Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-29Cb-16-2018.pdf
PDF · 105.51 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-29Cb/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: EMS KOMPLET, s.r.o., so sídlom Mojmírova 12, 971 01 Prievidza, IČO: 36 301 132, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Bezákovou, so sídlom Bakalárska 6, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: APEK SK s.r.o., so sídlom Zadunajská cesta 12, 851 01 Bratislava, IČO: 45 459 339, zastúpenému advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, o zaplatenie 11.173,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.948,97 eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.170,84 eur od 21. marca 2014 do zaplatenia,
- vo výške 8% ročne zo sumy 7.778,13 eur od 24. decembra 2016 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 11.173,84 eur s príslušenstvom.
2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že na základe zmluvy o dielo z 18. júna 2013 zrealizoval pre žalovaného stavebné práce na stavbe „Obytná budova Nitra - Potravinárska ul. Časť II.“ V zmluvných podmienkach sa strany dohodli, že žalovaný je oprávnený uplatniť zádržné a zadržať sumu vo výške 5 % z ceny subdodávky ako zábezpeku na úhradu nákladov účelne vynaložených na odstránenie záručných vád subdodávky, pričom sa dohodli, že 50 % z výšky zádržného žalovaný uhradí žalobcovi do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Následne žalobca uviedol, že žalovaný si u neho objednal práce na stavbe „Prístavba Lidl Želiezovce“, ktoré žalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. 2016137, 2.1. K žalobe žalobca pripojil faktúry č. 2016137, 2016093, 2016105, výzvu na úhradu z 19. októbra 2017, zoznam vydaných faktúr, cenovú ponuku pre predajňu potravín LIDL, zmluvu o dielo z 18. júna 2013 a kolaudačné rozhodnutie Mesta Nitra z 18. februára 2014.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 21. decembra 2017, sp. zn. 6Up/491/2017 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
3.1. Žalovaný uviedol, že nikdy od žalobcu neprijal plnenia uplatňované faktúrou č. 2016137, keďže si u žalobcu neobjednal deklarované práce „Prístavba Lidl Želiezovce“. K nároku na vydanie zádržného žalovaný uviedol, že si voči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku v celej výške nároku žalobcu uplatnenej titulom zádržného, a to z dôvodu vadného plnenia poskytnutého žalobcom, ktoré bolo u žalovaného následne uplatnené stavebníkom, spoločnosťou PROXENTA Private Equity, s. r. o.
4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný si práce na stavbe „Prístavba Lidl Želiezovce“ objednal telefonicky, na základe tejto objednávky žalobca vypracoval cenovú ponuku, ktorú ešte žalovaný upravil a e-mailom zaslal žalobcovi na potvrdenie objednávky prác. Žalobca zrealizované práce fakturoval žalovanému faktúrami č. 2016093, 2016105 a 2016137, pričom cenový rozdiel medzi cenovou ponukou a fakturovanými sumami vo výške 224,87 eur predstavuje práce naviac požadované žalovaným.
5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na termín dňa 26. marca 2024 o 9:30 hod., na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu.
6. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 6.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola 18. júna 2013 uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej sa žalobca (ako subdodávateľ) zaviazal vykonať pre žalovaného na projekte Obytná skupina Nitra - Potravinárska ul. II. časť stavebnomontážne práce vrátane stavebnej a technickej súčinnosti pri výstavbe a kompletizácii stavebných objektov SO 24 - Bytový dom č. L SO 24, časť vykurovanie a ZTI - holobyty, SO 23 - bytový dom č. K SO 23, časť vykurovanie a ZTI - holobyty, SO 22 - Bytový dom č. J SO 22, časť vykurovanie a ZTI - holobyty a SO 21 - Bytový dom č. H SO 21, časť vykurovanie a ZTI - holobyty s dohodnutou cenou diela 224.041,64 eur, s tým, že stavebné objekty realizované žalobcom boli skolaudované kolaudačným rozhodnutím Mesta Nitra z 18. februára 2014, č. SP 24847/2013-005- Ing.Km a žalobca podľa predloženého zoznamu vydaných faktúr evidoval nezaplatenú časť ceny diela v sumu 6.341,68 eur. 6.2. Na základe žalovaným akceptovanej cenovej ponuky na sumu 28.386,72 eur realizoval žalobca stavebné práce na objekte Potraviny LIDL - Želiezovce a za vykonanie prác vystavil žalobca na žalovaného faktúry č. 2016093 na sumu 5.583,59 eur, č. 2016105 na sumu 15.025,-- eur a č. 2016137 na sumu 8.003,-- eur.
