Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-18-2020.pdf
PDF · 153.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX E. T., zastúpená: JUDr. Ján Hlaváč, advokát so sídlom Ružová 5, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1/ G. C., bytom J. L. XXX/XX, XXX XX E. T., W.: XXX XXX XX, 2/ W.. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L. XXX/XX, XXX XX E. T., obaja zastúpení: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie zodpovednosti za úrazovú udalosť a o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 19. novembra 2019, č. k.: 2C/23/2018-348, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 07. 2018 domáhala, aby súd v bode 1/ žalobného návrhu určil, že „žalovaná 1.) a/alebo žalovaný 2.)“ zodpovedá za úraz žalobkyne zo dňa 04.08. 2018“. V bode 2/ žalobného návrhu požadovala, aby súd „žalovanej 1.) a/alebo žalovanému 2.)“ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody za bolesť vo výške 4.591,60 Eur a úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo žalovanej sumy od 21. 07. 2017 až do zaplatenia. 3. Na pojednávaní dňa 04. 06. 2019 súd pripustil žalobu podľa návrhu žalobkyne, ktorá v bode 1/ žalobného návrhu požadovala, aby súd určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú zodpovední za úraz žalobkyne zo dňa 04. 08. 2016. V bode 2/ žalobného návrhu žiadala, aby súd žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom úrazu zo dňa 04. 08. 2016 titulom náhrady za bolesť vo výške 4.591,60 Eur spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 21. 07. 2017 až do zaplatenia a z dôvodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.061,60 Eur spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 04. 06. 2019 až do zaplatenia. Zároveň žiadala, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania. 4. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 04. 08. 2016 po skonzumovaní obedového menu v reštaurácii P. D. II. na ul. L. vo E. T. opustila priestory reštaurácie a prechádzala vydláždeným chodníkom, kde narazila hlavou do odkvapového žľabu strechy budovy reštaurácie, ktorý konštrukčne zasahuje do priestoru chodníka vo výške 160 cm. Následkom nárazu spadla na chodník a utrpela zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti s dislokáciou. Časť chodníka, ani strešná konštrukcia na mieste úrazu nebola označená výstrahou o nebezpečenstve prechodu daným miestom. Žalovaná 1/ zodpovedá, pretože je prevádzkovateľkou reštaurácie, žalovaný 2/, pretože je vlastník objektu súp. č. XXXX, na parc. reg. Q. parc. č. XXXX/X, na ktorej je umiestnené reštauračné zariadenie D. II. Tvrdila, že na strane žalovaných 1/ a 2/ ide o objektívnu spoločnú zodpovednosť. Reštauračné zariadenia musia byť zabezpečené z hľadiska pobytu zákazníkov vrátane ich príchodu a odchodu zo zariadenia, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia zákazníkov. Táto podmienka nebola splnená, pretože prístup do reštaurácie a odchod z reštaurácie chodníkom popri objekte reštaurácie bol obmedzený a ponechaný bez bezpečnostných opatrení. Nepostrehla
nebezpečenstvo z prečnievajúcej strechy a odkvapovej rímsy do profilu chodníka, lebo počas chôdze prekračovala rigol vo vydláždenej ploche chodníka. Osadenie strechy na mieste úrazu nezodpovedá stavebným ani bezpečnostným predpisom. Výška medzi strechou a zemským povrchom musí bez rizika ohrozenia zdravia alebo života umožniť prechádzať priestorom. Uvedené vyplýva tiež z vyhl. MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorá stanovuje povinnosť, aby svetlá výška medzi chodníkom alebo miestom prístupu k objektu a strechou vyčnievajúce do profilu chodníka bola najmenej 3000 mm a nad cestou 4000 mm (§ 29 ods. 2 cit. vyhlášky). Predpísaný technický stav na mieste úrazu nebol dodržaný a predstavuje zjavnú technickú závadu a nedodržanie povinností vlastníka stavby na ochranu zdravia. Protiprávnosť stavu nepopiera vydanie kolaudačného rozhodnutia k objektu reštaurácie. Žalovaní 1/ a 2/ porušili svoju právnu povinnosť, pretože neprijali žiadne opatrenia, aby na pozemok nebol voľný prístup 5. Po úraze bola hospitalizovaná vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou E. T. a následne V. nemocnici F.D. O. v B. J., pričom sa naďalej ambulantne lieči. Z dôvodu utrpeného úrazu jej vznikla škoda na zdraví, ktorá pozostáva z bolestného v rozsahu 260 bodov (položka 183c - komplikovaná zlomenina krčka stehennej kosti s nekrózou hlavice) ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia (230 bodov), spolu žiadala nahradiť 8.653,40 EUR. 6. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že súdna prax nepripúšťa kombináciu určovacej žaloby a žaloby na plnenie. Prístup do objektu reštaurácie je možný viacerými smermi, pričom budova bola riadne skolaudovaná. Miesto pohybu žalobkyne neslúžilo na prístup do reštaurácie, pretože predstavuje súkromný pozemok. Úrazová udalosť mimo reštauračného zariadenia nezakladá právnu zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ za škodu. Žalobkyňa si skracovala prechod cez súkromný pozemok, čomu nevenovala náležitú pozornosť. Následok na zdraví, ktorý utrpela, vznikol následkom pádu, ale nie z dôvodu, že si udrela hlavu. Zdravotný stav žalobkyne sa zhoršil aj z dôvodu predchádzajúcich ochorení a nesprávnej rehabilitácie. Žalovaní namietali, že podľa obsahu žaloby nemožno vec posúdiť podľa ust. § 420a OZ. Žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných 1/ a 2/ a jej spôsobenou škodou na zdraví. 7. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, ohliadkou na mieste samom ako aj listinnými dôkazmi. Dospel k záveru, že určovacia žaloba v zmysle návrhu žalobkyne, že „žalovaní 1/ a 2/ sú zodpovední za úraz žalobkyne …“ predstavuje žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorej možnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Ide o procesne neprípustný žalobný petit, ktorému nebolo možné vyhovieť. Poukázal zároveň na povahu určovacej žaloby, ktorá vznikla ako doplnok žaloby na plnenie, aby bolo možné poskytnúť nepriamu ochranu právnym pomerom tam, kde sú ohrozené. Žaloba na určenie nemôže mať opodstatnenie tam, kde existuje možnosť domáhať sa ochrany práva prostredníctvom žaloby na plnenie. V danej veci bolo možné otázku právnej zodpovednosti žalovaných vyriešiť prejudiciálne v rámci žaloby na plnenie. Určovaciu žalobu zamietol. 8. Následne posudzoval vecnú legitimáciu, pričom dospel k záveru, že žalovaná 1/ nebola v spore vecne pasívne legitimovaná. Poukázal na svoj záver, že hmotnoprávny základ sporu spočíval v ustanovení § 420 OZ a žalobkyňa označila za žalovaných oboch solidárne zodpovedných dlžníkov, o ktorých tvrdila, že za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Mal preukázané, že úraz žalobkyne sa stal potom, ako odišla z letnej terasy, a to na vydláždenom chodníku, ktorý sa nachádza na parcele Q. parc. č. XXXX/ XX vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. T., ktorej vlastníkom je žalovaný 2/. Poukázal aj na to, že predmetná nehnuteľnosť nie je súčasť chodníka alebo verejnej komunikácie a parcela nebola predmetom nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20. 12. 2013 medzi žalovaným 1/ a 2/ a netvorila súčasť prevádzky reštaurácie letnej terasy a objektov reštaurácie P. D. II. Absentuje preto právny rámec, ktorý by určoval právnu povinnosť žalovanej 1/ k označenému pozemku. Objekty prevádzky reštaurácie sú situované na pozemku parcely Q., parc. č. XXXX/XX a na parc. č. XXXX/X, kde sa úraz nestal. Na strane žalovanej 1/ tým nenastlalo porušenie právnej povinnosti zakotvenej v časti IV, bod 7 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20. 12. 2013. Nedošlo tiež k porušeniu prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, pretože prístup do prevádzky letnej terasy bol bezpečne zaistený z chodníka vedúceho popri verejnej komunikácii. Žalobkyňa z vlastnej vôle si zvolila odchod z reštaurácie cez parcelu Q. parc. č. XXXX/XX vedenú na LV č. XXXX popri kamennej fontáne, ktorý prechod nebol dominantný, pretože ide o prepojenie medzi hlavným vstupom a schodišťom. 9. Poukázal na záver, že žalobkyňa koncipovala žalobu na spoločnej zodpovednosti (nedelenej) žalovaných 1/ a 2/ za škodu vyvolanú prevádzkovou činnosťou na zdraví žalobkyne v zmysle § 420a ods. 1, 2 OZ, pričom písomným podaním zo dňa 12.06.2019 právnu kvalifikáciu vzťahu zodpovednosti následne podradila pod ustanovenie § 420 OZ. Dospel k záveru, že nešlo o nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov na strane žalovaných, pretože predmetom konania nebol nedielny solidárny záväzok.
10. Zároveň vyvodil záver, že neobstojí ani právna kvalifikácia vzťahu zodpovednosti uvedeného v zmysle § 420a OZ, lebo nešlo o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobkyni prevádzkovou činnosťou. Zákon definuje tri prípady týchto škôd a v predmetnej veci nejde o žiadny z nich. Vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody môže byť sama činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu iba vtedy, ak škodlivý následok bol spôsobený práve povahou tejto činnosti, t. j. jej typickými a charakteristickými vlastnosťami (jej špecifickým charakterom), ktorými sa činnosť navonok prejavuje. Vyvolávajúcim činiteľom môže byť tiež vec použitá pri prevádzkovej činnosti. Uvedená zákonná podmienka rovnako nebola splnená. Žalobkyňa predložila skutkové tvrdenia v tom, že škoda na jej zdraví bola spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti, keďže súčasťou reštaurácie je nielen interiér, ale aj priestory exteriéru vrátane prístupových komunikácií, ktoré vytvárajú jeden celok. 11. Z dôkazov pre súd vyplynulo, že k úrazu žalobkyne došlo na parcele Q. parc. č. XXXX/XX, ktorá netvorí súčasť prevádzkových priestorov letnej terasy, ani objektu P. D. II, ktorú prevádzkuje žalovaná 1/. Rovnako nepredstavuje objekt prevádzky reštaurácie podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2013. Absentuje týmto úplne súvislosť vo vzťahu k žalovanej 1/, aby bolo možné uvažovať o jej právnej zodpovednosti za škodu vyvolanú prevádzkovou činnosťou. Súd ďalej dodáva, že inštalácia odkvapového žľabu a osadenie strechy na objekte budovy súp. č. XXXX na parcele registra Q. parc. č. XXXX/X nepredstavuje osobitnú črtu prevádzky umiestnenej na budove stavebného objektu „G. - G.“. Technické parametre inštalácie striech aj odkvapových žľabov musia byť dodržané na každej budove a stavebnom objekte, teda nielen na stavbe súp. č. XXXX, ktorý je jedným z objektov reštaurácie. Žalobkyňa tým nesprávne dávala do spojitosti technický stav a vlastnosti konkrétneho stavebného objektu budovy reštaurácie súp. č. XXXX na parcele registra Q. parc. č. XXXX/X (G.) ako osobitné vlastnosti prevádzky žalovanej 1/. Nejde o súčasť prevádzky letnej terasy a zároveň ani o žiadnu typickú vlastnosť prevádzky letnej terasy a reštaurácie P. D. II, ktorá by činnosť charakterizovala, pretože podstatou prevádzkovej činnosti žalovanej 1/ bola pohostinská činnosť. 12. Súd konštatoval, že právnu zodpovednosť žalovaných posudzoval podľa § 420 OZ. Zdôraznil, že žalobkyňa mala povinnosť doložiť príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, teda bola povinná preukázať, že vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody na jej zdraví bol konštrukčný nedostatok vyčnievajúcej strechy objektu reštaurácie zasahujúci do priestoru chodníka. Súd konštatoval, že právnu zodpovednosť žalovaných posudzoval podľa § 420 OZ. Zdôraznil, že žalobkyňa mala povinnosť doložiť príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, teda bola povinná preukázať, že vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody na jej zdraví bol konštrukčný nedostatok vyčnievajúcej strechy objektu reštaurácie zasahujúci do priestoru chodníka. 13. Konštatoval skutkové zistenie, že súd mal preukázané, že došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, pričom nebolo sporné, že úraz nastal po jej odchode z objektu letnej terasy reštaurácie P. D. II na parcele Q. číslo XXXX/XX. Žiaden dôkaz však nesvedčí o tom, že úrazový dej prebehol spôsobom opísaným v žalobe. Z dokazovania pre okresný súd vyplynulo, že úrazový dej nespozorovala žiadna iná osoba. Poukázal na výpovede svedkov. Taktiež poukázal na obsah lekárskej správy súd dňa 4. 8. 2016, ktorá deklaruje, že utrpela traumu a správa reprodukuje informáciu uvedenú žalobkyňou. Súčasťou správy je aj výsledok laboratórneho vyšetrenia krvi, kde je uvedený údaj glukóza XX,XX mmol/l. Zdravotná dokumentácia podľa súdu nepreukazuje príčinu traumy žalobkyne a ani, že úraz vznikol z dôvodu prečnievajúcej strechy objektu reštauračného zariadenia do priestoru chodníka. Dôkazy tak nesvedčia o tom, že by žalobkyňa utrpela zranenie hlavy, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenia sú rozporné. Tvrdenia žalobkyne považoval za málo vierohodné, v dôsledku čoho dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Pretože nebol preukázaný skutkový základ žaloby v tom, že žalobkyňa narazila hlavou do objektu reštaurácie a následne z tohto dôvodu spadla a utrpela zlomeninu, neexistoval právny dôvod zaoberať sa ostatnými podmienkami všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Tiež nevylúčil, že príčinou vzniku škody bola vysoká hladina glukózy. Žalobkyňa nepreukázala protiprávnosť konania žalovaných. Pri rozhodnutí vychádzal aj zo skutočnosti, že stavebný úrad kolaudačným rozhodnutím u žalovaného 2/ vylúčil porušenie právnej povinnosti. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. 14. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa, pričom poukázala na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f ) a h) CSP. Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť a žalobe vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Namietala, že po odstupe takmer pol roka od začiatku konania zákonná sudkyňa JUDr. Viera Petrusová predložila spis predsedovi súdu a požiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci s poukazom na jej pomer k žalovanému 2/. Z jej pohľadu vystala otázka, prečo proces vylúčenia trval od 25. 7. 2018 do 3. 12. 2018, pričom pod jej vedením sa od začiatku konania 25. 7. 2018 do rozhodnutia súdu z 3. 12. 2018 realizovalo niekoľko úkonov.
16. Namietala, že pred pojednávaním dňa 4. 6. 2019 na chodbe súdu v priestore medzi kanceláriou predsedu súdu a pojednávacou miestnosťou číslo 118 sa predseda súdu JUDr. Ľuboš Murgaš, ktorými rozhodoval vo veci pozdravil smerom k žalovanému 2/aj jeho právnemu zástupcovi kamarátsky pozdravom ahoj. Táto skutočnosť vzbudila u nej vážnu pochybnosť, či proces bude spravodlivý. Zistila, že tento pozemok poznatok indikuje obavu, že tak pôvodná sudkyňa ako aj predseda súdu majú blízko k žalovanému 2/. 17. Poukázala na to, že nikdy netvrdila, že by malo ísť o škodu spôsobenú nebezpečnou prevádzkou (§ 432 OZ). Tvrdila, že ide o objektívnu zodpovednosť podľa § 420a OZ. V konaní argumentovala, prečo ide o objektívnu zodpovednosť žalovaných, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 15/2003 Zzo dňa 27. 10. 2004, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov 1/2006. Tieto argumenty súd nezobral do úvahy. Ak by malo ísť o objektívnu zodpovednosť žalovaných, dôkazná povinnosť spočíva na nich. 18. V podaní zo dňa 11. 6. 2019 ako vec označila namiesto pôvodného „o určenie zodpovednosti za úrazovú udalosť vzniklú 4. 8. 2016 a náhradu škody“ „o náhradu škody za úraz žalobkyne zo dňa 4. 8. 2016 v sume 8.653,40 EUR s príslušenstvom a pripojila žalobný petit: „1. Žalovaní 1/ 2/sú zodpovední za úraz žalobkyne zo dňa 4. 8. 2016. 2. Žalovaní 1/ 2/sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu škody titulom úrazu žalobkyne zo dňa 4. 8. 2016 a to náhradu za bolesť 4.591,60 EUR s 4 % p.a. úrokmi z omeškania od 20. 7. 2017 do zaplatenia a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 4.061,40 EUR s 4 % p.a. úrokmi z omeškania od 4. 6. 2019 do zaplatenia, všetko do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Žalovaní 1/ 2/sú povinní nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania." Taký obsah mali všetky podania vo veci samej, čím mala na mysli označenie veci o náhradu škody za úraz. 19. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s tým, že jej podaním zo dňa 11. 6. 2019 uviedla, že predmetom sporu je náhrada škody za úraz, pričom o pripustení tejto zmeny žaloby súd nerozhodol. V tomto zmysle je v rozsudku na prvej strane nesprávne uvedené, že po zmene žaloby, ktorú pripustil 4. 6. 2019 na pojednávaní v bode 1. žalobného petitu požadovala, aby súd určil, že žalovaný 1/ a 2/ sú zodpovední za jej úraz zo dňa 4. 8. 2016. Text zmenenej žaloby je v súlade s textom jej návrhu zmeny žaloby obsiahnutého v zápisnici o pojednávaní zo 4. 6. 2019 na strane 7. 20. Jej prednesy na pojednávaniach a písomné podania znamenajú, že jej žaloba nie je žalobou na určenie ale žalobou na plnenie. 21. Poukázala na podanie mesta E. T. vo vzťahu k parc. č. XXXX/XX, že táto je výlučným vlastníctvom žalovaného 2/ a netvorí súčasť chodníka pre chodcov alebo inej verejnej komunikácie. K tomu uviedla, že mesto potvrdilo, že pozemok nie je súčasťou komunikácie vo vlastníctve alebo správe mesta, neuviedlo však záver, že prechod, ktorý použila, je súkromným vlastníctvom žalovaného 2/ s poukazom na to, že ide o komunikáciu na súkromnom pozemku lege artis potvrdenú projektom a stavebným konaním. Táto komunikácia je únikovou cestu z objektu. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že protistrana oboznámila verejnosť s tým, že prechod, ktorý pri odchode z reštaurácie zvolila, nie je dovolený. 22. Súd pripustil výsluch svedkyne D. na pojednávaní dňa 22. 10. 2019 dávno po tom, ako boli strany upozornené, že návrh na vykonanie dokazovania majú predložiť v súdom stanovenej lehote, a to v deň pojednávania 22. 10. 2019 ani nebol návrh protistrany na výsluch tejto svedkyne v súdnom spise zažurnalizovaný. Naproti tomu návrh na výsluch svedka čašníka F. však súd zamietol. Takýto postup súdu je podľa nej nesprávny nespravodlivý, pričom súd porušil právo na spravodlivý proces. 23. Za zvrátené považuje tvrdenie žalovaných, že k úrazu mohlo dôjsť tak, že v dôsledku vysokého cukru odpadla a udrela si hlavu o dlažbu. Je to fabulácia. Ak by mechanizmus úrazu bol taký, ako popísala protistrana, následky pádu nárazom hlavy na dlažbu by boli fatálne. Súd na ohliadke sa mohol presvedčiť, aký je stav osadenia strechy prečnievajúcej do profilu chodníka vo výške 161 cm od dlažby pri jej výške 168 cm, kde preukázala, ktorou časťou hlavy narazila do odkvapového žľabu. Fotodokumentácia je súčasťou dokumentácie. Podľa jej názoru svedkyňa D. bola na svoju výpoveď pripravovaná protistranou, jej dôveryhodnosť namietala aj pre príbuzenský vzťah so žalovanými. 24. Strecha a odkvapový žľab zariadenia na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného 2/ a nájme žalovanej 1/ vo výške 161 cm od dlažby, nie je normami daným štandardom, hoci to súd protiprávne odobruje. V konaní predložila odborný posudok znalca W.. K. K. zo dňa 10. 6. 2019, ktorý jednoznačne pojednáva o protiprávnom stave v kritickom mieste úrazu, pokiaľ ide o svetlú výšku medzi vydláždeným chodníkom a strechou objektu budovy. Súd zľahčil nebezpečný stav prístupovej komunikácie pri objekte reštaurácie. Vyslovil názor, že mohla použiť aj inú prístupovú komunikáciu, hoci k použitiu ňou zvolenej cesty nič nebránilo, pričom súd ignoruje fakt, že ňou použitá trasa (cesta) je súčasťou únikovej cesty.
