Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-23Cb-49-2021.pdf
PDF · 116.25 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-23Cb/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou v právnej veci žalobcu: PROVINO s.r.o., Tyršovo nábrežie 12, 851 01 Bratislava, IČO: 35 959 134, právne zastúpeného : SP & R s.r.o., Maróthyho 6, 811 06 Bratislava , IČO: 36 859 982, proti žalovanému: Parcafe wine bar s.r.o., Tyršovo nábrežie 12, 851 01 Bratislava, IČO: 45 979 421, právne zastúpenému: JUDr. Radoslavou Slávikovou Geržovou, PhD., advokátkou, Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 30 869 064 , o zaplatenie 63.892,94 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 63.892,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 63.892,94 Eur od 08.04.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.
2. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 23.04.2021 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 63.892,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne od 08.04.2020 do zaplatenia a trovy konania titulom neuhradenej kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorého dojedanú kúpnu cenu vyfakturoval žalovanému faktúrami:
- č.XXXXXXX zo dňa 31.12.2009, splatnou dňa 14.01.2020 na sumu 31.871,88 Eur ( z nej bola dobropisovaná suma vo výške 2.431,52 Eur , a suma vo výške 2.737,24 Eur a žalovaný dňa 14.02.2020 uhradil sumu vo výške 9.440,36 Eur),
- č.XXXXXXX zo dňa 31.01.2020, splatnou dňa 14.02.2020 na sumu 19.510,94 Eur ( z nej bola dobropisovaná suma vo výške 238,03 Eur a suma vo výške 47,34 Eur, a žalovaný dňa 19.02.2020 uhradil sumu vo výške 3.510,84 Eur a dňa 28.02.2020 sumu vo výške 2.000,- Eur), - č.XXXXXXXX zo dňa 28.02.2020, splatnou dňa 06.03.2020 na sumu 17.888,15 Eur, - č.XXXXXXXX zo dňa 28.02.2020, splatnou dňa 06.03.2020 na sumu 146,76 Eur , - č.XXXXXXXX zo dňa 10.03.2020, splatnou dňa 17.03.2020 na sumu 5.806,69 Eur ,
- č.XXXXXXXX zo dňa 31.03.2020, splatnou dňa 07.04.2020 na sumu 9.073,85 Eur. 2. V upomínacom konaní bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný dňa 08.03.2021 platobný rozkaz sp.zn. 13Up/204/2021, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor.
3. V odpore proti platobnému rozkazu potvrdil, že mu boli doručené faktúry ohľadne žalobcom uplatňovanej pohľadávky, má ich zaevidované vo svojom účtovníctve a uviedol ich v kontrolnom výkaze. Pohľadávku žalobcu žalovaný nezaplatil z dôvodu, že predmetný nárok bol súčasťou rozsiahlejšej štruktúry vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným a ich spoločníkmi a preto nebolo účelné, ani spravodlivé splatiť len časť vzájomných nárokov bez vyriešenia iných nárokov medzi stranami a
spriaznenými osobami. Väčšinový spoločník žalobcu , spoločnosť OLYMPIA v.o.s. , Plynárenská 7/B, 921 09 Bratislava vlastní 60% obchodný podiel v spoločnosti žalovaného a vlastní aj 15% obchodný podiel v spoločnosti žalobcu. Zároveň F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 3, XXX XX M., vlastnil pohľadávku v celkovej výške istiny 125.600,- Eur + príslušenstvo voči žalobcovi, ktorá vznikla na základe Dohody o poskytnutí finančnej pôžičky uzavretej medzi F. F. a žalobcom dňa 29.11.2010, Dodatku č. 1 ku Dohode o poskytnutí pôžičky zo dňa 01.01.2012, a ústnych dohôd o pôžičkách, na základe ktorých F. F. poskytoval spoločnosti žalobcu ďalšie pôžičky, pričom celkový súpis poskytnutých a nevrátených súm pôžičiek je celkom vo výške 125.600,- Eur . S cieľom vysporiadania vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným a s nimi spriaznených osôb obe strany a ich spoločníci viedli o 03/2020 vzájomné rokovania a pripravovali dokumentáciu na podpis, predmetom ktorej bola vzájomná výmena obchodných podielov v spoločnostiach žalobcu a žalovaného a započítanie vzájomných nárokov medzi nimi, ako aj medzi spoločníkmi strán. Kvôli následnej kríze spojenej s pandémiou tieto rokovania neskončili podpisom zmlúv. Existenciu pohľadávky F. F. žalobca uznal jednak pravidelným platením úrokov z jeho pohľadávky ako aj akceptovaním jej časti najmenej vo výške 72.400,- Eur v negociovanej dokumentácii ( Dohoda o spoločnom postupe, notárska úschova) ktorú v rámci rokovaní zahrnul do návrhu zmlúv právny zástupca žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca podnikol