Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-134-2019.pdf
PDF · 120.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/134/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Daše Kontríkovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v spore žalobcu: Ekonomické stavby, s.r.o., so sídlom Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 36 544 493, zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, proti žalovanej: J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. F. XXXX/X, XXX XX U., zastúpená JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, o zaplatenie sumy 2.817,80 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2Csp/164/2017-222 zo dňa 21. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a V. p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.817,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.817,80 eura od 04.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu porušenia zmluvy o budúcej zmluve o dielo žalovanou. Výrokom II. určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v článku III. bod 3.5 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 133/16 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 29.03.2016 v znení: „V prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo, dohodli sa zmluvné strany, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu tejto zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťou príkazníka (predstavujúce hlavne réžiu - úhradu finančného modelu, činnosť manažéra projektu, telefóny, administratívu, výdaje smerujúce k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o dielo, napr. poplatky subdodávateľom za zrušenie objednávky a pod.) až do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy a budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení občianskeho zákonníka. Odmena príkazníka sa pre účely tejto dohody dojednáva vo výške 1 660,- Eur, plus príslušná sadzba DPH. Výška takto dohodnutej odmeny nezávisí rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác a môže sa znížiť písomnou dohodou strán“, je z dôvodu neprijateľnosti neplatná.. Výrokom III. určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v článku III. bod 3.6 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 133/16 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 29.03.2016 v znení: „V prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo, zaväzuje sa budúci objednávateľ uhradiť budúcemu zhotoviteľovi vedľa odmeny podľa čl. 3.5 tejto zmluvy i hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované (t.j. prípravné práce podľa č.l. 1.1 a) až g)), a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA, Bratislava), ktorý je platný ku dňu dokončenia projektovej dokumentácie“, je z dôvodu neprijateľnosti neplatná. Výrokom IV. súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovanej v časti o uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu
1.660 z dôvodu primeraného finančného zadosťučinenia zamietol. Výrokom V. žalovanej súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti výroku I., II. a III. v plnom rozsahu. Výrokom VI. žalobcovi súd prvej inštancie priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v časti výroku IV. v plnom rozsahu. Výrokom VII. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 50a ods. 1, ods. 2, ods. 3zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „ Občiansky zákonník“), § 3 ods. 3, § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 298 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „ C. s. p.“).
1.2. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 29.03.2016 uzavretá Zmluva o budúcej zmluve o dielo č. 133/16, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetom právneho vzťahu medzi žalobcom ako budúcim zhotoviteľom a žalovanou ako budúcou objednávateľkou bolo zhotovenie stavby rodinného domu a zaplatenie ceny diela. Žalobca vystupuje ako dodávateľ služby, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 1.3. Bod 3.5 zmluvy o budúcej zmluve o dielo súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky a zároveň ako nekalú obchodnú praktiku, keď si žalobca v zmluve vymienil, že ak nepríde k uzatvoreniu zmluvy o dielo činnosti budúceho zhotoviteľa budú hodnotené ako jednorázová odmena príkazníka a jej výška nezávisí na rozsahu doposiaľ realizovaných prác a vždy predstavuje sumu 1.660 eur plus DPH. V danom zmluvnom ustanovení, bez ohľadu na dôvod, pre ktorý nebude zmluva uzatvorená, je spotrebiteľ ako príkazca vždy povinný uhradiť sumu 1.660 eur s DPH, a to bez ohľadu na rozsah a hodnotu doposiaľ vykonaných prác, čo spôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Na túto odmenu by žalobcovi vznikol nárok vždy, teda aj v prípade, ak by pre žalovanú nevykonal žiadne prípravné práce.
