľ bez prespatia v noci, majúc za to, že dieťa v domácnosti otca osamote nebolo dlhší čas a je teda vhodné, aby si na novú situáciu s poukazom na svoj vek privykalo postupne. Je nesporné, že je v záujme maloletého, aby si budoval vzťah i so starými rodičmi zo strany otca, ako i s jeho širším príbuzenstvom.
27. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Právo podať odvolanie nemajú účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali. Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ).