Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6To-97-2020.pdf
PDF · 114.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/97/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Ing. I. W., nar. XX. N. XXXX v U., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaniach prokurátora a obžalovaného čo do výroku o treste rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. februára 2020, č. k. 9T/24/2019-207, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. októbra 2020 v Trnave, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
Ing. I. W., nar. XX.XX.XXXX v U. trvale bytom B. XXX
o d s u d z u j e
podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 6. februára 2020, č. k. 9T/24/2019-207, bol Ing. I. W. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 2. júla 2018 v čase o 7.00 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky BMW 320d, evidenčného čísla NM587BO po ceste I/61 v smere na Trnavu a v úseku cesty 54,3 km narazil do stojaceho osobného motorového vozidla BMW 320dT, evidenčného čísla TT392GI, ktoré v tom čase viedol vodič Y. Y., ktorému spôsobil otras mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice s obmedzením obvyklého spôsobu života 3 týždne, následne vznikla reťazová havária osobných motorových vozidiel Fiat 500 evidenčného čísla PN850CV, ktoré viedla vodička Bc. Z. T., Škoda Fabia evidenčného čísla HC115BH, ktoré viedla vodička C. G., Hyundai i30 evidenčného čísla HC531BY, ktoré viedol U. N. a Škoda Fabia evidenčného čísla BA834LI, ktoré viedol Y. D., čím vodič Ing. I. W. porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1, písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, ktorého výkonu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 1 rok. Zároveň mu okresný súd podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a následne odpovedal kladne na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, o náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Následne okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
- správ a relácií na obžalovaného z ktorých zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo bol postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky z 8. mája 2016, 2. januára 2017, 20. marca 2017 a 20. júna 2018 pričom v dvoch prípadoch sa jednalo o nerešpektovanie maximálnej povolenej rýchlosti a v jednom prípade za nerešpektovanie dopravného značenia. Okresný súd argumentoval, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal z ust. § 34 odsek 1 Trestného zákona a prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Ďalej okresný súd uviedol, že za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody do 1 roka. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, keď zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. V konečnom dôsledku ta vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody do 8 mesiacov a v tejto sadzbe obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 mesiac, ktorý považoval vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný. Ďalej okresný súd v odôvodnení argumentoval tým, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a preto mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ktorú opäť považoval za primeranú závažnosti spáchaného trestného činu. Pri uloženej výmere trestu zohľadnil, že obžalovaný síce neskoro reagoval na vzniknutú dopravnú situáciu, konkrétne na kolónu pred ním brzdiacich motorových vozidiel, v dôsledku čoho prišlo nárazom do pred ním stojaceho motorového vozidla k prenosu kinetickej energie medzi jednotlivými stojacimi motorovými vozidlami a k ich následnému poškodeniu, avšak obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu, neviedol motorové vozidlo nepovolenou rýchlosťou a nebolo zistené ani iné porušenie dopravných predpisov obžalovaným. Keďže k spáchaniu trestného činu prišlo v súvislosti s vedením motorového vozidla obžalovaným, okresný súd mu uložil aj zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 1 rok, teda opätovne na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. K námietke obžalovaného, aby mu nebol uložený trest zákazu činnosti, nakoľko jeho uloženie bude mať negatívny dopad na výkon jeho pracovnej činnosti, okresný súd zdôraznil, že podľa § 31 ods. 2 Trestného zákona je trest ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin. Znamená to, že uloženie trestu musí obžalovaný pocítiť ako určitú ujmu, pričom práve trest zákazu činnosti pri trestných činoch spáchaných v súvislosti s neprávnym vedením vozidla má zásadný význam pre prevýchovu obžalovaného a dosiahnutie účelu trestu. Práve z tohto dôvodu okresný súd minimalizoval výšku trestu odňatia slobody a dĺžku skúšobnej doby. Je potrebné zdôrazniť, že u obžalovaného sa nejednalo o prvé porušenie pravidiel cestnej premávky, pričom priestupku na úseku cestnej premávky sa dopustil aj dňa 20. júna 2018, teda po spáchaní stíhaného skutku. Okresný súd doplnil, že obžalovaný má možnosť v prípade vykonania pomernej časti tohto trestu požiadať o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, kde súd zhodnotí, či pomerný výkon trestu odňatia slobody naplnil účel trestu.
Takto uložené tresty podľa názoru okresného súdu v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní voči nemu do zápisnice zahlásil odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný čo výroku o trest zákazu činnosti. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 3. júna 2020. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný z dôvodu, že okresný súd obžalovanému uložil neprimeranie mierny trest. Poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku, citujúc ust. § 34 odsek 1, odsek 4, § 38 odsek 2 a § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona prokurátor namietal, že pri rozhodovaní a následnom ukladaní druhu a výmery trestu sa opomenul okresný súd zaoberať okolnosťami uvedenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona, a to najmä spôsobom spáchania činu, jeho následkom, ako aj samotnou osobu páchateľa a možnosťou jeho nápravy, pričom osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach a primárne poukázal na to, že účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcností opätovne spáchal. Prokurátor je toho názoru, že sa okresný súd pri ukladaní trestu zákazu činností dôsledne nezaoberal osobou obžalovaného, keď sa síce zaoberal jeho evidenčnou kartou vodiča, ale skutočnosti z nej vyplývajúce dostatočným spôsobom nezohľadnil pri celkovom ukladaní trestu. Práve skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti opakovane priestupkovo postihnutý /najmä za prekročenie rýchlostí/ na úseku dopravy podľa prokurátora značným spôsobom zvyšuje závažnosť jeho protiprávneho konania až do takej miery, že to odôvodňuje v jeho prípade uloženie trestu zákazu činnosti vo vyššej výmere, než v akej mu bolo uložené. Ďalej prokurátor dôvodil, že vzhľadom na osobu obžalovaného (viacnásobne priestupkovo postihnutý za priestupky na úseku dopravy), okolnosti daného prípadu (nedbanlivostné konanie zo strany obžalovaného) a spôsobený následok v podobe rozsiahlej reťazovej havárie, čo nepochybne zvyšuje závažnosť takého konania, mal mu okresný súd uložiť prísnejší trest ako ten, ktorý mu uložil, t. j. podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona mu mal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní minimálne 18 mesiacov, keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou, pričom takýto trest bude možné považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (§ 34 Trestného zákona). Okrem neprimerane nízkeho trestu zákazu činnosti, ktorý nezodpovedá kritériám pre uloženie trestu, sa prokurátor nestotožnil ani s uloženým trestom odňatia slobody v trvaní 1 mesiac na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje vzhľadom na spôsobený následok za neprimerane nízky. Na základe uvedených argumentov prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a súčasne, aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanému podľa § 158 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. 1) Trestného zákona uloží trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odloží a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určí skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uloží aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 18 (osemnásť) mesiacov a poškodených podľa 288 ods. 1 Trestného poriadku odkáže na civilný proces. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Ing. Mariána Galbavého osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 13. mája 2020. V odvolaní uviedol, že uložený trest zákazu činnosti v trvaní l (jeden) rok považuje za neprimerane prísny, najmä s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z pohľadu obžalovaného naopak boli splnené podmienky na upustenie od uloženia trestu zákazu činnosti. Zdôraznil, že rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti má fakultatívnu povahu, že zákon neviaže na ukladanie tohto trestu žiadne osobitné podmienky, vymedzuje len jeho obsah a rozsah zakázaných činností. Pri ukladaní trestu zákazu činnosti sa súd musí riadiť všeobecnými zásadami zakotvenými v § 34 Trestného zákona, osobitne zásadou upravenou v odseku 1 cit. ust. a pri úvahách o uložení trestu by mal mať na zreteli, či účel trestu možno zákazom určitej činnosti v konkrétnom prípade dosiahnuť.
Obžalovaný poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní slobodne, vážne a zrozumiteľne vyhlásil, že skutok kladený mu za vinu spáchal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, ktoré vyhlásenie bolo súdom prijaté. Dodal, že príčinou dopravnej nehody bola jeho oneskorená reakcia na vzniknutú dopravnú situáciu, keď sa počas jazdy dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a porušil povinnosť uvedenú v § 4 ods. l zákona NR SR č. 8/2009 o cestnej premávke. Zdôraznil ale, že bezprostredne po spáchaní skutku nebola u neho zistená prítomnosť alkoholu, vozidlo viedol povolenou rýchlosťou, neporušil príkaz ani zákaz daný dopravným značením a skutok spáchal svojím nedbanlivostným konaním. V jeho trestnej veci taktiež prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, keďže priťažujúce zistené neboli. Obžalovaný okresnému súdu vytkol, že mu opomenul zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedol pred spáchaním činu riadny život vzhľadom na to, že doposiaľ nebol súdne trestaný. V ďalšej časti odvolania obžalovaný poukázal na svoje osobné, rodinné a majetkové pomery. Uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa S. B. (s), spol. s.r.o., so sídlom Roľnícka 116, Bratislava 831 07, IČO: 43 864 007, na pracovnej pozícii projektový manažér v stavebníctve s miestom výkonu práce Senica, no bydlisko má v obci B.. V zmysle pracovnej zmluvy, ktorú k odvolaniu predložil, je zamestnávateľ oprávnený ho ako zamestnanca vysielať na nevyhnutnú dobu na služobné cesty mimo určeného miesta výkonu práce, či už v rámci Slovenskej republiky alebo do zahraničia. Z uvedeného je zrejmé, že pri výkone pracovnej činnosti nevyhnutne využíva osobný automobil, pričom bez vodičského oprávnenia nie je schopný zabezpečovať mobilitu žiadanú v rámci zamestnania. Okrem zamestnania vykonáva aj podnikateľskú činnosť - výkon činnosti stavebného dozoru, ktorej predmetom je kontrola kvality a dodržiavanie pracovných, technologických a bezpečnostných postupov na stavbách, najmä v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji. Tiež poskytuje, nad rámec služieb stavebného dozoru, aj služby v oblasti stavebného inžinieringu. Vodičské oprávnenie je preto nevyhnutnou podmienka pre plnenie pracovných úloh v zmysle pracovnej zmluvy a podnikateľskej činnosti. Uložením trestu zákazu činnosti by mohol prísť o zamestnanie, čo by výrazným spôsobom zasiahlo do jeho majetkovej sféry a čelil existenčným problémom. Obžalovaný v odvolaní ďalej poukázal na to, že vodičské oprávnenie má od roku 2007 až do súčasnosti, že za toto obdobie sa dopustil len štyroch priestupkov na úseku cestnej premávky, pričom len dva priestupky boli za rýchlosť jazdy podľa § 16 ods. 4 zákona NRS SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Pokuty mu boli uložené vo výške 20 eur a 40 eur, čo značí, s prihliadnutím na uloženú výšku pokút, že sa nejednalo o závažné priestupky. Poukázal na to, že od spáchania skutku nebol priestupkovo riešený, na základe čoho skonštatoval, že jeho priestupková disciplína je priaznivá. Ďalej poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd nesprávne uviedol, že sa dopustil priestupku aj po spáchaní skutku, t. j. 20. júna 2018. Ide o omyl, lebo stíhaného skutku sa dopustil 2. júla 2018, teda cca 2 týždne pred spáchaním skutku. Rovnako treba podľa neho zohľadniť to, že od spáchania skutku uplynula doba 2 rokov, teda je zrejmé, že spáchanie skutku malo na neho nezanedbateľný vplyv a prevýchovný dopad. Taktiež zdôraznil, že pri spáchaní skutku mu nebol zadržaný vodičský preukaz, že od spáchania skutku dodržuje pravidlá cestnej premávky, teda jeho priestupková disciplína je viac ako priaznivá. Už samotné prejednanie veci pred súdom malo na jeho osobu prevýchovný dopad. Tieto skutočnosti v súhrne sú podľa neho dôvodom na to, aby mu zákaz činnosti viesť motorové vozidlá nebol uložený, v opačnom prípade by išlo o neprimeraný trest, ktorý by výrazne zasiahol do všetkých sfér jeho života. V neposlednom rade poukázal na to, že uložením zákazu činnosti by sa výrazne sťažila možnosť obžalovaného nahradiť škodu poškodeným v civilnom konaní, s ktorých nárokmi boli odkázaní na civilný proces. Strata zamestnania, ktorá v dôsledku uloženia trestu zákazu činnosti obžalovanému hrozí by zásadne ovplyvnila jeho finančnú situáciu. Získanie nového