25. Zdôraznila, že žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 22. 10. 2019 protiprávny stav uznal. Súd nezobral do úvahy argumentáciu, že v smere jej odchodu z reštaurácie a celej trasy prechodu neexistuje žiaden zákaz, značka, výstraha, písomné alebo obrazové opatrenie alebo bariéra, ktoré by avizovalo zreteľne, že prechod nie je dovolený týmto miestom. Výstražná páska bola osadená až po jej úraze. 26. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovanej 1/, nastáva skutočnosť, že je škandalózne, ak žalovaní naďalej udržiavajú tento protiprávny stav, aj keď žalovaný 2/ si je vedomý tohto stavu a prisľúbil zjednanie nápravy, čím existenciu tohto protiprávneho stavu uznal, čím uznal aj svoju zodpovednosť, tak ako žalovaná 1/ uznala zodpovednosť, keď jej ponúkli ako plnenie v podobe bezplatného poskytovania obedov. 27. Základným kameňom jej žaloby sú právne nároky na náhradu škody titulom úrazu podľa § 420a OZ. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Opätovne poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré pojednáva o poruche schránky pri prevádzkovej činnosti v banke. Zdrojom jej úrazu bola nízko osadená strecha a odkvapový žľab na budove vo vlastníctve žalovaného 2/ a nájme žalovanej 1/ vo výške 161 cm, čo je v rozpore s platnými normami. Cestu z reštaurácie, ktorú použila, využíva verejnosť bežne bez akéhokoľvek obmedzenia alebo upozornenia vlastníka nehnuteľnosti. Poukázala aj na to, že čo nie je zakázané, je dovolené. 28. Je pre ňu nepochopiteľné, že ak sa úraz stal na pozemku parc. č. XXXX/XX, nemôže byť žalovaná 1/ zodpovednou osobou, lebo ona nemá v prenájme túto nehnuteľnosť. Zdrojom úrazu nie je však vydláždený chodník na tomto pozemku, ale nízko a pre verejnosť nebezpečne osadená strecha a odkvapový žľab nehnuteľnosti, ktorú má žalovaná v prenájme, pričom podľa nájomnej zmluvy predmetom nájmu je aj nehnuteľnosť číslo XXXX/X. Podľa kolaudačného rozhodnutia C. E. T. zo dňa 25. 3. 2011 týkajúceho sa objektu postaveného na parc. XXXX/X užívateľ (teda nielen vlastník, ale nájomca) je povinný po dobu užívania stavbu užívať tak, aby nedošlo k ohrozeniu osôb, ich zdravia a škode na majetku. Strecha je bez pochybnosti súčasťou tohto objektu. 29. Taktiež namietala, že požiadala podaním zo dňa 12. 9. 2019 o povolenie nahliadnuť do súdneho spisu dňa 22. 10. 2019, čo jej nebolo vyhovené z dôvodu, že predseda súdu pojednáva. Domnieva sa, že boli porušené tým jej procesné práva. 30. Namietala, že na pojednávaní súdu dňa 22. 10. 2019 súd dôrazne vyzval svedka B. J. počas výsluchu na predloženie písomných podkladov (vlastných poznámok svedka), aby sa vyjadril, z čoho to číta a upozornil ho, aby tento materiál nečítal. Svedok zo svojich podkladov nečítal, a ak by aj, je na polemiku, či v civilnom konaní je možné na pojednávaní vykonať osobnú prehliadku svedka, či nazerať do jeho písomných podkladov. 31. Pri osobnom jednaní so žalovanými títo svoju zodpovednosť uznali a ponúkli jej plnenie v poskytovaní obedov pre rodinu počas dvoch rokov. 32. Súd prvej inštancie spochybnil aj dôveryhodnosť prijímacej správy L. s poliklinikou, n. o., E. T. zo dňa 4. 8. 2016, kde je okrem iného uvedené: „trauma dnes, udrela si hlavu, čelo a následne spadla na ľavý bok, hlava bolestivá, v oblasti čela odrenina frontálne vpravo.“ Je nepochybné, že pri tak závažnej traume, akú utrpela, nie je prioritou ťažko zraneného popisovať okoliu presne úrazový dej a postihnuté miesto. Je vylúčené, aby spadla priamo hlavou na dlažbu, to by nemala v oblasti čela odreninu frontálne vpravo, ale prinajmenšom prasknutú lebku. Súd pristupoval k riešeniu veci formalisticky, nevzal do úvahy vyšší princíp mravný a prioritnú povinnosť hľadania pravdy, osvojil si fabulácie protistrany. Dokumentácia obhliadky vyhotovenej súdom jednoznačne svedčí o protiprávnom stave objektu. 33. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní. V celom rozsahu sa stotožnili s odôvodnením súdu prvej inštancie, pričom poukázali na to, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, pričom žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 34. Žalovaní považujú rozsudok za zákonný a správny, dostatočne odôvodnený, pričom súd vykonal navrhované dôkazy, ktoré žiadali účastníci konania vykonať, okrem výsluchu jedného svedka, pričom výpoveď tohto svedka by nejakým spôsobom nemohla ovplyvniť rozhodnutie súdu. Súd sa správne zaoberal pasívnou legitimáciou žalovaných. Je jednoznačné, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a následkom, nepreukázala, akým spôsobom došlo k jej zraneniu a nenavrhla vykonať iné dôkazy, ktoré by boli smerodajné pre rozhodnutie, a to znalecké dokazovanie, ktoré by potvrdilo alebo vyvrátilo, ako malo dôjsť k úrazu, ako aj znalecké dokazovanie, pokiaľ sa týka umiestnenia stavby. Súd bez takýchto návrhov tieto dôkazy nevykonal a vychádzal z dôkazov, ktoré boli produkované v konaní. 35. Súd správne posúdil pasívnu legitimáciu žalovanej 1/, pretože táto nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, iba nájomníčkou. Odvolanie je postavené na invektívach, keď namietala zaujatosť sudkyne JUDr. Viery Petrusovej, pričom táto sudkyňa na Okresnom súde Veľký Krtíš nepracuje a pracuje tam sudkyňa
