Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3T/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd J. nad J. samosudcom I.. I. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci obžalovaného J. J., nar. XX.XX.XXXX v J. nad J., trvale bytom M. G., prechodne bytom J. nad J., Y. Z./XX, t. č. v Z. W., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § 139 ods. X písm. c) Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) Tr. zákona, takto

rozhodol:

M. J. J., narodený XX.X.XXXX v J. nad J., trvale bytom M. G., prechodne bytom J. nad J., Y. XXXX/XX, t. č. v Z. W.

j e v i n n ý , ž e

dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase približne po XX.XX hod. v J. nad J. na L. Ľ. E. X/X v podniku J. and F. po predchádzajúcej slovnej roztržke pod vplyvom alkoholu fyzicky bránil užívať osobnú slobodu svojej družke E. Y., s ktorou žil v spoločnej domácnosti takým spôsobom, že napriek tomu, že poškodená žiadala aby sa jej obžalovaný nedotýkal, túto držal za oblečenie, ťahal ju za ruku a držal ju za rameno, telom jej bránil v odchode od barového pultu, rukou jej prekrýval ústa, aby nekričala a snažil sa napriek jej nesúhlasu ju vyniesť z uvedeného zariadenia, na čo ho bezpečnostná služba vyviedla von z podniku, kde následne počas cesty s poškodenou k jej bydlisku si na ňu sadol a držal jej ruky,

t e d a

blízkej osobe -družke bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,

č í m s p á c h a l

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § X39 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

G. § 183 ods. X Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. X Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní X /štyri/ roky a X /osem/ mesiacov.

G. § 48 ods. X písm. a) Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do Z. na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

M. na hlavnom pojednávaní svoju vinu poprel, vyčítal, orgánom činným v trestnom konaní, že nevykonali všetky ním navrhované dôkazy a nesprávne vyhodnotili zabezpečené dôkazy, resp. vyhodnotili ich v jeho neprospech. K skutku uviedol, že boli v jednom bare, odtiaľ odišli na rómsku diskotéku. P. bola jedna rómka, bývalá kolegyňa z roboty, tá ho pozdravila, spolu komunikovali, a bola tam dosť hlasno hudba tak sa nad ňu nahol a povedal jej, aby poškodenej povedala, že, v práci s nijakou babou nič nemal, lebo poškodená vo vzťahu mala tieto výstupy, lenže poškodená stála za jeho chrbtom a videla iba ako sa nahol. To čo sa dialo potom, bola tam veľká nenávisť, bol tam veľký krik, boli tam veľké urážky a nadávky. G. išla k baru a ešte len k nej kráčal od toho, ako s tou rómkou komunikoval, a ako tam stála už vtedy, kričala o pomoc. On sa jej ani nedotkol. L. pripustil, že ho aj trochu odsotila. J. to o tom, že sa snažil jej povedať, že nič nespravil. K. krát išiel domov, k nej na garsónku, potom ho hnevalo to, že ju tam nechal samotnú, tak sa išiel za ňou vrátiť. G. aj s tou rómkou tancovala aj s dvoma ešte ďalšími dievčatami. T. videl, že tancuje, vrátil sa ešte raz na tú garsónku a potom už prišiel, keď ležala pod barom. T. tam padla a bola tam, ležala tam, vtedy sa vrátil druhý krát. T. už bola podlomená, nemohla stáť na nohách, vtedy ju zobral do garsónky, určitý čas išla celkom dobre po chodníku, potom spadla z chodníka rovno na cestu, ešte šťastie, že nešlo žiadne auto, celá cesta bola o tom, že ju zdvíhal, chytil, upokojoval. L. ju neudrel. G. cesty domov, boli rôzne úseky, v ktorých sa nechala podopierať, v iných mala tie pocity odporu, niekedy išla sama, dva kroky doľava, potom štyri doprava. G. odstraňovaní rozporov so svojou výpoveďou z prípravného konania, kde uviedol, že keď poškodenú dobehol naposledy, pevne ju chytil oboma rukami a povedal jej prečo kričí o pomoc, keď jej nič nerobí. G. začala znova hovoriť o tej rómskej kolegyni a potom ako ju pevne držal, asi po troch sekundách ju pustil so slovami, že idú domov. T. boli v garsónke poškodená ho ťahala za vlasy, udrela ho, nadávala mu, kričala o pomoc, začala mu vyhadzovať veci na chodbu. K. sa poškodili pri zatváraní, keď ona tresla dvermi a dvere sa nezavreli kvôli tomu, že medzi dverami a prahom boli veci, obžalovaný sa potom snažil dvere trochu pootvoriť, aby tieto veci mohol vybrať, keď si to všimla poškodená, zase buchla dvermi, vtedy medzi prahom a dvermi niekde pri pántoch bola ešte nejaká vec alebo soška a vtedy sa to stalo. G. odstraňovaní rozporov s jeho výpoveďou sa relevantne nevyjadril k výpovedi z prípravného konania, kde uviedol, že poškodenú počas cesty zvieral v náručí tak dva trikrát tak, že ju zovieral oboma rukami okolo chrbta, jedno z tých posledných zovretí bolo pevnejšie, aby mu už proste neušla, lebo sa vždy snažila vyšmyknúť zo zovretia. T. ju pevne zovieral vtedy, tak to trvalo asi X sekundy, tie predchádzajúce boli kratšie. T. sa ona vyšmykla, tak začala utekať pred ním a on začal bežať za ňou. M. k vzťahu so sestrou poškodenej uviedol, že boli na návšteve dva krát, priateľsky správal k nej aj k jej partnerovi, nesúhlasí s tým, čo ona robí vo vzťahu k jej sestre, že s ňou manipuluje.