jednostranné kroky smerujúce k uplatneniu jeho nárokov súdnou cestou vo forme podania žaloby, spoločník žalovaného F. F. bol nútený reagovať a vykonať kroky vedúce k uspokojeniu jeho nárokov. Z tohto dôvodu dňa 15.03.2021 F. F. uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky so žalovaným, na základe ktorej F. F. postúpil časť pohľadávky vo výške 68.500,- Eur voči žalobcovi na žalovaného ( za odplatu vo výške 68.500,- Eur , z ktorej časť vo výške 30.000,- Eur sa zaviazal kapitalizovať do kapitálových fondov žalovaného, v dôsledku čoho sa zlepšila bilancia žalovaného a umožnilo to žalovanému splatiť pohľadávku žalobcu formou zápočtu). Oznámenie o postúpení pohľadávky F. F. zo dňa 15.03.2021 a Oznámenie o vzájomnom započítaní časti pohľadávky F. F. s pohľadávkou žalobcu zo dňa 15.03.2021 bolo doručené žalobcovi dňa 17.03.2021, v dôsledku čoho došlo k zániku podstatnej časti pohľadávky žalobcu vo výške 68.668,28 eur ( vyčíslenej s úrokmi z omeškania ku dňu 14.03.2021), z ktorej ostala nesplatená len časť starších úrokov z omeškania vo výške 168,28 Eur a úroky z omeškania za obdobie 15.-17.03.2021 vo výške 42,- Eur , tj. spolu 210,28 Eur .
4. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného písomným podaním zo dňa 20.04.2021 v ktorom uviedol, že žalovaný v podanom odpore potvrdil, že faktúry, ktoré sú predmetom konania mu boli doručené, má ich zaevidované vo svojom účtovníctve a taktiež ich uviedol v kontrolnom výkaze. Žalovaný predmetné faktúry teda nijakým spôsobom nerozporuje a ani ich nikdy žalobcovi nevrátil ako nedôvodné. Zo žalovaným predloženého Oznámenia o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 15.03.2021 vyplýva, že žalovaný v bode 3. uznáva pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu a takto uznanú pohľadávku žalobcu mal snahu započítať oproti svojej pohľadávke, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2021 uzatvorenej s F. F.. Je nutné konštatovať, že žalovaný vykonal započítanie ním tvrdených vzájomných pohľadávok až dňa 15.03.2021, pričom platobný rozkaz, sp.zn. 13Up/204/2021 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný až dňa 08.03.2021. Žalovaný sa snažil v Oznámení o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 15.03.2021 započítať oproti pohľadávke žalobcu , postúpenú pohľadávku žalovaného vo výške 68.500,- Eur , ktorá mala postupcovi F. F. vzniknúť na základe pôžičiek v rokoch 2012 a 2013. Žalobca považuje tieto pôžičky za premlčané a nespôsobilé na započítanie a preto v konaní vzniesol proti nim námietku premlčania.
5. Žalovaný vo svojom následnom písomnom podaní zo dňa 26.01.2024 ohľadne záväzkových vzťahov, ktoré vznikli medzi F. F. a žalobcom na základe Dohody o poskytnutí finančnej pôžičky zo dňa 29.11.2010 (v znení Dodatku č.1 zo dňa 01.02.2011), Dohody o poskytnutí finančnej pôžičky uzavretej medzi F. F. a žalobcom dňa 01.01.2012, a ústnych dohôd o pôžičkách (ďalej len „Dohody“), zastával názor, že na predmetný prípad sa nemajú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale že na právne vzťahy vzniknuté a týkajúce sa pohľadávky žalovaného a jej následného zápočtu sa má vzťahovať Obchodný zákonník a to konkrétne § 261 ods. 6, písm. a) v zmysle ktorého platí, že: „Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.“ Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca sa diakritikou snažil odčleniť vzťahy, na ktoré sa toto ustanovenie aplikuje. Konkrétne ide o vzťahy
- medzi zakladateľmi obchodných spoločností, - medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, - medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, resp. vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
- medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti,
- medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou,
- prokuristom pri výkone poverenia. Z uvedeného vyplýva (s ohľadom na právnu vec), že Obchodný zákonník za tzv. absolútny obchod určuje, kedy sa má výhradne a bez ďalších podmienok aplikovať Obchodný zákonník, aj:
- záväzkové vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou - pokiaľ sa týkajú účasti na spoločnosti, zmlúv o prevode podielu spoločníka, alebo zariaďovaní záležitostí spoločnosti,
- záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu spoločnosti a obchodnou spoločnosťou.
