Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-190-2019.pdf
PDF · 113.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/190/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, a 2/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, zastúpených Občianskym združením OPOS so sídlom A. Hlinku 1804/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, proti žalovaným: 1/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, a 2/ U9, a.s. (pôvodne Dražobná spoločnosť, a.s.), so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpenému advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7Csp/107/2018-300 zo dňa 24.04.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom rozhodol, že zmenu žaloby nepripúšťa, druhým výrokom podanie žalobcov zo dňa 04.04.2018 v časti žalobného petitu I., v ktorom sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva záložného veriteľa Prima banka, a.s., smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.01.2013 sú neplatné, v časti žalobného petitu II., v ktorom sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č. ZN XX/XXX/XXXX zo dňa 03.01.2013 Dražobná spoločnosť, a.s., smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F., obec F., okres K. U., rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX/X stavby register „C“ výmera 167 m2, druh pozemku: dom s príslušenstvom, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 261 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok na parcele č. XXX/ X o výmere 249 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti vo vlastníctve P. I., nar. XX.XX.XXXX, a U. V., nar. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1-ice sú neplatné, odmietol. Tretím výrokom súd žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol a napokon štvrtým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Toto rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 2, 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 125 ods. 3, § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 2, 3, § 132 ods. 1, 2, 3, § 137, § 139, § 140 ods. 1, § 143 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobcovia sa podaním doručeným dňa 16.04.2018 domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva záložného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s.,
smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.01.2013, sú neplatné, ďalej sa domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č. ZN XX/XXX/XXXX zo dňa 03.01.2013 Dražobná spoločnosť, a.s., smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F., obec F., okres K. U., rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX/X stavby register „C“ výmera 167 m2, druh pozemku: dom s príslušenstvom, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 261 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 249 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti vo vlastníctve P. I., nar. XX.XX.XXXX, a U. V., nar. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1-ice, sú neplatné, a súčasne sa voči žalovaným domáhali vyplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur spoločne a nerozdielne.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že podanie žalobcov doručené dňa 16.04.2018 nespĺňalo náležitosti žaloby, preto ich uznesením č. k. 7Csp/107/2018-155 zo dňa 13.02.2019 vyzval, aby podanie doplnili tak, že uvedú, čoho sa svojím podaním domáhajú, pričom bude potrebné uviesť konkrétne právne úkony, ktorých neplatnosť namietajú, ďalej mali pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, najmä v čom má spočívať neplatnosť konkrétnych právnych úkonov. Zároveň poučil žalobcov o následkoch neopravenia a nedoplnenia podania, ako i o ich možnosti zvoliť si advokáta, resp. obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Žalobcovia na výzvu súdu reagovali podaním zo dňa 04.03.2019, ktorým navrhli zmenu žaloby tak, že sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosť - stavba - rodinný dom, súp. č. XXX, ležiaci na parcele N. č. XXX/X, nachádzajúcich sa v kat. úz. F., evidovaný Správou katastra K. U., na liste vlastníctve č. XXXX, nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného 1/, a žalovaní 1/, 2/ budú povinní vyplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur spoločne a nerozdielne. Súd majúc za to, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, s odkazom na ustanovenie § 143 ods. 1 CSP nepripustil navrhovanú zmenu žaloby. Podľa obsahu podania zo dňa 04.03.2019 žalobcovia podali návrh na zmenu žaloby, keďže pôvodne sa domáhali určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k výkonu dražby, a teda preskúmania úkonov smerujúcich k výkonu dražby (bez potrebnej špecifikácie právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobcovia dovolávajú), pričom navrhovanou zmenou žaloby sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného 1/, čím sa domáhali posudzovania platnosti a existencie záložného práva, a teda v tomto návrhu zo dňa 04.03.2019 si uplatnili iné právo, než aké bolo uplatňované pôvodným návrhom. Predmetom sporu tak zostal pôvodný žalobný návrh doručený súdu dňa 16.04.2018.