D. poškodená E. Y., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa išli zabaviť, dali si alkohol, potom navrhla, či by nešli do J. story, alebo J. F., tak sme išli. P. sa obž. stretol s kolegyňou, poškodená začala žiarliť, napriek skutočnosti, že jej to chcel obžalovaný vysvetliť, potom sa opila, pila pivo, víno, tvrdý alkohol, všetko miešala, bola opitá. M. ju dvakrát volal domov, aby išli, nechcela ísť, pretože už bola brutálne opitá, robila scény, vravela svedkyni v tom podniku, že kričala o pomoc, že nech ho vyhodia. T., vravela mu, aby ju nechal, bila ho aj päsťami, keď sa priblížil L. mať obžalovaného pri sebe, nechcela aby ju objímal, všetko to spravil alkohol. M. ju iba ukľudňoval, nebránil jej v pohybe. D. si na ňu, držal jej ruky, iba aby sa upokojila, Je to jedno veľké nedorozumenie, obžalovaný ju nikdy neobmedzoval v osobnej slobode. I. sa opili, opila sa riadne. C. obuté ťažké topánky, kanady, ledva utekala, utekala pred ním aby ju nechytil, spadla, vtedy si rozbila ústa a bradu. Čo sa týka dverí, tie si vylomila sama, do dverí nahádzala veci obžalovaného, chcela dvere zatvoriť a vtedy sa vyhodili z pántov. Od sestry chcela iba aby jej priateľ nahodil tie dvere. E. sa hanbila, hovorila v hneve. T. si to uvedomila, išla vypovedať pravdu, ale nikto ju už nepočúval. Čo sa týka fyzického násilia obžalovaného poškodená uviedla, že k tomuto mohlo dôjsť iba doma keď ho šticovala, tak sa bránil a asi vtedy šticoval aj on ju. D. ju chcel upokojiť, nie, upokojila sa až potom, keď odišiel. G. spala až do XX.XX hod.. O deviatej večer potom išla za sestrou, lebo dvere boli potom tak zavreté, že ich nevedela otvoriť. Na

otázky uviedla, že obžalovaný išiel z podniku dva krát domov, ju tam nechal, chcel aby išla domov vtedy keď videl, že sa neudrží na nohách. G. jej dostať sa domov, keď boli doma, ona mu ďalej nadávala, on chcel potom odísť, to ju ešte viac rozhnevalo, pýtala sa ho, či ide za tou cigánočkou. G., že jej držal ústa, ale iba, aby sa upokojila. G. taktiež, že kričala o pomoc, aby obžalovaného dali preč od nej, o pomoc kričí aj pri iných veciach. T. keď sa jej dotkol, tak na neho bola alergická. D. poškodená uviedla, že s obžalovaným sú v kontakte. G. krát s ním telefonovala cca dva týždne po vzatí do väzby. M. sa stále ospravedlňovala, aby jej odpustil, čo sa stalo, že nechápe, prečo ho nechcú pustiť. E. u policajtov nevypovedala, keby vedela, tak vypovedať bude. G. išla za vyšetrovateľom a povedala, že by chcela pravdivo vypovedať. D. trestné oznámenie podať ani nechcela, sestra, keď zavolala policajtov, už sa potom hanbila a bála. Aj sestre uvádzala obdobné skutočnosti ako pri podaní trestného oznámenia, lebo sestra sa vypytovala, videla, že má opuchnuté čelo, klamala lebo sa hanbila. I. to všetko prišlo ľúto, rozplakala sa, ale sestra ani nevedela kvôli čomu. A., že v rámci komunikácie je obžalovaný nevyčítal čo sa stalo, nijako ju neovplyvňoval. S obžalovaným plánuje spoločnú budúcnosť. Na otázky taktiež potvrdila, že obžalovanému vravela, že nechce aby bol pri nej, popri tom keď sa jej dotkol nadávala mu a udierala ho, pričom on je neposlúchol až kým je nedopravil domov. Čo sa týka kľačania obžalovaného na poškodenej uviedla, že obž. keď jej nedržal ruky, tak ho bila päsťami, ubližovala mu, on jej chytil ruky, snažil sa ju upokojiť. On ju chcel upokojiť, tak aby ho počúvala, tak jej chytil tie ruky. On na nej ani nekľačal, on mal nohy popri jej bokoch, ani na nej nesedel.