JUDr. Elena Petrusová, pričom konala správne, keď sa dala vylúčiť. Žalovaní nikdy neuznali svoju zodpovednosť za vzniknutý úraz, iba z humánneho hľadiska chceli žalobkyni pomôcť, čo žalobkyňa odmietla. 36. Počas pojednávania dňa 4. 6. 2019, ktoré sa začalo o 8,30 hodine, právny zástupca žalobkyne nemal žiadne výhrady voči tomu, že konanie prebieha na Okresnom súde Veľký Krtíš, ani k osobe samosudcu. Je obvyklé, že právny zástupca môže pozdraviť sudcu formuláciu dobrý deň, dobré ráno, keďže ide o slušné vyjadrenie takéhoto kontaktu, je vylúčené, aby žalovaný 2/, resp. jeho právny zástupca sudcovi hovoril „ahoj“, je to výmysel, ktorý hraničí s účelovosťou neserióznosťou postupu právneho zástupcu žalobkyne. 37. V celom odvolaní žalobkyňa polemizuje prostredníctvom právneho zástupcu s rozhodnutím súdu, opakuje svoje tvrdenia, s ktorými sa súd vysporiadal, kde používa zvraty ako, že je zvrátenosťou zo strany žalovaných niečo tvrdiť iné, ako si predstavuje žalobkyne, že súd prevrátil na ruby pomery a okolnosti súvisiace s predmetným úrazom, že celým súdnym konaním sa tiahla ako červená niť skutočnosť, že sudca sa pozdravil „ahoj“ právnemu zástupcovi a žalovanému 2/, že tvrdenia protistrany sú kontraproduktívne a vyfabulované. 38. V replike žalobkyňa zotrvala na obsahu svojho odvolania a nesúhlasila s tvrdením žalovaných, podľa ktorého výpoveď navrhovaného svedka by nejakým spôsobom nemohla ovplyvniť rozhodnutie súdu. Mohla byť kľúčovou, ak by sa preukázalo, že v rozpore s pôvodným tvrdením protistrany, že svedkyňa D. bol prvou, ktorá videla jej úraz, informáciu o jej úraze dal žalovanej 1/ a svedkyni D. práve svedok. Opätovne uviedla, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaných podľa § 420a OZ. 39. Namietala argumentáciu žalovaných, že odvolanie je postavené na invektívach. Využíva iba legálne postupy odvolania proti rozsudku. Na preukázanie, akým spôsobom došlo k úrazu, bola vykonaná obhliadka miesta úrazu s rekonštrukciou priebehu vzniku úrazu, ktorú vykonal sudca za prítomnosti právneho zástupcu žalovaných a žalovaných, pri ktorej bol zistený nezákonný stav miesta úrazu. Stav, ktorý opísala v súvislosti s možným kontaktom sudcu a protistrany pred pojednávaním, popísala na základe toho, čo videla a počula osobne, videl to aj jej manžel B. J.. Je to jej poznatok. 40. Zároveň právny zástupca žalovaných pripojil čestné prehlásenie, že nemá žiadny iný ako pracovný vzťah k JUDr. Ľubošovi Murgašovi, ktorý je založený len na tom, že sa pracovne stretáva na pojednávaniach, nemá s ním osobný vzťah ani vzťah priateľský. 41. Žalobkyňa súdu doručila podanie zo dňa 23. 1. 2020, v ktorom uviedla, že vyhľadala navrhovaného svedka C. F. na jeho pracovisku a spýtala sa na okolnosti súvisiace s jej úrazom v kontexte, ako to popisovali počas svojich výpovedí žalovaná 1/ a svedkyňa D.. Pán F. sa vyjadril tak, že udalosť jej úrazu osobne nevidel, neinformoval o jej úraze žalovanú 1/ a svedkyňou D.. Nie je pravda, že jej priniesol vodu. Svedkyňa D. pracovala v uvedenom čase ako prevádzkarka u žalovanej 1/. Z tohto dôvodu tvrdila, že súd zamietnutím výsluchu tohto svedka ju poškodil na právach. 42. Žalobkyňa v podaní zo dňa 30. 1. 2020 doplnila svoje stanovisko zo dňa 23. 1. 2020 tak, že po rozhovore s pánom C. F. sa dozvedela, že u žalovanej 1/ bol zamestnaný aj jeho brat D., ktorý má zmenené priezvisko O.. Jeho taktiež kontaktovala a ten vyhlásil, že v deň úrazu mal službu u žalovanej 1/ a on osobne počul tupý náraz do odkvapovej rímsy, išiel sa pozrieť, čo sa stalo, videl ju ležať na zemi a následne išiel to oznámiť žalovanej 1/ - vedúcej. Na to jej doniesla pani D. pohár vody. Preto žiadala, aby ho súd vypočul. 43. Žalovaní v duplike zotrvali na svojich argumentoch. 44. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 45. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Hoci možno argumenty uvedené v odvolaní nie sú všetky dôvodné a významné, v samej podstate sporu sú však dôvodné, keď poukazujú na tie nedostatky rozhodnutia, ktoré ho robia nepresvedčivým a zároveň nesprávnym z dôvodu odklonu od podstaty sporu vytvorením právnych konštrukcií, ktoré môžu byť síce správne, avšak museli by mať logickú líniu, čo sa však nestalo. Mnohé teoretické závery sú správne, avšak netvoria kompaktný celok vo vzťahu k zisteným skutočnostiam, pričom sa súd nedôvodne zameral na skutočnosti, ktoré ho odviedli od podstaty sporu, preto ho nemožno považovať za správne a je predčasné. 46. Úvodom odvolací súd uvádza, že v teoretickej rovine úvahy súdu o vzťahu žaloby na plnenie a určovacej žaloby sú správne, ale len potiaľ, pokiaľ sa nebude zaoberať nielen teoreticky danou vecou. V danej veci sa žalobkyňa nedomáhala nároku iba určovacou žalobou, kde by bol logický a správny záver okresného súdu. Žalobkyňa žalovala aj žalobou na plnenie, pričom v rámci tvrdení poukázala na zodpovednosť žalovaných. Hoci formálne nesprávne uviedla dva žalobné návrhy, v konečnom dôsledku