zamestnania je z pohľadu obžalovaného taktiež nepriaznivé, nakoľko vodičské oprávnenie je v mnohých zamestnaniach nevyhnutnou podmienkou pre prijatie. Vyslovil v odvolaní názor, že nemožnosť používania motorového vozidla znamená priamu pracovnú diskvalifikáciu na pracovnom trhu a zároveň aj zásah do života odsúdeného, preto by súdy mali pri rozhodovaní a ukladaní trestov zákazu činnosti na tieto skutočnosti pamätať a vytvárať judikatúru, ktorá nebude zasahovať do práv dotknutých osôb tak zásadným spôsobom, najmä pri nedbanlivostných trestných činoch, ako je prípad obžalovaného. Na základe prezentovaných úvah obžalovaný uzavrel, že v jeho prípade je odôvodnené upustiť od uloženia trestu zákazu viesť motorové vozidlá, lebo na jeho nápravu postačuje uloženie podmienečného trestu a samotné prejednanie veci pred súdom, čo má byť odôvodnené najmä správaním obžalovaného po spáchaní skutku. V konečnom návrhu preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu postupom podľa § 321
odsek 2 Trestného poriadku zrušil z dôvodu, že podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku je uložený trest neprimerane prísny. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora nevyjadril. Rovnako sa nevyjadril prokurátor k odvolaniu obžalovaného. Spisový materiál bol riadne predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o podaných odvolaniach 10. septembra 2020. Krajský súd za účelom prejednania odvolaní vytýčil termín verejného zasadnutia na 20. októbra 2020. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením aktuálnej evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča, pričom žiadne iné návrhy v tomto smere neboli. Pokiaľ ide o konečné návrhy, prokurátor žiadal ich odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť v zmysle písomného odôvodnenia odvolania a odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného žiadal ich odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť v zmysle písomného odôvodnenia odvolania, pokiaľ ide o odvolania prokurátora, toto navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že dopravná nehoda bola zapríčinená jeho dá sa povedať oneskorenou čiastkovou reakciou, jednalo sa o úsek v Bučanoch, kde už bola jedna dopravná nehoda a následne zastavujúcu kolónu už nedokázal ubrzdiť, čo sa môže stať hocijakému vodičovi. Ku skutku sa snažil pristupovať od začiatku zodpovedne, nezapieral vinu, aj keď situácia bola neprehľadná, postupoval v tomto prípade tak, že vinu automaticky priznal, nejakej náhrade škody sa nebráni. Čo sa týka trestu zákaz vedenia motorového vozidla, ten je v jeho prípade likvidačný z dôvodu, že sa venuje stavebnému dozoru a inžinieringu a táto profesia si vyžaduje mobilitu, teda jeho zamestnanie v stavebnej spoločnosti si vyžaduje mobilitu. Apeloval preto na odvolací súd, aby mu trest zákazu činnosti zrušil, nakoľko nemá inú zárobkovú činnosť a v tejto dobe by ho taký zákaz a z toho vyplývajúce záväzky v podobe zmluvných pokút dostali do bankrotu a exekúcie. Taktiež má hypotéku, nemal by ako splácať úver na svoju nehnuteľnosť, o ktorú by prišiel. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podaných odvolaniach rozhodovať. Zistil, že odvolania podali oprávnené osoby, v zákonom stanovenej lehote a proti výroku, pri ktorému je odvolanie prípustné. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom také chyby nezistil. Po týchto zisteniach krajský súd preskúmal v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku a dospel k záveru, že obe odvolania sú dôvodné. Na úvod je k trestu potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu, preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Vychádzajúc z ust. § 34 odsek 1 Trestného zákona účelom samotného trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Správne u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Vzhľadom na evidované priestupky na úseku cestnej premávky správne okresný súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda vedenia riadneho života. Priťažujúcu okolnosť ani krajský súd nezistil. Správne preto postupoval okresný súd, keď pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností upravil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, teda znížil hornú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu a trest následne ukladal v trestnej sadzbe