Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/904/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobkyne: D.. N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J. U., Š. X, zast. JUDr. Emanuelom Olšavským, LL.M.-advokátom so sídlom v Košiciach, Trnková 9 a JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD., advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: U. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, zast. JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. Y., zapísanej na LV č.XXXX ako rekreačná chata so súp.č.46, na parc.č.656 a spoluvlastnícky podiel žalobkyne v 5/6 sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie sumu 41 167,00 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti ležiacej v kat.úz. Y., zapísanej na LV č.XXXX ako rekreačná chata so súp.č.XX, na parc. 656 a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal túto rekreačnú chatu s tým, že žalobkyni uloží povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť žalovanému sumu 8 000,00 eur ako náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel na rekreačnej chate so súp.č. XX, v kat.úz. Y..

2. Žalovaný nesúhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak v priebehu konania sa pripojil k návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale žiadal prikázať podiely patriace žalobkyni jemu za finančné vyrovnanie.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinami, ktoré strany predložili, znaleckými posudkami, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa je spoločne so žalovaným podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. Y., zapísanej na LV č. XXXX ako rekreačná chata so súp.č.XX, na parc.č.656. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na predmetnej nehnuteľnosti je 5/6 k celku a žalovaný je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/6 z celku.

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pričom ona 1/2 tejto nehnuteľnosti zdedila po svojom otcovi, taktiež zdedila 1/3 po svojej

matke a 1/3 odkúpila od svojej sestry. Predmetnú nehnuteľnosť užívali spoločne so žalovaným, a to tak, že každý užíval polovicu predmetnej chaty, aj sa spoločne podieľali na všetkých nákladoch v 1/2. Komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným prestala viaznuť po smrti ich matky, keďže bola dohoda medzi dedičmi, že žalovaný získa do vlastníctva predmetnú rekreačnú chatu a byt, ktorý zostal po matke prejde do vlastníctva žalobkyne a jej sestry. Po niekoľkých mesiacoch žalovaný oznámil, že nesúhlasí s takouto dohodou a požadoval aj 1/3 z bytu a zdedil aj 1/6 z predmetnej chaty. Túto chatu spoločne žalobkyňa so žalovaným užívali tak, že jeden mesiac v lete užívala túto chatu žalobkyňa a jeden mesiac užíval žalovaný. Neskôr oznámila žalovanému, že vzhľadom na to, že je podielovým spoluvlastníkom iba v 1/6, má nárok na užívanie predmetnej chaty v trvaní 10 dní. Aj napriek tomu, že upozornila žalovaného, že môže chatu užívať iba 10 dní vzhľadom na svoj podiel na nehnuteľnosti, žalovaný aj naďalej užíval predmetnú chatu jeden mesiac v roku. Žalobkyňa uviedla, že náklady - elektrinu platí výlučne ona a žalovaný sa na tom nepodieľa. Žalobkyňa mala záujem odkúpiť túto chatu a keďže so žalovaným nekomunikuje, oznámila mu to písomne, kde uviedla, že je ochotná vyplatiť žalovanému za jeho podiel sumu 8 000,00 eur. Ďalej uviedla, že pozemok pod touto rekreačnou chatou nie je ich vlastníctvom, ale vlastnia ho Štátne lesy, s ktorými má žalobkyňa uzavretú nájomnú zmluvu a platí nájom za predmetný pozemok. Uviedla, že ešte pred smrťou ich matky aj žalovaný prispel na nájom tohto pozemku. Za posledné 4 roky však žalovaný sa nepodieľa na žiadnych úhradách. Taktiež uviedla, že so žalovaným sa nevedela osobne dohodnúť, pretože on s ňou nekomunikuje, takže ho oslovila prostredníctvom právneho zástupcu. Ďalej uviedla, že čo sa týka prístavby k chate, popiera tvrdenie žalovaného, že ju postavil on, pretože ona platila murárov, zaobstarala jedlo a pomáhal aj jej manžel. V roku 1997 žalovaný robil rekonštrukciu a asi po 10 rokoch jej povedal, že táto rekonštrukcia vyšla na 70 000,00 Sk. Žalobkyňa potvrdila, že na tejto rekonštrukcií sa nepodieľala, pretože žalovaný ju s rekonštrukciou neoboznámil ani ju neinformoval o cene. Túto rekonštrukciu robil 3 roky a keď oznámila žalovanému, že zavolá firmu, aby tieto práce na chate vykonala, po tomto už urobil túto rekonštrukciu sám žalovaný.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pretože k predmetnej nehnuteľnosti má citový vzťah, keďže tam odmalička chodil. Potvrdil, že chodila tam aj žalobkyňa, ale táto viac chodila do Tatier. Taktiež uviedol, že od roku 1992 platil všetky náklady za predmetnú chatu výlučne on, a to po dobu 8 rokov, a to daň, elektrinu a až po 8 rokoch začala sa žalobkyňa podieľať polovicou na týchto nákladoch. V súčasnej dobe platí žalobca iba daň z nehnuteľnosti za svoj spoluvlastnícky podiel, za elektrinu neplatí, a to z vyššie uvedeného dôvodu. Podotkol, že on platil tieto výdavky dobrovoľne, pretože žalobkyňa v tom čase nemala finančné prostriedky. Poprel, že by 3 roky robil rekonštrukciu chaty, pripustil, že jeden rok nerobil nič a došlo k znehodnoteniu dreva, ale nasledujúci rok to všetko urobil. Ďalej uviedol, že pred smrťou matky ho zavolala matka a aj v prítomnosti žalobkyne mu uviedla, že chata je v zlom stave a že ju treba predať, s čím žalovaný nesúhlasil. Potvrdil, že prestal so žalobkyňou komunikovať z dôvodu, že po smrti matky keď ho zavolala aj so sestrou do bytu zistil, že veľa vecí v tomto byte chýba, a to ho nahnevalo. Uviedol, že má záujem sa so žalobkyňou dohodnúť na užívaní chaty, a to po dobu jedného mesiaca v lete a je ochotný platiť keď mu príde vyúčtovanie. Taktiež uviedol, že je ochotný odkúpiť podiel žalobkyne podľa znaleckého posudku. Poukázal na to, že na tejto chate pracoval od 12 rokov, potom tam chodieval s rodinou, kde sa jeho deti naučili plávať a športovať, ako aj lyžovať. Uviedol, že nemá finančné prostriedky na to, aby chodil do Turecka, že jemu stačí, keď sa vykúpe na chate.

7. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že spoločné užívanie nie je možné a taktiež nie je možné ani reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti. Postoj žalovaného je veľmi problematicky čo sa týka komunikácie a vzťahy sú natoľko narušené, že budúce užívanie, prípadná budúca rekonštrukcia by vyvolala stav, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je možné požadovať od žalobkyne, aby zotrvala v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným.

8. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení uviedol, že k predmetnej chate má silný citový vzťah, keďže od svojich 12 rokov pomáhal otcovi s výstavbou predmetnej chaty. Počas štúdia na strednej škole takmer každý víkend spával v búde pri chate od piatku do nedele a otcovi pomáhal. Taktiež pomáhali aj otcovi známi z divadla. Jeho sestry s výstavbou chaty otcovi nepomáhali, pretože študovali v tom čase na škole. Je nesporné, že má silnú citovú väzbu, keďže ako mladý chlapec strávil výkony a vlastnými rukami sa podieľal na výstavbe chaty. Čo sa týka užívania predmetnej chaty uviedol, že po otcovej smrti v roku 1986 bol so žalobkyňou a matkou dohodnutý na užívaní predmetnej chaty po párnych a nepárnych týždňoch a jeden mesiac počas leta. Po smrti otca platby za elektrinu uhrádzala ich matka asi 4-5 rokov. Od roku 1992 poplatky uhrádzal výlučne on. V roku 2001 urobil

prístavbu ku chate a zo svojich výlučných prostriedkov uhradil okno a dvere na tejto prístavbe. Čo sa týka nákladov spojených s údržbou a opravami predmetnej chaty uviedol, že v roku 2002 bola chata vytopená, a to z dôvodu, že sestra zapla v chate kúrenie a poškodený kotol vytopil chatu tak, že steny boli nasiaknuté až do výšky 1 metra. Po tomto vytopení urobil rekonštrukciu, ktorú realizoval na vlastné náklady a na požiadanie matky, so súhlasom ostatných spoluvlastníkov. Niektoré práce robil sám svojpomocne, niektoré práce robili majstri. V tom čase vynaložil zo svojich výlučných prostriedkov cca 2 300,00 eur. Už v tom čase opravoval chatu a investoval do nej nemalé finančné prostriedky, poukázal na to, že so žalobkyňou sa dohodol, že po smrti otca pripadne jej spoluvlastnícky podiel jemu, avšak vzhľadom na to, že v tom čase bol v rozvodovom konaní, súhlasil s tým, aby podiel bol zapísaný na žalobkyňu s tým, že v budúcnosti mu ho prevedie. Poukázal na to, že vzťahy medzi ním a žalobkyňou boli vždy dobré a zhoršili sa až pred smrťou ich matky, kedy sa žalobkyňa začala správať účelovo. Poukázal taktiež na skutočnosť, že žalobkyňa odkúpila od ich sestry spoluvlastnícky podiel a bolo porušené jeho predkupné právo. Uviedol, že sa nechce dovolávať relatívnej neplatnosti, iba chcel poukázať na agresívne správanie žalobkyne pri nadobudnutí vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, čo má vplyv pri samotnom vyporiadaní ako jedno z kritérií, na ktoré súd prihliada. Podotkol, že celý svoj život predmetnú nehnuteľnosť od jej výstavby užíval. Jeho deti tam rástli, pričom posledné dva roky mu žalobkyňa zamedzila akýkoľvek prístup do chaty a jej užívanie. Bez jeho súhlasu nainštalovala kamerový systém a on nemôže reálne chatu ani otvoriť. Taktiež potvrdil, že v danom prípade nie je možné reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti. Preto v prípade, ak by súd bol toho názoru, že ďalšie zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve je nemožné, navrhol, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel určený znaleckým posudkom. Ďalej žalovaný uviedol, že je vlastníkom dvojgeneračného domu v obci Bukovec, avšak len ku vchodu tohto domu vedie 42 schodov, keďže dom je poschodový a nevyhovujúci preňho a jeho družku na ďalšie bývanie vzhľadom na ich zdravotný stav. Ďalej uviedol, že svoj život by chcel dožiť práve na tejto rekreačnej chate vzhľadom k jeho silnému citového vzťahu k predmetnej chate, ktorá by po menších úpravách bola bezbariérová a vhodná na celoročné bývanie preňho a družku. Poukázal aj na to, že asi pred 18 rokmi žalobkyňa chatu bez jeho súhlasu prenajímala podnikateľom, z čoho mala zisk jednorázovo za letný mesiac. Taktiež uviedol, že sa domnieva, že žalobkyňa by v budúcnosti chatu odpredala, pretože jedna jej dcéra býva v Čechách a druhá na strednom Slovensku a zrejme aj preto žalobkyňa tvrdí, že dohoda o spoločnom užívaní chaty s ním nie je možná, a preto mu chce reálne zamedziť akýkoľvek prístup do chaty.

9. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu k tomuto stanovisku uviedla, že sa nezakladá na pravde, že sa zmenil postoj žalobkyne voči žalovanému. Poprela tvrdenie, že žalovaný mal záujem o dohodu a podľa nej ide o manipuláciu, zavádzanie, zdržiavanie a naťahovanie konania. Poukázala na to, že všetci súrodenci pracovali na tejto chate, vyrastali tam, majú všetci silný citový vzťah, a preto vykonávanie dôkazov svedkami na túto skutočnosť je neúčelné a nezmyselné.

10. Vypočutá svedkyňa V. Z. uviedla, že so žalovaným sa pozná veľmi dlho, keďže jej otec sa poznal s otcom žalovaného. Uviedla, že jej otec chodil pomáhať otcovi žalovaného a taktiež aj jej manžel chodieval pomáhať a ona na túto chatu začala chodiť až v roku 1981, keď v podstate chata už stála. Uviedla, že má vedomosť o tom, že chatu staval žalovaný so svojím otcom aj s kamarátmi a pomáhal mu aj jej otec. V roku 1981, keď začala chodiť na chatu, táto chata bola už užívania schopná a v podstate bola už hotová, konkrétne si všetko nevšímala. Robila sa nejaká dostavba zadnej izby, ktorú robil žalovaný a s tým mu pomáhal aj manžel svedkyne. Čo sa týka žalobkyne, túto nikdy nevidela, že by vykonávala nejaké práce na tejto chate. Poukázala na to, že na chatu chodila dosť často v letnom období a keď si neskôr aj oni kúpili chatu na Bukovci, chodievali tam častejšie s manželom. Ďalej uviedla, že má vedomosť, že žalovaný robil aj kúpeľňu a videla ho ako obkladal, robil vodovodné potrubie, batérie a všetko čo patrí do kúpeľne. Nevedela uviesť kto sa finančne podieľal na tejto rekonštrukcií, pretože o tom sa nebavili. Podľa nej, žalovaný robil všetky opravy, pretože bol jediný, kto tam chodil, napr. odpratával sneh zo strechy, upravoval okolie a všetky vady, ktoré nastali na chate. Podľa svedkyne, žalovaný má veľký citový vzťah k tejto chate, a to vzhľadom na to, že to postavil a stará sa o to.

11. Svedok D. D. uviedol, že žalobkyňu nepozná, iba žalovaného, ktorý je jeho bývalým kolegom. Uviedol, že v období keď spolu pracoval so žalovaným, bolo to od roku 1990 do 2000, stretával sa so žalovaným keď odchádzal pracovať na chatu. On sám mu bol tiež pomôcť keď ho požiadal žalovaný, že má problémy s vodou, kúrením a kúpeľňou a bolo to asi v roku 1999. V podstate mu to robil svedok, pričom materiál zakupoval žalovaný. Svedok iba montoval a žalovaný sa staral o materiál. Žalovaný mu

za vykonané práce neplatil, pretože aj on v tom čase staval rodinný dom a pri výstavbe mu pomáhal žalovaný. Poukázal na to, že žalobkyňa nikdy nebola prítomná, keď tieto práce robili a že žalobkyňu na chate ani nikdy nevidel. Poukázal na to, že tieto práce sa vykonávali asi po dobu pol roka, pričom žalovaný stále chodieval na chatu a chodil tam stále niečo robiť. Podľa svedka, žalovaný má určite citový vzťah k chate, keďže to bolo na ňom vidieť, že stále žil s touto chatou, pretože ak sa vyskytol nejaký problém, hneď to riešil.

12. Svedok Ľ. V. uviedol, že pozná strany sporu a je v príbuzenskom pomere s nimi, pretože žalovaný je jeho bratancom a žalobkyňa sesternicou. Uviedol, že v roku 1967 prišiel do Košíc a odvtedy pravidelne chodil žalovanému pomáhať na chatu. Keď prišiel, múry už boli hotové a dokončoval žalovaný chatu. Žalobkyňa sa na tom nepodieľala. Keď mal svedok voľno a žalovaný mu zavolal, vždy prišiel pomáhať. Takto pomáhal žalovanému od roku 1967 až do roku 2009, presne si už nepamätá, ale asi 10 rokov už na túto chatu nechodí. Konkrétne, pomáhal žalovanému stavať garáž, pivnicu, v interiéri podlahu, kozub, prístavbu a rôzne drobné práce. Za vykonané práce mu žalovaný neplatil, pričom žalobkyňu nevidel, aby chodievala pomáhať na chatu. Taktiež uviedol, že žalovaný má veľmi silný citový vzťah k tejto chate a keďže žalobkyňa na chatu nechodila, nestavala ju, tak si myslí, že tento vzťah nemá. Uviedol, že mu to pripadá tak, že chatára vyhodiť z chaty, ktorý celý život tam robil, staval a teraz ho z toho vyhodíte. Ďalej uviedol, že pomáhal aj otcovi žalovaného a pomáhal im aj syn žalovaného. Mimo rodiny tam pracovali aj kamaráti žalovaného, jeho známi, pričom asi 3 krát do mesiaca chodieval pomáhať a aj prespával na tejto chate. Zdôraznil, že nikto im neplatil za tieto práce vykonané ani otec žalovaného ani žalovaný a oni vykonávali tieto práce ako kamaráti.

