Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-92-2020.pdf
PDF · 147.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/92/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom D. XX, XXX XX Y. - mestská časť H. D., proti žalovanému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, pobytom M. R. J. XXXX/XX, D. XXX XX, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom ul. J. XXXXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 1.656,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/55/2019-143 zo dňa 5. decembra 2019 vo výrokoch II., III., takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/55/2019-143 zo dňa 5. decembra 2019 v napadnutých výrokoch
- II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.346,61 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 1.346,61 Eur odo dňa 9.12.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- III., podľa ktorého žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64%, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 309,82 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 309,82 Eur od 9.12.2016 a v časti úroku z omeškania v sadzbe 0,05 % ročne zo sumy 1.346,61 Eur od 9.12.2016 do zaplatenia, zastavil. Podľa výroku II. napadnutým rozsudku okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.346,61 Eur, úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1.346,61 Eur odo dňa 9.12.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64%, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu (pôvodným žalobcom bol ERGO Poisťovňa, a.s., IČO: 35 779 012, ktorý na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/55/2019-223 zo dňa 29.4.2020 bol zamenený žalobcom Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, ďalej len „žalobca“), podľa ktorej žaloby sa domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.656,43 Eur, úrok z omeškania 9,05% ročne zo sumy 1.656,43 Eur od 9.12.2016 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur a trovy konania. V žalobe žalobca poukázal na to, že dňa 9.12.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní,
podľa ktorej žalovaný vykonával činnosť viazaného finančného agenta a vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby žalobca a jeho zmluvní partneri mali príležitosť uzavrieť zmluvy na poistné produkty v rozsahu predmetu činnosti žalobcu. Za riadne vykonanie tejto činnosti vznikol žalovanému nárok na províziu podľa províznej schémy, ktorá tvorí prílohu č. 1 zmluvy a v zmysle ostatných príloh zmluvy. Klienti, s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmlúv na produkty, si neplnili svoje záväzky zo sprostredkovaných zmlúv, preto podľa čl. V prílohy č. 1 zmluvy žalobca mal proti žalovanému nárok na vrátenie vyplatenej provízie. Dňa 27.4.2015 zo strany žalovaného bola doručená výpoveď Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Ukončenie zmluvy založilo oprávnenie žalobcu na vrátenie nezaslúžene vyplateného programu finančnej podpory vo forme Štartovacieho balíka pre reprezentanta v zmysle čl. IX.I bod 3 prílohy č. 1 zmluvy. Nezaslúžený Štartovací balík vo výške 1.400,- Eur (čl. IX.I) pozostával zo splátok: 500,- Eur vyplatených za mesiac december 2014, 300,- Eur za január 2015, 300,- Eur za február 2015 a 300,- Eur za marec 2015. Nezaslúžené provízie (stornoprovízie) v zmysle odmeňovacieho poriadku vo výške 256,43 Eur za Poistnú zmluvu č. 330046, ktorá bola ukončená k 1.9.2015. Výška nezaplatenej pohľadávky tak predstavovala sumu 1.656,43 Eur.
2. Okresný súd k námietke žalovaného o nedostatku právomoci odkázal na úpravu ust. § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z.. Žalobca bol oprávnený podať žalobu na všeobecný súd žalovaného, keď z dostupných informácií bolo okresným súdom zistené, že označený rozhodcovský súd v rozhodcovskej zmluve bol zriadený obchodnou spoločnosťou a nevyplynulo, že do troch mesiacov po 1.1.2015 splnil podmienky stanovené zákonom, resp. že by v súčasnosti išlo o súd, ktorý po 30.1.2012 môže uskutočňovať rozhodcovské konanie, odkazom na ust. § 54b ods. 3, § 54c zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z..
3. Okresný súd uviedol, že rozhodol na pojednávaní dňa 5.12.2019 v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Žalovaný bol na pojednávanie predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 20.11.2019. Právny zástupca žalovaného zobral termín pojednávania na 5.12.2019 o 13.00 hod. na vedomie s upozornením, že nebude písomne predvolaný (ust. § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch). Žalovaný ani právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní dňa 5.12.2019 žiadnym spôsobom neospravedlnili. Okresný súd po začatí pojednávania o 13.00 hod. po preverení prostredníctvom súdnej tajomníčky senátu 18Cb nezistil doručenie ospravedlnenia žalovaného ani jeho právneho zástupcu z pojednávania dňa 5.12.2019 o 13.00 hod, preto okresný súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcovi, keďže nezistil dôvody na odročenie pojednávania podľa ust. § 183 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Okresný súd podľa ust. § 180 druhá veta CSP rozhodol tak, že bude konať v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.
4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na čiastočné späťvzatie, ktoré bolo doručené po začatí pojednávania vo veci samej dňa 20.11.2019, z ktorého dôvodu na výzvu súdu žalovaný uviedol, že sa nevie k tomuto vyjadriť, pretože nedostal vyúčtovanie, ako vyplýva z čl. II. čiastočného späťvzatia. Uvedené okresný súd nevyhodnotil ako kvalifikovaný nesúhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP. Žalovaný ani jeho právny zástupca kvalifikovaný nesúhlas s čiastočným späťvzatím okresnému súdu nedoručili ani do rozhodnutia okresného súdu a v tomto smere neboli produkované žiadne návrhy na dokazovanie, ani v lehote 5 dní, ktorá bola poskytnutá stranám sporu v zmysle vyhláseného uznesenia na pojednávaní dňa 20.11.2019.
5. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom medzi žalobcom ako poisťovňou a žalovaným ako finančným agentom, ktorá bola uzavretá dňa 9.12.2014. Poukázal na rozhodné články predmetnej zmluvy. K námietke platnosti zmluvy okresný súd zistil, že v čase podpisu zmluvy 9.12.2014, podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, boli za spoločnosť oprávnení konať vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. Podľa Poverenia zo dňa 25.2.2014 (č.l. 106 spisu) bolo udelené poverenie pre Ing. M. Q., nar. X.X.XXXX, aby za žalobcu vystupoval a s tretími osobami uzatváral zmluvy o finančnom sprostredkovaní so samostatným finančným agentom podľa § 7, § 8 a § 9 zákona č. 186/2009 Z.z. a rozhodcovské zmluvy podľa § 3 a nasl. ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poverenie bolo podpísané Ing. Miriam Čizmazia, predseda predstavenstva a Ing. Ingrid Sojková, člen predstavenstva. Ing. M. Q. poverenie prijal, čo potvrdil svojim podpisom. Toto poverenie bolo udelené na dobu do 31.12.2014. Ku dňu 25.2.20014 za spoločnosť konali vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne,
pričom Ing. Miriam Čizmazia ako predseda predstavenstva bola oprávnená za žalobcu konať od 10.1.2013 a Ing. Ingrid Sojková ako člen predstavenstva bola oprávnená konať za žalobcu v období od 1.1.2013 do 13.7.2015 podľa výpisu z obchodného registra žalobcu na č.l. 95 a nasl. spisu.
6. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, aplikácii rozhodných ustanovení zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z.z.“), § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka mal za preukázané, že pôvodný žalobca (poisťovňa) a žalovaný (finančný agent) uzatvorili dňa 9.12.2014 v písomnej forme Zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, čo preukázal listinný dôkaz, a to zmluva o finančnom sprostredkovaní (č.l. 9 a nasl. spisu), v znení Prílohy č. 1 podľa č.l. 21 spisu. Zmluvný vzťah okresný súd vyhodnotil ako obchodno-záväzkový podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože tento vzťah vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Pôvodný žalobca bol podnikateľom v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a žalovaný v zmysle ust. § 3 ods. 4 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého finančné poradenstvo vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. K námietke žalovaného o neplatnosti zmluvy pre nedostatok písomnej formy, žalobca doložil do spisu dôkaz, ktorým bolo preukázané okresnému súdu, že pri podpise predmetnej zmluvy za žalobcu konali osoby oprávnené konať za žalobcu, Ing. Miriam Čizmazia ako predseda predstavenstva a Ing. M. Q., oprávnený konať na základe Poverenia zo dňa 25.2.2014, ktoré poverenie bolo podpísané štatutárnym orgánom žalobcu spôsobom konania, ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra, a teda dvoma členmi predstavenstva, keď v zmysle ust. § 191 ods. 1 prvá veta Obchodného registra predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene a podľa ust. § 191 ods. 1 posledná veta Obchodného registra členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra. Podľa zápisu do obchodného registra konajú v mene žalobcu dvaja členovia predstavenstva a takéto konanie bolo preukázané aj v súvislosti s podpisom poverenia na podpis zmluvy, z ktorej nároky si žalobca voči žalovanému v danom spore uplatnil, čiže pri podpise zmluvy konali fyzické osoby oprávnené konať za žalobcu.
7. Okresný súd mal výpisom z účtu žalobcu podľa ods. 34 odôvodnenia svojho rozsudku za preukázané, že žalobca počas trvania zmluvy vyplatil žalovanému v súlade s dojednaním čl. IX bod 2. štyri splátky z titulu programu finančnej podpory, vo forme štartovacieho balíka - prvú splátku vo výške 500,- Eur, druhú, tretiu a štvrtú splátku každú vo výške 300,- Eur, spolu 1.400,- Eur. Ďalej okresný súd mal preukázané listom žalobcu zo dňa 27.4.2015 (č.l. 29 a ods. 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu), že došlo k ukončeniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou podľa dojednania čl. 11. bod 11.3.2 bez uvedenia dôvodu. Podľa tohto zmluvného dojednania bola dohodnutá výpovedná lehota 1 mesiac a zmluvné strany dohodli písomnú formu výpovede. Písomnú formu výpovede preukázal list žalobcu zo dňa 27.4.2015 (č.l. 29 spisu), doručenie preukázal podací lístok (č.l. 29 a 30 spisu, ods. 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu). Žalovaný nepoprel doručenie predmetnej výpovede a sám v odpore proti platobnému rozkazu upozornil, že výpoveď z predmetnej zmluvy bola daná zo strany žalobcu, čo preukázal aj list žalobcu zo dňa 27.4.2015.