žalovala o plnenie, čo nie je pochybné, a je pravda, že zodpovednosť sa rieši prejudiciálne v rámci tohto nároku. Žalobkyňa uviedla, čo chce, skutkovo vymedzila svoje tvrdenia. Forma petitu nie je pre súd v tomto prípade rozhodujúca, žalobkyňa ho nemusela ani formulovať precízne, stačí, že je zrejmé, čoho sa domáha. Toto vysvetlila aj vo svojom odvolaní. Rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu o určenie, odvolací súd považuje za formalistické a nič neriešiace, naviac, nestotožňuje sa s výrokmi, kde súd len uvedie, že „žalobu zamieta“, pretože z výroku musí stručne vyplývať aký nárok zamieta. Ak predmetom sú dva nároky, ako to urobil okresný súd, výrok nie je dostatočne zrozumiteľný. V tomto odvolací súd odkazuje napr. na článok autora JUDr. Peter Kerecman, PhD., dátum publikácie: 30. 4. 2009, Prameň: Justičná revue / Justičná revue 2007 / JR - 6-7/2007. 47. Je nesporné, že žalobkyňa uplatňovala svoj nárok s poukazom na § 420a OZ. Odvolací súd len pripomína, že povinnosťou strany sporu nie je vec právne kvalifikovať. Preto nie je dôležité, či žalobkyňa tvrdí, že uplatňuje nárok podľa § 420a OZ, § 420 OZ alebo § 415 OZ. Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že sa udrela hlavou o odkvapový žľab, v dôsledku čoho spadla a utrpela zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti. Žalobkyňa tvrdila, že tento žľab je umiestnený vo výške 160 cm od chodníka. Netvrdí, že nárok uplatňuje z dôvodu, že spadla v dôsledku poškodeného chodníka. Nárok odvíja od veci, ktoré je používaná pri podnikaní, prevádzkovej činnosti, teda budovy reštaurácie. 48. Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne a ňou popísaný skutkový stav po jeho zhodnotení súd aplikuje príslušné ustanovenia právnej normy. Súd podstatnú časť aplikácie venoval ustanoveniu § 420, avšak vôbec dôsledne nevysvetlil, prečo nepoužil ustanovenie § 420a OZ, prípadne 415 OZ. Odvolací súd uvádza, že to bolo z dôvodu niekoľkých mylných predpokladov, keď vznik úrazu odvíjal vyslovene od pozemku, na ktorom je postavený chodník, čo je nesprávny úsudok. 49. Za správny možno považovať záver, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade nejde o spoločnú zodpovednosť žalovaných. Z obsahu vyjadrení žalovaných voči odvolaniu žalobkyne vyplýva tvrdenie, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal dokazovanie, avšak z neho vyvodil úplne nesprávne závery, pretože s vysokou pravdepodobnosťou postupoval tak, že najskôr skutkový dej prispôsoboval právnym normám, predovšetkým § 420 OZ, čo nemožno považovať za správny postup. Potom si nepovšimol také skutočnosti, ako sú vzájomné protirečivé závery, ktoré nie sú v súlade so zisteniami, ktoré uviedol ako výsledok dokazovania. 50. Z bodu 14 odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že z ohliadky bolo zistené, že pozdĺž murovanej stavby objektu sú situované odkvapové žľaby a prechod je možný chodníkom dláždeným zámkovou dlažbou do mierneho kopca. Reliéf žľabov sa postupne znižuje. Výška odkvapov na streche budovy je vo výške 160 cm. Tiež uviedol, že prechod popri fontáne križuje poškodený odvodňovací kanál. Čo je však podstatné, z ohliadky súd zistil, že strecha zasahuje do priestoru chodníka, pričom je vo výške 160 cm od chodníka. 51. Je nepochybne preukázané a nesporné, že žalovaný 2/ je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Súd správne konštatoval aj obsah Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorou žalovanej 1/ prenechal ako nájomcovi do nájmu nebytové priestory. Z bodu III. Nájomnej zmluvy mal preukázané, že v nájme sú zahrnuté aj priestory: prístrešok pohostinstva o výmere 309 m2. Z bodu I ods. 1 bolo nepochybne preukázané, že žalovaný 2/ prenajal žalovanej 1/ nebytové priestory o celkovej výmere 595 m2, a to nehnuteľnosti na ulici L., súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 309 m2 - zastavaná plocha zapísané na LV číslo XXXX, letná terasa umiestnená na parc. XXXX/XX atď. Z výpisu zo živnostenského registra vyplynulo, že žalovaná 1/ má v predmete podnikania pohostinskú činnosť s prevádzkarňou vo E. T., L. - P. D. 2. 52. Úraz nevznikol v dôsledku neschodnosti (vád) chodníka, ale prečnievajúcej strechy. A hoci stavba je skolaudovaná, neznamená to, že nemôže nastať taká udalosť, ktorá založí zodpovednosť vlastníka, či prevádzkovateľa, napr. ak by spadla časť strechy na osobu. V tomto smere nie je vôbec dôležité, kto je vlastníkom chodníka na pozemku parc. č. XXXX/XX, prípadne či ide o verejný chodník. Vyjadrenie mesta nemá veľký význam na posúdenie veci. Pád žalobkyne nebol spôsobený chodníkom - jeho vadou. Hoci, ako vidno z fotografií, chodník je v takom stave, že môže nastať škodná udalosť (neprekrytý rigol, chýbajúce dlaždice). 53. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne R. K., z ktorej výpovede nepochybne vyplynulo, že bola so žalobkyňou na obede a spolu z terasy odchádzali, v istom okamihu chôdze sa otočila, videla, že žalobkyňa sa nachádza na zemi. Z jej výpovede je zrejmé, že došlo k pádu žalobkyne. Súd zrejme pri rozhodnutí vychádzal z nedostatočného pochopenia výpovede, keď svedkyňa síce uviedla, že iné zranenie neregistrovala, čo len potvrdzuje ďalší dôkaz, a to aj správa z ošetrenia, kedy lekárom je objektívne zistené a konštatované, že hlava je bolestivá v oblasti čela, odrenina frontálne vpravo (č. l. 7 prepúšťacia správa). Ak svedkyňa potvrdzuje, že iné zranenie vizuálne nevidela,