13. Ďalší svedok D. N. uviedol, že žalobkyňu pozná iba z videnia, že je to kolegova sestra, a teda že žalovaný bol jeho kolegom. Spolu pracovali od roku 1975 a keď mali voľno, tak chodieval žalovanému pomáhať na chatu, ktorá je na Bukovci. Pomáhal mu s rôznymi prácami ako betónovať, kopať a pod.. Pokiaľ žil otec žalovaného, tak chodieval tam často. Po smrti otca žalovaného už len sporadicky, keď ho žalovaný zavolal, napr. keď ich vykradli, pomáhal mu robiť mreže. Žalovaný mu za vykonanú prácu neplatil, pretože si navzájom pomáhali. Poukázal na to, že videl žalobkyňu zopárkrát na chate, ale robiť ju nevidel. Poukázal na to, že chata je vlastne citová záležitosť žalovaného a keďže so žalovaným chodil do základnej školy, vie, že už ako chlapec chodieval na túto chatu.

14. Z písomnej výpovede D. X. (č.l.151) bolo zistené, že je vlastníčkou susednej chaty a často trávili voľný čas spoločne aj s rodičmi žalovaného. Na vlastné oči videla, že na výstavbe chaty sa podieľal p. Ladislav J. s kamarátmi a p. U. J. so svojimi kamarátmi. Žalobkyňa chodila na chatu sporadicky, pričom na chate varila a pomáhala v kuchyni, avšak nikdy ju nevidela, aby vypomáhala s výstavbou chaty. Poukázala na to, že predmetná chata je srdcovou záležitosťou U. J., keďže tam vždy pracoval, staval ju vlastnými rukami, celý život opravoval chatu, udržiaval, zveľaďoval ju. Často tam trávil čas aj so svojimi deťmi a na chate pracovala aj jeho družka, a to v čase, keď robili prístavbu. Podľa nej, v prípade ak by žalovaný nemohol ďalej užívať chatu, by bolo preňho veľkou citovou ujmou, veľmi by citovo strádal, bolo by to nanajvýš nespravodlivé, keďže on tam patrí a je to jeho celý život. Zároveň uviedla, že so žalobkyňou má dobrý vzťah a dobré vychádza aj s jej dcérami.

15. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala písomné vyjadrenie a písomnú výpoveď D. X. považovala za nedôveryhodnú a spochybnila jej autenticitu. Čo sa týka výpovedi svedkov uviedla, že je veľmi ťažké sa vyjadriť k ich tvrdeniam, pretože buď hovoria veľmi neurčito, neuvádzajú žiadne fakty alebo im už neslúži pamäť. Pre všetky výpovede však platí, že skutočnosť, či žalobkyňu niekedy videli alebo nevideli pracovať na chate, nie je relevantná, nakoľko všetci svedkovia chodili na chatu v týždni, keď ju mal k dispozícií žalovaný, teda keď sa tam žalobkyňa nenachádzala. Navrhla vypočuť svedkov na užívanie chaty žalobkyňou a žalovaným.

16. Vypočutá svedkyňa A. U. uviedla, že žalobkyňa je jej susedou už vyše 40 rokov, žalovaného pozná prostredníctvom žalobkyne. Uviedla, že asi 20 rokov pomáha žalobkyni po zime vždy chatu sprevádzkovať tým spôsobom, že ju vyčistia a to ako napr. vyvetrajú paplóny a celú chatu dávajú do poriadku. Taktiež strihajú rastliny, vyhrabávajú trávnik, zametajú, strihajú kríky a pod.. Poukázal na to, že asi pred 2 alebo 3 rokmi keď susedia robili nový trávnik, tak požiadala robotníkov, aby odpad použili na jej záhrady s tým, že spevní sa breh a týchto robotníkov vyplácala žalobkyňa. Asi pred 2 rokmi dávala žalobkyňa nové obkladačky do kúpeľne, špárovala a maľovala. Pravidelne s ňou chodí na chatu, kde čistia, umývajú. Taktiež uviedla, že má vedomosti, že žalobkyňa zakúpila svietidlá a že nechala opraviť

aj vnútro krbu, aj v malej izbe položila dlažbu. Bolo to asi pred 7 alebo 8 rokmi. Taktiež uviedla, že bola prítomná, keď sa dokončievala dlažba pred dverami a žalobkyňa aj s manželom špárovali túto dlažbu, pričom časť dlažby položil žalovaný a časť dlažby manžel žalobkyne. Uviedla, že žalovaného pracovať nevidela, poukázala na to, že spolu so žalobkyňou zveľaďujú okolie chaty, pričom na chatu nikdy nechodí v lete.

