Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Pc-13-2020.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17Pc/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Janou Macalovou v právnej veci navrhovateľky: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. X, J., zast. JUDr. Ján Cáfal, advokátom so sídlom Murgašova 3, Košice a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, J. k mal. dieťaťu: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. X, J. a otec neuvedený, v konaní o určenie otcovstva a úprave rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že S. Z., nar. XX.XX.XXXX je otcom mal. K. A., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Košice-Západ vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXXX.
II. Mal. K. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať výživu mal. K. mesačným výživným vo výške 60 eur do budúcna vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 30.10.2019.
V. Dlžné výživné za obdobie od 30.10.2019 do 30.10.2020 v celkovej výške 723,88 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť matke v mesačných splátkach vo výške 40 eur spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.6.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že S. Z., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého. Zároveň žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a domnelému otcovej určiť výživné vo výške 150 € mesačne s účinnosťou od 15.10.2018 do budúcna s tým, že dlžné výživné bude otec povinný zaplatiť jej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Uviedla, že s domnelým otcom sa zoznámila vo svojom zamestnaní, kde pracovala ako J.. Začali spolu bývať. Spočiatku bol ich vzťah harmonický. Intímne sa stýkala výlučne s ním. Po polroku spoločného bývania domnelého otca opustila kvôli jeho nevere. Následne sa dňa XX.XX.XXXX narodil ich syn. Po jeho narodení s domnelým otcom obnovili spolužitie a plánovali spoločný život. Kvôli jeho opätovnej nevere vzťah ukončila. Od narodenia dieťaťa domnelý otec prispel na jeho výživu len sumou 100,- eur a párkrát zakúpil plienky. Ona má ešte 1 vyživovaciu povinnosť. Je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na deti v celkovej výške 290,- eur mesačne. Otec jej staršieho
syna jej uhrádza výživné na dieťa vo výške 100,- eur mesačne. Spolu s deťmi bývajú v krízovom centre, kde platí nájomné vo výše 123,- eur mesačne. Na zabezpečenie stravy, hygienických prostriedkov, zakúpenie oblečenia a liekov uhrádza 250 - 300 eur mesačne. Domnelý otec je podľa jej vedomostí zamestnaný s príjmom cca 900,- eur mesačne.
3. Uznesením zo dňa 30.6.2020 ustanovil súd maloletému kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý odporučil návrhu vyhovieť.
4. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa k návrhu nevyjadril.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky, domnelého otca, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:
6. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu na určenie otcovstva, ako aj na dôvodoch jeho podania. Upravila svoj návrh v časti výkonu rodičovských práv a povinností tak, že žiadala otca zaviazať prispievať na výživu mal. K. minimálnym zákonným výživným počnúc od 30.10.2019. Uviedla, že mal. K. pochádza z jej družobného pomeru s domnelým otcom S. Z.. S maloletým ostala gravidná už po krátkej 1 - mesačnej známosti. Od decembra 2018 žili v spoločnej domácnosti po dobu 2 až 3 mesiacov. Spoločné dieťa plánovali. V rozhodnej dobe pre splodenie dieťaťa s iným mužom intímny pomer nemala, a preto biologickým otcom maloletého je ňou označený domnelý otec. Tento bol v minulosti ochotný pristúpiť k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením. Pokiaľ však mali ísť na matričný úrad, uviedol, že nemá čas. Okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi S. T.. S oboma deťmi býva v Krízovom centre v Košiciach. Poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na 2 deti v celkovej výške 294,- eur mesačne. Na mal. S. jej jeho otec prispieva výživným vo výške 100,- eur mesačne. V krízovom centre uhrádza nájomné vo výške 123,- eur. Zvyšnú sumu príjmu minie na zabezpečovanie stravy, zakupovanie hygienických prostriedkov, oblečenia a liekov. Maloletý je zdravý. Domnelý otec od narodenia prispel na výživu maloletého jedenkrát sumou 100,- eur, párkrát zakúpil plienky a mlieko. Maloletému kúpil autíčko, ktoré predala za 100,- eur a za uvedenú sumu maloletému kúpila kočiar.
