Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-6-2024.pdf
PDF · 83.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/6/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2024, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné, v konaní o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6PP/47/2023 zo dňa 29.01.2024, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. D. XX, okr. C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 30.07.2020, sp. zn. 4T/43/2020 v spojení s uznesením o neosvedčení zo dňa 14.02.2023 vo výmere 7 (siedmich) mesiacov a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 11.04.2022, sp. zn. 4T/11/2022 vo výmere 16 (šestnástich) mesiacov.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú do dňa rozhodovania krajského súdu bližšie písomne neodôvodnil.
Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti preskúmal krajský súd ako súd sťažnostný v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdený A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice- okolie sp. zn. 4T/43/2020 zo dňa 30.07.2020, právoplatným dňa 12.08.2020 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol okresným súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Následne Okresný súd Košice-okolie uznesením zo dňa 14.02.2023 vyslovil, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere siedmich mesiacov vykoná, pričom pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Taktiež bol menovaný odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 4T/11/2022 zo dňa 11.04.2022, právoplatným dňa 24.11.2022 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Dňa 13.12.2023 bola Okresnému súdu Prešov doručená žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú odsúdený odôvodnil tým, že bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Košice-okolie sp. zn. 4T/11/2022 zo dňa 11.04.2022 vo výmere 16 mesiacov a sp. zn. 4T/43/2020 vo výmere 7 mesiacov so zaradením s minimálnym stupňom stráženia a diferenčnou skupinou „B“. Trest vykonáva v ÚVTOS Sabinov, kde sa správal vzorne. Počúval zamestnancov ZVJS a ÚVTOS, zúčastňoval sa kultúrno - osvetovej činnosti, vo voľnom čase sa kultúrne vzdelával, športoval. Za odmenu a dobré správanie bol preradený na otvorené oddelenie v Sabinove. Po prepustení z výkonu trestu sa chce zaradiť do bežného života, nájsť si prácu a vychovávať deti, ktoré sú neplnoleté. Ďalej uviedol, že každý odsúdený čaká na chvíľu, kedy môže stáť pred súdom ohľadne podmienečného prepustenia; spravil chyby, ktoré nesmierne ľutuje.
Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 18.12.2023 vyplynulo, že odsúdený bol pracovne zaradený mimo ústav na nestráženom pracovisku s dohľadom, kde vykonával činnosti súvisiace so spracovaním drevnej hmoty a jeho pracovná morálka bola hodnotená kladne. V minulosti bol päťkrát súdne trestaný, vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát. Odsúdený nastúpil na výkon trestu odňatia slobody zo slobody sám dňa 09.01.2023 v ÚVV a ÚVTOS Košice. Dňa 24.01.2023 bol menovaný premiestnený do ÚVV a ÚVTOS Prešov a umiestnený do Oddelenia výkonu trestu s miestom výkonu v Sabinove, kde mu bola v minimálnom stupni stráženia stanovená diferenciačná skupina „B“. Adaptácia na podmienky výkonu trestu odňatia slobody v otvorenom oddelení prebehla bez nedostatkov. Správanie a vystupovanie je aj naďalej na požadovanej úrovni a v súlade s ústavným poriadkom. K príslušníkom zboru, ako aj k ostatným odsúdeným sa stále správa slušne. Kontakt s primárnou rodinou udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonovania a návštev. Pracovne bol zaradený na viacerých pracoviskách, z ktorých neboli evidované žiadne nedostatky v oblasti pracovnej morálky a disciplíny. Od 30.11.2023 bol menovaný zaradený na nestráženom pracovisku mimo ústavu s voľným pohybom E. F. s.r.o. Odsúdenému bola udelená jedna disciplinárna odmena, zároveň mu nebol uložený žiadny disciplinárny trest. Resocializačná prognóza sa u menovaného javí ako menej priaznivá, riziko recidívy je stredné. Vzhľadom na uvedené, ako aj na resocializačnú prognózu konštatoval riaditeľ ústavu, že menovaný čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúčal jeho podmienečné prepustenie.
Následne dňa 25.01.2024 ÚVV a ÚVTOS Prešov doplnilo hodnotenie na menovaného odsúdeného, z ktorého hodnotenia vyplynulo, že výrobný riaditeľ spoločnosti G., a. s. dňa 18.01.2024 požiadal ÚVV a ÚVTOS Prešov o vyradenie odsúdeného z nestráženého pracoviska s voľným pohybom G.. Ako dôvod vyradenia uviedol drzé vystupovanie, ignorovanie zadaní od vedúcich pracovníkov, všeobecnú lenivosť a sexuálne narážky. Ďalej ústav uviedol, že odsúdený svojím konaním porušil povinnosti podľa § 39 písm. a) a b) a § 48 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe tejto skutočnosti bol odsúdenému uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona - pokarhanie. S prihliadnutím na aktuálne uložený disciplinárny trest riaditeľ ústavu zmenil predchádzajúci záver svojho hodnotenia tak, že odsúdeného neodporučil podmienečne prepustiť.
Pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prvostupňový súd správne skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky, ktoré zákon v ustanovení § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona vyžaduje.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone jednej polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno považovať za mimoriadny inštitút, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne. Na strane druhej ho však môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie, v prejednávanej veci jednej polovice súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie musí jednoznačne a bez pochybností viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojím správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Podmienečné prepustenie je významným prostriedkom dovŕšenia prevýchovy a resocializácie odsúdeného a neznamená ukončenie tohto procesu, ale pokračovanie prevýchovného resocializačného procesu v iných podmienkach (na slobode). Motivácia odsúdeného je založená na tom, že pokiaľ vyhovie podmienkam spojeným s podmienečným prepustením, nebude musieť doposiaľ nevykonanú časť trestu odpykať.
Na podmienečné prepustenie neexistuje právny nárok, a preto súd pri jeho rozhodovaní je vždy odkázaný len na také okolnosti, ktoré sú zistiteľné z histórie jeho života, medzi ktoré nepochybne patria jeho odsúdenia, charakter trestnej činnosti, za ktoré bol súdom doposiaľ sankcionovaný. Všetky tieto okolnosti je pritom nutné posudzovať v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Len tak je totiž možné spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody, nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu ústavu na výkon trestu, ale je výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život (primerane napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 10/1963).
Po preskúmaní dôkazov a rozhodnutí dospel aj krajský súd k záveru, že odsúdený splnil po stránke formálnej všetky podmienky, ktoré zákon ukladá pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie polovice z uložených trestov odňatia slobody dňa 24.12.2023.
Krajský súd sa však stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že neboli v prípade odsúdeného splnené materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Vychádzajúc z doplneného hodnotenia odsúdeného z ústavu na výkon trestu odňatia slobody je treba zdôrazniť, že odsúdený bol disciplinárne potrestaný - pokarhaním a v súvislosti s ním riaditeľ ústavu neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného.
Krajský súd taktiež poukazuje aj na minulosť odsúdeného. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, z čoho v poslednom prípade mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Odsúdený bol pri troch odsúdeniach (vrátane posledného) stíhaný a napokon aj odsúdený pre rovnaký trestný čin porušovania domovej slobody a to rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 5T/97/2013 zo dňa 18.09.2013, rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 2T/17/2020 zo dňa 05.05.2020 a trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 4T/11/2022 zo dňa 11.04.2022. Naviac krajský súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že odsúdený sa dopúšťal opakovane trestnej činnosti a v minulosti mu už bol poskytnutý benefit v podobe podmienečného výkonu trestu odňatia slobody, avšak v skúšobnej dobe podmienečného výkonu trestu odňatia slobody sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody. Taktiež vo výkone trestu odňatia slobody sa dopustil porušení, ktoré odôvodňovali uloženie disciplinárneho trestu, nakoľko sa na pracovisku správal drzo, ignoroval uložené zadania a mal sexuálne narážky.
Pokiaľ odsúdený odkazoval na svoje osobné a rodinné pomery, išlo nepochybne o skutočnosti vytvárajúce predpoklady, ktoré by spolu s prejavenou ľútosťou mohli spolupôsobiť ako priaznivé faktory, no zo skutočností uvedených vyššie vyplynulo, že odsúdený doposiaľ na začiatku preukazoval vo výkone trestu polepšenie, ktoré by odôvodnilo až podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
(vyplývalo to aj z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 18.12.2023), ale následne odsúdený zmenil svoje správanie, za ktoré mu bol uložený disciplinárny trest a teda preukázateľne sa pohoršil. Pritom osobné a rodinné pomery, na ktoré poukazoval v podanom návrhu na podmienečné prepustenie a na verejnom zasadnutí okresného súdu, ho mali o to viac motivovať k preukázaniu splnenia podmienok podmienečného prepustenia. Odsúdený počas výkonu trestu mal /a naďalej má/ príležitosti preukázať polepšenie tým, že okrem riadneho dodržiavania ústavného poriadku a pravidiel výkonu trestu, ktoré musí dodržiavať každý odsúdený vykonávajúci trest odňatia slobody a mal preukázať, že v jeho správaní nejde len o prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, ale že má skutočný záujem svojím správaním dokázať, že nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody. Nie je známa prekážka, pre ktorú odsúdený nemohol počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody dosiahnuť viac disciplinárnych odmien, resp. také hodnotenie, z ktorého by vyplynulo jeho rozhodnutie v budúcnosti už trestnú činnosť nepáchať, viesť riadny život a takto sa vyhnúť výkonu trestu odňatia slobody.
Všetky tieto vyššie uvedené okolnosti vo svojom súhrne potom vedú aj krajský súd k dôvodnému záveru, že napriek splneniu formálnej podmienky podmienečného prepustenia nebola v prípade odsúdeného splnená materiálna podmienka, ktorá spočíva v tom, že odsúdený na to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, musí svojím správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinností preukázať polepšenie, na základe čoho je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, čo správne uzavrel prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého uznesenia.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd, nezistiac dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, toto považoval za zákonné a vecne správne, preto sťažnosť odsúdeného A. B. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.