17. Vypočutý svedok G. Č. uviedol, že so stranami sporu sa pozná od roku 1967, keď žalobkyňa začala s jeho manželkou chodiť na vysokú školu. Odvtedy vlastne pozná aj žalovaného. Uviedol, že vlastne posledných 10 rokov na základe žiadosti žalobkyne sa staral o údržbu, pričom bol jedným z tých, kto sa podieľal na výstavbe chaty. Uviedol, že často chodieval na túto chatu a v tom čase žalovaný ešte chodieval do školy a on veľa pomáhal otcovi žalovaného, hlavne išlo o fyzické práce. Uviedol, že otec strán sporu sa podieľal na výstavbe tejto chaty finančne a gro prác na tejto chate urobil žalovaný. Taktiež sa podieľal aj manžel žalobkyne, a to od roku 1971, keď sa zobrali a tak isto vykonával manuálne práce. Žalobkyňa sa starala o stravu a o práce okolo záhrady a on pomáhal aj v čase keď tam bol žalovaný. Otec strán sporu ho prosil, aby mu prišiel pomôcť aj po práci, a preto tam často chodieval pomáhať. Naposledy bol na tejto chate v roku 2018, keď opravoval krb, o čo ho požiadala žalobkyňa. Za túto prácu mu nikto nezaplatil, pretože išlo o priateľskú službu, pričom materiál zakúpila žalobkyňa, keďže on bol s ňou, tento materiál kúpiť. Asi pred 3 rokmi na požiadanie žalobkyne jeho kamarát, vodár, urobil prívod vody, pričom tomuto vodárovi zaplatila žalobkyňa. Všetky práce, ktoré vykonal na tejto chate, robil bezplatne, pretože bola to priateľská služba z jeho strany. Uviedol, že vedomosť o tom, že žalovaný za posledných 10 rokov sa nepodieľal na údržbe a investíciách na predmetnej chate, vie iba od rodiny žalobkyne. Žalovaný ho nepožiadal nikdy o vykonanie žiadnych prác. Osobne si myslí, že väčší citový vzťah má k chate rodina žalobkyne, vzhľadom k tomu, že investovali do tejto chaty, tak asi majú bližšie k nej. Len z rozprávania žalobkyne vie, že žalovaný na chatu chodí pomerne málo. Poukázal na to, že otcovi strán sporu pomáhal od roku 1967 až do roku 1975 a nie vždy bol prítomný žalovaný a taktiež aj manžel žalobkyne tam chodieval občas. Poukázal na to, že žalovaný veľkú časť práce urobil pri výstavbe garáže, túto skutočnosť vie od otca žalovaného, pričom aj manžel žalobkyne robil pomocné práce pri stavbe.

18. Svedok E. X. - manžel žalobkyne uviedol, že na chatu začal chodiť v roku 1970 a v tých prvých rokoch chata v podstate už bola dokončená tak, že sa v nej dalo bývať. Dalo sa v nej prespávať, variť, nebola urobená zadná terasa, ktorá je dnes presklená. Každý rok na tejto chate strávil min. po spočítaní dva mesiace. Poukázal na to, že kto prišiel na chatu, či bol z rodiny alebo známy, bol privedený k tomu, že musel pracovať, musel pomáhať a v podstate platilo pre každého kto prišiel, že bol zatiahnutý do práce. Podľa neho, svokor sa o chatu staral a chcel, aby bola čo najlepšie pripravená na užívanie. Svokor neplatil ľuďom, ktorí chodili pomáhať, boli to priatelia a pracovali zadarmo, za stravu a ubytovanie. Uviedol, že bolo zaplatené žalovanému, keď robili prívod k vode, bolo to v roku 1979, pričom žalovaný priviedol svojich priateľov, ale svokor vyplatil aj žalovanému, aj jeho kamarátom. Všetky práce hradil výlučne svokor. Poukázal na to, že on robil iba tzv. antlagéra a venoval sa okoliu chaty, pretože tieto práce žalovaný nevykonával. Ďalej uviedol, že on vie iba z počutia, kto sa podieľal na výstavbe predmetnej chaty. Poukázal, že spolu s manželkou- žalobkyňou vykonávali práce, ako nátery na chate, pravidelne kosil, staral sa o stromy, orezával ich, špároval dlažbu a pod.. Ďalej uviedol, že od roku 1970 robil aj žalovaný na chate, a to pokiaľ tam pracoval aj jeho otec, potom už iba sporadicky. Taktiež uviedol, že z počutia vie, že garáž staval žalovaný, spolu so svedkom Záhonom, prístavbu k chate robili spoločne a ju dokončili spoločne.

19. Žalobkyňa predložila znalecký posudok č.50/2009, vyhotovený znalkyňou Ing. Marcelou Szöllössyovou, z ktorého bolo zistené, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vyčíslená na sumu 49 400,00 eur. Aj žalovaný predložil súdu znalecký posudok č.79/2019 znalca Ing. Jozefa Faitha, PhD, ktorý v závere znaleckého posudku určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 35 100,00 eur. Obe strany sporu namietali znalecký posudok protistrany, pričom právna zástupkyňa žalobkyne navrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na hodnotu nehnuteľnosti, a to obidvoma metódami, teda metódou polohovej diferenciácie, ako aj metódou porovnávacou.

20. V priebehu konania žalovaný uviedol, že uznáva znalecký posudok predložený žalobkyňou a súhlasí s tým, aby súd pri vyporiadaní vychádzal z hodnoty uvedenej v znaleckom posudku Ing. Szöllössyovej.