6.3. Žalobca predžalobnou výzvou z 19. októbra 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 11.13,84 eur pozostávajúcej z neuhradenej faktúry č. 2016137 v sume 8.003,-- eur a zádržného v sume 3.170,84 eur, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote do 20. marca 2014.
7. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 7.1. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 7.2. Podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. 7.3. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky (ods. 2). 7.4. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností (ods. 3). 7.5. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426 (ods. 4). 7.6. Podľa ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c/ bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. 7.7. Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2 (ods. 3).
8. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 3.170,84 eur predstavujúcej časť ceny diela zo zmluvy o dielo z 18. júna 2013 súd uvádza, že žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany obmedzil výlučne na argumentáciu, že režim výplaty zádržného z listín predložených žalobcom nevyplýva. 8.1. Takúto procesnú obranu žalovaného nepovažuje súd za účinnú. Žalovaný netvrdil, žeby dohoda o zádržnom medzi stranami neexistovala, prípadne, žeby existovali iné - než žalobcom tvrdené - podmienky o výplate zádržného. Navyše súd dáva do pozornosti, že žalobca k žalobe pripojil zoznam vydaných faktúr v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo, z ktorého vyplýva, že žalovaný neuhradil časť ceny diela v sume 6.341,68 eur, pričom žalovaný ani len netvrdil, že by celú cenu diela žalobcovi uhradil. 8.2. Z tohto dôvodu je nepochybné, že žalobou uplatnený nárok v nižšej sume (v sume 3.170,84 eur), ak žalovaný doposiaľ neuhradil žalovanému časť ceny diela 6.341,68 eur, je opodstatnený, osobitne v situácii, keď stavebné objekty SO21, SO22, SO23 a SO24, ktoré žalobca realizoval pre žalovaného, boli skolaudované kolaudačným rozhodnutím Mesta Nitra z 18. februára 2014, č. SP 24847/2013-005- Ing.Km. 8.3. Podľa názoru súdu vychádzajúc z procesnej obrany žalovaného, nárok žalobcu na zaplatenie časti ceny diela v sume 3.170,84 eur (označovanej žalobcom ako zádržné) nespochybnil žalovaný čo do dôvodu a výšky.
9. Ak žalovaný postavil svoju procesnú obranu v spore na uplatnení kompenzačnej námietky z dôvodu vadného plnenia poskytnutého žalobcom s poukazom na znenie ustanovenie § 147 ods. 2 C. s. p., súd poukazuje na to, že aj s odkazom na doktrinálne závery (k tomu viď aj SEDLAČKO, F., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 550 - 551) uplatnenie kompenzačnej námietky žalovaným voči nároku žalobcu znamená, že žalovaný v skutočnosti nárok žalobcu nepopiera a uplatňuje si voči žalobcovi na započítanie svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má podľa svojho tvrdenia voči žalobcovi, a teda kompenzačná námietka nepredstavuje v skutočnosti nič iné ako započítací prejav žalovaného. Aj z tohto hľadiska je daná pohľadávka žalobcu nesporná. 9.1. Na základe uvedeného - ak si chcel žalovaný započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu kompenzačnou námietkou - bolo procesnou povinnosťou žalovaného preukázať existenciu pohľadávky žalovaného, ktorú mal voči žalobcovi. Žalovaný však v konaní nešpecifikoval výšku započítateľnej pohľadávky, ktorú mal mať voči žalobcovi, čo už samo osebe vylučuje dôvodnosť tejto procesnej obrany žalovaného a ním uplatnenej hmotnoprávnej námietky. 9.2. Žalovaný rovnako tak v konaní nepreukázal existenciu nároku z vadného dodania diela voči žalobcovi a ani to, že by si voči žalobcovi riadne a včas uplatnil nároky z vád diela. Tu súd odkazuje na znenie ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, alebo bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, alebo bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti. S prihliadnutím na znenie predmetného zákonného ustanovenia nie je možné žalovanému priznať právo z vád diela, ak ich žalobcovi nenotifikoval riadne a včas a s prihliadnutím na všeobecnú (priam až čisto formálnu) procesnú obranu žalovaného sa nemohol ani žalobca účinne brániť voči ničím nepodloženým a všeobecným tvrdeniam žalovaného. 9.3. Súd pritom zdôrazňuje, že v okolnostiach rozhodovaného sporu je nepodstatné, že si tretí subjekt uplatnil voči žalovanému nárok z vadného dodania diela, a to aj vtedy, ak toto dielo pre žalovaného zrealizoval v rámci subdodávky žalobca, ak si žalovaný nesplnil voči žalobcovi ako svojmu zmluvnému partnerovi povinnosť riadne a včas notifikovať vady diela spolu s označením konkrétneho nároku, ktorý žalovanému z vadného dodania diela patrí. Z tohto dôvodu je nepodstatné, že voči žalovanému si nároky z vadného dodania diela uplatnila spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o., ak súčasne tieto vady neoznámil žalovaný žalobcovi riadne a včas, pričom z obsahu odporu žalovaného je zjavné, že tieto vady žalovaný žalobcovi nenotifikoval. 9.4. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie časti ceny diela zo zmluvy o dielo z 18 júna 2013 v celkovej výške 3.170,84 eur nezanikla na základe kompenzačnej námietky žalovaného a v tejto časti je žalobou uplatnený nárok dôvodný.
