Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-139-2019.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/139/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovanej I. C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2020, takto
rozhodol:
obžalovaná:
I. C., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom J. D. I. XX,
sa uznáva za vinnú, že
v období odo dňa 6.3.2019 až doposiaľ, v J. D. I. a na iných miestach, kde sa zdržiavala, si riadne neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona o rodine a výška ktorej bola určená rozsudkom Okresného súdu D., sp. zn. XXP/XX/XXXX, ktorým jej bolo stanovené prispievať na výživu maloletej dcéry E..C.. nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 50,- eur, na maloletého syna I..C.., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou vo výške 50,- eur, na maloletú dcéru R..C.., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou vo výške 40,- eur a na maloletú dcéru T..C., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou vo výške 40,- eur, ktoré je povinná platiť vždy toho ktorého mesiaca do 15-teho dňa k rukám otca I. C., trvale bytom J. D. I. XX, pričom za uvedené obdobie uhradila len dňa 12.6.2019 sumu 40,- eur, a tak jej vznikol dlh na výživnom pre štyri maloleté deti v celkovej výške 3.560,- eur, a to napriek tomu, že v období od 11.4.2019 do 31.5.2019 bola a v období od 17.9.2019 je zamestnaná, s príjmom dostatočným na úhradu výživného, vyživovaciu povinnosť si nenahlásila, a v období, keď bola nezamestnaná si nehľadala účinným spôsobom prácu, keďže sa nezaevidovala na úrade práce, sociálnych veci a rodiny a tohto konania sa dopustila, hoci bola rozsudkom Okresného súdu D., sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.3.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2019, odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,
teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,
čím spáchala
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 ( osemnásť ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica podala na Okresný súd Senica dňa 4.10.2019 obžalobu sp. zn. G. XXX/XX/XXXX-X, ktorou kládla obžalovanej I. C. za vinu spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., ktorého sa obžalovaná mala dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku.
Dňa 18.8.2020 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila obžalovaná aj svedok I. C.. Obžalovaná na tomto hlavnom pojednávaní potvrdila, že výživné na maloleté deti neplatí a navrhla hlavné pojednávanie odročiť z dôvodu, že jej brat by jej mohol požičať peniaze na zaplatenie dlžného výživného. So súhlasom prokurátorky aj svedka I. C. súd hlavné pojednávanie odročil, nakoľko prvoradým cieľom trestného stíhania v prípade takéhoto trestného činu je zaplatenie dlžného výživného. Súd odročil hlavné pojednávanie na termín 20.10.2020 o 9.00 hod. čo obžalovaná zobrala na vedomie, zaviazala sa dostaviť na nariadené hlavné pojednávanie bez osobitného predvolania na toto hlavné pojednávanie.
Na nariadené hlavné pojednávanie 20.10.2020 sa však obžalovaná bez ospravedlnenia nedostavila, hoci termín tohto pojednávania zobrala dňa 18.8.2020 na vedomie a zaviazala sa dostaviť na hlavné pojednávanie bez osobitného predvolania.
Súd preto postupom podľa § 255 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovanej z prípravného konania v procesnom postavení obvinenej, výsluchom svedka I. C., ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú uvedené nižšie a sú súčasťou spisového materiálu.
Súd postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpovede obžalovanej I. C. z prípravného konania v procesnom postavení obvinenej.
Obvinená v prípravnom konaní vo výsluchu dňa 19.9.2019 uviedla, že si je vedomá, že na základe rozsudku Okresného súdu D. jej bola uložená povinnosť platiť výživné na jej štyri maloleté deti celkovo vo výške 180,- eur mesačne. Takisto priznala, že bola v minulosti odsúdená pre neplatenie výživného, pričom dostala podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Obvinená v podstate vypovedala, že výživné neplatila buď z dôvodu, že bola nezamestnaná a nemala teda finančné prostriedky, alebo keď bola zamestnaná dostala výpoveď, nakoľko pár krát do práce zaspala. Na Úrade práce sa v čase keď bola nezamestnaná nezaregistrovala, nakoľko ju to ani nenapadlo a ani to nestihla, lebo potom si už prácu našla. Cez leto chodila na brigády do Č.. Obvinená nič nevlastní, nemá vodičský preukaz, má viacero exekúcii, pričom dlhuje peniaze vo výške asi 1.500,- eur. Obvinená uviedla, že v marci 2019 zaplatila na výživné sumu 40,- eur. Inak býva u matky a finančne jej pomáha jej súčasný priateľ. Ďalej uviedla, že výdavky nemá žiadne, nakoľko výdavky v domácnosti platí jej matka a do práce chodila firemným autobusom. Obvinená vyjadrila ľútosť nad tým, že výživné neplatila nakoľko je v zlej finančnej situácii a uviedla, že ak to bude možné, výživné platiť bude.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.8.2020 uviedla, že si je vedomá svojho dlhu na výživnom a vyjadrila snahu, že si chce požičať peniaze na úhradu výživného od svojho brata a výživné by v lehote 2 mesiacov uhradila. Obžalovaná bola poučená, že v prípade úhrady výživného je potrebné na ďalšie hlavné pojednávanie priniesť súdu doklady, resp. iný dôkaz o zaplatení dlžného výživného.
