Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/95/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobkyne: Z. I. Y., T. XX.X.XXXX, Š. C. G. Z. M., S. U. Č..: XXX-XX-XXXXXXX, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom Račianska 81, Bratislava proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava so sídlom Regrútska 4, Bratislava o správnej žalobe žalobkyne zo dňa 1.10.2020 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA5-84-009/2020-AV z 22.8.2020 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave: 1/ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA5-84-009/2020-AV z 22.8.2020, ktorým bola žalobkyňa Z. I. Y., T. XX.X.XXXX, Š. C. G. Z. M., S. U. Č..: XXX-XX-XXXXXXX, dňom 22.8.2020 zaistená najviac do 22.11.2020 a umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. 2/ N a r i a ď u j e žalovanému, aby bola Z. I. Y., T. XX.X.XXXX, Š. C. G.M. Z. M., S. U. Č..: XXX-XX- XXXXXXX bezodkladne prepustená zo zaistenia. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 12.10.2020 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 1.10.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa žalobkyňa postupom podľa ods. písm. a) (ďalej len „“) domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA5-84-009/2020- AV z 22.8.2020: (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o zaistení žalobkyne podľa o pobyte cudzincov (ďalej len „“) dňom 22.8.2020 najviac do 22.11.2020. Žalobkyňa v žalobe namietala nedostatočné odôvodnenie stanovenej doby zaistenia, ako aj rizika úteku. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 10.10.2020 zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, včítane jeho odôvodnenia. Uviedol, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nedisponoval žiadnou informáciou od dožiadaného štátu, že postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v intenciách , ako aj Dublinského nariadenia. V ďalšom dôvodil, že žalobkyňa odišla z Rumunska, kde žiadala o azyl a teda do tohto štátu má byť navrátená - transferovaná. Na pojednávaní uviedol, že transfer žalobkyne je možný, pričom 6-týždňová lehota na jeho realizáciu začala plynúť 1.10.2020 3. Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie. Zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo 14.10.2020. Po prejednaní veci súd za účasti žalovaného postupom podľa dospel k presvedčeniu, že sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a pre nariadenie prepustenia žalobkyne zo zaistenia.

4. Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že žalobkyňa bola 21.8.2020 predvedená pred OO PZ Stupava, následne pred žalovaného. Po vykonaní lustrácie v IS ZOP, CLK, POLDAT, MIGRA a ECU a zákonných poučeniach žalobkyne za účasti tlmočníka bola s ňou spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia. V priebehu tohto vyjadrenia žalobkyňa odpovedala na položené otázky. Súd poznamenáva, že pred začatím podania vysvetlenia, podobne ako ani v jeho priebehu nebolo žalobkyni oznámené začatie akéhokoľvek konania podľa . Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie. Podľa : A nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v , , , a a nie je ustanovené inak. Podľa zákon o správnom konaní (správny poriadok): (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa správneho poriadku: Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa : Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, existuje značné riziko jeho úteku, Podľa : Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa , : (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa : Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa : Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. K žalobnému bodu, ktorým žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie stanovenej doby zaistenia: 5. Súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Žalobkyňa bola zaistená z dôvodu , teda „na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu“, ktorým je Dublinské nariadenie. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že dĺžka zaistenia o. i. závisí od komunikácie medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a zodpovednými členskými štátmi. Súd takéto odôvodnenie dĺžky zaistenia akceptoval ako dostatočné, nakoľko je skutočne potrebné, aby príslušný správny orgán (v danom prípade Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR) realizoval komunikáciu s členskými štátmi EU vo veci akceptácie prijatia späť žalobkyne. Až následne, v prípade kladného stanoviska príslušného členského štátu, bude transfer vykonaný. K žalobnému bodu, ktorým žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rizika úteku žalobkyne:

6. Súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú. Predpokladom zaistenia cudzieho štátneho príslušníka podľa je aj existencia značného rizika úteku cudzinca. To znamená, že v prípade takéhoto zaistenia musí byť značné riziko úteku preukázané a logicky v odôvodnení rozhodnutia aj prezentované ( správneho poriadku). V napadnutom rozhodnutí však absentuje akékoľvek odôvodnenie tohto zákonnému predpokladu. Súd poznamenáva, že zmienka o ev. predchádzajúcich azylových konaniach žalobkyne (str. 2., druhý odsek napadnutého rozhodnutia) je stručnou interpretáciou časti výpovede žalobkyne pred žalovaným a teda nie je ju možné považovať za odôvodnenia značného rizika jej úteku. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaným za nepreskúmateľné ( ). 7. Aplikáciou vyššie cit. ust. súd skonštatoval, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia závažným spôsobom porušil ustanovenia správneho poriadku. A to tým, že v zmysle správneho poriadku žalobkyni neoznámil začatie konania vo veci jej zaistenia. Teda žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v konaní, ktoré nebolo začaté, v dôsledku čoho žalobkyňa nemohla mať a nemala vedomosť o tom, že takéto konanie, výsledkom ktorého môže byť jej zaistenie - obmedzenie osobnej slobody, prebieha. Takýmto postupom žalovaného došlo v konaní žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred ním, ktorého následkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia. 8. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mala byť existencia žiadosti o azyl, podanej žalobkyňou v inom členskom štáte zistená z informačného systému EURODAC. Z obsahu pripojeného spisu žalovaného (Č.p.: PPZ-HCP-BA5-84-003/2020-AV z 22.8.2020) je však zrejmé, že žalobkyňa v IS EURODAC lustrovaná nebola. Pokiaľ potrebné údaje o žalobkyni vo vzťahu k žiadostiam o azyl boli zistené z iných informačných systémov, bolo povinnosťou žalovaného identifikovať (resp. preukázať) takýto zdroj. A následne postupom podľa správneho poriadku oboznámiť žalobkyňu s jeho existenciou, pričom jej umožniť vyjadriť sa k nemu. 9. Pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil existenciu značného rizika úteku žalobkyne, pričom v konaní podstatným spôsobom porušil ustanovenia správneho poriadku, súd z dôvodu , a za použitia napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobkyne zo zaistenia. 10. O trovách žalobkyne súd rozhodol za použitia s poukazom na výsledok konania pred súdom.

Poučenie:

Doručený rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote. ( ) Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou. ( ) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie ( ). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).

V Bratislave dňa 22. októbra 2020.