neznamená to, že žalobkyňa nemohla naraziť hlavou do odkvapového žľabu, pričom náraz sa nemusel prejaviť vo forme krvácajúcej rany. Náraz hlavou môže byť príčinou a spúšťačom ďalšieho deja a je len otázne, či a k akému úrazu dôjde. Mohlo dôjsť rovnako k zlomeniu ruky, poraneniu chrbtice, rozbitiu hlavy, vypichnutiu oka, zlomenine členka atď.. 54. Obrana žalovaných založená na tom, že priamo pád nikto nevidel alebo že sa úraz stal inak, významne odvádza pozornosť od § 420a OZ. Svedkyňa C. E. potvrdila, že žalobkyňa jej uviedla, že si udrela hlavu a udávala bolesti v oblasti panvy. Podobne vypovedal aj manžel žalobkyne, že si nevšimol zranenie, ktoré by krvácalo, čo zodpovedá zisteniu z výsluchu ďalších svedkov ako aj lekárskej správy. V týchto zisteniach nie je žiaden rozpor. Závery súdu sú však následne v diametrálnom rozpore s jeho vlastnými zisteniami. 55. Z rozsudku vôbec nie je zrejmé, prečo sa súd nevysporiadal so znaleckým posudkom W.. K. K. zo dňa 10. 6. 2019, ktorým žalobkyňa preukazuje, že strecha nie je v súlade so štandardom. Dôvodne v odvolaní žalobkyňa uvádza, že zdrojom jej úrazu je nízko posadená strecha a odkvapový žľab na budove postavenej na parc. číslo XXXX/X. Správne v odvolaní namieta, že zdrojom úrazu nie je vydláždený chodník, ale nízko a pre verejnosť nebezpečne osadená strecha a odkvapový žľab. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že prechod nie je nijako touto trasou obmedzený, je bežne prístupný verejnosti, preto je otázkou času, kedy môže dôjsť k ďalším úrazom. Prechod nie je nijako označený tak, aby bolo zrejmé, že prechod je zakázaný, prípadne, že je osadená zábrana na prechod. Z ohliadky vyplýva, že strecha podstatným spôsobom zasahuje do chodníka a vzhľadom na osadenie žľabu nemožno vylúčiť, že by k úrazu popísaným spôsobom nemohlo dôjsť, práve naopak, lekárska správa v náleze potvrdzuje tvrdenie žalobkyne, pričom okresný súd ad absurdum vyslovil záver, že pád nikto nevidel, resp. že by došlo k narazeniu čelom do odkvapu. 56. Neobstojí ani záver súdu o zvýšenej hladine cukru v krvi. Polemika v tomto smere, keďže ide iba o úvahu, ktorá nemá a ide o odbornú lekársku otázku, nie je relevantná a na základe tohto záveru súdu nemožno vyvodiť záver, že žalobkyňa odpadla v dôsledku uvedenej hladiny cukru v krvi a tak si spôsobila úraz, teda príčinou úrazu nebol úder hlavou o prečnievajúcu strechu. Bolo preukázané, že žalobkyňa išla z obeda, je preto logické, že jej hodnota cukru bola zvýšená, naviac odznelo aj to, že žalobkyňa užíva inzulín. 57. Odvolací súd aj tak upozorňuje na následky rôznej hladiny cukru, a to, že u zdravých ľudí v prípade hypoglykémie dochádza k zníženiu hladiny cukru v krvi pod dolnú hranicu normy 3,3 mmol/ l. Hypoglykémia u diabetikov je stav, keď je hodnota cukru v krvi nižšia než 3,9 mmol/l. Tá sa môže vyskytnúť hlavne u ľudí chorých na cukrovku 1. typu, ale aj u diabetikov 2. typu na inzulíne a liečených antidiabetikami. Vznik hypoglykémie sprevádza celý rad príznakov. Najčastejšie sú to pocit slabosti, ospalosť, zmätenosť, potenie, tras, hlad, úzkosť a závrate. Môže dochádzať k poruchám koncentrácie a vo veľmi závažných prípadoch dochádza i ku strate vedomia a postihnutý človek môže upadnúť do hypoglykemickej kómy. 58. Ak by súd chcel vychádzať z predpokladu, že k pádu došlo v dôsledku konštatovanej hladiny cukru, táto hodnota by musela byť nízka. 59. Naopak, zvýšenie hladiny cukru v krvi nalačno u zdravého človeka nad 5,6 mmol/l alebo po jedle nad 7,8 mmol/l sa nazýva hyperglykémia. Hyperglykémia je základným prejavom cukrovky. Krátkotrvajúca zvýšená koncentrácia cukru v krvi nie je obvykle vážnym stavom, avšak dlhodobé zvýšenie hladiny cukru v krvi vedie k vzniku vážnych komplikácií. Hyperglykémia sa prejavuje predovšetkým veľkým smädom a častým močením, pocitom väčšieho hladu, rozostreným videním a kŕčmi v dolných končatinách. 60. Ak teda súd poukázal na vyššiu hodnotu glykémie, tá rozhodne nemohla spôsobiť stav, ktorý sa môže stať v dôsledku hypoglykémie. Práve toto bolo vylúčené. Ide o všeobecné teoretické predpoklady o diabete. Napr. k strate vedomia by pri hyperglykémii mohlo dôjsť výnimočne, ale pri iných hodnotách. Nepochybne, ak by súd chcel založiť svoje rozhodnutie na tejto úvahe, musel by to mať odborne posúdené aspoň odborným vyjadrením lekára. Ak žalovaní toto tvrdia, mali by na toto tvrdenie predložiť dôkaz, či ho aspoň navrhnúť, čo sa nestalo. 61. Na základe uvedeného vo vzťahu k právnemu posúdeniu odvolací súd uvádza, že nie je vylúčené, aby žalovaní boli zodpovední vo veci na základe rozdielneho právneho režimu. U žalovaného 2/ zodpovednosť môže mať základ v ust. § 420 OZ, ak žalobkyňa preukáže, ktorú konkrétnu povinnosť žalovaný porušil, pričom za týmto účelom žalobkyňa predkladala dôkaz, ktorý súd nijako nevyhodnotil nezohľadnil, pričom znalecký posudok môže poukázať na technické normy, ktoré sú porušené, hoci bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. To neznamená automaticky záver, že vydané kolaudačné rozhodnutie zbavuje vlastníka nehnuteľnosti prípadne zodpovednosti za vznik škody. 