4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žaloba v časti žalobného petitu I. a II., vo vzťahu k týmto žalobným nárokom neobsahuje skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, na akom základe by mal súd o žalobe rozhodnúť. Rovnako tak v podaniach žalobcov absentuje aj riadny žalobný petit vo vzťahu k výroku I. žalobného petitu a výroku II. žalobného petitu, keďže nie je jasné, neplatnosti ktorých konkrétnych právnych úkonov výkonu záložného práva žalovaného 1/ smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.01.2013, ako aj právnych úkonov výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.01.2013 zo strany žalovaného 2/ smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti sa domáhajú a namietajú ich neplatnosť. Rovnako tak nie je zrejmé, prečo majú byť predmetné právne úkony žalovaných 1/, 2/ neplatné, keďže absentuje pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Vzhľadom na to podanie žalobcov zo dňa 04.04.2018 v časti žalobného petitu I. a II. v zmysle § 129 ods. 3 CSP súd odmietol.
5. Pokiaľ išlo o žalobu v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, lebo nezistil žiaden dôvod na jeho priznanie. K námietkam žalobcov o tom, že žalovaný 1/ nekonal s odbornou starostlivosťou, keď neskúmal bonitu žalobcov, súd dodal, že uvedené platí len vo vzťahu k spotrebiteľským úverom, čo predmetný úver nie je. K námietkam žalobcov, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, súd uviedol, že žalobcovia si v tomto smere nesplnili povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z ustanovenia § 150 CSP, a navyše vo vzťahu k žalovanému 2/ bola žaloba nedôvodná aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie; v tomto spore totiž žalovaný 2/ nevystupuje v zmluvnom vzťahu so žalobcami, a to ani v zmluve o splátkovom úvere a ani v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ale je len osobou, ktorá organizuje a vykonáva dražbu.
6. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP s tým, že úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zrušiť v plnom rozsahu a vec vrátiť späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Namietali najmä nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, pretože súd len formalistickým spôsobom, keď konštatoval nezistenie žiadnych neprijateľných podmienok v zmluvách, pričom ich ani neskúmal. Podľa nich je zrejmé, čoho sa domáhali, no súd pochybil, že rozdelil žalobu s neodkladným opatrením na dve konania, v ktorých ide o tú istú vec, a to neplatnosť výkonu záložného práva z neplatných zmlúv, porušenie katastrálneho zákona, porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa a porušenie Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS. Predbežnou otázkou bola spornosť uzatvorenia zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. Súd sa nezaoberal meritom veci, ale konaním o neodkladnom opatrení. Súd nevykonal žiadny nimi navrhnutý dôkaz, ale len opísal tvrdenia žalovaných. Žalobcovia namietali aj to, že súd prvej inštancie, kým ich vyzval na úpravu petitu, čakal na rozhodnutie sp. zn. 10C/22/2018, a potom účelovo žalobu zamietol. Oni na výzvu súdu upravili petit tak, aby bol vykonateľný. Namietali i správnosť záveru súdu o neskúmaní bonity žalobcov. V tejto súvislosti poukázali aj na rozhodnutia iných krajských súdov, pričom uviedli, že možnosť napadnutia platnosti zmluvy im vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku a katastrálneho zákona.