1.4. Aj bod 3.6 zmluvy o budúcej zmluve o dielo súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože umožňuje dodatočné určenie ceny služby v čase ich splnenia, bez možnosti spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. Určenie ceny tovaru alebo služieb sa vždy považuje za podstatnú náležitosť každej odplatnej zmluvy. Cena sa musí dojednať pred uzavretím takejto zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorá dodávateľovi umožňuje dodatočné určenie ceny v čase plnenia dodávateľa, alebo znemožňuje spotrebiteľovi odstúpiť od takejto zmluvy sa považuje za neplatnú. Súd prvej inštancie na základe uvedeného, a to aj bez návrhu, v súlade s ustanovením § 298 ods. 1 C. s. p. vyslovil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.6 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 133/16 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je neprijateľná a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvej inštancie považoval dané konanie žalobcu ako dodávateľa služby za nekalú obchodnú praktiku, v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď žalobca uskutočnil pre žalovanú prípravné práce, v danom prípade štúdiu rodinného domu, avšak bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaná nevlastnila žiaden pozemok, na ktorom by sa mal postaviť konkrétny rodinný dom, s ohľadom na terén pozemku a taktiež na skutočnosť, že žalovaná neuhradila zálohu, na krytie prípravných prác, pričom táto povinnosť jej vyplývala z ust. čl. III. bod 3.3. zmluvy. Žalovaná mala v zmysle tohto zmluvného ustanovenia povinnosť zaplatiť zálohu vo výške 5.643 eur na krytie prvých prípravných prác do 30 dní po podpise zmluvy, v danom prípade do 28.04.2016, čo sa však nestalo a žalobca i napriek tomu dňa 6.5.2016 vypracoval štúdiu rodinného domu.
1.5. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobcom uplatnený nárok mal svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré sú neplatné.
1.6. Žalovaná sa vzájomnou žalobou zo dňa18.07.2018 domáhala určenia, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. III. bode 3.5 zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 133/16 je z dôvodu neprijateľnosti neplatná a primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.660 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalovanou nebola splnená, keď dané rozhodnutie, ktorým súd v zmysle vzájomnej žaloby určil neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky (bod. 3.5. zmluvy) zatiaľ nie je právoplatne a teda nie je možné konštatovať úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 3 ods. 3 tretia veta z. č. 250/2007 Z.z. Toto právo vzniká v zmysle citovaného ustanovenia po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. Kým nie je rozhodnutie právoplatné, nemožno hovoriť o úspešnosti v spore. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v časti uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala právoplatným rozhodnutím, že došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva a povinnosti na súde voči žalobcovi. Vzájomná žaloba je preto v časti tohto uplatneného nároku podaná predčasne, a preto nárok žalovanej na primerané finančné zadosťučinenie uplatnený vzájomnou žalobou zamietol.
1.7. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán, keď žalovaná bola plne úspešnou vo výrokoch I., II. a III napadnutého rozhodnutia. Žalobca bol plne úspešný vo výroku IV.
2. Proti výrokom I., III., a V. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.),súčasne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
2.1. Žalobca v odvolaní dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, a to vzhľadom na skutočnosť, že sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nevyrovnal s argumentáciou, ktorú žalobca v priebehu konania uvádzal a súd prvej inštancie dostatočne nezdôvodnil, prečo na túto argumentáciu neprihliadol, respektíve prečo túto považoval za nesprávnu. V uvedených skutočnostiach žalobca vzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu daného ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., pretože jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia bolo porušené. Následne sa odvolateľ venoval všeobecným dôvodom ktoré sú kladené na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v súvislosti s judikatúrou Ústavného súdu SR.
