Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/102/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu HÍLEK fleet, s.r.o., Vajanského 24, Senica, IČO: 36 249 866, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom, Čajkovského 5, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-TT-00P2-2019/015216, č. OU-TT-00P2-2019/015217 a č. OU- TT-00P2-2019/015229 zo dňa 25.04.2019, č. OU-TT-00P2-2019/015223, č. OU-TT-00P2-2019/016158, č. OU-TT-00P2-2019/016159, č. OU-TT-00P2-2019/016520 zo dňa 29.04.2019 a č. OU- TT-00P2-2019/016521, č. OU-TT-00P2-2019/016523, č. OU-TT-00P2-2019/016524 zo dňa 09.05.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí zo dňa 25.04.2019, 29.04.2019 a 09.05.2019 identifikovaných v záhlaví tohto rozsudku, ktorými žalovaný zamietol odvolania žalobcu a potvrdil rozhodnutia Okresného úradu Senica, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU- SE-OCDPK-2018/014749/2019/001046, č. OU-SE-OCDPK-2018/014717/2019/001056, č. OU- SE-OCDPK-2018/014602/2019/001087, č. OU-SE-OCDPK-2018/014604/2019/001086, č. OU- SE-OCDPK-2018/014718/2019/001055, č. OU-SE-OCDPK-2018/014750/2019/001045 zo dňa 23.01.2019, č. OU-SE-OCDPK-2018/013894/2019/001268 zo dňa 18.01.2019, č. OU- SE-OCDPK-2018/014200/2019/0012212, č. OU-SE-OCDPK-2018/014199/2019/001213 zo dňa 21.01.2019 a č. OU-SE-OCDPK-2018/013893/2019/001269 zo dňa 22.01.2019 ukladajúce mu podľa a o prevádzke vozidiel v cestnej premávke pokuty vo výške po 165 eur za nepodrobenie vozidiel v ustanovenej lehote pravidelnej technickej, resp. emisnej kontrole.

2.

Žalobca namietal, že rozhodnutiami žalovaného, ako aj rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu boli porušené jeho práva nakoľko rozhodnutia nie sú v súlade so zákonmi.

3.

Má za to, že už dôkazmi predloženými na Okresnom úrade Senica bolo preukázané, že uloženie pokuty prevádzkovateľovi vozidla definovaného podľa by voči nemu nebolo

možné, nakoľko žalobca nie je vlastníkom posudzovaných vozidiel ani ich držiteľom, a pokiaľ správne orgány vo svojich rozhodnutiach poukazovali na to, že dôkazy boli predložené iba vo forme neoverených kópií , nemôže to byť na ujmu žalobcu, ktorý mal aj originály dôkazov a na vyžiadanie správnych orgánov (§ 32 ods. 1 zákona o správnom konaní) ich mohol predložiť. V tejto súvislosti žalobca namietal nedostatočné zisťovanie skutkového stavu veci a poukazoval na to, že žalovaný dôkazy o vývoze vozidiel vôbec nebral do úvahy a vychádzal iba zo skutočnosti, že žalobca je v evidencii vozidiel v SR vedený ako vlastník a držiteľ vozidiel.

4.

na účely ukladania pokút účelovo zaviedol osobitnú definíciu prevádzkovateľa vozidla v 148 ods. 25, podľa ktorého už pokuta žalobcovi udelená bola, hoci predmetné vozidlo od okamihu jeho vývozu do ČR v roku 2014 nemá žalobca vo svojej dispozícii (moci) a teda žalobca už nemá žiadnu právnu ani faktickú možnosť ho podrobiť technickej či emisnej kontrole, za nepodrobenie ktorej mu bola uložená pokuta. Pokuta bola žalobcovi udelená bez ohľadu na preukázanú zmenu vlastníctva a držby vozidla iba na základe zápisu žalobcu ako vlastníka predmetného vozidla a držiteľa osvedčenia v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave (JISCD). V odvolacom konaní u žalovaného žalobca poukazoval na to, že táto situácia nie je tou situáciou, ktorú v predpokladá pri ukladaní pokuty prevádzkovateľovi vozidla, ktorý je tu definovaný, pretože držiteľ vozidla sa považuje za prevádzkovateľa vozidla na účely konania o správnych deliktoch iba v takom prípade, ak vlastník a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii ako držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby. Podľa výstupu z JISCD, ktorý bol podkladom rozhodnutia, je žalobca evidovaný ako vlastník vozidla a tiež ako držiteľ osvedčenia o evidencii vozidla, preto sa na žalobcu nedá aplikovať definícia prevádzkovateľa podľa Preukázaná skutková situácia rovnako neumožňuje aplikovať na žalobcu ani definíciu prevádzkovateľa vozidla podľa , pretože žiadny z tam uvedených predpokladov (podmienok) nenastal (spoločnosť žalobcu stále existuje).