8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobný návrh v žalobe bol neurčitý a tým aj nevykonateľný. Neurčitosť a nevykonateľnosť spočívala hlavne v tom, že žalobcovia nekonkretizovali úkony, ktorých neplatnosti sa domáhali. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 233/97 zo dňa 01.09.1998 a zdôraznil, že riadne skúmal bonitu žalobcov, čoho dôkazom sú listiny predložené pred súdom prvej inštancie.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené. Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa obsahu spisu sa žalobcovia sa podaním doručeným dňa 16.04.2018 domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva záložného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s., smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.01.2013, sú neplatné, ďalej určenia, že právne úkony výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č. ZN XX/XXX/XXXX zo dňa 03.01.2013 Dražobná spoločnosť, a.s., smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F., obec F., okres K. U., rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX/X stavby register „C“ výmera 167 m2, druh pozemku: dom s príslušenstvom, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 261 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 249 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti vo vlastníctve P. I., nar. XX.XX.XXXX, a U. V., nar. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1-ice, sú neplatné, a súčasne sa domáhali vyplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur od žalovaných spoločne a nerozdielne. Po výzve súdu uznesením č. k. 7Csp/107/2018-155 zo dňa 13.02.2019 na doplnenie náležitostí podania žalobcov zo dňa 04.04.2018 žalobcovia podaním zo dňa 04.03.2019 navrhli zmenu žaloby v tom smere, že sa domáhali, aby bolo súdom určené, že nehnuteľnosť
- stavba - rodinný dom súp. č. XXX na parcele N. č. XXX/X, nachádzajúci sa v kat. úz. F., evidovaný Správou katastra K. U., na liste vlastníctve č. XXXX, nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného 1/ a žalovaní 1/, 2/ sú povinní vyplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie o podaní návrhu na zmenu žaloby rozhodol tak, že zmenu žaloby nepripustil, podanie žalobcov zo dňa 04.04.2018 v časti žalobného petitu I., v ktorom sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva záložného veriteľa Prima banka, a.s., smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.01.2013 sú neplatné, v časti žalobného petitu II., v ktorom sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č. ZN XX/XXX/XXXX zo dňa 03.01.2013 Dražobná spoločnosť, a.s., smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F., obec F., okres K. U., rodinný dom súp. č.
XXX postavený na pozemku parc. č. XXX/X stavby register „C“ výmera 167 m2, druh pozemku: dom s príslušenstvom, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 261 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 249 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti vo vlastníctve P. I., nar. XX.XX.XXXX, a U. V., nar. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1-ice sú neplatné, odmietol, žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcov mal na zreteli najmä nižšie citované zákonné ustanovenia:
11. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
12. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
15. Žalobcovia v podanom odvolaní primárne namietali nepreskúmateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní koncepcie a obsahu rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci konštatoval, že daný rozsudok nemožno označiť za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie koncipoval odôvodnenie rozsudku presvedčivo, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom presne popísal, čoho sa žalobcovia domáhali, čo v žalobe tvrdili, t. j. aké skutočnosti tvrdili a aké dôkazy navrhovali, zároveň obšírne zhrnul vyjadrenia žalovaných 1/, 2/ k podanej žalobe, zhodnotil procesný postup počas konania na súde prvej inštancie, uviedol vyjadrenia žalobcov i žalovaných na pojednávaní a súčasne poukázal aj na ich záverečné reči. Následne vo svojom rozhodnutí zhodnotil vykonané dokazovanie - uviedol, prečo zmenu žaloby nepripustil, prečo je daný dôvod na odmietnutie podania žalobcov, ktoré podstatné skutočnosti mal za preukázané, vyjadril sa k súvisiacemu konaniu vedenému pod sp. zn. 10C/22/2018, odkázal na zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval a pomerne rozsiahlym spôsobom vysvetlil právne posúdenie predmetnej veci, pričom logicky formuloval myšlienkové postupy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil.
16. Odvolací súd teda konštatoval, že napadnutý rozsudok spĺňa požiadavku presvedčivosti a tým aj preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, a teda obsahuje náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku obsahuje dostačujúce vysvetlenie opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výrokovej časti rozhodnutia. Nezodpovedá skutočnosti, že súd prvej inštancie sa nezaoberal meritom veci, ale len konaním o neodkladnom opatrení, čo preukazuje odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je jasne a zrozumiteľne vysvetlený procesný postup súdu počas konania a dôvody odmietnutia žaloby v časti žalobných petitov I. a II. Ohľadom rozhodnutia o neodkladnom opatrení v inom konaní sp. zn. 10C/22/2018 sa súd prvej inštancie vyjadril len v spojitosti s odôvodnením svojho rozhodnutia v časti odmietnutia žaloby. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie týkajúci sa odmietnutia žaloby v žalobných nárokoch I. a II. odvolací súd považoval za správny, pričom je dôležité uviesť, že žalobcovia na výzvu súdu skutočne neodstránili vady žaloby tak, aby súd mohol v konaní pokračovať, t.j. nešpecifikovali, neplatnosti ktorých konkrétnych právnych úkonov výkonu záložného práva sa domáhajú, v čom má spočívať neplatnosť právnych úkonov výkonu záložného práva, nedoplnili pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých by bolo možné rozhodnúť, a nijako neopravili ani žalobné petity tak, aby boli jasnými, zrozumiteľnými a vykonateľnými. V prípade procesného rozhodnutia o odmietnutí žaloby súd správne nepreskúmaval meritum sporu v časti, v ktorom bola žaloba odmietnutá, ale len v časti žalobného nároku III. na priznanie finančného zadosťučinenia. Za danej procesnej situácie čiastočne odmietnutej žaloby potom nebolo dôvodné vykonávať ďalšie dokazovanie súdom, či skúmať opodstatnenosť námietky žalobcov o neskúmaní ich bonity. Súd prvej inštancie sa vyjadril k tejto námietke, ktorú správne posúdil ako nedôvodnú, pretože zmluva o úvere uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalobcami síce bola zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak samotný poskytnutý úver ako taký nebol úverom spotrebiteľským, ktorý by sa posudzoval podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 3 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
17. Žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, lebo podľa nich súd len formalistickým spôsobom konštatoval nezistenie žiadnych neprijateľných podmienok v zmluvách, keďže ich ani neskúmal. Odvolací súd túto ich námietku neposúdil ako opodstatnenú. Za situácie, ktorá nastala v predmetnom spore, keď bola pôvodná žaloba žalobcov v žalobnom nároku I. (ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva záložného veriteľa Prima banka, a.s., smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.01.2013 sú neplatné) a v žalobnom nároku II. (ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č. ZN XX/XXX/XXXX zo dňa 03.01.2013 Dražobná spoločnosť, a.s., smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F., obec F., okres K. U., rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX/X stavby register „C“ výmera 167 m2, druh pozemku: dom s príslušenstvom, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 261 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 249 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti vo vlastníctve P. I., nar. XX.XX.XXXX, a U. V., nar. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1-ice, sú neplatné) odmietnutá z dôvodu, že ju nebolo možné považovať za jasnú, zrozumiteľnú, s presnou špecifikáciou žalobného petitu, neboli splnené procesné podmienky pre ex offo skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní; konkrétne v konaní absentovala vecná procesná podmienka konania
- relevantný žalobný návrh. Jednou z procesných podmienok konania, ktoré sú súdy vo všeobecnosti povinné skúmať ex offo počas celého konania (§ 161 ods. 1 CSP), je existencia žalobného návrhu. Keďže v tomto prípade došlo k odmietnutiu žaloby v časti žalobného nároku I. a II., v spore ďalej neexistoval taký žalobný návrh, v rámci ktorého by bolo možné preskúmať súdom neprijateľné zmluvné podmienky žalobcami predložených zmlúv. Zákon ustanovuje súdom z úradnej povinnosti preskúmavať neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, avšak toto preskúmanie je vždy viazané na konkrétny nárok, ktorého sa žalobcovia domáhajú; môže ísť o nárok na plnenie, náhradu škody alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V spojení s takýmito uplatnenými nárokmi by súd preskúmaval ex offo neprijateľné podmienky nachádzajúce sa v jednotlivých ustanoveniach spotrebiteľskej zmluvy. V predmetnom spore bola žaloba žalobcov v časti žalobného návrhu I. a II. odmietnutá, preto v spore ďalej nefiguroval taký nárok žalobcov, v súvislosti s ktorým by súd ex offo neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy skúmal. Žalobcovia sa síce domáhali aj priznania finančného zadosťučinenia, no tento uplatnený nárok nie je nárokom, v súvislosti s ktorým by súd ex offo skúmal neprijateľnosť všetkých zmluvných podmienok zmluvy o úvere i zmluvy o záložnom práve. V dôsledku tejto skutočnosti by súd preskúmanie neprijateľných zmluvných podmienok vykonal nad rámec predmetu
sporu (ultra petitum), ktorý môžu stanoviť výlučne len žalobcovia vo svojej žalobe formuláciou žalobného petitu.
18. Odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku žalobcov, že z obsahu spisu vyplývalo, čoho sa domáhali, t. j. neplatnosti výkonu záložného práva z neplatných zmlúv, porušenie katastrálneho zákona, porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa a porušenie Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady 93/13/ EHS. Z obsahu podanej žaloby zo dňa 04.04.2018 tieto nároky žalobcov nevyplývajú, keďže žalobný návrh formulovali tak, že žiadali určiť, že právne úkony výkonu záložného práva záložného veriteľa Prima banka, a.s., smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.01.2013, sú neplatné, a súčasne určiť, že právne úkony výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č. ZN XX/XXX/XXXX zo dňa 03.01.2013 Dražobná spoločnosť, a.s., smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F., obec F., okres K. U., rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX/ X stavby register „C“ výmera 167 m2, druh pozemku: dom s príslušenstvom, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 261 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok na parcele č. XXX/X o výmere 249 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti vo vlastníctve P. I., nar. XX.XX.XXXX, a U. V., nar. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1-ice, sú neplatné, a že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní vyplatiť primerané finančné zadosťučinenie žalobcom. Z takto formulovaného petitu žaloby, ktorý súd prvej inštancie správne posúdil ako nejasný, neurčitý a nevykonateľný, bez špecifikácie, neplatnosti ktorých konkrétnych právnych úkonov sa domáhajú, nemožno vyvodiť, že žalobcovia sa žalobou domáhali neplatnosti výkonu záložného práva z neplatných zmlúv, porušenia katastrálneho zákona, porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa a porušenia Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS. Až v podaní zo dňa 04.03.2019, ktoré súd prvej inštancie podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby, žalobcovia uviedli tvrdenia súvisiace s neplatnosťou výkonu záložného práva z neplatných zmlúv, porušením katastrálneho zákona, porušením zákona o ochrane spotrebiteľa a porušením Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS. Toto podanie však súd prvej inštancie podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na zmenu žaloby, ktorý nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o navrhovanej zmene žaloby. Predmetom sporu tak po nepripustení zmeny žaloby zostal pôvodne uplatnený nárok žalobcov vyplývajúci z podanej žaloby zo dňa 04.04.2018, a teda nárok, ktorý súd prvej inštancie správne považoval za nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný.
19. Nedôvodnou námietkou žalobcov v odvolacom konaní bola i námietka, že súd nesprávne rozdelil žalobu s neodkladným opatrením na dve konania, v ktorých ide o tú istú vec. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobcovia najprv podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 03.01.2013, a to formou dobrovoľnej dražby, ktorému súd prvej inštancie uznesením č. k 10C/22/2018-29 zo dňa 26.03.2018 vyhovel s tým, že žalobcovia sú povinní podať žalobu o uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Následne žalobcovia podali dňa 16.04.2018 na súd prvej inštancie žalobu podľa im uloženej povinnosti neodkladným opatrením súdu. V takomto prípade podanie žaloby nie je pokračovaním konania o neodkladnom opatrení, ale ide o návrh na začatie samostatného konania, preto bola podaná žaloba správne zapísaná na samostatné konanie so samostatnou spisovou značkou a číslom konania. Hoci žalobcom bola uložená povinnosť podať žalobu neodkladným opatrením v konaní sp. zn. 10C/22/2018, žalobou žalobcov začalo samostatné konanie o neplatnosť právnych úkonov a priznanie finančného zadosťučinenia, pričom vec bola legitímnym spôsobom pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi, ktorý v danej veci rozhoduje osobitne a bez ohľadu na výsledok rozhodnutia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
20. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo všetkých napadnutých výrokoch vecne správne, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
21. Odvolací súd v závere poznamenáva, že v priebehu odvolacieho konania (14.05.2020) došlo u žalovaného 2/ došlo k zmene jeho obchodného mena „Dražobná spoločnosť, a. s.“ na „U9, a.s.“, čo je zrejmé zo zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Preto odvolací súd v záhlaví svojho rozhodnutia označil žalovaného 2/ jeho novým obchodným menom.
22. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Keďže im v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 396 ods. 1 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).