2.2. Žalobca ďalej nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil ustanovenie čl. III. ods. 3.6. zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a naďalej tvrdil, že predmetné zmluvné ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach sporových strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že predmetné ustanovenie zmluvy bolo medzi sporovými stranami individuálne dohodnuté, pričom súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou individuálnosti zmluvných dojednaní a v napadnutom rozhodnutí sa s touto otázkou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobca uviedol, že v priebehu konania tvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy uskutočnili dve stretnutia za účasti povereného pracovníka žalobcu a žalovanej na ktorých žalovaná akceptovala predložený návrh zmluvy. Predmetom uvedených stretnutí bolo oboznámenie sa so službami žalobcu a prerokovanie možnosti prípadnej spolupráce, eventuálne uzatvorenie zmluvy. Žalovaná mala vytvorený priestor na pripomienkovanie návrhu zmluvy a taktiež na akceptáciu predloženého návrhu zmluvy alebo odmietnutie tohto návrhu. Žalobca poukázal na výpoveď žalovanej, ktorá uviedla že jej bolo umožnené dostatočným spôsobom sa oboznámiť s návrhom zmluvy, ktorý jej bol pracovníkom žalobcu predložený na základe dovtedajších rokovaní, tento si riadne a celý prečítala a nevzniesla k jeho obsahu žiadne pripomienky alebo návrhy na úpravu. Žalovaná tiež uviedla, že nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak zo strany povereného pracovníka žalobcu a teda nebola nijako donútená návrh zmluvy v predloženom znení akceptovať, t. j. žalovaná mala možnosť ovplyvniť obsah predloženého návrhu zmluvy a teda obsah zmluvy bol individuálne dohodnutý. S poukazom na túto skutočnosť je podľa žalobcu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené, aby bolo ustanovenie čl. III. ods. 3.6. zmluvy vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka. Pokiaľ žalobca používa v návrhoch zmlúv opakujúce sa ustanovenia, táto skutočnosť vychádza aj z jeho podnikateľskej praxe - podnikateľ totiž musí prispôsobiť obsah zmluvy nielen právnemu poriadku ale rovnako musí zohľadňovať aj samotnú svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca ďalej uviedol, že spôsob určenia ceny plnení poskytovaných žalobcom bol jasne a zrozumiteľne dohodnutý v predmetnom ustanovení čl. III. ods. 3.6. Zmluvy, na základe ktorého sa sporové strany ako zmluvné strany spoločne dohodli, že na ohodnotenie hodnoty činností, ktoré žalobca pre žalovanú realizuje sa aplikuje sadzobník UNIKA v stavebníctve rešpektovaný a bežne používaný. Dodatočné tvrdenie žalovanej, že neporozumela celému obsahu návrhu zmluvy,
ktorý jej bol v nadväznosti na rokovania predložený, považuje žalobca za účelové, a to jednak z dôvodu, že žalovaná v ustanovení čl. III. ods. 3.8. zmluvy prehlásila, že jej je obsah zrozumiteľný a tiež s prihliadnutím na jej výpoveď, v ktorej uviedla, že si návrh zmluvy celý prečítala a nemala k nemu žiadne pripomienky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi nie je zrejmé v čom má spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach sporových strán ako zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, ako zmluvné ustanovenie čl. III. ods. 3.6. zmluvy zvýhodňuje žalobcu a v čom naopak znevýhodňuje žalovaného. S poukazom na uvedené je preto daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p..
2.3. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie ani v tom, že postup žalobcu pri plnení si zmluvných povinností je možné označiť ako nekalú obchodnú praktiku. Žalovaná bola v plnej miere uzrozumená o tom, aké činnosti v jej prospech na základe predmetnej zmluvy žalobca realizuje a to s poukazom na ustanovenie čl. I. ods. 1.2 zmluvy, ktorým dohodli aké prípravné práce predchádzajúce samotnému zhotoveniu stavby rodinného domu žalobca v prospech žalovanej vykoná. Účelom týchto prác bolo naplnenie požiadaviek kladených na výstavbu rodinného domu podľa stavebného zákona. V súvislosti s preukazovaním žalovaného nároku v dotknutej časti, teda v časti ceny realizovaných prípravných prác žalobca uviedol, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie listinnými dôkazmi preukázal, aké činnosti v prospech žalovanej realizoval, čo bolo potvrdené aj výsluchom svedka Dávida Bédiho a zdôvodnil aj správnosť výpočtu ceny týchto prác. Žalobca poukázal na účelovosť procesnej obrany žalovanej. Súd prvej inštancie však na tieto skutočnosti neprihliadol, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, osvojil si skutkové tvrdenia žalovanej, hoci tieto boli často v rozpore s jej predchádzajúcimi tvrdeniami, nesprávne ustálil skutkový stav, a preto je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p..