5.

Podľa žalobcu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nespĺňajú zákonné náležitosti rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní nakoľko sa v nich neuvádza, akú definíciu prevádzkovateľa vozidla správny orgán uplatnil a ani sa v nich neuvádza znenie štvrtého, resp. piateho bodu , ktorý paragraf je uvedený iba vo výroku rozhodnutí.

6.

Žalovaný podľa neho záver o správnosti rozhodnutí Okresného úradu Senica urobil bez toho, aby sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa dvojakej definície prevádzkovateľa vozidla a nemožnosti použitia týchto definícií, konštatoval iba, že výklad žalobcu je jeho osobným názorom, v dôsledku čoho sú rozhodnutia arbitrárne (nepreskúmateľné) a nesúladné s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní.

7.

Sám žalovaný vo svojich touto žalobou napadnutých rozhodnutiach pritom opakovane konštatuje, že žalobca (odvolateľ) je v evidencii vozidiel v SR vedený ako vlastník a držiteľ vozidla, z čoho potom nevyhnutne vyplýva aj dôvodnosť a správnosť argumentácie žalobcu o tom, že takto zistený skutkový stav neumožňuje na žalobcu aplikovať definíciu prevádzkovateľa podľa - aplikáciou tohto ustanovenia na posudzovaný prípad žalobcu konajúce správne orgány vec nesprávne právne posúdili. Už v odvolaniach, o ktorých rozhodoval žalovaný, žalobca uviedol, že udelením pokuty je žalobca postavený na rovnakú úroveň s inými subjektmi, ktoré sa dopúšťajú rovnakého správneho deliktu (nepodrobili v stanovenej lehote vozidlo predpísanej kontrole), avšak tieto subjekty (na rozdiel od žalobcu) majú vozidlo vo svojej dispozícii (napr. držbe) a majú reálnu objektívnu možnosť vozidlo pristaviť za účelom vykonania kontroly (technickej alebo emisnej). Takto vznikajú neodôvodnené rozdiely medzi sankcionovanými subjektmi, ktoré sú postihnuté rovnakou sankciou - pokutou za nesplnenie tej istej povinnosti, avšak jedna skupina týchto subjektov je sankcionovaná za nesplnenie povinnosti, ktorú objektívne splniť nemohla (pretože nemali vozidlo vo svojej dispozícii) a druhá skupina týchto subjektov je sankcionovaná za nesplnenie tej istej povinnosti, ktorú objektívne splniť mohla (mali síce vozidlo vo svojej dispozícii, ale z rôznych iných dôvodov ho nepodrobili predpísanej kontrole).

8.

Skutočnosť, či kontrolovaný subjekt má vozidlo vo svojej dispozícii, je podľa názoru žalobcu podstatná a správny orgán by ju mal skúmať a zohľadniť, ak má dodržať ustanovenia § 3 ods. 1 a 5 a § 46 zákona o správnom konaní, aby predišiel tomu, že bude vo svojom rozhodovaní vytvárať neodôvodené rozdiely.

9.