6. F. dňa 29.11.2010 nadobudol obchodný podiel v spoločnosti žalobcu veľkosti 15%, zodpovedajúci vkladu 1.992,- Eur a stal sa spoločníkom žalobcu, a to na základe Zmluvy o prevode časti obchodného podielu uzavretej dňa 29.11.2010 s OLYMPIA, v.o.s. (od ktorej nadobudol 15% obchodný podiel zodpovedajúci vkladu 996 Eur) a Zmluvy o prevode časti obchodného podielu uzavretej dňa 29.11.2010 s X. (od ktorého nadobudol 15% obchodný podiel zodpovedajúci vkladu 996,- Eur), a spoločníkom žalobcu je do dnešných dní, čo tiež potvrdzuje úplné znenie Spoločenskej zmluvy žalobcu z 29.11.2010. Zároveň sa F. stal dňa 29.11.2010 konateľom žalobcu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu z toho istého dňa, ktorým ostal až do 11.11.2019, čo potvrdzuje aj zápis žalobcu v príslušnom Obchodnom registri. Zároveň F. ako spoločník spoločnosti žalobcu poskytoval žalobcovi pôžičky za zvýhodnených podmienok a na účely podnikania žalobcu, jeho rozvoja spoločnosti a zvýšenia jej obratu, čo predstavuje celkom zjavne zariaďovanie záležitostí spoločnosti. Zároveň bol F. jedným z konateľov žalobcu, tj členom jeho štatutárneho orgánu, pričom vzťah medzi členom štatutárneho orgánu spoločnosti a obchodnou spoločnosťou je v zmysle citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka absolútnym obchodom bez ďalších slovných dovetkov, tj stačí, aby išlo o záväzkový vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, a už sa ďalej neskúma, za akých okolností vznikol a čo je jeho predmetom. Cieľom zákonodarcu bolo celkom zjavne subsumovať tento špeciálny obchodný vzťah pod prísnejšiu aplikáciu Obchodného zákonníka, a to jednak z dôvodu ochrany záujmov obchodnej spoločnosti (štatutárny orgán má kompetenciu nakladať s majetkom obchodnej spoločnosti) ako aj štátu (ochrana daňových nárokov štátu, transfer pricing pravidlá na zmluvné vzťahy medzi spriaznenými osobami).
7. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že medzi pánom F. F. a žalobcom ako obchodnou spoločnosťou išlo o absolútny obchod v zmysle kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, a to jednak medzi ním ako spoločníkom spoločnosti a spoločnosťou, ako aj medzi ním ako členom štatutárneho orgánu a spoločnosťou. Predmetné ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, ktoré nemôže byť nahradené vôľou strán, aj keby výslovne uviedli vo vzájomnej zmluve aplikáciu iných zákonov - čo vyplýva z § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka : „Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, §324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.“
8. Tvrdenie, že v danom prípade ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah, podporuje aj komentár k ustanoveniu § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v publikácii - Veľký komentár k Obchodnému zákonníku, autor: J. a kolektív, 2. vydanie, rok vydania 2022, na str. 43-44 podľa ktorého je druhým rozlišovacím kritériom na posudzovanie, či ide o obchodný záväzkový vzťah povaha, resp. podstata samotného záväzku, a to bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Tu nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt záväzkového vzťahu. Vzťahy, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 261
v odseku 6, majú vzhľadom na podstatu vzťahu vždy povahu obchodného záväzkového vzťahu. Ide o absolútne obchodné záväzkové vzťahy (absolútne obchody). Absolútny charakter týchto záväzkových vzťahov sa odvodzuje od toho, že ich podstatou je obchodný charakter, a preto podliehajú režimu Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu ich subjektov, ako aj bez ohľadu na povahu ich činností, t.j. či vznikajú pri podnikateľskej činnosti.
9. Žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súd Slovenskej republiky, ÚS XX/XXXX zo dňa 20.06.2018, k premlčaniu práv z obchodných záväzkových vzťahov. Nález ÚS SR konštatuje, že „ Z konštrukcie obchodných záväzkových vzťahov vyplýva, že aj keď sa v obchodných záväzkových vzťahoch použije právna úprava zmluvného typu upravená len v Občianskom zákonníku, neprestáva byť tento vzťah obchodnoprávnym vzťahom.“
10. Podľa § 261ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka: „ Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia“.
11. Žalovaný predložil k podaniu - odpor proti platobnému rozkazu listinné dôkazy označené . „ Dohoda o poskytnutí finančnej pôžičky zo dňa 01.01.2012, Dohoda o poskytnutí finančnej pôžičky zo dňa 29.11.2010 vrátane k Dodatku č. 1 zo dňa 01.02.2011. ( č.l. 56 - 59 súdneho spisu) Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 15.03.2021 ( č.l. 69 súdneho spisu) v ktorom je uvedené: „ F. …bol vlastníkom a veriteľom pohľadávky v celkovej výške istiny 125.600,- Eur + príslušenstvo voči dlžníkovi, spoločnosti Provino, ktorá vznikla na základe Dohody o poskytnutí finančnej pôžičky uzavretej medzi Postupcom a Provino dňa 1.2.2011, Dohody o poskytnutí finančnej pôžičky uzavretej medzi Postupcom a Provino dňa 01.01.2012 a ústnych dohôd o pôžičkách, na základe ktorých Postupca poskytoval spoločnosti Provino ďalšie pôžičky, pričom celkový súpis poskytnutých a nevrátených istín pôžičiek zo strany Postupcu spoločnosti Provino je …125.600,- Eur“. Oznámenie o započítaní pohľadávok je opatrené pečiatkou obchodnej spoločnosti Parcafe wine bar s.r.o. Tyršovo nábrežie 12, 851 01 Bratislava , s definovaním podpisujúcej osoby F. F., konateľ.
12. Z Dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 01.012012 (č.l. 57 súdneho spisu) a z Dohody o poskytnutí finančnej pôžičky zo dňa 29.11.2010 (č.l. 58 súdneho spisu) vyplýva uzavretie zmluvy medzi zmluvnými stranami F. a PROVINO s.r.o. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 40.000,- Eur firme PROVINO s.r.o. ako dlžníkovi na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2014, vo výške 5.400,- Eur na obdobie od 14.01.2012 do 31.12.2014 a vo výške 6.000,- Eur na obdobie od 10.08.2012 do 31.12.2014, dlžník, spoločnosť žalobcu sa zaviazala splatiť poskytnuté finančné prostriedky jednorazovo ku dňu 31.12.2014.
13. Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Hlavným znakom takéhoto právneho vzťahu je prenechanie druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi s tým, že dlžník po uplynutí dohodnutej doby vráti veci rovnakého druhu . V praxi sa niekedy vyskytuje mylný názor, že spoločník môže so spoločnosťou uzavrieť len zmluvu o úvere. Dôvodom má byť fakt, že vzťah spoločníka a spoločnosti sa riadi treťou časťou Obchodného zákonníka <https://www.danovecentrum.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1015179&f=3> - v tejto časti je úprava zmluvného typu zmluvy o úvere. Tento názor je v rozpore s platnou legislatívou hneď dvakrát: 1. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka <https://www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2012923&f=3> sa jeho treťou časťou spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi: · zakladateľmi obchodnej spoločnosti, · spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, · štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a
· prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia. S prihliadnutím na uvedené nemožno zjednodušene povedať, že všetky vzťahy spoločníka a spoločnosti podliehajú tretej časti Obchodného zákonníka <https://www.danovecentrum.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=1015179&f=3>. Vzťah spoločníka a spoločnosti založený zmluvou o pôžičke sa netýka účasti na spoločnosti, a tak nie je dôvod tento vzťah automaticky podrobovať tretej časti Obchodného zákonníka <https:// www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015179&f=3>. 2. Skutočnosť, že vzťah medzi určitými osobami sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka <https://www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015179&f=3>, neznamená, že tieto strany nemôžu uzavrieť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v Občianskom zákonníku <https://www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=3>. Pretože tretia časť Obchodného zákonníka <https://www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2012898&f=3> neupravuje zmluvný typ zmluvy o pôžičke, možno pochopiteľne uzavrieť medzi týmito osobami zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka <https:// www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=3>. Tento vzťah sa však môže v otázkach neupravených § 657 <https://www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1353695&f=3> a § 658 Občianskeho zákonníka <https://www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1353697&f=3> spravovať treťou časťou Obchodného zákonníka <https://www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1015179&f=3> (§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka <https://www.danovecentrum.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2012940&f=3>). Zmluva o pôžičke medzi spoločníkom a s. r. o., pokiaľ sa netýka účasti spoločníka na spoločnosti, sa teda riadi celá Občianskym zákonníkom, t. j. napr. aj vo veciach premlčania práva alebo vo veciach splnenia záväzku peňažnej povahy. Podľa § 262 Obchodného zákonníka <https:// www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2012944&f=3> sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že uvedená pôžička sa bude spravovať Obchodným zákonníkom <https://www.danovecentrum.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=1015179&f=3>. Urobili by tak z toho dôvodu, že úprava v Obchodnom zákonníku <https://www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015179&f=3> sa pre zmluvné strany javí lepšou, resp. vhodnejšou a z toho dôvodu svoj záväzkový vzťah subsumujú pod ustanovenia Obchodného zákonníka <https://www.danovecentrum.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015179&f=3>. 14. Zmluvné strany Dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 01.01.2012 a 29.11.2010 jednoznačne definovali , že predmetom pôžičky sú peniaze , ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť s úrokmi. Súd z obsahu zmluvy vyhodnotil, že poskytovateľom pôžičky je fyzická osoba F. F., identifikovaný dátumom narodenia, rodným číslom a bydliskom. ( pri označení veriteľa absentuje označenie, že pôžičku poskytuje spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti a z obsahu zmluvy nevyplýva zariaďovanie obchodnej záležitosti a účasti na spoločnosti , preto súd posudzoval predmetný právny vzťah ako občianskoprávny ). Otázka platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi F. F. a spoločnosťou žalovaného dňa 15.03.2021 v súdnom konaní nebola sporná skutočnosť, žalobca túto skutočnosť nenamietol a žalovaný ani tento listinný dôkaz súdu nepredkladal. 15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: „ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“. V právnej praxi je týmto časovým určením splatnosť dlhu. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že premlčacia lehota pri poskytnutí peňažných prostriedkov F. F. vo výške 40.000,- Eur začala plynúť 01.01.2015 a uplynula dňa 01.01.2018. 16. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka : „ Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov“. Započítací prejav bol žalovaným koncipovaný dňa 15.03.2021 ( podľa tvrdenia žalovaného doručený žalobcovi dňa 17.03.2021), preto súd konštatuje, že žalovaný započítaval premlčané pohľadávky vo výške 40.000,- Eur vyplývajúce z Dohody o poskytnutí finančnej pôžičky zo dňa 01.01.2012. Rovnaký právny záver súdu vyplýva pri započítavanej sume vo výške 20.000,- Eur poskytnutej titulom Dohody o poskytnutí finančnej pôžičky zo dňa 29.11.2010 (č.l. 58 súdneho spisu), ktorú sa zaviazal dlžník splatiť 31.12.2012. Premlčacia lehota začala plynúť dňa 01.01.2013 a uplynula dňa 01.01.2016, žalovaný podľa svojich tvrdení doručil započítací prejav dňa 17.03.2021, to znamená, započítaval premlčanú pohľadávku. vo výške 40.000,- Eur . 17. Zostatok pohľadávky žalovaného tvoriaci predmet započítania mal byť podľa tvrdenia žalovaného a F. F. poskytnutý titulom ústnych dohôd ( listinný dôkaz „Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok“ zo dňa 15.03.2021 definuje tento právny titul ako „ ústne dohody o pôžičkách“). K obsahu ústnych zmlúv sa na pojednávaní vyjadril F. F., ktorý vrátane právneho zástupcu žalovaného, sledoval argumentačnú líniu absolútneho obchodu, posudzovaného podľa ust. Obchodného zákonníka
