Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/14/2021

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, o doručenie rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

1. Správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) zo dňa 28.01.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.01.2020, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný dňa 29.10.2018 vydal rozhodnutie č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR, ktorým na základe ustanovenia v spojení s o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o vyhlásení vo výroku tohto rozhodnutia špecifikovaných objektov za národné kultúrne pamiatky v obci Bratislava, okrese Bratislava II, mestskej časti Ružinov. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podali účastníci administratívneho konania, a to spoločnosti Verejné prístavy, a. s. a Slovenská plavba a prístavy a. s. odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodnutím č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 tak, že zmenilo rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, a to tak, že za národné kultúrne pamiatky vyhlásilo vo výroku svojho rozhodnutia špecifikované nehnuteľné veci a hnuteľné veci. O administratívnom konaní, v ktorom boli vydané tieto rozhodnutia, žalobca nebol nijakým spôsobom vyrozumený a o skutočnosti, že došlo k vydaniu týchto rozhodnutí sa dozvedel na pracovnom rokovaní k národnej kultúrnej pamiatke Šturec, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.11.2020.

3. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018 v spojení s rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 zásadným spôsobom vplývalo na možnosti plánovaných aktivít vo verejnom prístave Bratislava, ktoré priamo súviseli s prebiehajúcim projektom „Modernizácia a výstavba verejného prístavu Bratislava“. Z dôvodu vyhlásenia časti verejného prístavu v Bratislave za národnú kultúrnu pamiatku došlo k obmedzovaniu rozvojových aktivít tohto prístavu ako aj k znehodnocovaniu spracovaných podkladov z dokumentov Master plan I a Master plan II, na ktoré boli vynaložené financie z Operačného

programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý patril do pôsobnosti žalobcu ako Riadiaceho orgánu. Rozhodnutím žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018 tak boli dotknuté o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4. Skutočnosť, že žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania vo veci vyhlásenia špecifikovaných objektov za národné kultúrne pamiatky, spôsobila, že žalobca nebol informovaný o výbere národných kultúrnych pamiatok do zoznamu technických lodných pamiatok nachádzajúcich sa v územnom obvode verejného prístavu. Zoznam vyhlásených technických lodných pamiatok predstavoval zásadnú informáciu pre vypracovanie štúdie realizovateľnosti pre projekt „Modernizácia a výstavba verejného prístavu Bratislava“, ako aj to, že táto skutočnosť mala byť obsiahnutá už aj v spracovanom materiáli „Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava – Fáza II (Master Plan II)“.

5. Žalobca mal za to, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) mal byť účastníkom konania vo veci vyhlásenia špecifikovaných objektov za národné kultúrne pamiatky, a preto podal správnu žalobu opomenutého účastníka podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“ alebo „“).

II.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2021 konštatoval, že v zmysle účastníkom konania bol vlastník veci, ktorá bola predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, a obec, ak mala byť vyhlásená za kultúrnu pamiatku nehnuteľná vec. Účastníkom administratívneho konania o vyhlásení tzv. Zimného prístavu v Bratislave za národnú kultúrnu pamiatku preto bola spoločnosť Verejné prístavy a. s.

7. Záujmy, práva a povinnosti, ktoré mohli byť dotknuté vyhlásením tzv. Zimného prístavu v Bratislave za národnú kultúrnu pamiatku, mohla uplatnením svojich práv z pozície účastníka konania obhajovať spoločnosť Verejné prístavy, a. s. ako obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu. Táto spoločnosť aj využila ako účastník administratívneho konania právo na vyjadrenie sa k podkladu pre rozhodnutie a tiež právo podať odvolanie. S námietkami tejto spoločnosti sa žalovaný náležite vysporiadal vo svojom rozhodnutí. O odvolaní tejto spoločnosti rozhodovalo v odvolacom konaní Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré v konaní žalovaného ako prvostupňového orgánu nezistilo procesné pochybenia týkajúce sa okruhu účastníkov konania.