Žalovaný podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil aj v otázke použitia Smernice Rady 1999/37/ ES z 29. apríla 1999 0 registračných dokumentoch pre vozidlá v znení neskorších zmien, ktorá bola do nášho právneho poriadku prevzatá Z.z (príloha č. 2 bod 3. tohto zákona). Žalovaný v rozpore s odvolaním žalobcu uvádza, že žalobca (odvolateľ) sa odvoláva na ods. 5 bod 3 tejto smernice týkajúci sa jednotlivo dovezeného vozidla do Slovenskej republiky. To je však omyl na strane žalovaného, pretože žalobca v odvolaní argumentoval ustanoveniami čl. 5 ods. 2 uvedenej smernice EÚ, podľa ktorých: S ohľadom na opätovnú registráciu vozidla už registrovaného v inom členskom štáte príslušné orgány vo všetkých prípadoch musia vyžadovať' predloženie časti I predchádzajúceho registračného osvedčenia a predloženie časti II, ak bola vydaná. Tieto orgány odnímu časť(i) predloženého predchádzajúceho registračného osvedčenia a uchovávajú ju (ich) po dobu minimálne 6 mesiacov. Do dvoch mesiacov informujú orgány členského štátu, ktoré osvedčenie udelili, o jeho odňatí. V prípade žiadosti týchto orgánov im osvedčenie vrátia do 6 mesiacov od jeho odňatia.

10.

Z citovaného ust. čl. 5 ods. 2 smernice EÚ vyplýva, že do dvoch mesiacov mali príslušné orgány členského štátu, v ktorom bolo po jeho vývoze zo Slovenskej republiky vozidlo registrované, informovať o tejto skutočnosti príslušný slovenský registračný úrad, ktorý by na základe toho registráciu vozidla v SR v JISCD zrušil, čím by (formálne i materiálne) odpadla možnosť sankcionovania žalobcu pokutou za nepodrobenie do vyvezených vozidiel technickej a emisnej kontrole. Uvedená smernica EÚ teda výslovne predpokladá vývoz vozidiel z jedného členského štátu do druhého členského štátu EÚ a na tento prípad ustanovila určité povinnosti registračným úradom týchto členských štátov. Žalobca si je vedomý tejto právnej úpravy a spoliehal sa na jej dodržanie príslušnými registračnými úradmi. Udelenú pokutu preto vníma ako postih za nesplnenie si povinností štátnych registračných úradov tých členských štátov EÚ, ktorých sa to týka.

11.

Žalobca má za to, že konajúce správne orgány na posudzovaný skutkový stav neaplikovali relevantnú právnu úpravu vyplývajúcu zo smernice Rady 1999/37/ES. Žalovaný sa vôbec nezaoberal otázkou priamej účinnosti tejto smernice na príslušné štátne orgány Slovenskej republiky, ktorú judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa, konštatoval iba čiastočné transponovanie smernice do , a to len pri jednotlivo dovezenom vozidle, nie pri vývoze vozidla do iného členského štátu, čo je prípad žalobcu.

12.

Podľa názoru žalobcu pri správnej aplikácii ustanovení čl. 5 ods. 2 uvedenej smernice EÚ konajúcimi správnymi orgánmi a teda pri uprednostnení právnej úpravy tejto smernice pred tuzemskou právnou úpravou (čo by bol dôsledok priamej účinnosti smernice na ich rozhodovanie, ktorým sa však nezaoberali) nemali konajúce správne orgány pristúpiť k uloženiu pokuty žalobcovi.

13.

Žalobca udelenie pokuty za konanie či nekonanie niekoho iného považuje za neopodstatnený zásah do jeho práv, najmä do garantovaného práva na podnikanie. Podľa jeho názoru uloženie povinnosti pristaviť vozidlo na predpísanú kontrolu subjektu, ktorý vozidlo nemá vo svojej dispozícii, prekračuje ústavný rámce vyplývajúci z článku 13 ods. 1 písm. a) .

14.

Podľa žalobcu žalovaný v napadnutých rozhodnutiach vyslovil nesprávny názor, že uvedenie informácie o zrušení rozkazu vydaného v prvostupňovom konaní vo výroku rozhodnutia (rozkaz sa zrušuje zo zákona včas podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý) nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko správny orgán je orgánom štátu, ktorý môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15.