2.4. S poukazom na uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalobe v dotknutej časti vyhovie alebo v dotknutej časti rozhodnutie zrušil a spor vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne a dostatočne vysporiadal s podstatnými otázkami v prejednávanej veci s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia. V bode 32. napadnutého rozsudku súd zrozumiteľne vysvetľuje, z akých dôvodov vyhodnotil ustanovenie zmluvy v bode 3.6 za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že text zmluvy o budúcej zmluve o diela č. 133/16 zo dňa 29.03.2016 bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe tzv. typovej zmluvy. Je nepochybné, že ide o dodávateľom vopred naformulované zmluvné podmienky vrátane čl. III. bod 3.5 a 3.6, pričom spotrebiteľ nemohol znenie zmluvných podmienok ovplyvniť pričom bez súhlasu s týmito podmienkami by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Obsiahnuté dojednania preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Dôkazné bremeno preukázať, že zmluvné podmienky boli individuálne dohodnuté podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka nesie dodávateľ teda žalobca. Žalobca v konaní individuálne dojednanie zmluvnej podmienky nepreukázal a nepredložil žiadne relevantné listinné dôkazy, a preto bolo zistenie súdu prvej inštancie správne a v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď spornú zmluvnú podmienku uvedenú v čl. III. bod 3.6 nepovažoval za individuálne dojednanú. Žalobca postupoval v danej veci v rozpore s jeho vlastným harmonogramom, pričom jeho postup vo veci jednoznačne možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Konanie žalobcu bolo nelogické najmä v nadväznosti na situáciu, kedy boli vypracované podklady k stavbe domu, keď žalovaná nevlastnila žiadny pozemok a ani nebol vybavovaný žiadny úvere na kúpu pozemku, zo strany žalobcu neexistoval žiadny dôvodný predpoklad, že nadobudne žalovaná pozemok. Konanie žalobcu v danej veci je teda nutné označiť len za umelé produkovanie nákladov v neprospech a na účet spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že nesúhlasí so zistením súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovaná nemala informáciu o tom, že žalobca vyhotoví štúdiu rodinného domu. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania vykonal dôkaz harmonogramu prípravy stavby, ktorý odovzdal žalobca žalovanej. Z uvedeného harmonogramu vyplýva, že k vypracovaniu štúdie rodinného domu malo dôjsť až po uskutočnení iných krokov, ktoré však žalobca vôbec nerealizoval.
3.1. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
4. Žalobca v odvolacej replike vyslovil nesúhlas s tvrdeniami a právnou argumentáciou žalovanej obsiahnutou v jej vyjadrení. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentujú úvahy, ktorými sa súd spravoval pri vyhodnocovaní skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a na základe ktorých prijal záver, že nemožno vylúčiť neprijateľnosť zmluvných podmienok z dôvodu, že tieto by boli individuálne dohodnuté. S poukazom na túto skutočnosť preto i naďalej, napriek ostatnému písomnému podaniu žalovanej a jej argumentácii, podľa názoru žalobcu je dané odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosť existencie formulárových zmlúv, ako sa snaží naznačiť žalovaná, nemôže automaticky zakladať predpoklad, aby jednotlivé zmluvné ustanovenia boli vyhodnocované ako neprijateľné zmluvné podmienky bez toho, aby ich súd prvej inštancie ďalej skúmal v teste neplatnosti zmluvnej podmienky dohodnutej v spotrebiteľskej zmluve. Takýto veľmi zjednodušený a paušalizovaný postup súdov by potom mal v podstate v praxi jediný následok, a to všetky formulárové zmluvy vypracované dodávateľom a uzatvárané so spotrebiteľom by boli ex lege vyhodnocované ako neplatné.
5. Žalovaná v odvolacej duplike poukázala na predchádzajúce písomné vyjadrenia s tým, že z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že si nesprávne vykladá základné termíny spotrebiteľskej legislatívy, odmieta dlhodobo aplikované zásady ochrany spotrebiteľa a popiera ich zmysel. Poukázala na skutočnosť, že neplatné sú len tie zmluvy alebo zmluvné dojednania, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, respektíve tie, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia dobrým mravom. Snaha zbaviť sa zodpovednosti za použitie nekalej obchodnej praktiky pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ má byť bdelý, keďže mu formálne mala byť poskytnutá možnosť zmluvu zmeniť je konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h), f) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.817,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.817,80 eura od 04.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu porušenia zmluvy o budúcej zmluve o dielo žalovanou.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol a zmluvnú podmienku obsiahnutú v článku III. bod 3.6. zmluvy vyhodnotil ako neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu nesmerovalo voči výroku, ktorým súd vyhodnotil ako neplatnú z dôvodu neprijateľnosti zmluvnú podmienku obsiahnutú v článku III. bod 3.5. zmluvy. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania odvolací súd skúmal, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.