7. Otec na pojednávaní uviedol, že otcovstvo k mal. K. uznáva. Je jeho biologickým otcom. Uviedol, že od narodenia maloletého žili s matkou dieťaťa od 4. mesiaca veku dieťaťa po dobu 3 mesiacov. V tejto dobe spoločne zabezpečovali potreby maloletého. On prispieval do domácnosti svojím príjmom, ktorý dosahoval z brigádnickej činnosti. Oficiálne v tomto období zamestnaný nebol. Taktiež v súčasnej dobe je nezamestnaný. Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zaevidovaný je krátku dobu. O zaradenie do evidencie skôr nepožiadal z dôvodu, že asi pred polrokom stratil doklady a nemal peniaze na vybavenie občianskeho preukazu. Pomohla mu sestra. Nepoberá žiadny príjem. Je bezdomovec. Stravuje sa u svojich sestier, ktoré mu pomáhajú. V období od 11.2.2020 do 23.6.2020 bol zamestnaný v spoločnosti I. J., I..W..V.. Tento pracovný pomer mu zanikol uplynutím dohodnutej doby. Vlastnil 2 - izbový byt v J. na sídlisku F., ktorý v decembri 2018 predal za 62 000,- eur. Následne kúpil 3-izbový byt v K. R. D. za 35 000,- eur. Sumu 8 000,- eur použil na úhradu svojich dlhov vymáhaných exekútormi. Zvyšnú časť kúpnej ceny použil na zakúpenie zariadenia do bytu. V tom čase sa spoznal s matkou mal. K.. Určitú dobu žili v K. R. D.. Následne v júli 2019 predal tento byt za 20 000,- eur, nakoľko matka maloletého tam nechcela bývať z dôvodu, že tam bývalo veľa Rómov. Za finančné prostriedky nadobudnuté predajom bytu kúpil chatu v K. Q. za 12 500,- eur. Sumu 2 500,- eur použil na splatenie dlhu vzniknutého s užívaním bytu. Zvyšné peniaze minuli spolu s matkou maloletého. Chatu po uplynutí 2 či 3 mesiacov od zakúpenia predal za 10 000,- eur. Po predaji chaty sa vrátil k družke K. Ž. do J.. Vyplatil dlh na nájomnom na tomto byte a zvyšnú sumu s družkou minuli na bežné potreby. V tom čase zakúpil osobné motorové vozidlo značky D. za 2 500,- eur. V decembri 2019 motorové vozidlo predal za 2 000,- eur. V súčasnej dobe nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Je nemajetný. Má vyživovaciu povinnosť k ďalším 3 mal. deťom, ktoré pochádzajú z jeho vzťahu s družkou. Na ich výživu ničím neprispieva. Na výživu mal. K. sporadicky prispieval. Zakupoval mu mlieko, lieky. Taktiež pomáhal so zabezpečovaním stravy maloletému. Je ochotný prispievať na výživu maloletého minimálnym zákonným výživným, nakoľko nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať vyššou sumou. Je vyučený v odbore K. - V.. Jeho zdravotný stav je dobrý, nemá žiadne zdravotné obmedzenia. Pokiaľ bude zaviazaný uhradiť matke dlžné výživné, žiada povoliť splátky. Styk s maloletým nežiadal upraviť.
8. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť. Poukázal na preukázané nezodpovedné správanie sa otca, ktorý mal príjem, mal kde bývať, a teda mohol prispievať na výživu dieťaťa. Taktiež bol schopný zamestnať sa. Po tom čo prišiel o zamestnanie, nezaevidoval sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Keďže je vyučený ako murár - obkladač, má možnosť zamestnať sa a dosahovať príjem.
9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 31.7.2020 matka maloletého poberá od 1.11.2019 do doby trvania podmienok rodičovský príspevok na maloleté dieťa K. A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 270,- eur mesačne a od 1.7.2019 poberá prídavok na maloletého v sume 24,95 eur mesačne. Podľa správy zo dňa 10.8.2020 otec maloletého za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberal ani nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V evidencii bol vedený od 26.6.2019 do 19.8.2019, z ktorej bol vyradený pre nespoluprácu.
10. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca I. J. I..W..V.., O. T. X, J. X. XXXXXXXX otec maloletého bol zamestnaný na kratší pracovný pomer od 11.2.2020 do 23.6.2020. Jeho priemerná čistá mesačná mzda za uvedené obdobie predstavovala 265,99 eur. Zamestnanec sa nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo pracovného zariadenia.
11. Vykonaným dokazovaním zistený skutočný stav súd právne posúdil nasledovne:
12. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
13. V zmysle ust. čl. 7 Dohovoru každé dieťa má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
14. Konanie o určenie otcovstva je konaním, ktoré je procesne upravené zákonom č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok ( CMP) za použitia zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( CSP) a hmotnoprávne zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZOR).
15. Podľa ust. § 1 a § 2 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
16. Podľa ust. § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
17. V zmysle ust. § 105 písm. c), § 106 a § 107 CMP konanie o určení otcovstva je konaním o určení rodičovstva, miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko a konanie môže začať len na návrh.
18. V zmysle ust. § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
19. Podľa ust. § 94 ZOR (1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
20. Vykonaným dokazovaním má súd za nepochybne preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľke ako matke svedčí aktívna vecná legitimácia na podaní návrhu. Za otca označila muža, s ktorým mala v rozhodnom období intímny styk, po narodení dieťaťa žili určitú dobu v spoločnej domácnosti. Matkou označený muž, ktorého otcovstvo má byť určené, s určením otcovstva súhlasil.