10. K druhému čiastkovému nároku v sume 8.003,-- eur súd poukazuje na to, že žalovaný v odpore namietal existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami. Súd uvádza, že existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej boli stavebné práce na prístavbe Lidl Želiezovce, mal preukázanú z repliky žalobcu, z ktorej vyplýva, že žalovaný akceptoval cenovú ponuku žalobcu (dokonca
ju upravoval), z ktorej vyplýva, že celková cena diela bola dohodnutá vo výške 28.386,72 eur. Žalovaný následne predmetnú skutočnosť v spore účinne nerozporoval, keďže napriek výzve súdu dupliku - v ktorej by skutkové tvrdenia žalobcu rozporoval - nezaslal, v dôsledku čoho vyhodnotil súd skutkové tvrdenie žalobcu o existencii zmluvného vzťahu medzi stranami s dohodnutou cenou diela 28.386,72 eur ako nesporné podľa ustanovenia § 151 ods. 1 C. s. p., a procesnú obranu žalovaného v odpore ako neúčinnú s odkazom na znenie odseku 2 ustanovenia § 151 C. s. p. 10.1. Zároveň súd poukazuje na to, že základe ústnej zmluvy o dielo (preukázanej žalovaným akceptovanou cenovou ponukou) žalobca vystavil žalovanému celkom tri faktúry, dňa 8. septembra 2016 faktúru č. 2016093 na sumu 5.583,59 eur, dňa 20. októbra 2016 faktúru č. 2016105 na sumu 15.025,-- eur a dňa 16. decembra 2016 faktúru č. 2016137 na sumu 8.003,-- eur. Prvé dve faktúry žalovaný žalobcovi uhradil, čo žalovaný nerozporoval, a preto nemôže obstáť jeho tvrdenie o nepreukázaní zmluvného vzťahu medzi stranami. 10.2. Pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby, súd poukazuje na to, že s poukazom na dojednanú cenu diela 28.386,72 eur a prvé dve faktúry 5.583,59 eur a 15.025,-- eur bol žalobca oprávnený fakturovať sumu 7.778,13 eur (28.386,72 eur - 5.583,59 eur - 15.025,-- eur), ktorá zodpovedá žalovaným akceptovanej cenovej ponuke a predchádzajúcim zrealizovaným úhradám. V časti o zaplatenie 7.778,13 eur v rámci druhého čiastkového nároku považuje súd žalobu žalobcu ako dôvodnú. 10.3. V časti o zaplatenie sumy 224,87 eur považuje súd žalobu žalobcu za nedôvodnú, keďže žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal tento svoj nárok, keďže v tejto časti žalobou uplatnený nárok prevyšuje žalovaným akceptovanú cenu diela v zmysle cenovej ponuky. Žalobca tvrdil, že v tejto časti sa má jednať o práce naviac, ktoré však žalobca nepreukázal, čoho si bola vedomá aj právna zástupkyňa žalobcu, ktorá na uskutočnenom pojednávaní uviedla, že v tejto časti už aj vzhľadom na odstup času nie je možné uplatnený nárok preukázať.
11. S odkazom na vyššie vyslovené závery súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako dôvodnú celkom v časti o zaplatenie 10.948,97 eur (3.170,84 + 7.778,13 eur) a ako nedôvodnú v časti o zaplatenie 224,87 eur.
12. Žalobca má zároveň nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa predpisov obchodného práva (s poukazom na znenie ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) pri aplikácii ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.170,84 eur k prvému dňu omeškania (k 21. marcu 2014), resp. v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. vo výške 8 % ročne zo sumy 7.778,13 eur k prvému dňu omeškania (k 24. decembru 2016). 12.1. Rovnako tak má žalobca nárok aj na uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.
