Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/19/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ŽOS Trnava, a.s., so sídlom Koniarekova 19, 917 21 Trnava, IČO: 34 108 513, právne zastúpeného: Advokátska kancelária SOPKO & Partners s.r.o., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 54 237 050, za ktorú koná JUDr. Peter Sopko, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101317189/2023 zo dňa 19.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.07.2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 20.07.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101317189/2023 zo dňa 19.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) č. 103262296 zo dňa 02.12.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2021 s tým, že daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 27.09.2021 predstavovala sumu XX XXX,XX Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní sumu XXX XXX,XX Eur. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2023. 2. Súčasne so žalobou (bod VII. žaloby) žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý odôvodnil s poukazom na ďalšie vydané rozhodnutia správcu dane, ktorými boli žalobcovi vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty za obdobia november 2020, február 2021, marec 2021, máj 2021 až júl 2021, z ktorých vyplýva žalobcovi celková daňová povinnosť vo výške XXX XXX,XX Eur. Žalobca uviedol, že proti všetkým označeným rozhodnutiam boli podané správne žaloby. Dôvodil, že ak by došlo k okamžitému výkonu označených rozhodnutí, žalovanému by hrozila finančná škoda, vzhľadom na zvýšené ceny energií, ktoré podľa žalobcu značne ovplyvňujú udržateľnosť prevádzkovania podniku. Za účelom kontinuity prevádzkovania podniku a zabezpečenia zamestnanosti žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom konštatoval, že takéto priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 26.02.2024 (išlo zároveň o vyjadrenie k žalobe), v ktorom poukázal na mimoriadny charakter tohto inštitútu. K tvrdeniam žalobcu uviedol, že sa jedná o všeobecné tvrdenia, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca podľa neho tvrdenia o negatívnom vplyve výkonu napadnutého

rozhodnutia na chod jeho podnikania nedoložil žiadnymi dôkazmi, t. j. nepreukázal svoje celkové ekonomické pomery, a teda skutočnosť, do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia, resp. všetkých vydaných rozhodnutí, negatívne ovplyvnila a ohrozila jeho podnikateľskú činnosť. Žalobca tak neosvedčil, že by mu hrozila finančná škoda. Žalovaný dodal, že z údajov informačného systému Finančnej správy Slovenskej republiky vyplynulo, že žalobca vyrubenú daň zaplatil dňa 22.06.2023, preto správca dane už nemá dôvod pristupovať k vymáhaniu vyrubenej dane podľa napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalovaný označil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za neodôvodnený a neopodstatnený a navrhol ho zamietnuť.

4. Administratívny spis bol správnemu súdu v kompletnej podobe predložený dňa 29.02.2024.

5. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

7. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

8. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -11 z 03.03.2022 (ďalej len „Ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri dôvode podľa by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa Ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Správny súd konštatuje, že dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, sú všeobecné, nekonkrétne až vágne, a žalobca ich neodôvodnil, ani nepodložil žiadnymi relevantnými a konkrétnymi skutočnosťami či dôkazmi, preto súd v takto formulovaných všeobecných tvrdeniach nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením . Správny súd navyše konštatuje, že žalobca vo svojom návrhu ani netvrdí, že by mu následok predpokladaný označeným ustanovením (závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok) hrozil, jeho tvrdenia smerujú len k hrozbe (nekvalifikovanej) finančnej škody, teda nie škody závažnej alebo značnej, ktorá by splnila predpoklady intenzity vyžadovanej ustanovením . Žalobca tak v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu kvalifikovaných následkov výkonu napadnutého rozhodnutia, a nepreukázal ani svoju aktuálnu majetkovú situáciu, ktorá by takúto hrozbu odôvodňovala. Jeho všeobecné tvrdenia o zvyšovaní cien energií, potrebe udržateľnosti, kontinuite prevádzkovania a zamestnanosti podniku, nie sú spôsobilé byť relevantným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom sa odrážajú na celkovej ekonomickej situácii žalobcu. Zvyšovanie cien energií je aktuálnym spoločenským javom, ktorý má dopad na všetky podnikajúce subjekty i na fyzické osoby.

12. Správny súd dodáva, že rovnako poukaz na ďalšie správcom dane vydané rozhodnutia, ktorých celková suma vyrubeného rozdielu dane predstavuje XXX XXX,XX Eur, nie je relevantným dôvodom na postup podľa , keďže v prebiehajúcom konaní sa rozhoduje o odkladných účinkoch žaloby výlučne vo vzťahu k sume XX XXX,XX Eur a pokiaľ sa v iných konaniach rozhoduje o odkladných účinkoch ďalších rozhodnutí, na tieto rozhodovanie v predmetnej veci nemá dosah. Správny súd na dôvažok konštatuje, že podľa tvrdenia žalovaného nehrozí ani nútený výkon rozhodnutia zo strany správcu dane, keďže napadnutým rozhodnutím vyrubená daň bola v celom rozsahu uhradená samotným žalobcom, v danej veci teda zanikla akákoľvek hrozba, ktorá by výkonom napadnutého rozhodnutia prichádzala do úvahy.

13. Správny súd v neposlednom rade podotýka, že žalobca v rámci svojho návrhu neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka včasného a riadneho platenia daní, čo je účelom napadnutého rozhodnutia.

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto súd v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].