8. Okresný súd k obrane žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu uviedol, že sa nestotožnil s aplikáciou ust. § 36 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu nesporne zmluvné strany v čl. IX.I bod 2 Prílohy č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní dohodli podmienky, kedy je štartovací balík pre reprezentanta zaslúžený. Zaslúženosť štartovacieho balíka zmluvné strany urobili okrem iného závislou aj od trvania zmluvy, a to minimálne 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka. V konaní bolo preukázané, že zmluva netrvala 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka, teda nebola splnená podmienka v zmysle čl. IX.I bod 2. písm. a) Prílohy č. 1 pre to, aby sa štartovací balík stal zaslúženým. Žalovaný je preto ho povinný žalobcovi vrátiť. Pri doručení výpovede zmluvy listom zo dňa 27.4.2015 žalovanému v apríli 2015, vychádzajúc z podacieho lístka, podaním na pošte predmetnej výpovede dňa 27.4.2015, keď žalovaný netvrdil iný termín doručenia predmetnej výpovede, potom pri dohodnutej výpovednej lehote jedného mesiaca, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, zmluva zanikla koncom mája 2015. Pri preukázaní vzniku zmluvy 9.12.2014 zmluva netrvala 24 mesiacov ani od jej podpisu zmluvnými stranami 9.12.2014, a teda nemohla trvať ani odo dňa vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka, ktorý preukázateľne bol vyplatený prvýkrát v decembri 2014 vo výške 500,- Eur. Ak aj právny
zástupca žalovaného namietal aplikáciu ust. § 36 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, okresný súd uviedol, že nebola dôvodná s ohľadom na preukázanú dohodu zmluvných strán v čl. 11. bod 11.3.2, kde sa strany dohodli na písomnej výpovedi ktoroukoľvek zo zmluvných strán, doručenou druhej zmluvnej strane a to aj bez uvedenia dôvodu. Výpoveď žalobcu listom zo dňa 27.4.2015 žalovanému bola daná v súlade s čl. 11. bod 11.3 bez uvedenia dôvodu. Na základe uvedeného zmluvného dojednania nebolo možné vyhodnotiť, že splnenie podmienky zámerne zmaril žalobca, ani že na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Konanie žalobcu podľa dohody zmluvných strán nebolo možné vyhodnotiť ako zámerné konanie žalobcu, keď toto konanie malo zmluvný základ, ak žalobca mal právo dať žalovanému výpoveď bez udania dôvodu, pretože mu to dovoľovala zmluva (dojednanie čl. 11. bod 11.3.2). Pre úplnosť okresný súd doplnil, že rovnaké právo dať písomnú výpoveď bez uvedenia dôvodu mal aj žalovaný. Pre zaslúženosť štartovacieho balíka, ktorý žalobca vyplatil žalovanému, nebol splnený zmluvný predpoklad, aby sa tento stal zaslúžený podľa čl. IX.I bod 2. písm. a), lebo podľa dojednania čl. IX.I bod 2. písm. a) Prílohy č. 1 len v prípade zaslúženia ho finančný agent nemusí poisťovni vrátiť, a preto okresný súd žalobe vyhovel ako nároku na vrátenie vyplateného štartovacieho balíka, ktorý žalobca vyplatil žalovanému v rozsahu 1.400,- Eur, pričom v rozsahu sumy 53,39 Eur tento nárok žalobcu zanikol zápočtom v súlade s dojednaním čl. VIII.I bod 4. Prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní, podľa ktorého poisťovňa je oprávnená si kedykoľvek započítať prostriedky na KK s jej pohľadávkami voči finančnému agentovi (§ 580 Občianskeho zákonníka), keď v zmysle ust. § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
9. K vyjadreniam právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 20.11.2019 okresný súd uviedol, že bolo dôvodné ich vyhodnotiť aj tak, že právny zástupca žalovaného výslovne nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o rozsahu zúčtovania žalovaného nároku v rozsahu čiastočného späťvzatia, teda zúčtovania v rozsahu, v akom žalobca evidoval stav kaučného konta žalovaného. Žalovaný nepreukázal ani to, že výška nároku žalobcu na vrátenie nezaslúženej provízie z titulu zrušenej Poistnej zmluvy č. 330046 nezodpovedá výške stornoprovízie 256,43 Eur, ktorú žalobca zúčtoval práve s finančnými prostriedkami na kaučnom konte žalovaného. V tomto smere neboli produkované žiadne dôkazy, preto podľa názoru okresného súdu bola namieste aplikácia ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a to vo vzťahu ku skutočnosti k rozsahu čiastočného späťvzatia podľa stavu kaučného konta žalovaného. Žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových tvrdeniach vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku a k zúčtovaniu na nezaslúženú províziu, z ktorého dôvodu v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP potom popretie nároku zo strany žalovaného bolo neúčinné.
