Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5CoCsp-26-2023.pdf
PDF · 117.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, D., právne zastúpený JUDr. Jozef Tomko, advokát, so sídlom Floriánova 2, Prešov, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 3.340,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/108/2020-192 zo dňa 16. februára 2023, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca m á nárok vo vzťahu k žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.340,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 5.6.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako účastník priebehu nehody v Oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 2.1.2019 uviedol, že dňa 2.1.2019 pri obchádzaní posýpacieho vozidla nastal náraz do jeho vozidla na zadnej časti auta, pričom poškodenie si všimol až na najbližšej benzínovej pumpe. Žalobca uhradil na účet príjemcu (E. D. – Autoservis) sumu 3.340,98 eur.
3. Žalovaná listom zo dňa 20.5.2019 označeným ako vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy oznámila žalobcovi, že žalovaná ako poisťovňa žiadosti o náhradu škody na motorovom vozidla s EČV: D. nevyhovuje z dôvodu, že nakoľko rozsah a charakter poškodenia sa nedá nijako priradiť k opisovanému priebehu vzniku škodovej udalosti, čo potvrdilo znalecké posúdenie, uplatnený nárok na náhradu škody považovala žalovaná za bezpredmetný.
4. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca F. G. G. z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidla vyplýva, že z technického hľadiska možno konštatovať, že priebeh škodového deja podľa popisu žalobcu je možné z technického hľadiska vylúčiť a vznik zadokumentovaných a deklarovaných poškodení na vozidla C. C. popísaným spôsobom je možné
jednoznačne vylúčiť. Znalec zároveň konštatoval pri hodnotení plauzibility nedostatočnú plauzibilitu a geometrickú aj energetickú korešpondenciu poškodení.
5. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca F. H. A. z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidla, ktorý bol predložený žalobcom, vyplýva, že na základe skutočností uvedených v ZP je možné z technického hľadiska usúdiť, že pri vykonaní zimnej údržby vozidlom značky H. mohlo dôjsť ku kontaktu so zadnou časťou vozidla C. C. a je technicky prijateľné, aby nákladné motorové vozidlo s čelnou snehovou radlicou značky I. nesenou nákladným motorovým vozidlom značky Mercedes-Benz mohlo poškodiť ľavý zadný blatník a zadné veko osobného motorového vozidla značky C. EČV: D..
6. Zo záverečnej správy z prešetrenia poistnej udalosti spoločnosťou C. vyplýva (č. l. XXX a nasl. spisu) že dňa 6.3.2019 boli vykonané šetrenia, z ktorých vyplynul záver, že k poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu značky C. C. došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za iných okolností ako uviedol poškodený a preto navrhli nárok na poistné plnenie prehodnotiť/zamietnuť.
7. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 788 ods. 1, § 790 písm. a), § 795 ods. 1, § 796 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, § 801 ods. 2§ 803 ods. 1, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
8. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovi na jeho osobnom motorovom vozidle vznikla škoda, o ktorej tvrdil, že bola spôsobená nákladným posýpacím vozidlom, ktoré vykonávalo údržbu. Rovnako tak bolo nesporné, že žalobca si dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise, čo bolo potvrdené aj detektívnou kanceláriou. Súd prvej inštancie mal preto za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Výpovede svedkov I. a J. súd vyhodnotil v kontexte času uplynutého od dopravnej nehody s tým, že obaja uvádzali, že si nespomínajú na kolíziu ich posýpacieho auta s nejakým osobným motorovým vozidlom, čo je vzhľadom na uplynutie viac ako dvoch rokov pochopiteľné. Nie je vylúčené, že pri robustnosti nákladného vozidla v porovnaní s osobným motorovým vozidlom žalobcu ani nemuseli zaevidovať kontakt oboch vozidiel, čo uviedol aj znalec F. A.. Svedok J. vypovedal, že ak sa napr. pri práci s radlicou, radlica dotkne, resp. narazí do obrubníka, tak to cítiť v tom odhŕňacom aute, preto nepredpokladá, že by mali nejaký kontakt. Na druhej strane to však nevylučuje, že pri nepomerne väčšej robustnosti ako aj hmotnosti (cca 10 násobok hmotnosti) odhŕňača oproti osobnému motorovému vozidlu, obsluha odhŕňača vskutku ani nemusela zaevidovať kontakt s osobným motorovým vozidlom.
9. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených znaleckých posudkov. Znalec F. G. vypracoval svoj posudok len na základe fotografií a podkladov predložených mu žalovaným. Znalec F. A. fyzickou obhliadkou predmetných motorových vozidiel ako aj fyzickými meraniami ustálil možnosť vzniku nehodového deja, najmä vo vzťahu k výškovým parametrom oboch motorových vozidiel v čase ich kontaktu. Podrobné merania oboch vozidiel na mieste sú vo forme kópií farebných fotografií súčasťou jeho znaleckého posudku. Čo sa týka námietky znalca F. G., že na poškodenom motorovom vozidle boli aj zvyšky modrej farby (č. l. 100 spisu spodná fotografia), toto tvrdenie bolo logicky vyvrátené tým, že na radlici posýpacieho vozidla, ktorá je oranžovej farby, je v hornej časti pripevnená pryž modrej farby, ako je to zreteľne vidno na priložených farebných fotografiách, ktoré tvoria súčasť spisu ( č. l. 101 a nasl. spisu). Aj zo záverečnej správy z prešetrenia poistnej udalosti spoločnosťou A3P vyplýva, že žalobca si nechal osobný automobil opraviť a uhradil za jeho opravu, pričom záver šetrenia je postavený viac- menej len na tom, že ani pri obhliadke osobného motorového vozidla pracovníkom J. neboli na vozidle C. zachytené stopy po oranžovej farbe od pluhu, pričom pri kontakte by na poškodenom motorovom vozidle určite mali byť. Z uvedeného vyplynul záver, že k poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu značky C. C. došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za iných okolností ako uviedol poškodený – žalobca. Uvedené je v rozpore s výpoveďou znalca F. A., ktorý nevylúčil, že pri robustnosti radlice by nemuselo dôjsť k oteru farby, na druhej strane nevylúčil ani reziduá oranžovej farby na osobnom motorovom vozidle C. (rovnako č. l. 100 spisu spodná fotografia). Námietky žalovanej týkajúce sa zapnutej/vypnutej svetelnej signalizácie, zasunutia/vysunutia pohyblivej časti radlice, prípadne hĺbky dezénu na osobnom motorovom vozidle žalobcu súd vyhodnotil ako neopodstatnené, pričom k činnosti svetelnej signalizácie sa vyjadrili svedkovia I. a J. s tým, že ide o odporúčanie pre vodičov idúcich za odhŕňačom. Ak v čase stretu odhŕňača a osobného motorového vozidla svietila napr. šípka, nič nebránilo osobnému motorovému vozidlu predchádzať odhŕňač. Čo sa týka námietky žalovanej, že v znaleckom posudku predloženým žalobcom sa znalec nezaoberá dynamikou deja, je treba poznamenať, že znalec
F. A. sa na strane 26 posudku vyjadril, že ku kontaktu vozidiel došlo pri dynamickom deji, t. j. obe vozidla boli v pohybe v čase prvotného kontaktu a až následne uvádzal výškové parametre pravdepodobného kontaktu, čo korešponduje s priebehom udalosti.
10. Podľa názoru súdu prvej inštancie je možné znalecký posudok znalca F. A. považovať za komplexnejší, podrobnejší a logicky zdôvodnený s pripustením možnosti technickej prijateľnosti poškodenia motorového vozidla podľa popisu žalobcu. Znalecký posudok F. A. bol vyhotovený priamym fyzickým meraním a porovnávaním oboch motorových vozidiel, čo dáva bezpochyby možnosť dospieť k presnejším záverom, ako by tomu bolo pri vychádzaní len z písomnej či obrazovej dokumentácie. V tomto posudku je podrobne popísaná snehová radlica spolu s technickými parametrami ako aj detailnými ilustračnými fotografiami (č. l. 104 a nasl. spisu), ktoré demonštrujú možný stret motorových vozidiel. Navyše merania boli vykonané na rovnakom type odhŕňača ako bol ten, s ktorým ku kolízii malo dôjsť. Napokon znalec F. A. pri podrobnom výsluchu presvedčivo zdôvodnil a obhájil závery svojho znaleckého posudku.