9. Odvolací súd preskúmaním rozsudku v napadnutej časti a konania mu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie súd odôvodnil dostatočne a v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p., pričom zrozumiteľne uviedol, ako dospel k svojim záverom a prečo žalobe žalobcu nevyhovel. Právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia tak porušené nebolo. Prvoinštančné rozhodnutie je vecne správne, odvolací súd naň v jednotlivostiach odkazuje a za účelom vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcu uvádza nasledovné:
10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. V konaní nebolo sporným, že predmetná zmluva o budúcej zmluve o dielo je zmluvou spotrebiteľskou, pretože túto uzatvoril žalobca, konajúci pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (predmetom činností žalobcu zapísaným v obchodnom registri je aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, keď takáto činnosť mala byť podľa zmluvy predmetom následnej zmluvy o dielo) a žalovaná ako spotrebiteľ, nekonajúca pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Odvolateľ napadol rozhodnutie v časti, ktorou súd prvej inštancie určil ustanovenie článku III. bod 3.6 zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je z tohto dôvodu neplatná. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdil, že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach sporových strán v neprospech žalovanej, toto zmluvné ustanovenie je jasné, určité a zrozumiteľné, pričom obsah zmluvy vrátane dotknutého ustanovenia bol dojednaný individuálne. S týmto tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť. Individuálne dojednanie citovaného zmluvného ustanovenia žalobcom preukázané nebolo, nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky, z ktorých by vyplynul záver o individuálnom dojednaní zmluvných podmienok, pričom dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania zmluvných podmienok zaťažuje dodávateľa, teda žalobcu. Skutočnosť, tvrdená žalobcom, že žalovaná sa oboznámila s návrhom zmluvy, mala dostatok času na jeho prečítanie a nevzniesla k jeho obsahu žiadne pripomienky, samo o sebe nevypovedá o individuálnom dojednaní zmluvných podmienok. Podľa žalovanej by bez jej súhlasu s uvedenými podmienkami k uzavretiu zmluvy nedošlo. Dôkazná situácia ustálená súdom prvej inštancie tak nevyvrátila právnu domnienku vyplývajúcu z ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, stanovujúcu prezumpciu neindividuálneho dojednania zmluvného ustanovenia bodu 3.6 zmluvy.
18. Odvolací súd dodáva, že v zmluvnom ustanovení 3.6. je úhrada hotových výdajov a odmena dodávateľa upravená odkazom na aktuálny sadzobník pre navrhovateľa ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA, Bratislava), platného ku dňu dokončenia projektovej dokumentácie. Na základe označeného sadzobníka, ktorý bol pripojený k súdnemu spisu je pre bežného spotrebiteľa nemožné zistiť výšku úhrady. Práve z takejto úpravy zmluvných práv a povinností vyplýva nevyváženosť v neprospech žalovanej, keď sa nejedná o zrozumiteľnú, jednoznačnú a určitú úpravu. Naviac aj zo špecifikácie žalovanej sumy vyplýva, že sa nejednalo o skutočne vynaložené hotové výdaje žalobcu, ale o sumu vypočítanú ako určité percento z predpokladanej ceny diela. Odvolací súd tak súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie článku III. bod 3.6 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
19. Odvolací súd napokon konštatuje, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne zvolené a správne interpretované právne normy (vyššie citované), neobstojí teda ani žalobcom uplatnený odvolací dôvod, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď výrokom I. zamietol žalobu v dôsledku neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, od ktorých žalobca svoj nárok odvíjal. Proti výroku II. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku III. bod 3.5 zmluvy sa žalobca neodvolal a výrok III. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku III. bod 3.6 zmluvy odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Správny je tak aj závislý výrok V. náhrade trov konania. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd v napadnutých častiach postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
21. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).