10. K argumentácii žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že žalovaný nepodpísal Prílohu č. 1, okresný súd zhodne s vysloveným právnym zhodnotením na pojednávaní dňa 20.11.2019, vyhodnotil túto listinu v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie umožňuje zmluvným stranám, aby časť obsahu zmluvy určili aj odkazom jednak na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Prílohu č. 1, na základe ktorej bol priznaný nárok žalobcu na vrátenie nezaslúženého štartovacieho balíka, okresný súd vyhodnotil ako iné obchodné podmienky, ktoré boli zmluvným stranám pri vzniku zmluvy známe a boli aj k návrhu priložené, a to bez ohľadu na to, že neboli označené ako obchodné podmienky. Podstatné bolo, že upravovali obchodné podmienky medzi stranami zmluvy vo vzťahu k Zmluve o sprostredkovaní, ktorú zmluvné strany podpísali 9.12.2014 a že táto zmluva na túto Prílohu č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní vo svojom dojednaní čl. 13. bod 13.6 odkazuje. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že Príloha č. 1 mu nebola pri podpise predložená, a teda jej obsah mu nebol pri podpise zmluvy známy, toto tvrdenie zostalo len v rovine tvrdenia, bez predloženia alebo označenia dôkazov na jeho preukázanie. Po tomto tvrdení právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2019 bol poskytnutý stranám sporu priestor, aby v lehote 5 dní poskytli dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr na pojednávaní dňa 5.12.2019. Žalovaný ani jeho právny zástupca tak neurobili. Okresný súd poukázal v tejto veci na pasivitu žalovaného vo vzťahu k predloženiu vyjadrenia a predkladanie dôkazov aj s ohľadom na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 19.8.2019 o predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu. Okresný súd dodal, že pokiaľ došlo k odročeniu pojednávania dňa 6.11.2019 za účelom mimosúdnych rokovaní, so súhlasom oboch sporových strán, za situácie, že žalovaný chcel v rámci mimosúdnych rokovaní zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- Eur, potom okresný súd obranu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj na pojednávaní konanom dňa
20.11.2019 prostredníctvom právneho zástupcu, že žiadne plnenie od žalobcu neprijal, vyhodnotil ako kontraproduktívnu vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu proti žalovanému a v súvislosti s vykonaným dokazovaním táto obrana žalovaného ani preukázaná nebola. Žalobca predložil výpisy z účtov, podľa ktorých bolo preukázané vyplatenie štartovacieho balíka v rozsahu, ako to tvrdil žalobca v žalobe 1.400,- Eur a žalovaný opak nepreukázal.
11. Vo vzťahu k úroku z omeškania okresný súd poukázal na ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 23/2013 Z.z.. Uplatnená sadzba úroku z omeškania neodporovala zákonnej úprave. Doba omeškania vyplývala zo žiadosti o zaplatenie dlhu, v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti na číslo účtu tam uvedené. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve, čl. IX.I. bod 3, lehota na vyrovnanie dlžnej sumy bola 15-dňová odo dňa obdržania výzvy na vrátenie. Pri doručení tejto výzvy 23.11.2016, lehota na plnenie 15 dní, potom uplatnená doba omeškania zodpovedala dohodnutému času v zmluve ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur okresný súd priznal pri preukázanom omeškaní s plnením žalovanej sumy, v zmysle právnej úpravy ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, vo výške podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
12. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, a to k 5.12.2019 predstavoval sumu 1.751,21 Eur (suma 1.346,61 Eur, uplatnený úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9% ročne ku dňu rozhodovania okresným súdom a paušálna náhrada nákladov 40 Eur), úspech žalovaného 18%, čistý úspech žalobcu predstavoval 64%. Za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP o výške týchto trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
13. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výrokov II., III., v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a následne aj nesprávne právne posúdenie veci.
14. Žalovaný uviedol, že prevažnú časť žalovanej sumy vo výške 1.346,61 Eur, spočívajúcu v tzv. nároku na vrátenie štartovacieho balíka, okresný súd priznal na základe toho, že príloha č. 1 zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ktorou je provízna schéma, je právne záväzný dokument pre vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou. Okresný súd nezobral do úvahy skutočnosť, že tento dokument nemôže mať povahu všeobecných obchodných podmienok podľa § 273 Obchodného zákonníka, pretože obsah žalobcom predloženého dokumentu nezodpovedá zákonnej definícii. Provízna schéma obsahuje identifikačné údaje zmluvných strán, a to konkrétne žalobcu a žalovaného, čiže presne vymedzila, medzi ktorými subjektmi má tento dokument platiť. Dátum podpisu províznej schémy zo strany osôb oprávnených konať v mene žalobcu je totožný s dátumom, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o finančnom sprostredkovaní, takže bolo zrejmé, že tento dokument bol určený pre konkrétny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Všeobecné obchodné podmienky platia tak, ako to vyplýva už z názvu všeobecne medzi individuálne určeným subjektom na jednej strane a neurčitou nekonkretizovanou množinou subjektov na strane druhej. Províznu schému tak, ako aj všetky ostatné dokumenty vypracoval žalobca a ten uvedením konkrétnych údajov zmluvných strán vymedzil povahu tohto dokumentu ako individuálneho kontraktu dopĺňajúceho zmluvu o finančnom sprostredkovaní. Provízna schéma podľa názoru žalovaného nemá povahu obchodných podmienok, a preto sa musí spravovať ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa tohto provízna schéma mala byť podpísaná žalovaným, a ak to tak nebolo, tak potom nejde o platný právny dokument. Podľa žalovaného na tento dokument nebolo možné aplikovať ust. § 273 Obchodného zákonníka, a tým sa vytýkalo nesprávne právne posúdenie zo strany okresného súdu.