D. T. C., sestra poškodenej, po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená prišla v sobotu večer, s tým, že má vylomené dvere, zbadala na poškodenej modriny na čele, bola uplakaná. G. jej potom začala rozprávať, čo sa dialo, že obž. ju dobil, že boli na tej muzike, tam že ju začal škrtiť, že ho odtiaľ vyhodili, ona že potom po nejakej chvíli išla za ním a vonku po ceste domov ju stále napádal. Že ona pred ním utekala, aby sa dostala čo najrýchlejšie domov. M. mal mať aj jej kabelu, ktorú jej hodil na zem, keď ju zvalil. G. mu utiekla už do bytu domov, začala sa vraj prezliekať, že si pôjde ľahnúť a do toho prišiel obžalovaný, ona si myslela, že bude pokoj, tak ho pustila dovnútra, a potom sa tam začali hádať, biť. M. mu povyhadzovala potom aj veci pred dvere, asi aj jeho vyhodila, lebo on potom tie dvere vylomil. P. ju on už bil na zemi, stískal jej ústa, aby nekričala, potom sa jej podarilo vyšmyknúť a hádali sa potom na chodbe. G. prišla suseda a obž. odišiel. D. jej spomínala, že obžalovaný ju aj prisadol a to v byte a aj niekde vonku. D. vzťah s obžalovaným hodnotila ako minimálny, avšak priznala, že ho v rozhovore so sestrou označila aj vulgárne.

D. W. O., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že býva na ulici G. v J. nad J., čo sa týka poškodenej, majú byty na jednej spoločnej chodbe. J. dosť neskoro v noci, na hodiny sa nepozerala, zobudila sa na veľký krik, vedela, že to ide spredu, od niektorej z garsóniek, nevedela z ktorej, ja. L. to tak, ale už do rána nespala. O. išla okolo za X:XX hod do mesta a videla vtedy obž. oproti garsónke, že tam má po zemi porozhadzovaných veľa handier, tie si dával do cestovnej tašky, dohovárala mu, že nech sa to neopakuje. On sa jej ospravedlnil tri krát, pani sa jej doposiaľ neospravedlnila. Čo sa týka toho v noci, počula, že sa hádajú, bolo to nezrozumiteľné, počula iba krik, bolo XX minút ticho, potom sa zas začali hádať, toto sa opakovalo viac krát. G., že by si na obžalovanom všimla v tom čase stopy po krvi, obžalovaný podľa nej síce bol pod vplyvom alkoholu, ale nie výrazným.

D. X. Y., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že u v jej prevádzke bol obž., so svedkyňou poškodenou. J. na zábave, stáli pri bare, obž. do poškodenej stále strkal, sácal, taktiež sa tak postavil, že sa držal barového pultu a ona bola medzi jeho rukami a ona nemala šancu odísť. vravel poškodenej, že má ťahať preč, lebo jej "prijebe" ona sa stále bránila, aby jej dal pokoj, svedkyňa ho upozornila, že pokiaľ neprestane, tak ho dá vyviesť D., na základe toho ju zdrapol za ruku a ťahal ju na chodbu. O nejaký čas na to, svedkyňa išla na záchod v podniku, pričom pri záchodoch postrehla obž. s poškodenou, pričom obž. držal rukami poškodenú za oblečenie v oblasti pri krku a mixoval s ňou stále s tým, že chcel aby s ním išla preč, na čo ona vravela, že nejde. X. ho teda poprosila, aby odišiel, on neodišiel, preto ho dala vyviesť D. službou. E. ho nevidela. E. na to, že mala robotu, už neregistrovala poškodenú, či tam je. M. sa svedkyni javil pod vplyvom alkoholu, u poškodenej vplyv alkoholu nezaznamenala.

D. ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán oboznámil znalecký posudok znaleckej organizácie centrum duševného zdravia s.r.o. č. XX/XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný netrpí ani netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle, konštatuje sa u neho existencia syndrómu závislosti od alkoholu, pričom napriek

skutočnosti, že v čase skutku sa nachádzal v stave ľahkej simplexnej opitosti, jeho ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti boli plne zachované, takisto je schopný chápať zmysel trestného konania. U obvineného z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je primárne nebezpečný. M. obvineného nie je primárne abnormne štrukturovaná, avšak je menej zdržanlivá, menej stála. E. na to, že obžalovaný má nekritický postoj k svojej závislosti a nemá záujem o jej liečenie, znalec uloženie ochranného liečenia neodporúča, nakoľko toto by nemohlo plniť svoj účel.

G. sa oboznamuje a číta spisový materiál: zápisnica o ohliadke miesta činu spojená s fotodokumentáciu, fotodokumentácia zranení poškodenej, lekárska správa, trestný rozkaz M. súdu J. nad J. č.k. XT/XX/XXXX-XX, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis registra trestov u obžalovaného č.l XXX a ostatný spisový materiál.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva lokalizácia bytu poškodenej v bytovom dome, pričom je súčasne detailne zachytené poškodenie vstupných dverí do bytovej jednotky, jedná sa pritom o poškodenie v oblasti stredného a dolného pántu, kde stredný a dolná pánt bol z vnútornej strany tlakom vytrhnutý z dverí, vzhľadom na lokalizáciu je nepravdepodobné, že by toto poškodenie mohlo byť spôsobené tlakom na dvere z vonkajšej strany, teda z priestoru mimo bytu.