13. V súvislosti so žalovaným navrhnutými výsluchmi konateľov žalovaného, ktoré žalovaný navrhol na pojednávaní uskutočnenom dňa 26. marca 2024, tieto súd nevykonal s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p., keďže tieto dôkazné návrhy boli zo strany žalovaného uplatnené oneskorene, a preto na ne dopadá sudcovská koncentrácia konania. 13.1. Súd poukazuje na to, že o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými bol žalovaný poučený uznesením (bývalého) Okresného súdu Bratislava V z 21. marca 2018, č. k. 29Cb/16/2018-81. Napriek tomuto poučeniu bol žalovaný nečinný, dupliku k replike žalobcu vôbec nezaslal, a dôkazné návrhy vzniesol oneskorene až na nariadenom pojednávaní, čo považuje súd za neprípustné.
14. Pre možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania súd odkazuje na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplývajú nasledovné závery: 14.1. Podľa čl. 8 Základných princípov C. s. p. sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov C. s. p. vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov C. s. p.). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.
1 C. s. p.). Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní) [k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018]. 14.2. Zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 2 C.s.p. limity pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania uvádza slovom „najmä“, a teda výkladom a contrario je potrebné mať za to, aplikácia sudcovskej koncentrácie je na mieste nielen vtedy, ak by uplatnenie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany vyžadovalo odročenie pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ale je na mieste vždy vtedy, ak v konkrétnych okolnostiach danej veci strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ustanovenie § 153 ods. 2 C.s.p. preto vo všeobecnosti nie je možné vykladať tak, že ak ide o dôkaz listinou, a teda ide o dôkaz, ktorý stačí vykonať len jeho prečítaním alebo oznámením jeho obsahu na pojednávaní (§ 204 C.s.p.), postačí ak ho strana označí alebo predloží na pojednávaní, resp. pred pojednávaním v lehote na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 C.s.p.). Takýmto výkladom by totiž bol popretý základný zmysel a účel sudcovskej koncentrácie, ktorým v prípade prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, je práve eliminovať uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany až na pojednávaní alebo v čase po nariadení pojednávania alebo krátko pred uskutočnením pojednávania (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2023, sp. zn. 43Cob/67/2023). 14.3. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2023, sp. zn. 3Cob/86/2023). V predmetnom rozhodnutí pritom Krajský súd v Bratislave (t. j. odvolací súd vo vzťahu k vo veci rozhodujúcemu súdu) výslovne skonštatoval, že súd nemal (nesmel) prihliadať na listinné dôkazy predložené stranou sporu až na pojednávaní s odkazom na sudcovskú koncentráciu konania upravenú v ustanovení § 153 C.s.p. 14.4. Z vyššie označených rozhodnutí vyplýva, že strany sporu sú povinné postupovať v konaní podľa pokynov súdu a ak im súd určí záväznú lehotu na predloženie (alebo aspoň označenie) dôkazných návrhov, sú povinní tieto pokyny súdu rešpektovať a všetky dôkazné návrhy predložiť súdu v stanovenej lehote. Ak strany sporu tieto pokyny súdu nerešpektujú, vystavujú sa sami riziku, že na ich oneskorené dôkazné návrhy súd neprihliadne. Strany sporu sú povinné všetky dôkazné návrhy uplatniť už v písomnej časti konania tak, aby každá zo strán a aj súd na nariadenom pojednávaní vedeli, z akých dôkazných návrhov bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. V rozpore s požiadavkou hospodárnosti a rýchlosti konania sledovanou sudcovskou koncentráciou konania je, ak si strana nechá nejaké „tromfy“ v podobe dôkazných návrhov až na nariadené pojednávanie, osobitne vtedy, ak takýto dôkazný návrh slúži na odstránenie skôr vzniknutej spornosti vyvolanej protistranou. Jedinou podmienkou pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania je nerešpektovanie predchádzajúcej výzvy súdu, pričom sudcovská koncentrácia konania prichádza do úvahy aj vtedy, ak by nebolo nevyhnutné odročiť pojednávanie, podstatné je len to, že strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (k tomu viď vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/67/2023). Osobitne súd zvýrazňuje, že ak by súd chcel výsluchy konateľov strán sporu vykonať, musel by pojednávanie odročiť, čo by bolo neprípustné s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, osobitne s prihliadnutím na to, že sa jedná o reštančnú vec, ktorá začala už v roku 2017. 14.5. Vyššie vyslovené právne závery sú plne relevantné aj na dôkazné návrhy žalovaného prednesené na pojednávaní uskutočnenom dňa 26. marca 2024, z čoho vyplýva oprávnenosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania na tieto oneskorene uplatnené dôkazné návrhy.
15. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.948,97 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.170,84 eur od 21. marca 2014 do
zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7.778,13 eur od 21. marca 2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur (výrok I.). 15.1. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 224,87 eur súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).
16. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v konaní úspešný v časti 98 % predmetu sporu a žalovaný v časti 2 % predmetu sporu. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 96 % (98 % - 2 %) [výrok III.]. 16.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).