21. Vypočutá svedkyňa A. E., exmanželka žalovaného a bývalá švagriná žalobkyne uviedla, že chata, ktorá je predmetom sporu sa začala stavať v čase ešte keď žalovaný bol chlapcom. So žalovaným začali spolu chodiť v roku 1969 ako študenti a spoločne chodievali na túto chatu. Na chatu chodieval iba otec žalovaného a taktiež nejaký spolužiak žalovaného. Ďalej uviedla, že od roku 1970 chodil pravidelne na chatu so žalovaným, a to aj v čase keď v roku 1974 pracovali v Sabinove, tak pravidelne chodievali na chatu. Poukázala na to, že jej nebohá svokra vyčítala, že nikam nechodia a že sú mladí ľudia, pričom svedkyňa podotkla, že ani nemôžu chodiť nikam, keďže každý piatok musia prísť na chatu, pretože vždy sa niečo na chate robí. Taktiež uviedla, že žalobkyňu fyzicky pracovať na chate nevidela, a to jednak z toho dôvodu, že mala malé dieťa a chodievala na chatu s manželom, ktorý pomáhal pri prácach na chate. Podľa tvrdenia svedkyne, chatu postavil bývalý svokor a viac-menej jej bývalý manžel - žalovaný. Poukázala na jeden prípad, keď jej svokra povedala, že ona - svedkyňa je na chate gazdinou a že to bude jej aj so žalovaným. Uviedla, že vlastne svokrovci im hovorili, že táto chata bude patriť svedkyni a žalovanému. Podľa jej vedomosti, finančné prostriedky do chaty investoval bývalý svokor a taktiež aj bývalá svokra. Nevedela uviesť, aké investície vložil do chaty jej bývalý manžel - žalovaný. Uviedla však, že dcéra jej hovorila, že otec prerobil kúpeľňu, čo aj finančne hradil.

22. Vypočutý svedok G. D. uviedol, že je susedom strán sporu, uviedol, že bol namontovaný kamerový systém, avšak vyriešil to s manželom žalobkyne. Svedok si myslel, že tieto kamery zasahujú jeho pozemok, avšak neskôr sa presvedčil, že to tak nie je. Ďalej uviedol, že chaty sa začali stavať v roku 1963 a chatu staval vlastne otec strán sporu. Podľa tvrdenia svedka, žalovaný v podstate celú svoju mladosť, teda prázdniny, keď nechodil do školy, pracoval na chate a svedok ho ináč ani nepoznal ako s pracovnými nástrojmi. Potvrdil, že žalovaný v podstate každé leto pracoval na chate. Taktiež uviedol, že fyzicky žalobkyňu nevidel pracovať a opätovne zdôraznil, že žalovaný v jednom kuse pracoval na chate a každý deň tam chodil, aj napriek tomu, že si staval rodinný dom.

23. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na žalobe v celom rozsahu. Poukázala na to, že kľúčovou otázkou v danej veci je, komu prikázať zo strán sporu do výlučného vlastníctva danú nehnuteľnosť. Poukázala na vyslovený predbežný právny názor súdu, v zmysle ktorého má za to, že je namieste uprednostniť žalovaného ako menšinového spoluvlastníka s poukazom na to, že má väčší citový vzťah k danej nehnuteľnosti a že sa istým spôsobom viac mal zaslúžiť o jej nadobudnutie. Uviedla, že je presvedčená, že je potrebné prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne, vzhľadom na to, že je majoritnou spoluvlastníčkou chaty a jednak aj z toho dôvodu, že sa o nehnuteľnosť stará z pohľadu platenia poplatkov súvisiacich s touto chatou. Poukázala aj na tú skutočnosť, že žalovaný býva na Bukovci, kde sa aj predmetná rekreačná chata nachádza a býva v rodinnom dome. Sporná nehnuteľnosť je rekreačnou chatou a tieto rekreačné chaty využívajú najmä ľudia žijúci v mestách, v panelákoch, v blokoch. To je aj prípad žalobkyne, ktorá na túto chatu chodí reálne rekreovať aj so svojou rodinou. Žalovaný takúto rekreáciu nepotrebuje, pretože žije v danej obci, kde sa chata nachádza a žije v rodinnom dome, kde môže vlastne robiť všetko to čo štandardne ľudia, ktorí prichádzajú z mesta, na chate robia. Ďalej uviedla, že žalobkyňa sa tak isto podieľala na výstavbe chaty, aj keď samozrejme ako žena pokiaľ ide o stavebné práce, v menšej miere, ale prispela svojím dielom či už drobnými prácami, ako varením, upratovaním alebo inak. Citový vzťah k danej chate majú obaja, obaja ju dlhodobo užívajú, ale najmä žalobkyňa ju potrebuje ďaleko viac, keďže žije v meste a potrebuje chatu na rekreáciu. Z toho dôvodu navrhla prikázať nehnuteľnosť majoritnej spoluvlastníčke, a teda žalobkyni.

24. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnom vyjadrení uviedla, že rozsiahlym vykonaným dokazovaním bolo zo strany žalovaného jednoznačne preukázané, že citová väzba žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti je omnoho výraznejšia ako zo strany žalobkyne. Bolo to preukázané množstvom svedkov, známych, kamarátov žalovaného, ktorí sa vlastnými rukami od študentských čias podieľali priamo na výstavbe predmetnej chaty. Výrazná citová väzba žalovaného k predmetnej chate je daná jednak tou skutočnosťou, že od útleho detstva sa spolu najprv s otcom, každý druhý víkend alebo aj častejšie počas týždňa, podieľal na výstavbe tejto chaty, predmetnú chatu zveľaďoval, staral sa o ňu, čo potvrdil aj najbližší sused - svedok D.. Bez nároku na odmenu zveľaďoval túto chatu, staral sa o ňu, trávil tam všetok svoj voľný čas, nielen rekreáciou, ako to bolo zo strany žalobkyne, ale predovšetkým opravami, údržbou, zveľaďovaním, a to bez nároku na finančnú odmenu alebo to hradil zo svojich finančných prostriedkov. Poukázala na to, že samotná žalobkyňa sa vyjadrila, že okrem jedného mesiaca v lete môže žalovaný užívať chatu od novembra do apríla, kedy je v podstate chata neobývateľná. Vyjadrila svoj postoj k celej tejto záležitosti a súdnemu konaniu, čím vlastne potvrdila, že si uzurpuje právo užívať predmetnú chatu a že v podstate zamedzuje žalovanému prístup do chaty. O

predmetnú chatu začala prejavovať žalobkyňa záujem až po začatí tohto súdneho konania, kedy účelovo začala investovať finančné prostriedky do tejto nehnuteľnosti, čo sa snažila preukázať v tomto konaní, avšak pred 4 rokmi užívala predmetnú chatu a minimálne sa starala aj o jej údržbu a opravy. Poukázala na to, že komu prikázať samotnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva nie je jedinou relevantnou skutočnosťou tá skutočnosť, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou, ale pri rozhodovaní súd prihliada na to, kto nehnuteľnosť doposiaľ užíval, udržiaval bytovú potrebu spoluvlastníka, schopnosť starať sa o nehnuteľnosť a udržiavať ju. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť, možnosť situácie a riešenie ponecháva na vôli súdu. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.10.2011. Taktiež uviedla, že žalovaný aj s poukazom na svoj zdravotný stav a zdravotný stav jeho družky, ktorá je onkologickou pacientkou má skutočný záujem predmetnú chatu užívať celoročne, pretože jeho rodinný dom mu neposkytuje reálnu možnosť bývania vzhľadom k zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu jeho a jeho družky. Ďalej uviedla, že žalovaný preukázal schopnosť vyplatiť náhradu žalobkyni, v prípade prikázania predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Poukázala na to, že žalobkyňa túto schopnosť dosiaľ nepreukázala, či by bola reálne schopná vyplatiť žalovaného.

25. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným (č.l.265) súd zistil, že žalovaný má vedený bežný účet v Poštovej banke a jeho účtovný zostatok k 14.5.2019 je 30 106,91 eur.

26. Podľa (ďalej len ), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci ( ).

27. Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

28. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

29. Podľa , , súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je predložený stranou sporu súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

30. Predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam opísaným vo výroku tohto rozsudku.

31. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti špecifikovaných v ods.4 odôvodnenia tohto rozsudku. Obaja nadobudli podiel 1/6 v dedičskom konaní po matke, žalobkyňa aj podiel 1/2 po otcovi a 1/6 na základe kúpnej zmluvy od svojej sestry.

32. Strany sporu sa mimosúdne nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto sa žalobkyňa toho domáha súdnou cestou. Obe strany sporu v rámci konania súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, ale nevedeli sa dohodnúť na spôsob vyporiadania. Z tohto dôvodu bola žaloba podaná dôvodne. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo zaužívanej praxe, že 1. najprv musí skúmať, či je nehnuteľnosť reálne deliteľná, či je možné ju rozdeliť a v príslušných podieloch objektívne prikázať subjektom, 2. po zistení o nedeliteľnosti treba skúmať, či má niektorý zo subjektov o nehnuteľnosť záujem a po 3. až pokiaľ nemá nik o nehnuteľnosť záujem, pripadá do úvahy alternatíva predaja nehnuteľnosti. Súd v tomto druhu konania nie je viazaný návrhmi strán sporu na vyporiadanie, ale vychádza len z vykonaného dokazovania, prihliadajúc na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

33. Súd mal v konaní preukázané, v akom rozsahu obe strany nehnuteľnosť užívali a ako sa podieľali na výstavbe a zveľaďovaní predmetnej nehnuteľnosti.

34. Vzhľadom na charakter a predmet sporu sa súd najprv vyporiadal postupne s nasledujúcimi predbežnými otázkami: 1. či je nehnuteľnosť reálne deliteľná, 2. komu bude nehnuteľnosť prikázaná a 3. výškou primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel.

35. Obe strany sporu zhodne uviedli, že predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, a to hlavne z dôvodu vážne narušených vzťahov medzi stranami sporu, čo mal súd v konaní preukázané. Druhým dôvodom nemožnosti takéhoto delenia je to, že strany sporu nie sú schopné komunikovať, na niečom sa dohodnúť (ani len na spoločnom stretnutí), čo vyplýva z vykonaného dokazovania.

36. Ďalej sa súd vyporiadal s tým, komu prikáže nehnuteľnosť. Pre rozhodnutie súdu o tom, komu prikáže nehnuteľnosť, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočnosti, ktoré sú vo veci relevantné (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. ). Prvotne bral ohľad na veľkosť podielov. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, žalobkyňa v podiele 5/6 a žalovaný v podiele 1/6. Ďalej súd vychádzal z toho, že obe strany sporu nadobudli nehnuteľnosti v dedičskom konaní od svojich rodičov a žalobkyňa kúpou od sestry. Sporná nehnuteľnosť je dedičstvom po ich predkoch, ktorí v minulosti nehnuteľnosť nadobudli, opravovali, udržiavali. Bolo preukázané, že žalovaný sa veľkou mierou podieľal na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti, čo súd v rámci konania predbežne uviedol. Z hľadiska podielov má väčší podiel žalobkyňa, avšak súd to nebral ako výhodnejšie postavenie, práve z dôvodov, ako došlo k nadobudnutiu predmetných spoluvlastníckych podielov, a teda nemohlo to byť jediným dôvodom, pre ktorý by súd prikázal predmet sporu len žalobkyni. Z týchto dôvodov súd ďalej prihliadal na účelné využívania veci stranami sporu, resp. dôvod nevyužívania nehnuteľnosti. Podporne skúmal plány oboch, ako mienia v budúcnosti nehnuteľnosť využívať. Podporne súd skúmal aj vzájomné správanie sa jedného podielového spoluvlastníka voči druhému. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po celú dobu vlastníctva právnymi predchodcami strán sporu spornú nehnuteľnosť vo väčšej miere užíval žalobca, ktorý so svojím otcom sa veľkou mierou pričinil o výstavbu tejto chaty. Strany sporu uviedli, že užívali predmetné nehnuteľnosti so svojimi rodinami a spor nastal až po smrti matky, kedy v podstate žalobkyňa vymedzila žalovanému užívanie nehnuteľnosti podľa jeho spoluvlastníckeho podielu. Takéto konanie žalobkyne súd hodnotí v jej neprospech z dôvodu, že upiera žalovanému jeho vlastnícke právo. Žalobkyňa odôvodňovala žiadosť prikázať nehnuteľnosť predovšetkým tým, že je majoritnou podielovou spoluvlastníčkou a že predmetnú chatu potrebuje na rekreovanie. Bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný má skutočne veľký citový vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, keďže od útleho detstva sa podieľal na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti, neskôr sa o nehnuteľnosť staral, udržoval, opravoval, investoval. Tieto skutočnosti vyplynuli zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov. Aj vypočutí svedkovia navrhnutí žalobkyňou uviedli, že aj žalobkyňa sa o nehnuteľnosť starala, avšak konkrétne neuviedli, aké práce žalobkyňa robila na predmetnej nehnuteľnosti. Súd nemohol pri otázke komu prikáže nehnuteľnosť prihliadať na žalobkyňou prezentovanú starostlivosť o nehnuteľnosť aj z dôvodu, že žalovaný jednoznačne preukázal značný citový vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, čo žalobkyňa nepreukázala. Súd ďalej skúmal, na aký účel mienia strany sporu nehnuteľnosť využívať, pričom žalobkyňa mieni využívať túto chatu na rekreačné účely a žalovaný ju mieni využívať na bývanie. Obe strany sporu uviedli, že majú zdravotné problémy, a preto chcú túto nehnuteľnosť využívať, pričom žalovaný má aj rodinný dom, avšak súd mal preukázané výpoveďami samotných strán sporu, že ide o nevyhovujúci rodinný dom, z hľadiska zdravotného stavu žalovaného a jeho družky, pričom žalovaný uviedol, že predmetný dom mieni odpredať.

37. Na základe týchto všetkých zistených skutočností si súd ustálil, že objektívnejšie je prikázať nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného, berúc do úvahy fakt, že od mala do nehnuteľnosti chodil s otcom, pomáhal mu s prácami na nehnuteľnosti, investoval svoje finančné prostriedky do tejto nehnuteľnosti, pričom práce vykonával bezodplatne. Samotná žalobkyňa uviedla, že chata v dedičskom konaní mala pripadnúť žalovanému, ale neskôr pre nezhody medzi súrodencami k prevodu vlastníctva chaty na žalovaného nedošlo. Žalobkyňa nepreukázala, že by už skôr mala záujem užívať predmetnú nehnuteľnosť. Tieto skutočnosti súd len podporili v myšlienke, aby prikázal celú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý má s nehnuteľnosťou spojené i svoje detstvo a spomienky.

38. V poslednom rade sa súd zaoberal otázkou primeranej náhrady, berúc na zreteľ i to, aby sa vec mohla účelne využiť a na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V znaleckom posudku č.50/2019 znalkyne Ing. Marcely Szöllössyovej bola určená

všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 49 400,00 eur. Obe strany sporu navrhli pri vyporiadaní vychádzať z tejto sumy, pričom žalovaný bol ochotný žalobkyni uhradiť za jej ustupujúci spoluvlastnícky podiel z tejto všeobecnej hodnoty. Preto súdu ostal v časti výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti použiteľný znalecký posudok znalkyne Ing. Szöllössyovej. Súd sa ďalej obligatórne zaoberal otázkou, či je znalcom určená výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti primeraná. Pod pojem primeraná náhrada je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci - predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený druhému spoluvlastníkovi (stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.1997, ). Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (Rc 15/1999). Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Súd vychádzal práve z tohto znaleckého posudku Ing. Szöllössyovej, keďže obe strany navrhli vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti uvedenej v tomto znaleckom posudku.

39. Súd zamietol návrh žalobkyne na výsluch svedkov M. I., M.. D. E., M.. D. D. N. E. X., ktorí sa mali vyjadriť k otázke starostlivosti žalobkyne o matku, resp. k inštalácií kamier, pretože takéto dokazovanie považoval za nadbytočné a právne irelevantné.

40. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

41. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z , a úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd úspešnosť posudzoval podľa toho, že podiel na nehnuteľnosti bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného.

44. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.