Svedok - I. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná na maloleté deti neplatí žiadne výživné. Výživné teda nie je zaplatené tak, ako je to uvedené v obžalobe a navyše obžalovaná nezaplatila ani ďalšie mesiace za rok 2019 a rok 2020. Svedok uviedol, že deti núdzou netrpia, nakoľko pracuje s príjmom 1.300 - 1.400,- eur. Obžalovaná sa o deti podľa svedka vôbec nezaujíma, nič im nekupuje ani sa s nimi nekontaktuje.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:
Z Poštového poukazu zo dňa 12.6.2019 z č.l. 8 vyplýva, že obžalovaná dňa 12.6.2019 zaplatila svedkovi I. C. výživné vo výške 40,- eur.
Zo správy zamestnávateľa O., D.. D. O..M.. zo dňa 24.5.2019 z č.l. 11 vyplynulo, že zamestnávateľ s obžalovanou mali uzatvorenú pracovnú zmluvu od 11.4.2019, avšak pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa podľa § 72 Zákonníka práce, dňa 31.5.2019.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. zo dňa 8.8.2019 z č.l. 12 vyplynulo, že obžalovaná od 1.2.2019 nie je a nebola poberateľkou žiadnych štátnych sociálnych dávok a nebola ani evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 12.8.2019 z č.l. 13 vyplynulo, že obžalovaná nebola evidovaná v databáze poistencov Sociálnej poisťovne, pričom posledný poistný vzťah mala vedený u zamestnávateľa O. D.. D. O..M..
X. G. X. X. D. W. Nosluš s.r.o. zo dňa 16.9.2019 z č.l. 27 a nasl. vyplynulo, že obžalovaná s týmto zamestnávateľom uzatvorila pracovnú zmluvu so zaradením u užívateľského zamestnávateľa G. M. S. R., D..O..M.., s nástupom do zamestnania od 17.9.2019 s mesačnou mzdou vo výške 742,- eur brutto.
Z rodných listov maloletých detí z č.l. 41 až č.l. 44 vyplynulo, že obžalovaná je matkou a svedok I. C. je otcom mal. E. C., nar. XX.XX.XXXX, mal. I. C., nar. XX.X.XXXX, mal. R. C., nar. XX.X.XXXX a mal. T. C., nar. XX.X.XXXX.
Z potvrdení o návšteve školy zo dňa 10.9.2019 a zo dňa 17.9.2019 z č.l. 45 vyplynulo, že mal. I. C. bol v školskom roku 2019/2020 žiakom 2. ročníka, mal. R. a T. C. boli v školskom roku 2019/2020 žiačkami 1. ročníka, a mal. E. C. žiačkou 5. ročníka.
Z rozsudku Okresného súdu D. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 21.2.2017, právoplatného dňa 18.3.2017 vyplynulo, že manželstvo I. C. a I.Ú. C. bolo rozvedené, pričom súd zveril mal. E., mal. I., mal. R. a mal. T. C. do osobnej starostlivosti otca a matke (obžalovanej) bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. E. vo výške 50,- eur mesačne, na mal. I. vo výške 50,- eur mesačne, na mal. R. vo výške 40,- eur mesačne, a na mal. T. vo výške 40,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Z rozsudku Okresného súdu D. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.3.2019, právoplatného dňa 15.5.2019 vyplynulo, že obžalovaná bola uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. začo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s určením skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov.
Zo Správy Sociálnej poisťovne zo dňa 28.8.2019 vyplynulo, že obžalovaná za obdobie od 1.2.2019 do 28.8.2019 nepoberala dávku v nezamestnanosti ani o takúto dávku nežiadala. Zároveň nebol evidovaný žiadny exekučný príkaz na zrážky z iných príjmov za účelom platenia výživného.