Z fotodokumentácie zranení poškodenej zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že u poškodenej sú badateľné opuch v oblasti ľavej ruky, v oblasti zápästia, taktiež odreniny v oblasti čela, odreniny v oblasti brady vľavo a drobné oderky v oblasti nosa, očnice na pravej strane.

Z lekárskej správy č.l XXX vyplýva, že poškodená v rámci traumatologického vyšetrenia zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že zranenia boli spôsobené napadnutím priateľom a to údermi do hlavy, pričom lekár konštatuje v oblasti hlavy náznak hematómu na pravej strane a takisto pomliaždenie v oblasti zápästia.

Z trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený za prečin porušovania domovej slobody, za čo mu bol uložený podmienečný trest, pričom skúšobná doba končila XX.XX.XXXX.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný bol postihnutý za spáchanie priestupku voči občianskemu spolunažívaniu v roku XXXX formou fyzického napadnutia priateľky. Z odpisu registra trestov u obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný a to trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX uvedeným vyššie. G. § X77 ods. 2 súd prehral kamerový záznam zo prevádzky J. F., ktorý zachytáva oblasti barového pultu v uvedenej prevádzke a to v období XX.X.XXXX v období od XX.XX hod. do XX.XX hod., pričom v uvedenom zázname v istom úseku je zachytený aj obžalovaný s poškodenou, pričom poškodená sa najskôr nachádza pri barovom pulte sama, príde za ňou obžalovaný, ktorý ju v niektorých úsekoch vzájomnej komunikácie telom vytláča do rohu miestnosti a taktiež sa telom natláča na jej osobu. D. na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obžalovaného na zabezpečenie kamerového záznamu z kamerového systému C. polície J. nad J. zo dňa XX.X.XXXX. D. mal tento za nadbytočný, keď z úradného záznamu dostupného v spise od poručíka K. J. zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že na kamerových záznamoch mestskej polície z tohto obdobia jednak nebolo možné rozpoznať osoby nachádzajúce sa na týchto záznamoch a záznamy zachytávajú dej v minimálnom rozsahu, nakoľko sú zapnuté v automatickom režime s vopred nadstavenou rotáciou kamery, pričom osoby na kamerových záznamoch nie sú bližšie približované a kamera ani nezostáva centrovaná na pohyb osôb na kamere. D. ďalej vychádzal aj z toho, že vzhľadom na časový odstup od skutku nie je možné reálne predpokladať, že C. polícia J. nad J. s týmto záznamom bude v súčasnosti ešte disponovať. M. bolo v obžalobe kladené za vinu, že sa mal konaním špecifikovaným v obžalobe dopustiť jednak zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa ods. X, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k Tr. zákona ako aj prečinu výtržníctva podľa ods. X písm. a) Tr. zákona. Z pohľadu prečinu výtržníctva podľa ods. X písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tým, že verejne napadol poškodenú, súd po vykonanom dokazovaní mal za potrebné konštatovať, že konanie kladené obžalovanému za vinu v tomto rozsahu nebolo preukázané. K uvedenému konaniu súd mohol vychádzať jedine z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pričom obžalovaný ako aj poškodená popierali, že by obžalovaný poškodenú vo verejných priestoroch, t.j. buď v prevádzke J. F. alebo pri ceste z uvedenej prevádzky do bytu poškodenej fyzicky napadol. V tejto časti obžalovaný aj poškodená uvádzali, že zranenia, ktoré boli u poškodenej fotograficky zdokumentované a ktoré vyplývajú