trestu odňatia slobody do 8 mesiacov. I keď sú úvahy okresného súdu, ktoré ho viedli k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici v kombinácii s trestom zákazu činnosti opäť na samej dolnej hranici zrozumiteľné, krajský súd, majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, hodnotí uložené tresty ako neprimerané. Pokiaľ ide o trest odňatia slobody, okresný súd síce zvolil správny druh trestu, keď ukladanie iného trestu ani podľa názoru krajského súdu neprichádzalo do úvahy, no treba dať za pravdu odvolacím námietkam prokurátora, že výmera trestu odňatia slobody 1 (jeden) mesiac s podmienečným odkladnom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok je neprimerane mierna, predovšetkým s ohľadom na charakter porušenej dôležitej povinnosti a spôsobený následok v podobe reťazovej dopravnej nehody. Takýto trest nepôsobí dostatočne odstrašujúco nielen na samotného obžalovaného, ale ani na ostatných členov spoločnosti. Čo sa týka trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, k tomu je potrebné uviesť, že pri trestných činoch v doprave aj za situácie, že bola spôsobená len „ľahká“ ujma na zdraví, pristupujú súdy pomerne bežne k ukladaniu tohto druhu trestu, samozrejme pri posúdení konkrétnych okolností tej ktorej prejednávanej veci. Takýto postup preto nemožno hodnotiť ako výnimočný. Súčasne však platí, že nie je nevyhnutné zakaždým ukladať páchateľovi trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pretože takýto postup by mohol byť v rozpore so zásadami a hľadiskami rozhodnými pre ukladanie trestu. Aj pri trestných činoch v doprave je potrebné pri ukladaní trestu zohľadňovať konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Inak povedané, individualizácia trestu je prostriedkom na dosiahnutie primeranosti trestu, pričom len primeraný trest je trestom spravodlivým. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že v posudzovanom prípade by uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 1 (jeden) rok bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, najmä s poukazom na jeho osobu a jeho pomery. Vo vzťahu k osobe obžalovaného poukazuje krajský súd na skutočnosť, že ide o mladého vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý dosiaľ nebol súdne trestaný, ktorý má v evidenčnej karte vodiča od udelenia vodičského oprávnenia ku dňu nehody (za viac ako 10 rokov) evidované len 4 (štyri) priestupky na úseku cestnej premávky menšej závažnosti (posudzujúc ich podľa výšky uložených pokút - 3 x po 20 € a 1 x 40 €), pričom iné druhy priestupkov evidované v registroch nemá. Zároveň treba zdôrazniť, že mu po skutku nebol zadržaný vodičský preukaz, naďalej viedol a vedie motorové vozidlá a ku dňu konania verejného zasadnutia (viac ako 2 (dva) roky od skutku) sa žiadneho ďalšieho priestupku či už na úseku cestnej dopravy, ale ani na inom úseku, nedopustil. Vo vzťahu k pomerom páchateľa poukazuje krajský súd na to, že obžalovaný pracuje v stavebníctve ako stavebný dozor, teda nemá stále miesto výkonu práce, ale pendluje z jednej stavby na druhú. Je teda zrejmé, že k svojmu živobytiu nevyhnutne potrebuje riadiť motorové vozidlá. I keď potreba vodičského oprávnenia pre výkon povolania podľa názoru krajského súdu nie je takou okolnosťou, ktorá by sama o sebe bola natoľko mimoriadna, že by odôvodňovala neuloženie trestu zákazu činnosti, tak v tomto prípade v kombinácii s osobou obžalovaného možno konštatovať, že trest zákazu činnosti by viac ako výchovnú funkciu plnil u obžalovaného funkciu „likvidačnú“, čo však nemá byť cieľom uloženého trestu. Z prezentovaných dôvodov krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na 2 (dva) roky, avšak trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu mu neuložil. Takto uložený trest považuje s ohľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy za primeraný a spravodlivý, majúci prvky tak generálnej ako i individuálnej prevencie. Obžalovaného však treba dôrazne upozorniť na skutočnosť, že prípadné priestupky na úseku cestnej premávky spáchané v priebehy plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia budú nutne viesť k premene trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody. O to obozretnejšie bude musieť v tomto období pristupovať k vedeniu motorového vozidla.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.