Pre prípad, že by súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutých rozhodnutí, žalobca navrhol sankčnú moderáciu podľa tak, aby od uloženia pokuty bolo upustené, nakoľko je neprimeraná povahe skutku a účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

16.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že súčasťou Jednotného informačného systému v cestnej doprave je aj evidencia vozidiel SR vedená orgánom Policajného zboru SR, kde je ako vlastník a držiteľ vozidiel zapísaný žalobca, ktorému boli vydané tabuľky s evidenčným číslom ako aj osvedčenie o evidencii časť I a časť II. Zápisom žalobcu v evidencii vozidiel SR ako vlastníka a držiteľa predmetných vozidiel. získal žalobca k vozidlám určité práva, ale aj povinnosti a jednou z nich je podrobiť vozidlá v ustanovenej lehote technickej a emisnej kontrole pravidelnej, ktorú je v zmysle príslušných právnych predpisov žalobca povinný plniť až do času, kým sa tejto povinnosti zákonným spôsobom nezbaví. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí popísal predložené dôkazy tak, ako boli žalobcom predložené. V žiadnom prípade predložené dôkazy nespochybňoval a v konaní ich posudzoval a hodnotil tak, ako by hodnotil predložené originály dokladov alebo ich overené kópie. Avšak ani predložené originály dokladov alebo ich overené kópie by nezbavili žalobcu zodpovednosti za spáchané správne delikty a preto správny orgán nepovažoval za potrebné žiadať a zaťažovať odvolateľa s predložením originálov dokladov alebo ich overených kópií.

17.

V súvislosti s predloženými dôkazmi žalovaný poukazoval na to, že vozidlo s evidenčným číslom SE 360CH bolo žalobcom podľa evidenčnej karty vozidla prihlásené do evidencie vozidiel SR na príslušnom orgáne Policajného zboru SR dňa 16.04.2014, t. j. po vystavení faktúry zo dňa 09.04.2014 a po odovzdaní a prepravení vozidla novému majiteľovi. Dňa 16.04.2014 boli žalobcovi vydané tabuľky s evidenčným číslom a osvedčenie o evidencii časť H č. NA426842. Osvedčenie o evidencii časť I č. AXB71343 bolo žalobcovi vydané dňa 07.05.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vedome prihlásil predmetné vozidlo do evidencie vozidiel SR a následne prebral tabuľky s evidenčným číslom a osvedčenia o evidencii v čase, keď už podľa doloženej faktúry č. 2014 300 046 malo byt' predané a odovzdané novému majiteľovi a aj podľa vlastného vyjadrenia žalobcu nebolo vozidlo od 15.04.2014 jeho majetkom.

18.

Podobne v prípade vozidiel s evidenčnými číslami SE162CH, SE409CH, a SE467CH podľa zistení žalovaného žalobca vozidlá prihlásil do evidencie vozidiel SR a prebral tabuľky s evidenčnými číslami a osvedčenia o evidencii časť II. v čase, keď už podľa predložených faktúr a vyjadrení žalobcu boli vozidlá predané a neboli jeho majetkom. Takéto konanie žalobcu považuje žalovaný za vysoko neštandardné až špekulatívne.

19.

Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že konečným príjemcom vozidiel je spoločnosť PSA TRADING s. r. o., Horní námestí 371/1, 779 00 Olomouc Česko. Ministerstvo dopravy a výstavby SR e- mailom požiadalo Ministerstvo dopravy ČR o preverenie, či boli predmetné vozidlá prihlásené v evidencii vozidiel v Českej republike ako aj dátum ich prihlásenia. Ministerstvo dopravy ČR e-mailom odpovedalo, že predmetné vozidlá neboli v ČR prihlásené. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť PSA TRANDING s. r. o., Olomouc, ČR neprihlásila do evidencie vozidiel v ČR predmetné vozidlá s tým, že sú ich vlastníkom a držiteľom.

20.

Žalovaný nesúhlasil so zrušením napadnutých rozhodnutí a upustením od uloženia sankcií vzhľadom na skutočnosť, že zákon upustenie od pokuty nepripúšťa, jej výške je jednoznačne určená a nie je možné ju zvýšiť ani znížiť.

21.

Podľa o viacerých správnych deliktoch toho istého páchateľa podľa odsekov 13 až 19 sa rozhodne a sankcia sa uloží vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný, a osobitne pre každé

porušenie povinnosti. Samostatné konania o správnych deliktoch podľa tohto odseku nemožno spojiť do spoločného správneho konania ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. Samotné prejednanie veci bez uloženia pokuty nesplní svoj účel a to z toho dôvodu, že do dnešného dňa, t.j. do dňa vydania tohto vyjadrenia sú predmetné vozidlá stále v evidencii vozidiel SR bez vykonanej platnej technickej a emisnej kontroly pravidelnej, kde je žalobca vedený ako ich vlastník a držiteľ. ktorý nevykonal žiadne kroky na nápravu daného stavu.

22.

Podaním zo dňa 28.09.2020 žalobca oznámil súdu, že na základe jeho žiadosti Okresný dopravný inšpektorát v Senici pristúpil k vyraďovaniu vozidiel, vrátane vozidiel identifikovaných v tejto žalobe, z evidencie so spätnou účinnosťou, teda ešte k dátumu predchádzajúcemu vydaniu napadnutých rozhodnutí, čo podľa žalobcu potvrdzuje správnosť jeho argumentácie pred konajúcimi správnymi orgánmi. Súčasne predložil potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Senici zo dňa 28.08.2020 o vyradení vozidiel z evidencie.

23.

Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

24.

Žalobca v konaní uviedol, že trvá na dôvodoch žaloby, ktorú doplnil podaním obsahujúcim potvrdenie o vyradení vozidiel z evidencie ku dňu 28.08.2015, s tým, že až pri zistení tejto skutočnosti nadobudol informáciu o tom, že vozidlá neboli v Českej republike prihlásené z dôvodu, že český obchodný partner žalobcu vozidlá ďalej vyviezol do Nemecka.

25.

Žalovaný poukazoval na to, že informácie nečerpal iba z jednotného evidenčného systému, ale aj z evidenčnej kary vozidiel, a vykonal aj zistenia v Českej republike, avšak nemá kompetencie na to, aby evidenciu vozidiel zisťoval vo všetkých členských štátoch.

26.

Podľa ( )

(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa

Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa

Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa a (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter,

b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

Podľa o prevádzke vozidiel v cestnej premávke Prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla.

Podľa Technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie vozidiel; to neplatí pre jednotlivé vozidlo s obmedzenou prevádzkou schválené podľa

Podľa Emisnej kontrole pravidelnej podlieha a) motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie vozidiel; to neplatí pre jednotlivé vozidlo s obmedzenou prevádzkou schválené podľa .

Podľa , bod 2 (1) Prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady 1. vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa , . motorové vozidlo podrobiť emisnej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa ,

Podľa , bod 5 Okresný úrad uloží prevádzkovateľovi vozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak 4. nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa prvého alebo tretieho bodu, . nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa druhého alebo štvrtého bodu,

Podľa O viacerých správnych deliktoch toho istého páchateľa podľa odsekov 13 až 19 sa rozhodne a sankcia sa uloží vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný, a osobitne pre každé porušenie povinnosti. Samostatné konania o správnych deliktoch podľa tohto odseku nemožno spojiť do spoločného správneho konania ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím.

Podľa V konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla je prevádzkovateľom vozidla a) držiteľ osvedčenia, ak vlastník vozidla a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby, a

b) vlastník vozidla, ak držiteľ osvedčenia zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu.

27.

Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutými rozhodnutiami žalovaný správny orgán zamietol odvolania žalobcu a potvrdil jeho odvolaniami napadnuté rozhodnutia Okresného úradu Senica, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií ukladajúce žalobcovi podľa a pokuty vo výške 165 eur za správne delikty, ktorých sa dopustil porušením povinnosti podľa a podrobiť vozidlá zn. SEAT ev. č. SE409CH, ,SE403CH,SE162CH a SČ460CH pravidelnej technickej a emisnej kontrole.

