Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoCsp-22-2020.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoCsp/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: A. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, pr. zast. A.. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, so sídlom Levočská 1, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 3.523,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 05.02.2020, č. k. 1Csp/51/2018-113, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:
,,I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti istiny vo výške 80,- eur.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Rozhodnutie vo veci samej právne posúdil podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj ako ,,ZoB“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. O spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 2,3 a 9, § 54 ods. 1, § 524 ods. 1, § 565 a § 470 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 145 a § 219 ods. 1,2 a 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a poručiteľom žalovaného má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ, pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ postupovať len v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ. Skúmal platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy upravujúcej pôvodný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom - Poštovou bankou, a.s., ktorý je bankový subjekt a pričom vzhľadom na právny status pôvodného veriteľa sa právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmluvných vzťahov medzi bankou a klientmi banky spravujú osobitnou právnou úpravou - zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a
nositeľom práv z predmetnej pohľadávky, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným a zákonným spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou. Neboli naplnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky na následného postupníka - terajšieho žalobcu, a to z dôvodu nepreukázania naplnenia zákonných predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal hodnoverným dôkazom zaslanie tejto písomnej výzvy pôvodného veriteľa - banky žalovanému. Žalobca nepreukázal súdu ani odoslanie tejto písomnosti banky žalovanému, ako ani prevzatie tejto písomnosti žalovaným. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v rozpore so zákonom a je neplatná a tak ani postupník - žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky. Naviac v pojednávanej veci ani nebolo žalobcom preukázané súdu oznámenie banky klientovi o postúpení pohľadávky.
4. O trovách konania súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že mu prislúcha aktívna legitimácia v tomto konaní, pričom táto skutočnosť je nesporná a tvrdenia súdu prvej inštancie sú v rozpore so samotným výkladom zákona, v dôsledku čoho ich považuje za nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na preukázanie tvrdení, ktoré tvoria odôvodnenie rozsudku, aby doplnil svoje podanie o skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, a preukázanie podmienok nevyžadoval. Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za prekvapivé, nakoľko žalobca nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia žaloby, pričom by ich vedel preukázateľne vyvrátiť. Ďalej poukázal na bod 6.9 Obchodných podmienok, podľa ktorého ak je klient v omeškaní s platením, čo len i jednej splátky plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé údaje alebo na majetok klienta bol vyhlásený klient alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasne splatenie. Vzhľadom na uvedené nepovažoval záver súdu prvej inštalácie, že nedošlo k splneniu predpokladov na vyhlásenie predčasného splatenia úveru za pravdivý.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanými nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 78/05).
8. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu - Poštová banka a.s. a práv. predchodca žalovaného - poručiteľ uzavreli dňa XX.X.XXXX Zmluvu o úvere - dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto bol právny predchodca žalobcu poskytnutý úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 120 eur. Právny predchodca žalovaného
- poručiteľ A. R., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D/95/2015 vyplýva, že žalovaný - dedič A. R., nar. XX.XX.XXXX, nadobudol pokiaľ ide o pasíva aj polovicu z pohľadávky Poštovej banke , a.s. z titulu nesplateného úveru v zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX istinu vo výške 1.761,51 eura s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 09.11.2018 súd prvej inštancie pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu, Poštovej banky a.s. vstúpil do konania ako žalobca R Collectors s.r.o., Bratislava, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2018. Rozhodnutie bolo prijate na základe skutočnosti, že pôvodný žalobca ako postupca uzavrel dňa 06.08.2018 so spoločnosťou Collectors s.r.o. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na nového veriteľa.
9. Niet pochybností a nespochybňuje to ani jedna zo strán sporu, že predmetný zmluvný vzťah medzi sporovými stranami založený Zmluvou o úvere dobrá pôžička zo dňa 22.05.2014, je vzťahom spotrebiteľským. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s fyzickou osobou (právnym predchodcom žalovaného), ktorá nie je podnikateľom.
10. Odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, v zmysle ktorého súd strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinne tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.
11. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré sa vedie konkrétny spor. Otázku aktívnej legitimácie musí súd vždy skúmať ex offo, pričom ide o otázku hmotnoprávnu. Skutkové tvrdenia týkajúce sa danosti aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie v spore musia byť zrejmé už zo žaloby. Pokiaľ nie, súd nie je povinný vyzývať na ich doplnenie, pretože by poučil žalobcu o hmotnom práve, čo by viedlo k porušeniu rovnosti strán sporu.
12. Postupník - žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak zmysle uvedeného povinný tvrdiť a preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie jeho aktívnej legitimácie v spore.
13. Žalobca v danom prípade odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 uzatvorenej s postupcom Poštovou bankou, a.s. dňa 06.08.2018.
14. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.
15. Rozhodujúcou okolnosťou je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, že ide o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi podmienkami je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018). Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
16. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.
17. Základným článkom, od ktorého sa odvíja postup banky pri postúpení pohľadávky tretej osobe bez súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na zaplatenie, ktorá musí byť preukázateľne zaslaná dlžníkovi, čo je potrebné preukázať predložením doručenky alebo podacieho lístka. Zo spisu vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola jedine predložená výzva právneho predchodcu žalobcu, Poštovej banka a.s. adresovaná žalovanému zo dňa 10.05.2016 na zaplatenie omeškaného dlhu z úveru (č.l. 44 spisu), no žalobca nepreukázal, že túto výzva bola naozaj žalovanému skutočne odoslaná alebo doručená. Tým, že banka výzvu dlžníkovi nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla žalovanému dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu.
18. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB (doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov sa už odvolací súd nezaoberal podmienkou splatnosti postúpenej pohľadávky žalobcu.
19. Na základe uvedeného preto nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie nebol povinný vyzývať žalobcu na doplnenie žalobného podania o preukázanie doručenia výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, pretože by poučil žalobcu o hmotnom práve, čo by viedlo k porušeniu rovnosti strán sporu.
20. Pokiaľ žalobca namietal, že k predčasnému zosplatneniu úveru došlo z dôvodu úmrtia dlžníka a bolo preto bezvýznamné prípadne vyzývanie dlžníka, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Táto odvolacia námietka je v rozpore z obsahom žaloby, kde je uvedené, že k predčasnému zosplatneniu došlo z dôvodu omeškania dlžníka so splácaním splátok úveru, a nie z dôvodu jeho úmrtia.
21. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).
22. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
23. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).