8. Informáciou o vyhlásení objektov v územnom obvode verejného prístavu, ktorú žalobca považoval za zásadnú pre projekty „Modernizácia a výstavba verejného prístavu Bratislava“ alebo materiál „Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava – Fáza II (Master Plan II)“, disponovala spoločnosť Verejné prístavy, a. s., ktorá bola zadávateľom, navrhovateľom alebo objednávateľom týchto projektov, resp. strategických materiálov a ich súčastí. V prípade tzv. Masterplan II bolo orgánom kompetentným na prijatie strategického dokumentu predstavenstvo spoločnosti Verejné prístavy, a. s.

9. Žalovaný tiež namietal, že žalobca žaloval nesprávny subjekt, správne malo byť žalované Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, keďže práve Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydalo druhostupňové rozhodnutie. Na podporu tohto stanoviska žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.09.2020, sp. zn. a sp. zn. zo dňa 12.10.2018.

10. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania.

III.

Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

11. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. .

12. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

13. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

14. Podľa , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

15. Podľa , ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa , doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.

17. Podľa , ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.

18. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

19. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

20. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa ňou ako opomenutý účastník administratívneho konania domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, a teda predstavuje správnu žalobu opomenutého účastníka.

21. Správna žaloba opomenutého účastníka podľa a nasl. je osobitným žalobným typom, ktorým sa osoba, s ktorou sa malo konať ako s účastníkom administratívneho konania, a ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy, môže za zákonom stanovených podmienok domáhať doručenia tohto rozhodnutia. Doručením predmetného rozhodnutia orgánu verejnej správy vzniká opomenutému účastníkovi právo využiť opravné prostriedky, ktoré právna úprava pripúšťa, a v rámci ktorých môže byť následne aj materiálne zohľadnená vada neúčasti zákonom predpokladaného účastníka konania na administratívnom konaní (, a ).

22. Fundamentálnou právnou otázkou v danej právnej veci bola predovšetkým otázka, či žaloba opomenutého účastníka je prípustná proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pokiaľ

toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v dôsledku vydania rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ktorý vyčerpal účastník administratívneho konania odlišný od žalobcu.

23. v ustanovení , ktorý upravuje správnu žalobu opomenutého účastníka, síce explicitne neurčuje, doručenia ktorého orgánu verejnej správy (ďalej len „“) sa má opomenutý účastník domáhať, ak v príslušnom administratívnom konaní bolo vydané tak prvostupňové , ako aj druhostupňové o riadnom opravnom prostriedku, avšak túto otázku rieši nepriamo. totiž predpokladá dve situácie, ktoré môžu v súvislosti s doručením opomenutému účastníkovi (v nadväznosti na súdu) nastať. Prvá situácia predpokladá, že proti , ktoré sa má doručiť, je prípustný riadny opravný prostriedok. V takomto prípade je opomenutý účastník oprávnený po doručení podať proti nemu riadny opravný prostriedok, a to v lehote a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis ( ). Druhá situácia predpokladá, že proti , ktoré sa má doručiť, nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V takomto prípade je opomenutý účastník oprávnený podať priamo správnu žalobu, pričom lehota na jej podanie začína plynúť od doručenia , ktoré opomenutý účastník žiadal doručiť ( ).

24. Z uvedeného je zrejmé, že spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka môže byť jednak , ktoré nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku, jednak , ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku. Prvostupňové , ktoré nadobudlo právoplatnosť na základe vyčerpania riadneho opravného prostriedku zo strany iného účastníka administratívneho konania, však nemôže byť spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka, pretože o riadnom opravnom prostriedku, aj keď nepodanom opomenutým účastníkom, už bolo rozhodnuté (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.12.2018 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.04.2022). Opak tohto výkladu by v podstate viedol k absurdnej situácii, keď v prípade vyhovenia žalobe a uloženia povinnosti žalovanému doručiť prvostupňové opomenutému účastníkovi, by tento bol oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku, o ktorom však už bolo na základe odvolania iného účastníka alebo iných účastníkov príslušného administratívneho konania rozhodnuté. Nemožno tiež opomenúť, že účastník administratívneho konania môže byť dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch až rozhodnutím odvolacieho orgánu (najmä ak ten zmení prvostupňové na základe podaného odvolania), pokiaľ vo veci bolo vydané odvolacieho orgánu. Správny súd napokon zdôrazňuje, že prvostupňové a odvolacie (druhostupňové) administratívne konanie tvoria jeden celok, pričom z povahy veci je zrejmé, že z neho nemožno „vytrhnúť“ prvostupňové a to bez ohľadu na to, či toto bolo alebo nebolo potvrdené v inštančnom postupe.

25. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Správny súd preto prvotne skúmal, či sa žalobca domáhal doručenia takého alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré je spôsobilým predmetom v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka.

26. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal doručenia prvostupňového žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, proti ktorému boli podané odvolania, o ktorých rozhodlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodnutím č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019. Samotné Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 bolo prílohou žaloby.

27. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že proti žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018 podali odvolanie účastníci administratívneho konania, a to spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a. s. a Verejné prístavy, a. s. O odvolaniach týchto účastníkov administratívneho konania rozhodlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodnutím č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 tak, že zmenilo žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, a to tak, že za národné kultúrne pamiatky vyhlásilo vo výroku svojho špecifikované nehnuteľné veci a hnuteľné veci. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2019.

28. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáhal doručenia takého žalovaného, proti ktorému boli podané odvolania, o ktorých už príslušný odvolací orgán právoplatne rozhodol. Žalobca sa teda domáhal doručenia takého prvostupňového žalovaného (orgánu verejnej správy), ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, o ktorých už bolo (v čase podania žaloby) rozhodnuté príslušným odvolacím orgánom. Takéto prvostupňové však nie je spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka. Správnemu súdu preto nezostalo iné, ako konštatovať, že žaloba žalobcu je neprípustná.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa žalobu ako neprípustnú odmietol.

30. Nad rámec dôvodu, kvôli ktorému bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa , správny súd v stručnosti dodáva, že z obsahu predloženého administratívneho spisu ani skutočností uvádzaných žalobcom naviac nevyplýva, že žalobca mal byť účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018. Účastníkom tohto administratívneho konania totiž v intenciách boli vlastníci vecí, ktoré boli predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku, a tiež obec, keďže predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku boli aj nehnuteľné veci. Z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca bol vlastníkom vecí, ktoré boli predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku, resp. vecí dotknutých predmetným administratívnym konaním. Žalobca ostatne ani netvrdil, že mal byť účastníkom predmetného administratívneho konania v zmysle ako vlastník vecí, ktoré boli predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku. Žalobca svoje postavenie opomenutého účastníka predmetného administratívneho konania odvodzoval od správneho poriadku. Vymedzenie účastníctva v správnom konaní podľa správneho poriadku však s poukazom na princíp lex specialis derogat legi generali nebolo možné v predmetnom administratívnom konaní, t. j. v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, aplikovať vzhľadom na osobitnú právnu úpravu účastníctva v tomto konaní ustanovenú v . Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, a že teda bol daný dôvod na odmietnutie žaloby aj podľa .

31. Keďže žaloba bola neprípustná a zároveň bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, v dôsledku čoho bol daný dôvod na jej odmietnutie podľa , resp. , správny súd nepovažoval za súladné so zásadou hospodárnosti konania vyzývať žalobcu na predloženie diplomu preukazujúceho, že A. B. C., ktorá žalobu konajúc za žalobcu spísala, alebo A. D. E., ktorá žalobu podpísala, majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Predloženie, či nepredloženie takéhoto diplomu by nemohlo nič zmeniť na tom, že žalobu bolo potrebné odmietnuť.

32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa v spojitosti s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca totiž síce procesne zavinil odmietnutie žaloby tým, že sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu také žalovaného, ktoré nebolo spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka, resp. tým, že žalobu podal, hoci bol zjavne neoprávnenou osobou na podanie takejto žaloby, avšak vychádzajúc z správny súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti (a žalovaný ich ani neuvádzal) odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému – orgánu štátnej správy a iné trovy žalovanému v konaní nevznikli.

33. Toto senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého , údaj, kedy bolo napadnuté doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.