15. Podľa žalovaného nebolo preukázané ani splnenie podmienky podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď podľa tohto ustanovenia musia byť obchodné podmienky stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo musia byť priložené k návrhu zmluvy. Žalovaný namietal, že provízna schéma mu nebola zo strany žalobcu do dňa podpisu zmluvy o sprostredkovaní predložená. Túto skutočnosť nebol žalovaný v zmysle negatívnej dôkaznej teórie povinný preukázať. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že najneskôr v momente podpisu zmluvy o sprostredkovaní mal žalovaný konkrétnu províznu schému priloženú k žalobe vo svojej dispozícii alebo bol aspoň s ňou oboznámený. Tieto skutočnosti žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca tvrdenie žalovaného o nepredložení províznej schémy dokonca ani nepoprel. Žalovaný uviedol, že samotná zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená dodatočne po tom,
čo už vykonával pre žalobcu sprostredkovateľskú činnosť. Tieto skutočnosti podľa žalovaného bránia aplikácii obsahu províznej schémy na vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a teda bránia priznaniu nároku na vrátenie štartovacieho balíka v sume 1.346,61 Eur, čo bol celý predmet sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu.
16. Vo vzťahu k províznej schéme ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že dojednanie čl. IX.I tohto dokumentu odporuje § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Jednou z podmienok vzniku nároku na ponechanie si štartovacieho balíka bolo zotrvanie v zmluvnom vzťahu po dobu najmenej 24 mesiacov a plnenie ďalších podmienok počas tejto doby. Tomuto zodpovedal aj bod 1 uvedeného článku, že zaslúženosť štartovacieho balíka sa mala vyhodnocovať až po uplynutí 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky. V takomto prípade by žalobca podľa výkladu okresného súdu cez právo bezdôvodného jednostranného ukončenia zmluvného vzťahu mohol kedykoľvek počas jeho trvania zabrániť žalovanému, aby mu vznikol nárok na ponechanie si štartovacieho balíka. Podľa žalovaného priznanie nároku na vrátenie štartovacieho balíka na tomto právnom základe odporuje zákazu takéhoto dojednania obsiahnutému v ust. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň odporuje aj dojednaniu čl. IX.I bod 1. províznej schémy, ktorého obsah nasvedčuje skôr o správnosti výkladu, ktorý predložil žalovaný, že ak dôjde k ukončeniu vzťahu poisťovňou počas prvých 24 mesiacov, nemožno toto vyhodnotiť ako nesplnenie podmienok podľa bodu 2 uvedeného článku zo strany finančného agenta. Žalobca totiž počas 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky ani nemal v zmysle čl. IX.I bod 1. právo vyhodnocovať, či došlo k splneniu podmienok ponechania si týchto plnení, takže nemal ani právo spôsobiť výpoveďou zmluvy zánik práva na ponechanie si štartovacieho balíka, resp. vznik povinnosti na jeho vrátanie na strane žalovaného. Od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka dňa 15.1.2015 do doby, kedy bol žalovaný vyzvaný na vrátenie štartovacieho balíka listom žalobcu zo dňa 28.10.2016, neuplynulo 24 mesiacov. Aj v prípade záväznosti províznej schémy a vyhodnotenia štartovacieho balíka ako nezaslúženého žalobca nebol dňa 28.10.2016 oprávnený na vyzvanie žalovaného na vrátenie štartovacieho balíka. Splatnosť tejto pohľadávky bola v zmysle čl. IX.I. bod 3. viazaná na obdržanie výzvy na vrátenie balíka. V čase vyzvania nemal žalobca ešte právo vyhodnocovať zaslúženosť štartovacieho balíka. Výzva žalobcu preto nemohla vyvolať účinky splatnosti jeho pohľadávky na vrátene štartovacieho balíka, a to ani v prípade, ak by napriek vyššie uvedeným faktom táto pohľadávka existovala. Z tohto pohľadu považoval žalovaný žalobu aj za predčasne podanú. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že nárok na konkrétnu províziu za konkrétneho klienta zanikol z dôvodu stornovania zmluvy. Okresnému súdu bol predložený len interný prehľad, nie však dôkaz o ukončení zmluvy zo strany klienta vrátane dôkazu o tom, že za tento konkrétny obchod bola žalovanému vyplatená žalobcom tvrdená provízia. Žalovaný navrhol v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať plnú náhradu trov súdneho konania.
17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odvolaní opakuje svoju obranu uplatnenú v konaní pred súdom prvej inštancie. S touto obranou sa okresný súd dôsledne a správne vysporiadal v odôvodnení rozsudku, preto žalobca navrhuje rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.