Potvrdil skutočnosť, že sa s matkou dieťaťa intímne stýkal v rozhodnom období. Vyhlásil, že je biologickým otcom mal. K.. Súd preto návrhu v tejto časti vyhovel a určil, že S. Z. je otcom maloletého.
21. Podľa ust. § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
22. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
23. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa ust. § 28 ZOR (1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa. (2)Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3)Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
25. V zmysle ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
26. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
27. Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
28. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa ust. § 40 CMP súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
31. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
32. Vychádzajúc z cit. ust. zákona zákon o rodine umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením. Ak však rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, t. j. nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a zároveň nedôjde medzi nimi k takejto dohode, je namieste, aby o výkone rodičovských práv a povinností rozhodol súd.
33. Rodičia maloletého spolu nežijú, od narodenia dieťaťa žili spolu krátku dobu, a teda starostlivosť zabezpečuje dieťaťu prevažne matka. Súd preto zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, pričom prihliadol na to, že v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností. Styk otca s maloletým neupravoval, nakoľko rodičia nežiadali o styku rozhodovať.
34. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému súd tento určil predovšetkým vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, za použitia všeobecných zásad pre jeho určenie. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Žiadny právny predpis neurčuje rodičovi povinnosť pracovať, avšak zákon o rodine ukladá rodičovi povinnosť vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoju pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Uvedená povinnosť rodičom vyplýva z ust. 62 Zákona o rodine. I keď matka upravila svoj návrh a žiadala otca zaviazať prispievať na výživu maloletého minimálnym zákonným výživným, súd pri rozhodovaní o určení výživného vychádzal zo zásady potencionality príjmov otca dieťaťa. Rozhodujúci je teda príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti. Povinnosťou každého rodiča je vyživovať svoje deti, a to hoci aj na vlastný úkor, nakoľko výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Otec dieťaťa je v produktívnom veku, je vyučený v odbore murár - obkladač. V období od 11.2.2020 do 23.6.2020 bol riadne zamestnaný. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne zdravotné obmedzenia otca ani obmedzenia jeho schopnosti zamestnať sa a dosahovať príjem. Preto mu nič nebráni, aby sa v záujme zabezpečenia výživy svojho maloletého syna riadne zamestnal či už na trvalý pracovný pomer, dočasný pracovný pomer alebo brigádnicky a takýmto spôsobom si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené nielen základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou, ale aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s upokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Z údajov dostupných na www.platy.sk priemerný hrubý mesačný plat K. je 784,- eur. Z údajov dostupných na www. stránke Štatistického úradu SR súd zistil, priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2020 v odvetví stavebníctvo za 1. kvartál roku 2020 bola vo výške 723,- eur a za 2. kvartál roku 2020 vo výške 732,- eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z týchto údajov. Taktiež prihliadol na skutočnosť, že maloletý je v útlom veku, nachádza sa v celodennej starostlivosti matky a otec má vyživovaciu povinnosť k ďalším 3 maloletým deťom. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 60,- eur mesačne. S poukazom na uvedené skutočnosti súd považuje výživné v určenej výške za primerané a zodpovedajúce jednak odôvodneným potrebám dieťaťa, a taktiež možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol i na nezodpovedné správanie otca, ktorý sa dostal do súčasnej nepriaznivej životnej a sociálnej situácie vlastnou vinou, nakoľko svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok predal a finančné prostriedky minul. Za situácie, kedy má otec vyživovaciu povinnosť k 4 maloletým
deťom je takýto prístup značne nezodpovedný a takéto správanie nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa.
35. Súd rozhoduje o určení výživného od vzniku nároku, čo je narodenie dieťaťa. Matka návrh v tejto časti vzhľadom na skutočnosť, že rodičia po narodení dieťaťa určitú dobu žili v spoločnej domácnosti, ako aj sporadické úhrady výživného zo strany otca, upravila. Súd otca zaviazal uhrádzať výživné v zmysle upraveného návrhu matky od 30.10.2019. Dlžné výživné za obdobie od 30.10.2019 do 30.10.2020, t.j. za 2 dni v októbri 2019 3,88 eur (2 x 1,94 eur) a za 12 mesiacov á 60,- eur, t.j. november 2019 až október 2020 720,- eur, t.j. spolu vo výške vo 723,88 eur súd povolil otcovi vzhľadom jeho výšku, ako aj sociálnu situáciu otca splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti rozsudku do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.
36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP a ich náhradu účastníkom nepriznal. Vzhľadom na to, že určenie otcovstva voči mal. dieťaťu bolo v záujme oboch účastníkov konania, súd nepovažoval za spravodlivé, aby niektorého z účastníkov zaväzoval k náhrade trov konania druhému účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Matka a kolízny opatrovník sa vzdali práva na odolanie, preto im nepatrí.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .