Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-15-2019.pdf
PDF · 92.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobkyne: S. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou ŠROBÁR, s.r.o., so sídlom Laurinská 12, Bratislava, proti žalovanému: Materská škola Gajary, IČO: 31811523, so sídlom Hlavná 88, Gajary, v konaní zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, so sídlom Záhorácka 15B, Malacky, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.7.2004, sa ku dňu 31.7.2019 neskončil a pracovný pomer trvá.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou Okresnému súdu Malacky dňa 30.8.2019, postúpenou dňa 17.10.2019 tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 1.7.2004 ku dňu 31.7.2019 je neplatné a pracovný pomer trvá. Ďalej žiadala rozhodnúť, že má voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 1.7.2004 uzavrela so žalovaným pracovnú zmluvu. Zriaďovateľom žalovaného je Obec Gajary. V zmysle pracovnej zmluvy žalobkyňa vykonávala u zamestnávateľa prácu ako riaditeľka materskej školy. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.6.2009, s miestom výkonu práce Materská škola Gajary, rozsah pracovnej doby bol dohodnutý v dĺžke 40 hodín týždenne. Uzavretím pracovnej zmluvy žalobkyňa vstúpila do práv a povinností vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym zástupcom zamestnávateľa. Zákonným predpokladom pre vznik pracovného pomeru bolo uskutočnené výberové konanie podľa § 4 zákona č. 596/2003 Z. Z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, v spojení s § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Výberové konanie vyhlásil zriaďovateľ, ktorý dňa 25.6.2004 žalobkyňu vymenoval do funkcie riaditeľky materskej školy na päť rokov od 1.7.2004 a podpísal s ňou ako zamestnancom pracovnú zmluvu. Po uplynutí funkčného obdobia žalobkyňa opätovne uspela vo vyhlásenom výberovom konaní na funkciu riaditeľky a zriaďovateľ ju opätovne vymenoval do funkcie riaditeľky materskej školy od 1.7.2009 na päť rokov. Aj po uplynutí ďalšieho funkčného obdobia žalobkyňa opätovne uspela vo výberovom konaní a zriaďovateľ ju znovu vymenoval do funkcie riaditeľky materskej školy od 1.7.2014 . Dňa 29.5.2019 bola zriaďovateľovi doručená písomnosť zo dňa 24.5.2019 s názvom „Návrh na vymenovanie riaditeľa Materskej školy, Hlavná 88, Gajary“, ktorým Rada školy pri Materskej škole na základe výberového konania na obsadenie miesta riaditeľa navrhla vymenovať žalobkyňu. Zriaďovateľ odmietol žalobkyňu vymenovať do funkcie s odôvodnením, že žalobkyňa v predchádzajúcom funkčnom období nedodržala niekoľko ustanovení vykonávacieho predpisu a znefunkčnila radu školy. Ďalším dôvodom
nevymenovania žalobkyne mala byť podľa zriaďovateľa nedôvera poslancov obecného zastupiteľstva. S dôvodmi nevymenovania žalobkyňa nesúhlasila, neboli podľa nej správne a objektívne. Napriek trvaniu pracovného pomeru žalovaný ako zamestnávateľ bezdôvodne odhlásil žalobkyňu ako zamestnanca z evidencie Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne ku dňu 31.7.2019. Žalovaný neuzavrel so žalobkyňou žiadnu dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce, žalobkyni nebola doručená ani žiadna výpoveď z ktoréhokoľvek dôvodu podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.
3. Podľa žalobkyne je vzhľadom na priebeh pracovného pomeru a popísané skutkové okolnosti zrejmé, že žalobkyňa pokračovala po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, t. j. platí, že sa tento pracovný pomer zmenil najneskôr dňa 1.7.2009 na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, v súlade s § 71 ods. 2 Zákonníka práce. Akékoľvek iné právne posúdenie nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Z konania žalovaného, ktorý odhlásil žalobkyňu z evidencie ako zamestnanca v čase od 1.8.2019 vyplýva, že žalovaný má za to, že pracovný pomer skončil dňa 31.7.2019. Žalobkyňa je zamestnancom, ktorý je toho času práceneschopný. Odhlásenie z evidencie má dosah na jej mesačný príjem v čase práceneschopnosti, rovnako má nepochybne dopad na jej starobné a dôchodkové poistenie, prípadne jej budúcu dôchodkovú dávku. Žalobkyňa je v súčasnosti bez právneho dôvodu evidovaná ako nezamestnaná. Takéto jej postavenie a zjavne nezákonný postup zamestnávateľa vytvára objektívnu neistotu u žalobkyne, z toho vyplýva naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer trvá, resp. na určení, že absentuje akýkoľvek právny dôvod na skončenie pracovného pomeru.
4. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy - pracovnú zmluvu zo dňa 1.7.2004, osvedčenia o menovaní zo dňa 25.6.2004, 26.6.2009 a 1.7.2014, nesúhlas s návrhom na vymenovanie zo dňa 19.6.2019, potvrdenie Sociálnej poisťovne a priebeh poistenia u Všeobecnej zdravotnej poisťovne ku dňu 14.8.2019.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.1.2020 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému 100%-nú náhradu trov konania.
6. Čo sa týka skutkového stavu, žalovaný potvrdil, že pracovnú zmluvu so žalobkyňou dňa 1.7.2004 uzatváral zriaďovateľ, zastúpený vtedajším starostom a tiež, že ďalšie písomné zmluvy neexistujú.
7. Žalovaný ďalej tvrdil, že nemá pasívnu legitimáciu. Uviedol, že výkon funkcie riaditeľa školy je výkonom práce vo verejnom záujme a práva a povinnosti zamestnancov upravuje zákon č. 552/2003 Z. z. Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú aj: b) právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu a verejné výskumné inštitúcie. Podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Podľa § 7 ods. 3 Zákonníka práce so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu. Z logického výkladu uvedených právnych predpisov podľa žalovaného potom vyplýva, že obec ako zriaďovateľ školy, ktorá po vymenovaní riaditeľa školy dojednáva podmienky v pracovnej zmluve s vymenovaným riaditeľom školy, uzatvára týmto nepochybne s riaditeľom pracovnú zmluvu, ktorou vzniká pracovný pomer a teda aj práva a povinnosti súvisiace so zánikom pracovného pomeru sa viažu k osobe zriaďovateľa. V danom prípade žalobkyňa pred jej vymenovaním do funkcie riaditeľky nebola zamestnancom žalovaného a pracovný pomer jej vznikol menovaním do tejto funkcie. Trvanie jej pracovného pomeru bolo závislé na trvaní tejto funkcie. Obec Gajary bola na začiatku zapojená do procesu uzatvárania pracovnej zmluvy so žalobkyňou, ďalšie pracovné zmluvy neexistujú, čo však v zmysle § 17 ods. 2 a § 42 ods. 1 Zákonníka práce nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy, ktoré kopírujú dobu a podmienky ďalších menovaní. Zriaďovateľovi teda
musí patriť aj pasívna vecná legitimácia: právne úkony - menovanie, platové dekréty, uzatvorenie pracovnej zmluvy, nesúhlas s návrhom na vymenovanie, sú označené identifikačnými údajmi obce a podpísané starostom. Rovnako oznámenie o výške a zložení funkčného platu je podpísané obcou, konajúcou prostredníctvom starostu, čo je v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z., pričom označenie materskej školy má za cieľ identifikovať len toho, kto bude vyplácať funkčný plat, platiť odvody a pod. Zriaďovateľ okrem vymenovania do funkcie uzatvára s vymenovaným riaditeľom aj pracovnú zmluvu a je teda tým subjektom, ktorý je oprávnený aj pracovný pomer ukončiť. Preto voči nemu mala žaloba smerovať.
8. Žalovaný žiadne dôkazy predložil, ani nenavrhol.
9. Vo vyjadrení zo dňa 21.2.2020 žalobkyňa uviedla argumenty, prečo nesúhlasí s vyjadrením žalovaného a s jeho právnym posúdením pracovného pomeru.
10. Žalovaný možnosť ďalšieho vyjadrenia nevyužil.
11. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
12. Rozhodujúci skutkový stav tvrdený stranami (bod 2 a 6) nebol sporný. Tento skutkový stav vyplynul aj z listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa.
13. V pracovnej zmluve sa strany dohodli, že žalobkyňa sa dňom 1.7.2004 prijíma do pracovného pomeru na funkciu riaditeľky Materskej školy Gajary ako jeho zamestnanec a týmto dňom vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer. Pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú do 30.6.2009, počas trvania výkonu funkcie riaditeľky MŠ. V pracovnej zmluve sa ďalej dohodli, že pre tento pracovný pomer platia ustanovenia Zákonníka práce, § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a tiež ďalšie predpisy, ktoré upravujú pracovnoprávne a mzdové vzťahy.
14. Pri posúdení spornej otázky pasívnej vecnej legitimácie a skočenia pracovného pomeru súd vychádzal z ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a z ustanovení Zákonníka práce.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia. Podľa ods. 3 zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Podľa § 7 ods. 1 až 3 Zákonníka práce zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak. So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. Podľa § 42 ods. 1 a 2 pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce ad) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
16. Spor medzi stranami spočíval najmä v posúdení, či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný v spore. Iné vecné námietky žalovaný totiž neuviedol.
17. Žalobkyňa správne poukazovala na to, že pod vecnou legitimáciou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
18. Z uzavretej pracovnej zmluvy je zrejmé, že zamestnávateľom žalobkyne sa stala Materská škola Gajary. Žalobkyňa nebola, a ani nie je, zamestnancom zriaďovateľa. Skutočnosť, že právne úkony za žalovaného ako zamestnávateľa robil zriaďovateľ, neznamená, že je nositeľom povinnosti zamestnávateľa. Povinným subjektom je žalovaný, teda materská škola, ktorá je samostatný právny subjekt (rozpočtová organizácia). Takýto záver vyplýva z citovaných zákonných ustanovení a je opodstatnený tým, že pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon.
19. Pre úplnosť odôvodnenia rozsudku sa súd zaoberal aj vecnou opodstatnenosťou určovacej žaloby.
20. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením d) skončením v skúšobnej dobe. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
21. Základnou podmienkou zmeny pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu na pracovný pomer na neurčitý čas je skutočnosť, že zamestnanec aj po uplynutí dohodnutej doby pokračoval vo vykonávaní prác, avšak za predpokladu, že zamestnávateľ o tom vedel. Ak zamestnanec túto prácu vykonával aj po uplynutí dohodnutej doby, avšak bez vedomia zamestnávateľa, prípadne napriek jeho zákazu, k zmene pracovného pomeru nedôjde. Na pokračovanie v práci s vedomím zamestnávateľa stačí, aby o ďalšom výkone práce zamestnanca vedel jeho nadriadený vedúci zamestnanec, nemusí o ňom vedieť aj štatutárny orgán zamestnávateľa (komentár k Zákonníku práce).
22. Žalobkyňa vo výkone práce v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy pokračovala aj po vymenovaní dňom 1.7.2009, ako aj po vymenovaní dňom 1.7.2014. Nasledujúcich desať rokov vykonávala funkciu riaditeľky bez toho, aby s ňou zriaďovateľ dohodol podmienky na tieto funkčné obdobia v pracovnej zmluve. O vykonávaní práce zriaďovateľ nepochybne vedel, vykonávanie prác ani nezakázal, keďže žalobkyňu do funkcie vymenoval.
23. Po uplynutí prvého funkčného obdobia bola žalobkyňa znovu vymenovaná do funkcie riaditeľky materskej školy. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. mal zriaďovateľ s ňou dohodnúť na dobu tohto ďalšieho funkčného obdobia podmienky v pracovnej zmluve. K uzavretiu takejto pracovnej zmluvy na ďalšie obdobie však nedošlo, nedošlo ani k žiadnej zmene alebo dodatku pôvodnej pracovnej zmluvy. Taká istá situácia sa opakovala aj po skončení druhého funkčného obdobia.
24. Uvedené okolnosti podľa súdu nebolo možné vyhodnotiť inak, než uvádzala žalobkyňa, teda že už dňom 1.7.2009 došlo k zmene jej pracovného pomeru na dobu neurčitú. Iné právne posúdenie nemá oporu v žiadnom právnom predpise.
25. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že zriaďovateľ je oprávnený ukončiť pracovný pomer žalobkyne. Žiadne ustanovenie z vyššie uvedených predpisov takého oprávnenie alebo kompetenciu zriaďovateľovi nedávajú. Zriaďovateľ môže podľa § 3 zákona o štátnej správe v školstve riaditeľa z
funkcie odvolať, k čomu ale v prejednávanej veci taktiež nedošlo. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy, že v dôsledku uplynutia tretieho funkčného obdobia a nesúhlasu zriaďovateľa s vymenovaním, žalobkyňa od 1.7.2019 už nie je štatutárnym orgánom žalovaného.
26. Pracovný pomer sa nemohol skončiť ani samotným nevymenovaním žalobkyne do funkcie na ďalšie obdobie. Zákonník práce totižto takúto možnosť skončenia pracovného pomeru nepozná.
27. Podľa názoru súdu pre rozhodnutie nebola dôležitá ani skutočnosť, že žalobkyňa nebola v pracovnom pomere so žalovaným už pred vymenovaním do funkcie riaditeľky materskej školy. Pracovný pomer žalobkyne vznikol uzavretím písomnej pracovnej zmluvy dňa 1.7.2004 a do rozhodnutia súdu nenastala žiadna právna skutočnosť, na základe ktorej by sa pracovný pomer skončil. Žalovaný napokon ani neuviedol, na základe akej skutočnosti sa mal pracovný pomer skončiť práve ku dňu 31.7.2019.
28. Naliehavý právny záujem na určení v zmysle 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) bol podľa súdu daný dôvodmi, ktoré uvádzala žalobkyňa. Bolo zrejmé, že medzi stranami je spor v tom, či sa skončil pracovný pomer žalobkyne ku dňu 31.7.2019, ku ktorému žalovaný odhlásil žalobkyňu z evidencie ako svoju zamestnankyňu. Žalobkyňa sa týmto dostala do objektívne neistého právneho postavenia, a to aj s ohľadom na výšku dávok počas práceneschopnosti a na dopad tejto skutočnosti na starobné a dôchodkové poistenie a výšku budúcej dávky z tohto poistenia.
29. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že ku dňu 31.7.2019 sa pracovný pomer neskončil a tento trvá.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci celkový úspech, preto jej bola priznaná plná náhrada trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni, súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.