18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že zotrváva na tom, že čl. IX.I bod 1. províznej schémy je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. V zmysle zásady iura novit curia okresný súd mal povinnosť ex offo prihliadnuť na neplatnosť tohto dojednania pre rozpor s § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré je potrebné vykladať v kontexte s čl. 11 Smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS). Podľa tejto právnej normy v zmysle čl. 11 nárok na províziu môže zaniknúť, iba ak:
- je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a
- že sa tak nestalo vinou zastúpeného. Obchodný zástupca zaplatenú províziu vráti, ak nárok na ňu zanikol. Od ustanovení odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v neprospech obchodného zástupcu. Aj v zmysle uvedeného je potrebné vykladať ust. § 662 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na daný prípad. Predmetné ustanovenie je kogentné a neumožňuje rozšíriť dôvod zániku provízie aj na iné prípady ako tie, ktoré sú v ňom uvedené v neprospech obchodného zástupcu. V danom prípade žalobca požaduje vrátenie tzv. štartovacieho balíka, ktorý je svojou povahou taktiež províziou - odmenou za činnosť žalovaného. Žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Cb/135/2018, vydané v obdobnej veci, kde žalobcom bola rovnako spoločnosť ERGO Poisťovňa, a.s., v ktorom konaní okresný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú pre rozpor ustanovenia prílohy zmluvy upravujúceho právo na vrátenie štartovacieho
balíka a ostatných odmien žalovaného s § 662 Obchodného zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zásadou poctivého obchodného styku, pričom predmetom žaloby bolo vrátenie časti provízie, ako štartovacieho balíka. Z tohto dôvodu žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.
19. Okresný súd vyjadrenie žalovaného doručil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu v zmysle úpravy na č.l. 206 spisu, pričom vyzval žalobcu na možnosť vyjadrenia sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
20. Na základe oznámenia o prevzatí zastúpenia, návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z titulu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, pred predložením spisového materiálu krajskému súdu, okresný súd uznesením č.k. 18Cb/55/2019-223 zo dňa 29.4.2020, právoplatným dňa 21.5.2020, pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca s pôvodným obchodným menom ERGO Poisťovňa, a.s. vystúpil z konania a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, s ktorým žalobcom už konal odvolací súd.
21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/92/2020-241 zo dňa 22.09.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.10.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
23. Primárne krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, vyjadrených v ním podanom odvolaní, datovanom dňa 30.1.2020 (č.l. 161 spisu) za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1, § 364 CSP. Podstatou odvolacích dôvodov žalovaného bolo namietanie základu nároku žalobcu, ak podľa žalovaného Prílohu č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta nie je možné kvalifikovať ako dokument, ktorý by mal charakter všeobecných obchodných podmienok v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže išlo o dokument, ktorý bol určený pre konkrétny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a preto sa má spravovať ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak provízna schéma nebola žalovaným podpísaná, nie je možné ju považovať za platný právny dokument a základ pre žalobcov nárok. Ďalej žalovaný namietal, že provízna schéma mu nebola do dňa podpisu zmluvy predložená, naviac čl. IX.I bod 1. tejto províznej schémy odporuje ust. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď zaslúženosť štartovacieho balíka sa mala vyhodnocovať až po uplynutí 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky a pri zaujatom výklade súdom prvej inštancie žalobca cez právo jednostranného ukončenia zmluvného vzťahu mohol kedykoľvek počas jeho trvania zabrániť žalovanému, aby mu vznikol nárok na ponechanie si štartovacieho balíka. Ďalej žalovaný mal za to, že pre vyhovenie žalobcovho nároku nestačili len interné prehľady, ak nebol predložený dôkaz o ukončení zmluvy zo strany klienta vrátane dôkazu o tom, že za tento konkrétny obchod bola žalovanému vyplatená tvrdená provízia.
24. K uvedeným odvolacím dôvodom žalovaného, uplatneným v zákonnej odvolacej lehote, krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. V danej súdenej veci je potrebné prihliadnuť k postaveniu žalovaného, ktorý v čase kreovania zmluvného vzťahu, a to Zmluvy o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu dňa 09.12.2014, vystupoval ako finančný agent, pričom išlo o zmluvu uzavretú v zmysle ust. § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomuto jeho vystupovaniu v zmluvnom vzťahu, za aplikácie ust. § 6 ods. 1, 2, § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z.z.“), na ktoré zákonné ustanovenie odkazovala Zmluva medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu zo dňa 09.12.2014,
vyplýva, že v takomto postavení vystupujúci žalovaný má byť nositeľom v požadovanej miere tomu zodpovedajúceho stupňa profesionality, odbornosti, z titulu ktorej sa namieste v takomto zmluvnom vzťahu vyžaduje aj potrebná obozretnosť, štandardná odborná starostlivosť, pokiaľ žalovaný dohodol s právnym predchodcom žalobcu v Zmluve zo dňa 09.12.2014 podmienky a súčasne predmetnú zmluvu podpísal. Okrem iného v čl. 13 - záverečné ustanovenia, bodu 13.6.1 podpisom zmluvy žalovaný potvrdil, že ...„Príloha č. 1: Provízna schéma pre kariérny stupeň Finančného agenta: Reprezentant“, je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Nemohla byť preto relevantná obrana žalovaným, že provízna schéma mu nebola predložená. Pred podpisom Zmluvy zo dňa 09.12.2014 žalovaným je vyjadrené znenie v čl. 13. bodu 13.8, že ...„Zmluvné strany vyhlasujú, že si túto Zmluvu vrátane jej príloh prečítali, jej obsahu porozumeli, súhlasia so všetkými ustanoveniami tejto Zmluvy a uzatvárajú túto Zmluvu slobodne, vážne, určito, zrozumiteľne, pričom sú plne oprávnené a spôsobilé na uzatvorenie tejto Zmluvy.“ Krajský súd v rovine tohto neopodstatneného odvolacieho dôvodu žalovaného poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu v odseku 50., s ktorým sa stotožňuje.