62. Aj keď žalobkyňa nepreukáže naplnenie predpokladov pre aplikáciu § 420 OZ, podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide teda aj o ochranu života a zdravia, ktoré sú chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám. Pri právnických osobách postihujú tieto preventívne povinnosti tie fyzické osoby, ktoré sú oprávnené a povinné za právnické osoby konať. Subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením preventívnej povinnosti bude sama právnická osoba. 63. Vyústenie strechy do chodníka a osadenie odkvapových žľabov vo výške 160 cm je takým riešením, ktoré skôr či neskôr môže spôsobiť úraz. Ak žalovaný 2/ tvrdí, že ide o súkromný pozemok, potom ho mal označiť a zároveň zakázať jeho používanie. Chodník je verejne prístupný zjavne nielen pre návštevníkov zariadenia, ale aj iné osoby, ktoré ho používajú. Opakovane tak hrozí možnosť vzniku škody na zdraví. Nepostačuje ani označenie kritického miesta výstražnou páskou, ktorá v čase úrazu tam ani nebola. Vlastník sa mohol problému vyhnúť tak, že mal chodník v kritických miestach osadiť tak, aby prechodom po chodníku aj v jeho krajnej polohe nebolo možné naraziť hlavou do žľabu, teda obrubník posunúť ďalej od steny budovy. 64. Žalovaná 1/ nezodpovedá ani podľa § 415 ani § 420 OZ, ale zodpovedá podľa § 420a ods. 1, 2 písm. a) OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. 65. Hoci rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobkyňa vzťahujúce sa k vykradnutiu schránky v banke (R 8/2006) nie je použiteľné na tento prípad, rozhodne súdy už riešili viaceré prípady, ktoré sú založené vždy na posúdení konkrétnych podmienok. V zmysle daného ustanovenia stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. 66. Odvolací súd poukazuje aj na to, že ustanovenie § 420a OZ prichádza do úvahy len vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti, čo je daný prípad vo vzťahu k žalovanej 1/. Podľa odseku 1 zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou vzniká bez ohľadu na to, aká škoda vznikla. Môže teda ísť o škodu spôsobenú na zdraví, na majetku, na prírode alebo životnom prostredí (pozri § 415 OZ). Podľa písm. a) je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Ust. § 420a prichádza do úvahy ako všeobecný predpis, pokiaľ zodpovednosť nie je upravená v rámci určitej osobitnej činnosti. Zodpovednosť podľa písm. a) preto prichádza do úvahy len vtedy, ak nemožno použiť niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti (napr. § 421, 421a, § 427 a nasl., § 432, § 433 a nasl.). Z dokazovania zatiaľ vyplynulo, že nemožno použiť žiaden z prípadov osobitnej zodpovednosti. 67. V konaní bolo preukázané, že žalovaná 1/ má prenajaté nehnuteľnosti - stavbu, v ktorej prevádzkuje svoju činnosť na základe uzavretej nájomnej zmluvy. Je nepochybné, že je prevádzkovateľom danej prevádzkovej činnosti, čo nevylučuje zodpovednosť žalovaného 2/, ako bolo vyššie konštatované. 68. Podstatnou otázkou je posúdenie, čo treba rozumieť pod pojmom prevádzková činnosť, ktorú zákon explicitne nedefinuje. Pod touto činnosťou je potrebné rozumieť akúkoľvek činnosť, ktorá má charakter prevádzkovej povahy, teda je vykonávaná spravidla pravidelne a za určitým účelom, zámerom. Za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa považuje aj škoda spôsobená použitou vecou pri prevádzkovej činnosti. 69. Vecou použitou pri prevádzkovej činnosti môže byť takmer čokoľvek, čo je spôsobilé privodiť škodu a je využívané na prevádzku. V rámci prevádzkovej činnosti zákon neobmedzuje okruh vecí, s použitím ktorých je zodpovednosť za škodu spôsobenou prevádzkovou činnosťou spojená a preto je k nim na potrebné zaradiť aj akékoľvek zariadenie, či vybavenie prevádzky, v ktorej sa v rámci prevádzkovej činnosti poskytujú služby. Nemusí ísť o veci, ktoré poskytovateľ aktívne využíva, použitie veci pri prevádzkovej činnosti však musí vyplývať z toho, že je vec do procesu poskytovania služby určitým spôsobom zapojená, pričom v tomto zmysle odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. januára 2012 sp. zn. 25 Cdo 2614/2010. 70. Pod vecou je potrebné rozumieť akýkoľvek predmet, ktorý je použitý pri prevádzkovaní. Môžu to byť veci typu strojov, prístrojov, nástrojov či akékoľvek iné zariadenie a vybavenie prevádzky, Postačuje, ak tieto veci sú súčasťou majetku prevádzky. Napr. pri prevádzke kaviarne sú to stoly, stoličky, príbory a pod.. Škoda však nemusí vzniknúť iba na vnútri prevádzky, môže nastať aj pred prevádzkou alebo vplyvom na okolie. Vec použitú je treba chápať v širokom poňatí. Je nepochybné, že na prevádzku v danom prípade slúži budova a ako taká je teda vecou použitou na prevádzkovanie činnosti, pretože pokiaľ by táto budova neexistovala, nebolo by možné činnosť vykonávať. Odvolací súd preto dospel k záveru, že budova reštaurácie je vecou pri prevádzke činnosti použitou, preto je daná zodpovednosť žalovanej 1/ za vzniknutú škodu. 71. Okresný súd viazaný uvedeným názorom vykoná a vyhodnotí opomenuté dôkazy, prípadne vykoná ďalšie navrhnuté dôkazy relevantné pre rozhodnutie vo veci vrátane dôkazov o výške uplatňovaného plnenia a vo veci opätovne rozhodne. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).