28.

Skutočnosť, že žalobca ako subjekt zapísaný v osvedčení o evidencii vozidiel časť I. a II. predmetné vozidlá v zákonom stanovenej lehote emisnej a technickej kontrole nepodrobil, pritom nebola v konaní sporná. Sporným medzi účastníkmi zostalo najmä to, či sa tým žalobca dopustil porušenia povinnosti uloženej ustanovením prevádzkovateľovi vozidla.

29.

V tejto súvislosti žalobca argumentoval tým, že vozidlá už v roku 2014 predal kupujúcemu z Českej republiky, vozidlá nemá vo svojej dispozícii, nie je tak ich vlastník ani držiteľom a preto nemôže napĺňať definíciu prevádzkovateľa vozidla uvedenú v ustanovení

30.

Súčasne však protirečivo k tejto argumentácii namietal, že v evidencii vozidiel je evidovaný ako ich vlastník i ako držiteľ osvedčení, z čoho vyvodzoval, že prevádzkovateľom nie je ani podľa ustanovenia § 148 ods. 25 písm. a) zákona, podľa ktorého je ním držiteľ osvedčenia, ak vlastník vozidla a držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby.

31.

V rozpore s právnym názorom žalobcu je potrebné konštatovať, že definícia uplatnená v ustanovení § 148 ods. 25 písm. a) zákona určuje za prevádzkovateľa vozidla držiteľa osvedčenia v prípade rozdielnosti osoby držiteľa osvedčenia a osoby vlastníka vozidla, nie osoby zapísanej v dokladoch vozidla ako vlastník. Svojimi tvrdeniami a predložením dokladov o predaji vozidiel (neboli spochybnené žalovaný, ktorý z nich vyvodzoval nesplnenie povinností podľa § a 119 súvisiacich s odhlásením vozidla do cudziny) tak žalobca sám preukázal neidentickosť osoby držiteľa osvedčenia s osobou vlastníka vozidla a tým aj dôvodnosť jeho posudzovania za prevádzkovateľa vozidla v konaní o správnom delikte.

32.

Možno pripustiť, že žalovaný v obsahu odôvodnenia svojich rozhodnutí výslovne neuviedol, podľa ktorej zo zákonných definícií (, ) žalobcu za prevádzkovateľa vozidiel považoval, čo však vzhľadom na správnosť jeho záveru v tomto smere, ozrejmenie, z akých údajov v evidencii vozidiel, ktoré ani v spojení so žalobcom predloženými dokladmi týkajúcimi sa prevodu vlastníctva vozidiel nenaznačujú možnosť iného zodpovedného subjektu, vychádzal, ako aj dostatočne zrozumiteľné vysvetlenie spôsobu, akým sa žalobca správneho deliktu definovaného zákonom mal dopustiť, nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí a v tejto súvislosti ich nezákonnosť.

33.

Zodpovednosť prevádzkovateľa za správny delikt podľa a spočívajúci v nesplnení povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej technickej, resp. emisnej kontrole, ktorej predmetné vozidla ako vozidlá evidované v Slovenskej republike a z evidencie ani dočasne nevyradené v zmysle a uvádzaného zákona podliehajú, je zodpovednosťou objektívnou, z hľadiska uplatnenia ktorej nie je významné, či prevádzkovateľ má alebo nemá faktickú možnosť zabezpečiť podrobenie vozidiel predpísanej kontrole, pričom uloženie pokuty žalobcovi nie je výrazom jeho diskriminácie, či vytvárania nedôvodných rozdielov v porovnaní so sankcionovanými subjektami, ktoré majú vozidlo vo svojej dispozícii a teda aj možnosť pristaviť ho za účelom vykonania predpísanej kontroly, nakoľko žalobca sa sám dispozície so svojimi vozidlami vzdal prevedením vlastníckeho práva k vozidlám bez zákonom predpokladaného a zákonom aj vyžadovaného prevedenia tejto zodpovednosti na nadobúdateľa oznámením zmien v evidencii vozidiel (§, 119 o cestnej premávke).