25. Krajský súd nezistil nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, pokiaľ vyhodnotil Prílohu č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, Províznu schému cez aplikáciu ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. V niektorých častiach konkrétnosti Prílohy č. 1 - Províznej schémy túto nie je možné vykladať tak, ako sa toho domáhal žalovaný v podanom odvolaní v tom zmysle, že stráca charakter všeobecných obchodných podmienok, ktorý je vyžadovaný ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Príloha č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom - Provízna schéma má tak znaky adresnosti vo vzťahu k žalovanému, ako aj znaky všeobecnosti, ktoré vyplývajú z jej obsahu, konkrétne z čl. III, ako aj vo všeobecnosti vymedzenie nároku na províziu, na získateľskú províziu, následnú províziu, storno províziu a ďalšie články, ktoré vo všeobecnosti vymedzujú podmienky Províznej schémy. Príloha č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta (ďalej len „Príloha č. 1“, resp. „Provízna schéma“) mala charakter obchodných podmienok, ktoré zmluvným stranám, a to právnemu predchodcovi žalobcu a žalovanému, ktorí uzavreli Zmluvu dňa 09.12.2014, boli známe a k zmluve pripojené tak, ako to svojim vlastnoručným podpisom žalovaný na Zmluve dňa 09.12.2014 potvrdil, pred ktorým podpisom je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v rámci príloh bola aj Príloha č. 1: Provízna schéma pre kariérny stupeň Finančného agenta: Reprezentant. Ďalej bolo pred podpisom žalovaným v čl. 13. bodu 13.8 vyjadrené, že zmluvu vrátane jej príloh si zmluvné strany prečítali, obsahu porozumeli. V danom prípade išlo o zmluvný vzťah v zmysle ust. § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z., podľa ktorého finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním s odkazom na ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Nepochybne vo sfére podnikania a v obchodno-záväzkových právnych vzťahoch sa predpokladá profesionálna úroveň, na ktorú je namieste apelovať aj pri kreovaní obchodno-záväzkových vzťahov tak, ako to bolo aj v danej veci medzi právnych predchodcom žalobcu a žalovaným a tomu vyžadovanú zodpovednosť subjektov takýchto vzťahov. Právny predchodca žalobcu a žalovaný prejavili vôľu podpísaním Zmluvy zo dňa 09.12.2014 v zmysle jej obsahu, že sa budú spravovať podmienkami vyjadrenými aj v Prílohe č. 1, resp. podmienkami vyplývajúcimi z Províznej schémy. Takto priložená Príloha č. 1, resp. Provízna schéma k uzavretej Zmluve zo dňa 09.12.2014 žalobcovi ako aj žalovanému bola známa.
26. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam vyjadreným krajským súdom, v zhode so závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku vyplýva, že Príloha č. 1 (Provízna schéma) ako súčasť uzavretej Zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 09.12.2014, sa stala záväznou pre zmluvné strany, a preto pri uplatnenom nároku žalobcom bolo nevyhnutné z tejto Prílohy č. 1 vychádzať. Krajský súd nevyhodnotil túto Prílohu č. 1 (Províznu schému) tak, ako to požadoval žalovaný v odvolaní ako dvojstranný právny úkon, pre ktorý sa vyžadoval postup v zmysle ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ako súčasť uzavretej Zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 09.12.2014, na ktorú Prílohu č. 1 zmluva odkazovala, u ktorej zmluvné strany v čl. 13. bodu 13.8 Zmluvy zo dňa 09.12.2014 vyhlásili, že si nielen zmluvu, ale aj prílohu, t.j. Prílohu č. 1 prečítali, obsahu porozumeli a odkazom na ňu tak vyjadrili, že predstavuje obchodné podmienky, ktoré boli zmluvným stranám známe a súčasne aj k zmluve priložené ako neoddeliteľná súčasť v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tomto smere preto nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci okresným súdom pri aplikácii ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka.