aj z lekárskej správy, mali byť spôsobené jej pádmi v stave opitosti pri ceste z uvedeného podniku domov. Je síce pravdou, že poškodená v rámci vyšetrenia v traumatologickej ambulancii uviedla, že zranenia jej spôsobil obžalovaný (priateľ) a obdobnú verziu uvádzala aj svojej sestre, svedkyni T. C.. V tejto časti však sama poškodená tieto informácie svojou výpoveďou spochybnila a na odôvodnenie svojho konania uvádzala, že sa vtedy hanbila za to svoje konanie a preto si vymyslela takúto legendu, až následne pravdivo vypovedala v rámci svojej neskoršej výpovede pred vyšetrovateľom alebo na hlavnom pojednávaní. T. z výpovede svedkýň X. Y. ani W. O. nemožno potvrdiť, že by skutočne zranenia u poškodenej spôsobil obžalovaný, o to viac, že boli spôsobené verejne, pričom navyše výpoveď svedkyne X. Y., ktorá na hlavnom pojednávaní viac menej spochybnila, že by obžalovaný poškodenú napadol v prevádzke J. F. a s prihliadnutím na skutočnosť, že takéto napadnutie nebolo zachytené ani kamerovým záznamom z uvedeného zariadenia a z pohľadu konania obžalovaného, ktoré mal voči poškodenej za preukázané - teda konanie majúce charakter obmedzenia osobnej slobody poškodenej, tieto neboli z jeho subjektívnej stránky motivované vôľou poškodenú napadnúť, súd nemal za preukázané obligatórne znaky prečinu výtržníctva v rámci konania obžalovaného. Z pohľadu zločinu obmedzovania osobnej slobody, v rámci ktorého konania sa obžalovaný takisto necítil byť vinný, súd aj keď nemal za preukázané všetky formy spáchania tohto trestného činu, ako boli kladené za vinu obžalovanému v rámci popisu skutku, mal za preukázané, že obžalovaný sa tohto konania dopustil, pričom konal v nepriamom úmysle. Z výpovede poškodenej vyplýva, že v období skutku odmietala prítomnosť a dotyky zo strany obžalovaného. P. odmietanie prejavovala odstrkávaním, kričaním o pomoc, nadávaním, bránením sa voči jeho blízkosti odtláčaním. M. aj poškodená spomínali, že dokonca na obžalovaného útočila fyzicky. Už z kamerového záznamu z podniku J. F. vyplýva, že v danom období skutočne poškodená nemala záujem o to, aby obžalovaný bol v jej blízkosti, čo on nerešpektoval a je zjavné, že už v tomto úseku sa na ňu telom natláčal, dokonca ju telom vytláčal z oblasti barového pultu do rohu miestnosti. Z výpovede svedkyne X. Y. vyplynulo, že táto obdobné konanie zaznamenala opakovane v priebehu obdobia, kedy sa obžalovaný nachádzal v tento večer v uvedenom zariadení. D. X. Y. v rámci svojej výpovede uviedla, že zaznamenala taktiež, že poškodená zreteľne dávala najavo, že si neželá, aby obžalovaný ju obmedzoval v osobnom pohybe, čo on robil tak, že mal do poškodenej strkať, sácať, mal sa držať barového pultu tak, že poškodená sa mala nachádzať medzi jeho rukami a nemala možnosť odísť, taktiež neskôr, že ju napriek jej nesúhlasu za ruku ťahal von z prevádzky. A. konanie obžalovaného dosiahlo takej intenzity, že ho musela ako prevádzkarka opakovane upozorňovať a dokonca zabezpečiť aby D. dohliadla na jeho odchod zo zariadenia. Z výpovede samotnej poškodenej a čiastočne aj z výpovede obžalovaného vyplýva, že obdobné konanie zo strany obžalovaného voči poškodenej pokračovalo aj následne po opustení uvedeného zariadenia, kde sám obžalovaný v podstate nespochybnil svoju vlastnú výpoveď z prípravného konania, kde uvádzal, že opakovane počas cesty domov poškodenú držal v náručí, ona sa mu snažila opakovane vyšmyknúť, pričom v takomto prípade ju mal opätovne dobehnúť a znova objať. Z výpovede poškodenej navyše vyplynulo, že v jednom prípade po jej páde na zem, ju mal prikľaknúť, čo neskôr modifikovala tak, že keď ležala, nohy si mal dať povedľa jej ramien a mal jej popri tom držať ruky, aby sa nemohla pohnúť. G. tom z výpovedí poškodenej vyplynulo, že obžalovaný jej prikladal aj ruku na ústa tak aby sa ukľudnila. M. aj poškodená k tomuto konaniu obžalovaného uvádzali, že obžalovaný konal tak, aby zabránil nejakej ujme na strane poškodenej, ktorá mala byť v stave silnej opitosti. Z výsluchu svedkyne Y. vyplýva však, že to mal byť práve obžalovaný a nie poškodená, ktorý mal byť pod stavom intenzívnejšieho opojenia alkoholom. D. tu poukazuje aj na tú skutočnosť, že znaleckým dokazovaním bola u obžalovaného preukázaná závislosť od alkoholu a z odpisu registra trestov aj výpisu priestupkovej evidencie vyplýva, že agresívne správanie u jeho osoby v čase pod vplyvom alkoholu, nie je výnimočným javom. Z pohľadu motivácie konania obžalovaného, obžalovaný výslovne popieral aj s poškodenou akúkoľvek vôľu ublížiť poškodenej alebo spôsobiť jej inú ujmu. M. chcel takýmto svojim konaním zabezpečiť podľa vlastného vyjadrenia aby sa poškodená ukľudnila a aby nemala "sebedeštrukčné sklony", aby sa v poriadku dostala domov. M. sa k tomu vyjadrila aj poškodená. Aj keď súd na jednu stranu akceptuje, že obžalovaný sprevádzal poškodenú pri jej ceste domov, je zrejmé, že poškodená nebola v takom stave, aby nevedela prejaviť ako si predstavuje sama slobodne nakladať so svojou osobnou slobodou. S. to bolo vyššie uvedené, obžalovaný sám vnímal, že si nepraje byť v jeho prítomnosti, že si nepraje, aby sa jej on dotýkal, čo on opakovane nerešpektoval, obdobne zjavne mu prejavila svoju nevôľu opustiť podnik J. F., čo on nerešpektoval, ťahal ju za ruku preč. P. v čase cesty z uvedeného zariadenia domov, opakovane dávala najavo, že nechce, aby jej obmedzoval osobnú slobodu tým, že ju bude objímať, držať za ruky a podobne, keď z výpovedí či už obžalovaného ako aj poškodenej vyplýva, že sa mu snažila vyšmyknúť, že sa bránila, keď jej držal ruky, snažila sa kričať o pomoc, utekala pred ním a podobne. Aj ak súd berie do úvahy, že primárnym cieľom obžalovaného nebolo obmedzovať osobnú slobodu poškodenej, ale chcel ju iba ukľudniť, poškodená napriek svojmu