34.

Z rovnakého dôvodu na zodpovednosť žalobcu nemá vplyv prípadná povinnosť správneho orgánu iného členského štátu podľa Smernice Rady 1999/37/ES informovať slovenský registračný úrad o zaevidovaní vozidla v inom členskom štáte, najmä keď v tomto prípade podľa zistenia správneho orgánu vozidlá v štáte prvotného vývozu - v Českej republike registrované neboli a o následnom žalobcom tvrdenom vývoze vozidiel do Nemecka a ich registrácii v tomto štáte neboli v konaní predložené žiadne dôkazy. Svoju predstavu o možnosti aplikácie Smernice v danej veci konajúcimi správnymi orgánmi žalobca neozrejmil a súd v tomto smere žiadne pochybenie správnych orgánov so vzťahom k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí ani nezistil.

35.

Uloženie pokuty v danom prípade preto nemôže byť posudzované, ako to prezentoval žalobca, ako jeho sankcionovanie za konanie či nekonanie iného (koho?), ani za uloženie povinnosti pristaviť vozidlo na predpísanú kontrolu (takáto povinnosť žalobcovi rozhodnutiami správnych orgánov uložená nebola).

36.

V neposlednom rade súd za nedôvodnú považoval námietku žalobcu týkajúcu sa zrušenia vo veci vydaných rozkazov o uložení pokuty vo výroku rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ktoré síce, v súlade a právnym názorom žalobcu, aj podľa súdu presahuje rámec oprávnenia rozhodujúceho orgánu, nakoľko podľa § 149 ods. 13 sa rozkaz v celom rozsahu zrušuje „zo zákona“ (bez potreby vydania rozhodnutia) včas podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý, ale v konečnom dôsledku nemá aj vzhľadom na práve uvedený následok neodmietnutého odporu priamu súvislosť s výrokom o uložení pokuty a súvisiacim výrokom o náhrade trov konania, ktorými podľa tvrdenia žalobcu mali byť porušené jeho práva.

37.

Pokiaľ žalobca navrhoval pre prípad nestotožnenia sa súdu s jeho právnou argumentáciou sankčnú moderáciu podľa a v rámci jej uplatnenia upustenie od uloženia sankcie, je potrebné konštatovať, že navrhovanú moderáciu priamo vylučuje ustanovenie , podľa ktorého správny súd môže podľa odseku 1 (zmeniť druh alebo výšku sankcie, upustiť od uloženia sankcie) rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Osobitným predpisom je tu , ktorý orgánu verejnej správy pri zistení správneho deliktu upustenie od uloženia sankcie neumožňuje.

38.

Pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci bol podľa rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného (právoplatnosť nadobudli dňom doručenia účastníkovi konania) nakoľko nejde o žiaden z prípadov podľa odstavca 2 tohto procesného ustanovenia, podľa ktorého by rozhodujúcim bol stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia súdu. Preto súd neprihliadal na informáciu žalobcu obsiahnutú v jeho podaní zo dňa 28.09.2020, podľa ktorej v dobe po právoplatnosti napadnutých rozhodnutí Okresný dopravný inšpektorát v Senici na základe žiadosti žalobcu pristúpil k vyradeniu vozidiel z evidencie so spätnou účinnosťou.

39.

Poskytnutá informácia naznačuje dodatočné splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu, avšak nespochybňuje správnosť záverov správnych orgánov o jeho povinnostiach prevádzkovateľa v čase, keď vozidlá v Slovenskej republike evidované boli.

40.

Podľa zistenia súdu, ako to vyplýva už z vyššie uvedenej argumentácie k jednotlivým žalobným námietkam, preskúmavané rozhodnutia žalovaného a im predchádzajúci postup správnych orgánov vo veci nie sú zaťažené vadou spôsobujúcou nezákonnosť rozhodnutí a odôvodňujúcou zrušenie rozhodnutí, preto súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

41.

O trovách v konaní úspešného žalovaného rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že tomuto v konaní žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

42.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.