27. Podľa čl. IX.I bodu 2. písm. a) Prílohy č. 1 (Provízna schéma) „Štartovací balík pre Reprezentanta (finančného agenta) je zaslúžený, ak sú splnené všetky nasledujúce kritériá: a) Finančný agent má platnú Zmluvu s Poisťovňou minimálne 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky Štartovacieho balíka.“
28. Pokiaľ uvedená podmienka záväznej Prílohy č. 1 (Províznej schémy) nebola splnená, keď bolo preukázané, že zmluva túto vyžadovanú dobu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu netrvala, ak bola uzavretá dňa 09.12.2014 a pri výpovedi právnym predchodcom žalobcu s výpovednou lehotou 1 mesiac (výpoveď daná listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.04.2015) zanikla koncom mája 2015, t.j. netrvala minimálne 24 mesiacov, pri nesplnení tejto dohodnutej podmienky o trvaní zmluvy, bola tu zmluvná povinnosť žalovaného vrátiť štartovací balík. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že bol tu splnený a preukázaný predpoklad pre opodstatnenosť žalobcovho nároku, a to keď neboli splnené podmienky dohodnuté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o trvaní zmluvy minimálne 24 mesiacov. Krajský súd poukazuje na odsek 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a uvádza, že predmetné dojednanie vyjadrené v čl. IX.I bodu 2. písm. a) Prílohy č. 1 nie je dojednaním, ktoré by odporovalo ust. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z toho, že zmluvnými stranami vymedzené časové určenie predstavovalo dohodu o tom, že určité právne následky konkrétneho právneho vzťahu nastanú až po tom, ako uplynie stanovený čas. Zmluvné strany zaslúženosť štartovacieho balíka pre žalovaného okrem iného viazali na uplynutie času dojednaného v dĺžke 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka finančnému agentovi - žalovanému. Žalovaný podpisom Zmluvy zo dňa 09.12.2014 takéto nastavenie zaslúženosti štartovacieho balíka akceptoval. Podpisom Zmluvy zo dňa 09.12.2014 akceptoval aj možnosť ukončenia zmluvy písomnou výpoveďou ktoroukoľvek zo zmluvných strán, a to aj bez uvedenia dôvodu. Ak žalobca túto možnosť využil a zmluvný vzťah so žalovaným ukončil výpoveďou bez uvedenia dôvodu, nebolo možné takéto konanie žalobcu považovať za konanie, ktorým by došlo k zmareniu naplnenia predpokladov pre vznik zaslúženosti štartovacieho balíka. Tak, ako vecne správne poukázal okresný súd, možnosť ukončenia zmluvy mala ktorákoľvek zo zmluvných strán, t.j. rovnaké postavenie pri ukončení zmluvy bolo umožnené tak žalobcovi ako aj žalovanému.
29. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o nedostatočnosti dôkazov predložených žalobcom krajský súd uvádza, že ani v tomto smere nebolo relevantné vymedzenie tohto odvolacieho dôvodu. Krajský súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného bol povinný aplikovať ust. § 383 CSP, a to viazanosť skutkovým stavom zisteným okresným súdom, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie dokazovania alebo na jeho doplnenie. K rozsahu zisteného dôkazného stavu krajský súd odkazuje na závery prijaté súdom prvej inštancie a z nich bolo v odvolacom konaní vychádzané, keď v sumáre vykonané dôkazy preukázali oprávnenosť žalobcovho nároku v rovine aj jeho preukázania.
30. Krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokových častiach, ani na jeho zrušenie a vrátenie v dotknutých výrokových častiach súdu prvej inštancie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. Pokiaľ ide o výrok III. rozsudku okresného súdu, tento osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku II., ktorý sa týkal veci samej, bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
31. Krajský súd považuje za potrebné dodať, pokiaľ až po uplynutí odvolacej lehoty v rámci vyjadrovania žalovaný považoval dojednanie čl. IX.I bod 1. Prílohy č. 1 (Provízna schéma) za neplatné pre rozpor so zákonom, a to s ust. § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, že ani takýto rozpor nebolo možné v danej sporovej právnej veci konštatovať. Ustanovenie § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka nie je ustanovením zahrnutým do ustanovení v zmysle ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto je dovolené sa od tohto dojednania odchýliť. Podľa Prílohy č. 1 (Provízna schéma) v čl. IX.I bodu 1. je vyjadrené, že ...„Zaslúženosť Štartovacieho balíka pre Reprezentanta sa vyhodnocuje po uplynutí 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky (sledované, resp. hodnotiace obdobie zaslúženosti)“ a v bode 2. písm. a) je vyjadrená jedna z podmienok pre zaslúženie Štartovacieho balíka, a to trvanie zmluvy minimálne 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky Štartovacieho balíka. V danej veci boli dohodnuté podmienky, kedy je Štartovací balík zaslúžený a ak jedna z nich nebola splnená, tak podľa názoru krajského súdu bol tu tak zmluvný, ako aj zákonný nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie plnenia žalovaným žalobcovi, za vzatia do úvahy aj princípu zmluvnej voľnosti a zachovania rovnosti práv zmluvných strán, keď tak žalobca, ako aj žalovaný za rovnakých podmienok boli oprávnení ukončiť
zmluvu, a to spôsobom vypovedania bez uvedenia dôvodu. Ak žalovaný poukazoval na rozhodnutie iného súdu, a to Okresného súdu Prešov, tak v danej veci sa koná a rozhoduje z pozície krajského súdu ako odvolacieho súdu.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.