11. V prejednávanej veci reflektujúc zásadu kontradiktórnosti konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehodový dej mohol prebiehať tak, ako to tvrdil žalobca, čomu zodpovedá aj záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom F. A.. Za zmienku stojí aj fakt, že žalobca mal u žalovanej vozidlo poistené tzv. havarijným poistením, nielen tzv. povinným zmluvným poistením, čo značne eliminuje úvahy o možnom nekalom úmysle žalobcu. Za predpokladu, že si žalobca nespôsobil škodu úmyselne, je nad rozumnú mieru pochybnosti možné ustáliť záver, že takáto škodová udalosť spadá pod havarijné poistenie poisteného. Vzhľadom na zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
12. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa podľa názoru súdu prvej inštancie dostala do omeškania po tom, čo na základe žiadosti žalobcu odmietla dobrovoľne plniť, avšak žalobca požadoval úrok z omeškania až od 5.6.2019 (vyrozumenie žalobcovi k škodovej udalosti žalovanou je z 20.5.2019), preto súd v zmysle dispozičnej zásady priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 5.6.2019 do zaplatenia.
13. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil v podstate len na žalobcovom nepodloženom tvrdení uvedenom v žalobe a na toto nepodložené tvrdenie žalobcu nadväzujúcom Znaleckom posudku č. XX/XXXX F. A. (ďalej len „ZP F. A.“), ktorý bol vyhotovený na základe objednávky žalobcu. ZP F. A. hodnotil súd v podstate len jednotlivo, nehodnotil ho vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, resp. ostatné dôkazy súd interpretoval vo vzťahu k ZP F. A. tak, že sú s ním v rozpore, ako napr. Znalecký posudok č. XX/ XXXX F. G. (ďalej len „ZP F. G.“), prípadne ich nesprávne vyhodnotil, ako napr. výpoveď svedka p. I., výpoveď svedka p. J., Záverečnú správu z prešetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k Správe C. je povrchný a nesprávny a to z dôvodu, že znalec F. A. sa pri znaleckom skúmaní výlučne zameral len na geometrické posúdenie MV žalobcu a radlice (viď str. 21, 24, 26 ZP Ing. A.), neskúmal vzájomné pôsobenie MV žalobcu a radlice pri dynamickom deji, resp. neskúmal energetické pôsobenie, preto jeho vyjadrenia ohľadom robustnosti radlice a pod. na pojednávaní dňa 16.02.2023 sú irelevantné, nevyplývajú zo záverov jeho znaleckého posudku, jedná sa len o nepodložené konštatovania znalca, pretože tieto skutočnosti nepodrobil odbornému / znaleckému skúmaniu. Záver znalca F. A. je nepodložený znaleckým skúmaním, znalec nepodrobil znaleckému skúmaniu dynamiku deja, veď samotný znalec si určil ako podstatu svojho znaleckého skúmania „len“ geometrické posúdenie poškodenia MV žalobcu (str. 21 ZP F. A.). Podľa názoru žalovanej sa jedná len o konštatovanie znalca, nejedná sa o znalecký záver. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že slovo dynamický použil znalec Ing. A. v celom svojom ZP len jediný raz a to práve na súdom zvýraznenej str. 26 jeho ZP. Na margo konštatovania znalca F. A. o údajných reziduách oranžovej farby na MV žalobcu, žalovaná
dáva do pozornosti, že znalec Ing. A. osobne nerealizoval ohliadku poškodeného MV žalobcu, vychádzal len z dostupných fotografií a teda jedná sa len o dojem znalca, že vidí oranžovú farbu.
15. Súd prvej inštancie nesprávne vyvodil nesprávne závery z výpovedí svedkov. Svedkovia p. I. a p. J. ani raz vo svojich výpovediach neuviedli, že by mali počas svojej služby dňa 02.01.2019 kontakt s akýmkoľvek MV, ani raz pri svojich výpovediach nezaváhali, vypovedali kontinuálne, pravdivo.
16. Žalovaná namietala aj odôvodnenie rozhodnutia v bode 50, kde súd prvej inštancie považoval vyjadrenie žalovanej ohľadom zasunutia/vysunutia radlice ako neopodstatnené. Podľa názoru žalovanej je podstatné, či bola radlica vysunutá alebo zasunutá. Z tvrdenia žalobcu o snežení dňa 2.1.2019 a výpovedí svedkov je dokázané, že v inkriminovanom čase bola radlica vysunutá v pracovnej polohe, pričom vysunutá časť radlice je oranžovej farby. Jediná farebná stopa na MV žalobcu je modrej farby a tá pochádza z telesa, ktoré poškodilo motorové vozidlo žalobcu.
17. Žalovaná považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nezákonný, nespravodlivý, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, vychádzal z mylných premís a nechal sa viesť nesprávnymi úvahami. Súd nesprávne vyhodnotil Správu A3P, nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov p. I. a p. J.. Súd bagatelizoval a rovnako nesprávne vyhodnotil ZP F. G.. Podľa názoru žalovanej ZP F. A. rozhodne nie je možné považovať za presvedčivý, komplexný, podrobný a logicky zdôvodnený. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná navrhuje, aby odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP rozsudkom zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a to tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
18. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že si poistnú udalosť nevymyslel, mal so žalovanou uzavretú zmluvu o havarijnom poistení. Počas jazdy pocítil náraz pri obchádzaní vozidla údržby na diaľnici. Až po zastavení vozidla zistil na ňom poškodenie, ktoré si spojil s tým predchádzajúcim nárazom. Žiadal odvolanie zamietnuť ako nedôvodné a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
19. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.03.2024 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
22. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
24. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
25. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97) (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009).
26. Čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn., že súd vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. V prejednávanom prípade však k takému omylu nedošlo, keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu.
27. V posudzovanej veci ide o záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý s prihliadnutím na všetky okolnosti je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalobcu ako spotrebiteľa a žalovanej ako dodávateľa (§ 52 Občianskeho zákonníka) a je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o poistení zo dňa 28.03.2018 „Havarijné poistenie motorových vozidiel – C. G. D. K. X XXX XXX XXX/ verzia 1“ predmetom ktorej bolo havarijné poistenie s krádežou osobného motorového vozidla C. C., EČV D., dohodnutá poistná suma 45 960 eur.
28. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 2.1.2019 (č.l. 8 spisu) vyplýva, že dňa 2.1.2019 došlo k škodovej udalosti a to tak, že pri obchádzaní posýpacieho vozidla nastal náraz do motorového vozidla žalobcu na zadnej časti auta. Poškodenie si žalobca všimol až na najbližšej benzínovej pumpe. Žalovaná listom zo dňa 20.05.2019 oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti o náhradu škody na motorovom vozidle EČV: D. XXXXX nevyhovuje, nakoľko rozsah a charakter poškodenia sa nedá nijak priradiť k opísanému priebehu vzniku škodovej udalosti, čo potvrdilo vypracované znalecké posúdenie.
29. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
30. Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
31. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 32. Podľa § 797 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
33. Podľa § 799 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
34. Žalovaná v podanom odvolaní namietala záver súdu, ktorý vychádzal z podľa názoru žalovanej nepodloženého žalobcovho tvrdenia a na neho nadväzujúci Znalecký posudok č. XX//XXXX znalca F. A.. Znalecký posudok znalca F. A. žalovaná vyhodnotila ako nepodložené konštatovania znalca, pretože tieto skutočnosti nepodrobil odbornému/znaleckému skúmaniu. Správu detektívnej spoločnosti C. je potrebné hodnotiť komplexne, pretože šetrenie C. bolo realizované s relatívne krátkym časovým odstupom od poistnej udalosti žalobcu.
35. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
36. Počas celého konania žalovaná spochybňuje výsledok znaleckého posudku F. A. a poukazuje na ňou predložený znalecký posudok vypracovaný F. G. a výsledok šetrenia spoločnosti C.. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu opísal priebeh škodovej udalosti, uviedol tvrdenia, ktoré následne oprel aj o závery znaleckého posudku vypracovaného F. A.. Ak žalovaná spochybňovala závery znalca F. A., mala možnosť podľa ustanovení Civilného sporového poriadku navrhnúť vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Takýto návrh dôkazu však v konaní nebol predložený.
37. Čo sa týka výpovedí svedkov, vodičov p. J. a p. I., z ich vyjadrení nemožno jednoznačne prijať záver, že k poškodeniu auta nedošlo spôsobom opísaným žalobcom. Svedkovia nemali vedomosť o tom, že ku kontaktu posypovacieho vozidla s motorovým vozidlom došlo, o tejto skutočnosti sa dozvedeli až s odstupom času. Zároveň nemožno vylúčiť, tak ako to konštatoval aj znalec, že vzhľadom na robustné teleso oproti osobnému motorovému vozidlu a rozsah poškodenia osobného motorového vozidla si to vodič ani nemusel všimnúť. Je potrebné brať do úvahy aj čas, kedy došlo k stretu vozidla s posypovacím autom (3.00 hod ráno) a okolnosti priebehu tejto udalosti (počasie, podmienky na ceste).
38. Z vyjadrení svedkov vyplynulo, že pri odhŕňaní snehu je spravidla vysunutá radlica. V konaní však nebolo nepochybne preukázané, že v čase stretu vozidiel bola radlica vysunutá v šírke 5 metrov, tak ako to tvrdí žalovaná. K zisteniu udalosti došlo až neskôr, preto všetky tieto tvrdenia zostali len v rovine domnienok.
39. Vzhľadom na okolnosti udalosti nemožno presne určiť v ktorom mieste došlo k stretu vozidiel a v akej polohe práve v čase stretu radlica bola. Preto ak žalobca tvrdil, a jeho tvrdenia boli podoprené znaleckým posudkom ako možný priebeh udalosti, nemožno prijať záver, že k tejto udalosti nedošlo spôsobom opísaným žalobcom.
40. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že znalecký posudok F. A. je možné považovať za komplexnejší, podrobnejší a logicky zdôvodnený. Aj odvolaciemu súdu sa znalecký posudok F. A. javí komplexnejší a logickejší, nakoľko F. A. pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z fyzických meraní poškodeného vozidla (aj keď už v tom čase bolo opravené) a vozidla rovnakého typu, ktorým mala byť spôsobená škoda, oproti znaleckému posudku predloženému žalovanou, pri ktorej vypracovaní vychádzal znalec len z fotografií.
41. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že šetrením spoločnosti A3P, ktorá je zmluvným partnerom žalovanej, bolo prešetrenie okolnosti vzniku poistnej udalosti s cieľom vyvrátiť podvodné konanie, pričom zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že žalobca sa dopustil podvodného konania. S týmto názorom žalobcu sa stotožňuje aj odvolací súd. Spoločnosť A3P len zisťovala okolnosti udalosti, pričom nezistila žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalobca konal podvodne.
42. Rovnako sa tak odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v bode 54 odôvodnenia, že žalobca mal so žalovanou uzatvorené havarijné poistenie a teda za predpokladu, že si žalobca nespôsobil škodu úmyselne (k takémuto záveru nedospela ani spoločnosť A3P v rámci svojho prešetrenia vzniku udalosti), je možné ustáliť záver, že takáto škodová udalosť spadá pod havarijné poistenie poisteného.
43. Súd prvej inštancie správne rozhodol vo veci samej. Správne rozhodol i o trovách konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, preto má nárok vo vzťahu k neúspešnej žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).