Zo Správy ÚPSVaR zo dňa 5.9.2019 vyplynulo, že obžalovaná od 1.2.2019 nie je a nebola poberateľkou žiadnych sociálnych dávok, ani nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
Zo správy zamestnávateľa obžalovanej - spoločnosti O..V.., D.. D. O..M.. zo dňa 19.9.2019 vyplynulo, že obžalovaná bola zamestnaná v uvedenej spoločnosti od 11.4.2019 do 31.5.2019, kedy s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Ako
dôvod ukončenia pracovného pomeru bola jej dochádzka, nakoľko obžalovaná vykázala 6 dní neospravedlnenej absencie. Zároveň si obžalovaná u zamestnávateľa nenahlásila žiadnu vyživovaciu povinnosť.
Z odpisu Registra trestov na obžalovanú vyplýva, že obžalovaná bola v minulosti 1krát súdne trestaná, vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.3.2019.
Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaná nemá žiadne záznamy o spáchaní priestupkov.
K výroku o vine
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, po jeho modifikácii ku dňu vyhlásenia rozsudku, stal a že tento spáchala obžalovaná I. C..
Obžalovaná teda od 6.3.2019 až do dňa 20.10.2020 mala uhradiť výživné vo výške 3.560 €, pričom za uvedené obdobie uhradila len dňa 12.6.2019 sumu 40,- eur.
Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaná si v mieste bydliska ani všade inde svoju vyživovaciu povinnosť, o ktorej mala vedomosť, vôbec neplnila (okrem jednej úhrady vo výške 40,- eur), neprejavila dostatok úsilia, aby si našla stabilné zamestnanie a mala tak dostatočný pravidelný finančný príjem, aby mohla plniť svoju vyživovaciu povinnosť, zamestnanie si nehľadala ani cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, resp. keď zamestnaná bola, tak svojimi neospravedlnenými absenciami v práci s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer ešte v skúšobnej dobe (v tom sa prejavil najmä jej nezodpovedný prístup) a na výživu svojich detí neprispievala ani čiastočne alebo iným spôsobom, o deti nejavila žiadny záujem, ani sa s nimi nekontaktovala. Obžalovaná na svoju obranu uvádzala skôr skutočnosti, ktoré jej boli v tomto smere skôr na príťaž, keď uviedla, že v čase keď bola zamestnaná, tak zarobené peniaze použila na živobytie a na stravu, zároveň ale uviedla, že žiadne výdavky nemá, nakoľko všetko na dome platí jej mama a cestovné do práce takisto platiť nemusí, nakoľko majú firemný autobus, ktorým sa vozí do práce. Obžalovaná zároveň priznala, že bola v minulosti odsúdená pre neplatenie výživného a že dostala podmienku na 1 rok so skúšobnou dobou 18 mesiacov.
Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaná teda najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená. Obžalovaná ako subjekt spĺňala podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jej nepríčetnosť či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaná konala vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., t.j. chcela spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený. Naplnený bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovanej, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K druhu a výške trestu:
Obžalovaná bola doposiaľ 1 krát súdne trestaná odsúdením uvedeným v skutkovej vete tohto rozsudku. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR má súd preukázané, že obžalovaná nebola priestupkovo potrestaná.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Tr. zák. - súd nepriznal, nakoľko súd priznanie a oľutovanie, ktoré obžalovaná vykonala ešte v prípravnom konaní vyhodnotil iba ako formálne, nakoľko v konaní pred súdom, obžalovaná nad svojim konaním žiadnu ľútosť nevyjadrila), ani žiadnu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Tr. zák. súd nepriznal, keďže spomenuté odsúdenie bolo súčasťou právnej kvalifikácie skutku), dospel k záveru, že obžalovanej je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov (pri spodnej hranici trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., keď trest mohol ukladať podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. v sadzbe od 1 rok do 5 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaná nebola v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jej prípade súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).
Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazovala v priebehu trestného konania ani samotná obžalovaná.
Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovanej bude naplnený vyššie uvedeným nepodmienečným trestom odňatia slobody aj s poukazom na to, že predošlé podmienečné odsúdenie obžalovanej za totožný trestný čin nemalo na obžalovanú žiadny výchovný účinok a obžalovaná naďalej pokračovala v páchaní tohto trestného činu a to aj počas skúšobnej doby jej prvého odsúdenia a nakoľko s uložením trestu povinnej práce samotná obžalovaná nesúhlasila (správa probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu D. zo dňa 12.12.2019).
Aby tak bol naplnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je okrem iného aj ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, bolo potrebné uložiť tento druh trestu práve vo vyššie uvedenej výmere, pričom súd nemohol opätovne uložiť obžalovanej podmienečný trest z dôvodu prekážky uvedenej v ustanovení § 49 ods. 2 Tr. zák.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.