s tvrdením, že bol poskytnutý úver medzi spoločníkmi obchodnej spoločnosti žalobcu. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania jednak nevyplynula možnosť aplikácie ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka , nejedná sa o záväzkové vzťahy medzi spoločníkmi navzájom týkajúce sa účasti na spoločnosti, medzi štatutárnym orgánom ( konateľom žalobcu) a obchodnou spoločnosťou, pri zriaďovaní záležitostí spoločnosti ani o poskytnutie peňažných prostriedkov titulom úveru. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia a tvrdení F. F. predložil súdu listinný dôkaz - Pohyby na bežnom účte - export z Internet bankingu ( č.l. 70 súdneho spisu), s tvrdením, že žalobca platil F. F., ako spoločníkovi spoločnosti žalobcu úrok titulom poskytnutia úveru. Z predmetného dôkazu nebolo možné ustáliť platiteľa položiek, označených „ úroky“, ( žalovaný súdu nepredložil žiaden dôkaz, komu patrí účet z ktorého boli poskytované uvedené plnenia, titul, na základe ktorého boli uvedené plnenia poskytované a súd pri posudzovaní právneho vzťahu postupoval o.i. logickým vysvetlením, berúc do úvahy tvrdenie F. F., že spoločnosť žalobcu nevyplácala spoločníkom dividendy a prijaté úroky boli predmetom jeho daňového priznania - dane z príjmu fyzickej osoby. Podnikateľ sledujúci dosahovanie ziskov si je vedomý skutočnosti, že vyplácané dividendy podliehajú zdaneniu vo výške 7% a príjem fyzickej osoby je podľa výšky zdaniteľných príjmov zdaňovaný vo výške XX a XX% , nelogicky by sa spoločník obchodnej spoločnosti nepripravoval o zisk, iba ak by vedome oddeľoval súkromné finančné prostriedky napriek skutočnosti, že podliehajú vyššej daňovej zrážke. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného a F. F. o poskytovaní finančných prostriedkov tak, že finančné prostriedky boli na základe ústnych dohôd spoločnosti žalobcu poskytované titulom pôžičky zo súkromných prostriedkov, pričom bral do úvahy argumentáciu ohľadne pohybov na bežnom účte F. F.. 18. K splatnosti pôžičiek sa F. F. vyjadril na pojednávaní: „ Išlo o ústne zmluvy, je možné, že mám niekde aj písomné zmluvy, neviem , a k splatnosti uvádzam, že väčšinou to bolo tak, že som bol uistený, že peniaze dostanem, keď sa bude spoločnosti dariť“. Súd vyhodnotil toto tvrdenie tak, že doba vrátenia pôžičky nebola dohodnutá, ani inak určená, všeobecná premlčacia trojročná doba začala plynúť v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu pôžičky. Možnosť daná veriteľovi vyvolať splatnosť záväzku nesie so sebou súčasne aj právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku, teda možnosť svoje právo aj vykonať, pričom prvá objektívna možnosť výkonu práva je daná okamihom, keď veriteľ najskôr mohol o splnenie požiadať a to dňom nasledujúcim po dni poskytnutia predmetných pôžičiek. Z listinného dôkazu „Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok“ (č.l. 69 súdneho spisu) vyplýva poskytnutie pôžičiek vo výške 9.000,- Eur dňa 11.09.2012, 10.000,- Eur dňa 13.03.2013, 7.500,- Eur dňa 06.05.2013, 3.000,- Eur dňa 06.08.2013, 6.500,- Eur dňa 27.12.2013, 8.500,- Eur dňa 10.01.2014, 1.500,- Eur dňa 05.02.2014, 3.700,- Eur dňa 14.08.2014 a 4.500,- Eur dňa 13.05.2015. Započítanie bolo realizované dňa 15.03.2021, súd prijal s poukazom na ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny záver, že žalovaný nemohol započítať premlčanú pohľadávku . Súd vo všetkých započítavaných pohľadávkach žalovaného konštatuje nespôsobilosť započítania, s poukazom na skutočnosť, že pohľadávky žalobcu neboli v konaní iným právnym spôsobom , ako zánikom z dôvodu započítacieho prejavu žalovaným spochybňované, preto súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 63.892,94 Eur . O úroku z omeškania rozhodol podľa § 369 ods.1, 2 Obchodného zákonníka s použitím § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) s použitím § 255 CSP. Žalobcovi, ako plne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).