stavu bola plnohodnotnou osobou, ktorá má právo sama sa rozhodovať o svojej osobnej slobode a nikto svojvoľne z vlastného uváženia bez zákonného dôvodu nemôže do tejto jej osobnej slobody zasahovať. D. vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za preukázané, že konaním obžalovaného boli naplnené obligatórne znaky zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. X, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, keďže poškodená je aj v čase skutku bola blízkou osobou obžalovaného - jeho družkou. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti, súd mal preto za preukázané, že je na mieste uznať obžalovaného za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. X, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. M. a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku v zmysle záverov znaleckého dokazovania boli zachované a taktiež týmto dokazovaním bolo preukázané, že je aj schopný chápať zmysel trestného konania. S. to súd uviedol už vyššie, súd mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním zasiahol do zákonom chránených záujmov na ochrane osobnej slobody jednotlivcov a to vo forme konania v nepriamom úmysle. D. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, poznatky o osobe páchateľa a na vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. D. je toho názoru, že v danom prípade na strane obžalovaného neexistovala žiadna poľahčujúca okolnosť. Na druhú stranu súd konštatuje, že v čase jeho rozhodovania na osobu obžalovaného prihliadal ako na osobu, ktorá už bola potrestaná, keď trestný rozkaz tunajšieho súdu č.k. XT/XX/XXXX-XX v čase rozhodovania súdu nebol zahľadený, čomu zodpovedá priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. D. pri takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, mal za preukázané, že v danom prípade existuje prevaha priťažujúcich okolností. E. na túto okolnosť, súd upravoval základnú trestnú sadzbu za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. X Tr. zákona (tri roky až osem rokov) zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu na štyri roky X mesiacov až X rokov. D. po zohľadnení v podstate nízkych následkov konania obžalovaného s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol podrobený priamemu výkonu trestu odňatia slobody a po zohľadnení konštatovanej formy zavinenia, mal za to, že je možné ukladať trest vo výmere X roky, osem mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom upraveného rozpätia. D. s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil fyzického útoku voči blízkej osobe (priestupok) ako aj porušovania inej slobody blízkej osoby (predchádzajúce odsúdenie) a aj vzhľadom k jeho nekritickému postoju k liečbe jeho závislosti na alkohole, pre ktoré bude v súlade so záverom znaleckého posudku neukladal ochranné liečenie, nemal v danom prípade zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali ukladať trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby. D. obžalovaného vzhľadom na rozsah trestu a skutočnosť, že v minulosti nebol podrobený priamemu výkonu trestu odňatia slobody, zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. X písm. a) Tr. zákona. G. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila, preto tento výrok vo výrokovej časti absentuje.

M. bolo v zmysle obžaloby kladené za vinu, že sa konaním popísaným v obžalobe dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.X písm. a), písm. b) Tr. zákona, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. b) a j) Tr. zákona. M. neuskutočnil žiadne zo zákonom predvídaných vyhlásení týkajúcich sa viny. V rámci svojej výpovede aj keď pripustil niektoré z konaní, ktoré mu boli kladené za vinu v obžalobe, tieto popísal vo významne odlišnej intenzite a za iných okolnosti ako to bolo uvádzané poškodenou a čiastočne aj maloletými poškodenými. Z pohľadu jeho konania voči maloletým poškodeným v podstate popieral akékoľvek fyzické násilie väčšej intenzity, keď jediné fotograficky zachytené zranenia u mal. G. C. V. malo byť z jeho strany spôsobené fackou koncami prstov v rámci nevhodne zvoleného výchovného prostriedku. Z pohľadu iných fyzických trestov u maloletých poškodených tieto v podstate vylúčil až na výchovný trest kľačania na kolenách, ku ktorému malo dôjsť v rozsahu niekoľko krát do roka. Aj keď z výpovedí mal. poškodených vyplýva agresívne správanie obžalovaného voči nim primárne pod vplyvom alkoholu. C.. poškodený však z pohľadu fyzických útokov obžalovaného voči nim popisujú zhodne viac menej iba jeden útok a to práve spomínaný úder varechou mal. poškodenému C., ktorý obžalovaný v takejto forme popiera pričom mal. poškodený I. ani E. priamo prítomný tohto útoku neboli. D. fotografia zranenia u poškodeného vo forme začervenania líca do istej miery spochybňuje takú intenzitu útoku ako mu pripisuje mal. poškodený. C.. poškodení mali taktiež pociťovať psychické nepohodlie zo správania sa obžalovaného voči nim, keď tento mal od nich požadovať upratovanie izby v nočných hodinách, mal im odopierať jedlo a mal v ich prítomnosti fajčiť a vulgárne sa správať. Z pohľadu odopierania stravy maloletým vyplynulo z dokazovania, že matka maloletých posielala finančné prostriedky na stravu aj priamo na účet maloletých,

ktorý takto svoju potrebu mohli uspokojovať. D. v tejto časti poukazuje na skutočnosť, že maloleté deti boli od momentu rozvodu zverené do starostlivosti matky a táto fakticky tieto potreby mala primárne sama osobne zabezpečovať. V priebehu konania sa mal. poškodení odmietli podrobiť psychologickému znaleckému posúdeniu za účelom zistenia prítomnosti znakov prežitého psychického utrpenia a tak iba z dostupných informácii znalec musel vyhodnotiť existenciu takéhoto následku u ich osôb. X. však u mal. poškodených vyhodnotil nepravdepodobnosť prežitia zážitkov majúcich povahu vážneho utrpenia. G. ako matka mal. detí mal. poškodených hodnotila ako deti s istými výchovnými problémami hlavne z pohľadu rešpektovania autorít, pričom však vzťah obžalovaného a mal. poškodených ako rodičovský vzťah hodnotila ako vzájomne kladný a to až na momenty, keď sa obžalovaný nachádzal pod vplyvom alkoholu sama aj keď mala deti po rozvode zverené do osobnej starostlivosti nepociťovala obavy zveriť tieto do starostlivosti obžalované, čo naznačuje že ani sama objektívne nevyhodnocovala správanie obžalovaného voči nim ako skutočne nebezpečné. S. z výsluchu ostatných svedkov, ktorých výpovede z prípravného konania boli čítané nevyplynula obava mal. poškodených z obžalovaného a ich bezprostredné správanie bez prejavov strachu v jeho blízkosti ako bežné prejavy prežitého utrpenia. Z pohľadu správania obžalovaného voči poškodenej, táto na hlavnom pojednávaní v podstate zhodne aj keď čo do popisu v nižšej intenzite a v rozsahu časovo kratšieho obdobia popísala spolužitie s obžalovaným, pričom v rámci správania obžalovaného voči poškodenej malo agresívne správanie obžalovaného voči nej existovať hlavne v období zvýšenej konzumácie alkoholu. Z hľadiska fyzického násilia zo strany obžalovaného voči jej osobe popísala niekoľko samostatných útokov so značnými časovými rozstupmi medzi nimi, pričom žiaden z uvedených útokov reálne nespôsobil poškodenej zranenie v rozsahu ujmy na zdraví podľa P. zákona. G. znaleckým dokazovaním u poškodenej neboli zistené známky prežitia vážneho utrpenia preukazujúcich, že by konanie obžalovaného voči sebe pociťovala tak intenzívne a s takými dôsledkami aby mohlo byť charakterizované ako týranie. D. tu z pohľadu popisu niektorých udalostí, kde svedkyňa spomínala prežitie stavu paralyzácie strachom aj vzhľadom na znalcom konštatované náznaky agravácie prežitého, intenzitu niektorých z týchto zážitkov ako subjektívne nadnesenú poškodenou.

Z pohľadu objektívnej stránky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby musí intenzita konania páchateľa voči dotknutým osobám dosahovať intenzitu spôsobenia vážnej fyzickej alebo psychickej ujmy. E. dokazovaním súd nezistil spôsobenie žiadnej ujmy na zdraví, ktorá by dosahovala takýto rozsah, keď najzávažnejšie zásahy do zdravia vyplývajúce z dokazovania boli začervenanie tváre u poškodeného mal. C. V. a konanie obžalovaného keď poškodenú mal intenzívne ťahať za jej vlasy. X. z týchto konaní obžalovaného však u poškodených nevyvolalo potrebu lekárskeho ošetrenia, obmedzenie v bežnom spôsobe života, alebo trvalé následky. W. pritom v podstate zo strany obžalovaného o neprimerané výchovné prostriedky pri nevhodnom správaní poškodených - jeho synov, za ktoré správanie sa im sám obžalovaný bezprostredne, alebo s malým časovým odstupom ospravedlnil. Z pohľadu celkovej frekvencie útokov obžalovaného na zdravie poškodených tak toto aj v období, kde podľa výpovedí svedkov mala gradovať jeho konzumácia alkoholu a podľa výpovedí poškodených gradovať v tomto stave jeho agresívne správanie bola relatívne nízka, kde sami poškodené osoby uvádzali v období posledných cca X rokov iba spolu niekoľko fyzických útokov obžalovaného. D. taktiež vyhodnocoval možnú existencie psychickej ujmy u poškodených - vyšetrenie u poškodenej v podstate vylúčilo, existenciu prežitie pocitu ťažkého príkoria zo správania obžalovaného voči nej, pričom znalec navyše poukázal na prítomnosť znakov agravácie konania obžalovaného voči jej osobe, čo spôsobovalo zníženie hodnovernosti jej výpovede a ovplyvňovalo tak aj spôsob ako súd nahliadal na intenzitu konania obžalovaného voči poškodenej. Z pohľadu existencie pocitov ťažkého príkoria u maloletých poškodených, kde pre nesúhlas týchto znalec nemal možnosť vykonať ich vyšetrenie súd taktiež prihliadal na vyjadrenie znalca vypracované v tejto otázke na základe v spise dostupných informácii, kde znalec zaujal postoj, že je nepravdepodobné, že by títo taktiež mali pociťovať príkorie zo správania obžalovaného voči ich osobám. Po vyhodnotení všetkých týchto okolností súd konštatoval, že nemal za preukázané, že by poškodená, alebo maloletí poškodení pociťovali z dôvodu správania obžalovaného voči ich osobám ťažké príkorie.

E. na to, že konanie obžalovaného voči žiadnemu z poškodených či už po fyzickej alebo psychickej stránke nedosahovalo subjektívne u poškodených intenzitu ťažkého príkoria bolo na mieste konštatovať nenaplnenia objektívnej stránky zločinu týrania konaním obžalovaného ktoré súd na základe vykonaného dokazovania zistil. D. konanie obžalovaného ďalej posudzoval z pohľadu či nenapĺňa znaky iných trestných činov. Z pohľadu konania obžalovaného majúceho charakter fyzických útokov, žiaden z nich nedosahoval intenzitu trestného činu ublíženia na zdraví ako to už bolo uvedené vyššie. Z

pohľadu vyhrážania sa v skutkovej vete obžaloby a dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaného zo dňa XX.X.XXXX, kde sa poškodenej vyhrážal zabitím. P. jeho konanie je bez akýchkoľvek pochybností preukazované jednak výpoveďou poškodenej, výpoveďou mal. poškodeného I. V., ako aj audiozáznamom uvedenej komunikácie, pričom takúto vyhrážku pripustil aj samotný obžalovaný. Z obsahu tejto komunikácie je zrejmé, že poškodená sama o sebe nedala na takúto vyhrážku príčinu a z obsahu vyhrážky je zrejmé že bola spôsobilá vyvolať u poškodenej obavu o svoj život a zdravie, pričom v rámci výsluchu poškodená opakovane uvádzala svoju obavu z konania obžalovaného.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd mal za preukázané, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. X, ods. X písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, keď konanie bolo spáchané závažnejším spôsobom konania - na chránenej osobe - blízkej osobe - bývalej manželke. M. a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku boli vzhľadom na stav pod vplyvom alkoholu zmenšené ale len ľahko a to v dôsledku intoxikácie alkoholu, od ktorého je závislý a ktorý sám požil s vedomosťou aký to má dosah na jeho správanie. D. nemal pochybnosti o schopnosti obžalovaného pochopiť zmysel trestného konania. T. obžalovaného, ktoré bolo konaním v priamom úmysle zasiahlo do zákonom chránených záujmov na ochrane osôb pred najzávažnejšími vyhrážkami.

D. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie poznatky o osobe páchateľa a na vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ukladal trest nasledovne. D. je toho názoru, že v danom prípade neexistovala na strane obžalovaného priťažujúca ani poľahčujúca okolnosť. D. vzhľadom na túto skutočnosť vyhodnotil, že v danom prípade existuje rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. G. za kt. súd páchateľa odsudzoval má zákonnú trestnú sadzbu v rozpätí trestu odňatia slobody X mesiacov X roky. J. do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní jeden rok vzhľadom na poznatky o osobe obžalovaného, skutočnosť, že jeho konanie je iba gradáciou jeho predchádzajúceho konanie voči poškodenej, ako aj samotný postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, kde obžalovaný svoje konanie voči poškodenej bagatelizoval a na druhej strane s prihliadnutím na skutočnosť, že k náprave páchateľa a odstránenia predpokladov opakovania obdobného konania prispeje aj realizácia súčasne uloženého ochranného liečenia protialkoholického a skutočnosť, že u obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá doposiaľ nebola podrobená priamemu výkonu trestu odňatia slobody. D. vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že je na mieste obžalovanému uložiť trest vo výmere XX mesiacov t.j. v dolnej štvrtine zákonnej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. X písm. a) Tr. zákona. E. na skutočnosť, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil pod vplyvom alkoholu na ktorom je závislý, súd v súlade so závermi znaleckého dokazovania k duševnému stavu obžalovaného podľa § 73 ods. X písm. d) Tr. zákona uložil ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

L. na náhradu škody poškodenými osobami v trestnom konaní uplatnené neboli.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa ).