Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_30Cbi-1-2019.pdf
PDF · 176.8 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cbi/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: „DUNAJEC" A. KUKUŁKA I SYN SPÓŁKA JAWNA, so sídlom Zbylitowska Góra, Solidarności č. 21, Poľská republika, IČO: 12144111, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Žilina, Jána Milca č. 788/5, IČO: 51174227, proti žalovanému: HMG Recovery, k.s., so sídlom Bratislava, Červeňova č. 14, IČO: 46333908, správca konkurznej podstaty úpadcu OLYMPS DOOR, s.r.o. v konkurze, so sídlom Komárno, Á. Jedlíka č. 4544, IČO: 47254998, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Červeňova č. 14, IČO: 51309017, o určenie pravosti popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I/ Súd u r č u j e, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky v celkovej výške 251.222,69 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 185.283,- eur, úrokov vo výške 48.288,67 eur a úrokov z omeškania vo výške 17.650,19 eur, ktorej právnym dôvodom je Zmluva o pôžičke zo dňa 16.02.2016 uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom, prihlásenej do konkurzného konania úpadcu OLYMPS DOOR, s.r.o., so sídlom Komárno, Á. Jedlíka č. 4544, IČO: 47254998, vedeného pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 30K/1/2018, čo do výšky.
II/ Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III/ Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.02.2019 na Okresnom súde Nitra domáhal určenia pravosti popretej pohľadávky v konkurznom konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 30K/1/2018. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 30K/1/2018 zo dňa 11.09.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti OLYMPS DOOR, s.r.o.. V konkurznom konaní si žalobca ako konkurzný veriteľ prihlásil prihláškou zo dňa 29.10.2018 pohľadávku v celkovej výške 251.222,69 eur. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola Zmluva o pôžičke zo dňa 16.02.2016 uzatvorená medzi úpadcom ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom. Žalobca poskytol úpadcovi pôžičku v celkovej výške 800.000,- zlotých. Úpadca bol povinný pôžičku vrátiť do 12. mesiacov odo dňa jej poskytnutia. Napriek uvedenému nebola pôžička žalobcovi vrátená ani len čiastočne. Strany zmluvy o pôžičke sa dohodli, že rozhodným právom bude poľské právo. Strany sa v zmluve dohodli aj na úroku z pôžičky vo výške 0,83% mesačne z poskytnutej sumy, a to až do jej vrátenia. Preto si žalobca v prihláške uplatnil aj nárok na úrok z pôžičky odo dňa jej poskytnutia do dňa zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Zároveň žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa poľského práva vyčíslený odo dňa 20.02.2017 do dňa 18.09.2018, a to vo výške 9,5% ročne. Svoj nárok žalobca prepočítal na menu euro referenčným kurzom ku dňu 18.09.2018.
K zmluve o pôžičke bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený Dodatok č. 1, v ktorom sa strany dohodli na zabezpečení vrátenia pôžičky prostredníctvom tzv. hypotéky zriadenej v súlade s poľským právom, s poľským Občianskym zákonníkom, a to na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka - úpadcu zapísané na LV č. 10408 pre k. ú. Komárno ako parcela č. 3667/13, č. 3667/17, č. 3667/29. Č. 3873/3 a č. 3874/10. Hypotéka podľa poľského práva má podobný obsah a účinky ako záložné právo zriadené podľa slovenského práva. Pohľadávka zabezpečená tzv. hypotékou podľa poľského práva predstavuje sumu 920.000,- zlotých, t. j. 213.076,41 eur. Z uvedeného dôvodu si žalobca pohľadávku v časti 213.076,41 eur uplatnil ako zabezpečenú pohľadávku a vo zvyšnej časti 38.146,28 eur ako nezabezpečenú pohľadávku. Oznámením publikovaným v Obchodnom vestníku č. 8/2019 dňa 11.01.2019, sa žalobca dozvedel o popretí svojej pohľadávky žalovaným. Žalovaný poprel pohľadávku čo do právneho dôvodu, výšky, jej zabezpečenia ako aj poradia zabezpečenia pohľadávky. V popretí pohľadávky žalovaný uviedol, že veriteľ nepreukázal, že došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky, ktorej vrátenie si uplatňuje. K danému právnemu úkonu dozorný správca nedal súhlas, i keď sa tento v zmysle pravidiel dozornej správy vyžadoval. Správca týmto odporoval právnemu úkonu v zmysle § 62 ods. 6 ZoKR. Správca poprel pohľadávku veriteľa v celom jej rozsahu 251.222,69 eur. Žalobca má za to, že poskytnutie pôžičky musí byť evidované v účtovníctve úpadcu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že bol správcom vyzvaný ako zahraničný veriteľ na uplatnenie svojej pohľadávky. V opačnom prípade nie je žalobcovi zrejmé, na základe akých skutočností vyzval žalovaný žalobcu na uplatnenie svojej pohľadávky. Žalobcovi v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke nebolo známe, že právne úkony úpadcu podliehajú súhlasu dozornej správy, žalobca poskytol úpadcovi pôžičku dobromyseľne a zo strany úpadcu bol ubezpečený, že mu nebránia žiadne okolnosti v uzatvorení Zmluvy o pôžičke a jej vrátení. Podľa žalobcu neschválenie právneho úkonu nemá za následok jeho neplatnosť a pohľadávka žalobcu tak nemôže byť popretá čo do právneho dôvodu vzniku. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že úkony úpadcu podliehajú dozornej správe. Žalobca nemal o tejto skutočnosti žiadnu vedomosť a konal v dobrej viere a snahe pomôcť úpadcovi prekonať problematickú finančnú situáciu. V oznámení o popretí pohľadávky správca uvádza, že zabezpečovacie právo nebolo platne zriadené, nakoľko nebolo riadne zapísané v katastri nehnuteľností. Zápis do katastra nehnuteľností zakladá vznik záložného práva, k čomu do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nedošlo. Úkony, ktoré smerovali k vzniku záložného práva, boli vykonané bez súhlasu dozorného správcu. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na už uvedené skutočnosti ohľadne vzniku zabezpečovacieho opatrenia, ako aj na skutočnosť, že tento inštitút sa riadi poľským právom. Tzv. hypotéka podľa poľského práva, má podobné účinky ako záložné právo podľa slovenského práva a z uvedeného dôvodu sa jedná o zabezpečovacie právo na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré priznáva žalobcovi postavenie záložného veriteľa. Žalobca sa s poukazom na uvedené skutočnosti preto domáha, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky v celkovej výške 251.222,69 eur, ktorej právnym dôvodom je Zmluva o pôžičke zo dňa 16.02.2016 uzatvorená medzi žalobcom a úpadcom, prihlásenej do konkurzného konania vedeného pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 30K/1/2018 prihláškou zabezpečenej pohľadávky zo dňa 29.10.2018, zapísanej pod poradovým číslom 10, a to čo do právneho dôvodu a čo do výšky. Zároveň sa žalobca domáha, že uvedená pohľadávka je v časti 213.076,41 eur zabezpečená zabezpečovacím právom zriadeným podľa poľského práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. 10408 pre k. ú. Komárno ako parcela č. 3667/13, č. 3667/17, č. 3667/29. Č. 3873/3 a č. 3874/10. Vo zvyšnej časti 38.146,28 eur je pohľadávka žalobcu nezabezpečená pohľadávka. Zároveň sa žalobca domáha náhrady trov konania.
2/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému doručená elektronicky dňa 14.04.2019 ( doručenka pripojená k čl. 65 ). Žalovanému bola zároveň doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe z čl. 64.
3/ Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 15.05.2019 ( čl. 69 - 73 ) a uviedol, že žalobca si do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu prihlásil pohľadávku v celkovej výške 251.222,69 eur, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok úpadcu pod poradovým číslom 10. Žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Zmluvu o pôžičke zo dňa 16.02.2016, ku ktorej bol riadený Dodatok č. 1, ktorým bola pôžička zabezpečená tzv. hypotékou na nehnuteľnosti úpadcu nachádzajúce sa na území SR v k. ú. Komárno LV č. 10408. Prihlásená pohľadávka žalobcu bola popretá čo do právneho dôvodu vzniku, výšky pohľadávky, zabezpečenia zabezpečovacím právom ako aj poradia zabezpečovacieho práva. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo zverejnené v OV č. 8/2019 dňa 11.01.2019 pod značkou
K003124. Pôvodný správca pohľadávku poprel z dôvodu, že veriteľ nepreukázal, že došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky a k právnemu úkonu - k Zmluve o pôžičke, nedal súhlas dozorný správca, ktorý sa vyžadoval. Pôvodný správca zároveň odporoval právnemu úkonu. Zabezpečovacie právo nebolo zriadené, nakoľko nebolo riadne zapísané do katastra nehnuteľnosti. Zápis záložného práva do katastra nehnuteľnosti zakladá vznik záložného práva, k čomu do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nedošlo. Úkony, ktoré smerovali k vzniku záložného práva, boli vykonané bez súhlasu dozorného správcu. Žalobca následne podal žalobu, v ktorej uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky a ako dôkaz poskytnutia pôžičky doložil potvrdenie o prevode sumy vo výške 800.000,- poľských zlotých. Správca si túto skutočnosť overil a reálne poskytnutie pôžičky nerozporuje. S tvrdeniami žalobcu o vzniku zabezpečovacieho práva v súlade s poľským právom sa žalovaný nestotožňuje. Nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zabezpečenia, sa nachádzajú na území Slovenskej republiky. Nakoľko sa jedná o záväzkový vzťah s cudzím prvom, je podľa žalovaného nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona o medzinárodnom práve súkromnom. Pri danej aplikácii tak nastane situácia, kedy je potrebné riadiť sa zásadou lex rei sitae. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného práva, sa nachádzajú na území SR, na zriadenie a vznik záložného práva sa správne mali použiť normy slovenského právneho poriadku, v žiadnom prípade nie normy poľského právneho poriadku. Voľba práva je podľa žalovaného v danom prípade irelevantná. Keďže na vznik záložného práva v zmysle slovenského právneho poriadku je potrebný zápis do katastra nehnuteľnosti, záložné práv tak ako uvádza žalobca, nikdy nevzniklo a nemožno ho preto ani uznať v konkurze. K odporovateľnosti právneho úkonu žalovaný uviedol, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. 31R/4/2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia úpadcu a zverejnený oznam o zavedení dozornej správy, ktorej podliehal úpadca. Súhlasu dozorného správcu podliehali všetky právne úkony, ktorými sa mali uzatvárať zmluvy o úvere, pôžičke alebo zmluvy o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov nad rámec 10.000,- eur s výnimkou peňažných prostriedkov poskytnutých na nákup materiálov do výroby a tovarov, do výške 30.000,- eur, pričom celková výška týchto finančných plnení neprekročí 60.000,- eur mesačne. Vzhľadom k uvedenému je podľa žalovaného nepochybné, že úpadca nepostupoval správne pri uzatváraní zmluvy o pôžičke so žalobcom. Pôvodný správca ako dozorný správca nedal k tomu úkonu súhlas a preto postupoval s odbornou starostlivosťou, ak pri popieraní pohľadávky žalobcu odporoval tomuto právnemu úkonu.
4/ Žalobca sa dňa 03.06.2019 písomne vyjadril ( čl. 81 - 83 ) k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na svojom žalobnom návrhu, ako aj na dôvodoch a listinných dôkazoch v ňom uvedených. Zároveň žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že na zriadenie zabezpečovacieho práva je potrebné aplikovať slovenské právo, ale žalobca poukázal na Nariadenie Rím I a v jeho intenciách na zákaz vylúčenia spätného a ďalšieho odkazu. Pre zriadenie zabezpečovacieho inštitútu si zmluvné strany dohodli ako rozhodné právo poľské právo. K otázke odporovateľnosti právneho úkonu žalobca uviedol, že poskytnutie pôžičky bolo preukázané v konaní. Žalobca nemal vedomosť o tom, že by úkony úpadcu podliehali súhlasu dozorného správcu a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemal možnosť sa o dozornej správe úpadcu dozvedieť. Zároveň žalobca poukázal na ustanovenie § 163 ods. 3 ZoKR, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá v prípade, že osoba podliehajúca dozornej správe urobí úkony bez súhlasu dozorného správcu. Zároveň sa žalobca vyjadril písomne aj dňa 30.07.2020 ( čl. 109 - 110 ) a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
5/ Žalovaný sa dňa 24.06.2019 písomne vyjadril ( čl. 85 - 86, riadne doplnené na čl. 105 - 107 ) k vyjadreniu žalobcu, pričom vo vzťahu k zabezpečovaciemu právu a poradiu zabezpečovacieho práva zotrval žalovaný na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Keby žalovaný aj teoreticky pripustil aplikáciu poľského práva, zriadenie tzv. hypotéky by nebolo možné považovať za perfektné a majúce za následok zriadenie a vznik záložného práva, keďže aj v zmysle poľského právneho poriadku ( zákon o pozemkových a hypotekárnych registroch a hypotékach ) vyžaduje na vznik práva nevyhnutný zápis do katastra nehnuteľnosti a hypotekárneho registra. Podkladom pre takýto úspešný zápis je zmluva vo forme notárskej zápisnice, pričom táto náležitosť nebola zmluvnými stranami splnená. Uvedení ma za následok absolútnu neplatnosť zradenia a vzniku záložného práva.
6/ Súd v danom prípade nariadil pojednávanie na deň 30.09.2020, pričom žalobca a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Rovnako tak sa strany sporu nedostavili na pojednávanie dňa 21.10.2020. Súd v oboch prípadoch pojednával za účasti právnych zástupcov strán sporu. 7/ Na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia strán sporu a súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-7 v e-formulári ( čl. 25-28 formát textového súboru ), Plná moc čl. 8-9, výpis z Obchodného vestníka č. 180/2018 čl. 10, Prihláška zabezpečenej pohľadávky čl. 11-12, Poľské listiny čl. 12 zadná strana - 22, výpis z Obchodného vestníka č. 8/2019 - čl. 23, Doklad o poukázaní v platby v poľskom jazyku čl. 24, Potvrdenie o pridelení veci čl. 39, čl. 40, Uznesenie Okresného súdu Nitra o vyhlásení konkurzu čl. 41 - 44, Doručenie listín v slovenskom jazyku čl. 46-62, Uznesenie Okresného súdu Nitra čl. 64-65, Oznámenie pôvodného správcu s prílohou čl. 66 - 68, Vyjadrenie žalovaného s prílohami čl. 69 - 79, Plná moc čl. 77, Vyjadrenie žalobcu čl. 81-83, Vyjadrenie žalovaného čl. 85-86, Oznámenie žalobcu čl. 88-90, Oznámenie žalobcu čl. 91-93, Prevzatie zastúpenia a plná moc čl. 94-95, Prevzatie zastúpenia a plná moc čl. 96-97, Potvrdenie o pridelení veci čl. 98, Uznesenie Okresného súdu Nitra o lehote na popieranie pohľadávok čl. 101-102, čl. 103-104, Vyjadrenie žalovaného čl. 105-107, Vyjadrenie žalobcu čl. 109-110, Substitučné splnomocnenie čl. 112, Poverenie čl. 113, Oznámenie žalobcu čl. 123, Substitučné splnomocnenie č. 124, Poverenie čl.125.
8/ Žalobca na pojednávaní uviedol: V plnom rozsahu sa pridržiavame skutočností, ktoré boli z našej strany uvedené v znení žaloby zo dňa 08.02.2019 a nadväzne aj skutočností uvedených v replike žalobcu zo dňa 31.05.2019. Som toho názoru, že žalobca sa v dostatočnej miere vysporiadal nielen so skutkovými, ale najmä s právnymi skutočnosťami a náležite odôvodnil dôvodnosť svojej žaloby. Došlo k vysporiadaniu sa aj so skutočnosťami, ktoré namietala žalovaná strana, pričom mám za to, že právna argumentácia žalobcu viedla žalovaného k tomu, že v podstate uznal právny dôvod poskytnutej pôžičky. Otázkou možno je, či je sporná alebo nesporná výška samotnej pôžičky, nakoľko táto skutočnosť mi nie je celkom zrejmá ako to mal žalovaný na mysli v znení svojho vyjadrenia zo dňa 13.05.2019, pričom za týmto účelom by som požiadal súd na umožnenie výsluchu žalovaného alebo aj právneho zástupcu, nakoľko ide len o ozrejmenie výkladu podania žalovaného. Čo sa týka ďalej namietaných skutočností, kedy došlo k popretiu pohľadávky v časti jej zabezpečenia a poradia zabezpečenej pohľadávky, v tomto odkazujem na podanie žalobcu zo dňa 31.05.2019, kde došlo s odkazom najmä na príslušné ustanovenia Nariadenia Rím I k vysporiadaniu sa s namietanými skutočnosťami ohľadom zabezpečenia pohľadávky aj poradia zabezpečenia pohľadávky. Keďže argumentáciu žalovaného považujeme za irelevantnú, žiadame súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel v zmysle navrhovaného petitu a pre prípad úspechu v konaní, aby zaviazal žalovaného povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 100%. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ( pozn. Vyjadrenie protistrany na pojednávaní ) je teda zrejmé, že časť konania týkajúca sa popretia právneho dôvodu pohľadávky sporná ďalej nie je a z pozície žalobcu si dovolím poukázať na to, že sme jednoznačne toho názoru, že sporná nie je ani časť čo sa týka popretia výšky pohľadávky, nakoľko z tohto slovného vyjadrenia nám ako žalobcovi vyplýva záver o akceptovaní výšky pohľadávky, nakoľko žalovaný k tomuto záveru dospel po preštudovaní si nami predloženého potvrdenia o hotovostnom prevode, ktorý znie na sumu 800.000,- poľských zlotých, ktoré boli prevedené zo strany žalobcu na účet úpadcu. Žalovaný k tomuto listinnému dôkazu nezaujal žiadne stanovisko, a to už vôbec nie sporné stanovisko a z týchto všetkých dôvodov považujeme nielen právny dôvod, ale aj výšku pohľadávky za nespornú. Žalobca ďalej nepožaduje vykonanie výsluchu žalovaného s ohľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorým došlo k objasneniu spornej skutočnosti. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol: Stotožňujem sa s predbežným názorom súdu v časti týkajúcej sa navrhovaného petitu v bode I, to znamená, že pohľadávka je dôvodná čo do právneho dôvodu vzniku a čo do výšky. Nestotožňujeme sa s právnym názorom súdu, ktorý sa týka bodu II navrhovaného petitu, a to práve z dôvodov, ktoré boli uvedené v replike žalobcu, kde podľa nášho názoru je nutné vychádzať z obsahu jednotlivých ustanovení nariadenia Rím I ako to bolo aj dôkladne vysvetlené v znení repliky. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu uviedol: Na podanej žalobe v celom rozsahu trváme, pričom z vykonaného dokazovania mám za preukázané, že táto žaloba bola podaná dôvodne. V aktuálnom štádiu nepovažujem za potrebné opakovane uvádzať argumentáciu obsiahnutú v podrobných písomných vyjadreniach, pričom táto bola rovnako zhrnutá i vo vyjadrení právneho zástupcu žalobcu na hlavnom pojednávaní. V naznačenom smere teda navrhujem žalobe, ktorej petit bol špecifikovaný, respektíve upravený v časti označenia dátumu zmluvy o pôžičke a rovnako v časti označenia poradového čísla pohľadávky, vyhovieť. Zároveň žiadam priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9/ Žalovaný na pojednávaní uviedol: Plne sa pridržiavame postupu pôvodného správcu pri popretí pohľadávky žalobcu, pričom uvádzame, že popretie pohľadávky žalobcu do výšky a právneho dôvodu, vrátane zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva považujeme zo strany pôvodného správcu za správne, pričom poukazujeme na skutočnosť, že pôvodný správca ako dozorný správca dlžníka nedal súhlas k právnemu úkonu, ktorým bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalobcom, a preto postupoval pri popretí správne, keď uplatnil možnosť odporovať právnemu úkonu. Zároveň uvádzame, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o záväzkový vzťah s cudzím prvkom, ktorého predmetom je nehnuteľnosť, rozhodným právom pre tento vzťah je právo štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Nakoľko nehnuteľnosti sa nachádzajú na území SR, na zriadenie a vznik záložného práva mal byť použitý právny poriadok SR. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že na vznik záložného práva je nevyhnutý zápis do katastra nehnuteľností, pričom k tomuto zápisu do dnešného dňa nedošlo. Podľa nášho názoru je nespochybniteľné, že záložné právo nikdy nevzniklo a preto nie je možné ho v rámci konkurzného konania uznať. Pridržiavame sa popretia pohľadávky žalobcu zo strany správcu čo do výšky zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva. Skutočnosť, že nerozporujeme reálne poskytnutie pôžičky, neodôvodňuje sa domnievať, že uznávame zvyšok popretej pohľadávky čo do výšky a zabezpečenia zabezpečovacím právom. Pridržiavame sa písomných podaní a vzhľadom na to, čo je v tomto podaní uvedené, že teda nie je rozpor, uznávame pohľadávku čo do právneho dôvodu. Plne sa pridržiavame nášho vyjadrenia zo dňa 13.05.2019 ako aj vyjadrenia zo dňa 20.06.2019, vrátane dnešného prednesu na pojednávaní s tým, že žiadame vážený súd, aby podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhrady trov konania v celom rozsahu. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu uviedol: Plne sa pridržiavame našich písomných podaní, ako aj ústneho prednesu na pojednávaní konanom dňa 30.09.2020, pričom žiadame žalobu v spornom rozsahu zamietnuť. Zároveň žiadame o priznanie trov konania v rozsahu 100%.
10/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 30K/1/2018 vyhlásil uznesením č. k. 30K/1/2018 - 94 zo dňa 11.09.2018 konkurz na majetok dlžníka OLYMPS DOOR, s.r.o.. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 180/2018 dňa 18.09.2018 ( čl. 10 ) a nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2018. Dlžníkovi bol zároveň týmto rozhodnutím ustanovený správca - ADVO INSOLVENCY, s.r.o.. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 30K/1/2018 - 258 zo dňa 07.02.2019 bol pôvodný správca odvolaný z funkcie správcu a za správcu úpadcu bol ustanovený HMG Recovery, k. s. ( čl. 67 ). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2019. Žalobca si ako veriteľ dňa 29.10.2018 prihlásil svoju pohľadávku prihláškou zabezpečenej pohľadávky do konkurzu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 30K/1/2018 ( čl. 11 - 12 ). V Obchodnom vestníku č. OV 8/2019 ( čl. 23 ) zo dňa 11.01.2019 správca zverejnil Oznam o popretí prihlásenej pohľadávky zahraničného veriteľa, a to z dôvodu nepreukázania reálneho poskytnutia pôžičky, neudelenia súhlasu dozorného správcu s právnym úkonom, ďalej z dôvodu, že zabezpečovacie právo nebolo riadne zapísané do katastra nehnuteľnosti a zároveň správca týmto spôsobom odporoval právnemu úkonu. Správca pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok pod poradové číslo 10. Táto skutočnosť bola v priebehu konania sporná, keď žalobca používal v žalobe a vyjadrenia označenie poradového čísla 18, ktoré prevzal práve z Oznámenia správcu o popretí pohľadávky. V priebehu konania však bolo zistené, že žalobca takéto označenie len nesprávne prebral, v skutočnosti je pohľadávka zapísaná pod poradovým číslom 10, čo potvrdil aj žalovaný ( čl. 123 ). Pohľadávka žalobcu, ktorú si v konkurznom konaní prihlásil prihláškou zabezpečenej pohľadávky, predstavujú vrátenie pôžičky poskytnutej úpadcovi a sankcie ( úroky z pôžičky a úroky z omeškania ), ktorá bola úpadcovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2016 ( čl. 51 - 58 ). Dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve sa zmluvné strany ( žalobca a úpadca ) dohodli na zriadení zabezpečovacieho inštitútu tzv. hypotéky na nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu, ktoré sú špecifikované v tomto Dodatku č. 1 ( čl. 59 - 62 ). Žalobca považuje popretie pohľadávky a jej zabezpečenia správcom za nedôvodné. Žalobca má za to, že preukázal reálne poskytnutie pôžičky úpadcovi ( čl. 24 ), preto nie je splnená podmienky na popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu. Nakoľko výška pohľadávky nebola spochybnená, má žalobca tiež za to, že nie je daný dôvod ani na popretie pohľadávky čo do výšky. Žalobca nemal vedomosť o tom, že úkony úpadcu v čase podpisu zmluvy o pôžičke podliehali súhlasu dozorného správcu, pri svojom konaní bol dobromyseľný a dlžník - úpadca priamo do zmluvy vyhlásil, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by bránili vráteniu pôžičky. Ohľadne popretia zabezpečovacieho práva pohľadávky a poradia zabezpečovacieho práva, má žalobca za to, že bolo potrebné postupovať v zmysle poľského právneho poriadku, nakoľko medzi stranami bolo dohodnuté ako rozhodné právo poľské právo. Preto
podľa žalobcu nebolo potrebné na jeho vznik zapísanie do katastra nehnuteľnosti v SR. Pohľadávka žalobcu je v celkovej výške 251.222,69 eur, z ktorej je zabezpečovacím právom zabezpečená časť pohľadávky vo výške 213.076,41 eur. Vo zvyšnej časti predstavujúcej 38.146,28 eur je pohľadávka nezabezpečená. Vzhľadom k tomu sa žalobca domáhal, aby súd tiež určil, že pohľadávka žalobcu v časti 213.076,41 eur je zabezpečená zabezpečovacím právom zriadeným podľa poľského práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 10408 v k. ú. Komárno. Žalovaný v konaní potvrdil reálne poskytnutie pôžičky po preverení účtovníctva úpadcu, čo však podľa žalovaného neznamená, že uznáva pohľadávku čo do výšky a jej zabezpečenia zabezpečovacím právom. Žalovaný má za to, že neboli splnené podmienky na postup podľa poľského práva v prípade vzniku zabezpečovacieho práva, ale poukázal na slovenský právny poriadok, ktorý pre vznik záložného práva požaduje jeho zápis do katastra nehnuteľnosti. Ohľadne výšky pohľadávky žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodné spochybniť výšku pohľadávky žalobcu. Ďalej žalovaný odporoval právnemu úkonu - Zmluva o pôžičke a jej Dodatku č. 1, nakoľko sa jednalo o právne úkony, ktoré v danom čase podliehali súhlasu dozorného správcu s poukazom na uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 31R/4/2014 ( čl. 74 ) a Oznámenie o zavedení dozornej správy ( čl. 75 ). Takýto súhlas udelený nebol. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca si nezvolil v konkurznom konaní zástupcu pre doručovanie, preto mu popretie pohľadávky bolo doručené oznámením v Obchodnom vestníku č. 8/2019 dňa 11.01.2019 ( čl. 76 ). Následne podaná žaloba dňa 08.02.2019 je tak podaná v zákonnej 30 - dňovej lehote od doručenia oznámenia o popretí pohľadávok. 11/ Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov / v ďalšom texte len ZoKR / pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
12/ Podľa § 28 ods. 2 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.
13/ Podľa § 28 ods. 3 ZoKR, ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.
14/ Podľa § 28 ods. 4 ZoKR, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada.
15/ Podľa § 28 ods. 5 ZoKR prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.
16/ Podľa § 28 ods. 5 ZoKR doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
17/ Podľa § 28 ods. 7 ZoKR v konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.
18/ Podľa § 28 ods. 8 ZoKR, ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto
právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.
19/ Podľa § 32 ods. 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
20/ Podľa § 32 ods. 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
21/ Podľa § 32 ods. 3 ZoKR pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
22/ Podľa § 32 ods. 4 ZoKR z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní.
23/ Podľa § 32 ods. 5 ZoKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
24/ Podľa § 32 ods. 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
25/ Podľa § 32 ods. 7 ZoKR popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.
26/ Podľa § 32 ods. 8 ZoKR úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.
27/ Podľa § 32 ods. 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
28/ Podľa § 32 ods. 10 ZoKR, ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.
29/ Podľa § 32 ods. 11 ZoKR podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.
30/ Podľa § 32 ods. 12 ZoKR za právne zastupovanie v konaní podľa odseku 9 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada tarifnej odmeny podľa osobitného predpisu) ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku.
31/ Podľa § 32 ods. 13 ZoKR, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu je súd, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd také rozhodnutie nevydal.
32/ Podľa § 32 ods. 14 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
33/ Podľa § 32 ods. 15 ZoKR rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
34/ Podľa § 32 ods. 16 ZoKR uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
35/ Podľa § 32 ods. 17 ZoKR pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
36/ Podľa § 32 ods. 18 ZoKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
37/ Podľa § 32 ods. 19 ZoKR výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur.
38/ Podľa § 32 ods. 20 ZoKR povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 7 písm. b) a odseku 11 nemá subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu.
39/ Podľa § 32 ods. 21 ZoKR na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11 správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 7 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.
40/ Podľa § 8 ZoKR zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
41/ Podľa § 162 ods. 1 ZoKR záväzná časť plánu môže na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu zaviesť nad dlžníkom alebo preberajúcou osobou dozornú správu. Dozornú správu vykonáva dozorný správca určený záväznou časťou plánu. Za dozorného správcu možno určiť
len osobu zapísanú do zoznamu správcov; súhlas s výkonom funkcie dozorného správcu tvorí prílohu plánu.
42/ Podľa § 163 ods. 3 ZoKR, ak niektoré právne úkony osoby podliehajúcej dozornej správe majú podľa záväznej časti plánu podliehať súhlasu dozorného správcu, oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje aj presné určenie rozsahu týchto právnych úkonov s poučením o možnosti odporovať tým právnym úkonom, ktoré osoba podliehajúca dozornej správe urobí bez súhlasu dozorného správcu. Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz.
43/ Podľa § 62 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
44/ Podľa § 62 ods. 6 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.
45/ Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka ( SR ) záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 46/ Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka ( SR ) záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
47/ Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia EP a Rady ( ES ) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
48/ Podľa čl. 4 bod 1 písm. c) Nariadenia EP a Rady ( ES ) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
49/ Podľa čl. 20 Nariadenia EP a Rady ( ES ) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) uplatnenie právneho poriadku štátu ktorejkoľvek krajiny určenej podľa tohto nariadenia znamená uplatnenie platných právnych noriem tejto krajiny s výnimkou jej noriem medzinárodného práva súkromného, pokiaľ neexistuje iná právna úprava podľa tohto nariadenia.
50/ Podľa § 1 čl. 24 poľského zákona o medzinárodnom práve súkromnom zo dňa 12.11.1965 ( Ustawa z dnia 12 listopada 1965 r. Prawo prywatne miedzinarodowe ) Majetkové a iné vecné práva sa spravujú právnym poriadkom krajiny, v ktorej sa ich predmet nachádza.
51/ Podľa § 1 čl. 25 poľského zákona o medzinárodnom práve súkromnom zo dňa 12.11.1965 ( Ustawa z dnia 12 listopada 1965 r. Prawo prywatne miedzinarodowe ) strany môžu určiť pre svoje zmluvné záväzky právo podľa svojho výberu, ak zostane vo vzťahu k záväzku.
52/ Podľa § 2 čl. 25 poľského zákona o medzinárodnom práve súkromnom zo dňa 12.11.1965 ( Ustawa z dnia listopada 1965 r. Prawo prywatne miedzinarodowe ), ak sa však záväzok týka nehnuteľnosti, podlieha právu štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.
53/ Podľa čl. 67 poľského zákona o pozemkových a hypotekárnych registroch a hypotékach ( Ustawa z dnia 6. Lipca 1982 r. o ksiegach wieczystych i hipotece ) na vznik hypotéky je nevyhnutný zápis do katastra nehnuteľnosti a hypotekárneho registra. Podkladom pre úspešný zápis zmluvného Záložného práva je zmluva vo forme notárskej zápisnice.
54/ Podľa § 65 ods. 1 poľského zákona o pozemkových a hypotekárnych registroch a hypotékach ( Ustawa z dnia 6. Lipca 1982 r. o ksiegach wieczystych i hipotece ) za účelom zabezpečiť pohľadávku, ktorá vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu, môže byť nehnuteľnosť zaťažená právom, podľa ktorého je veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia z nehnuteľnosti bez ohľadu na to, kto je jej vlastníkom a takisto má on prvenstvo pred osobnými veriteľmi vlastníka nehnuteľnosti ( hypotéka ).
55/ Podľa čl. 23 poľského zákona o pozemkových a hypotekárnych registroch a hypotékach ( Ustawa z dnia 6. Lipca 1982 r. o ksiegach wieczystych i hipotece ) vedenie evidencie pozemkov a hypoték patrí do kompetencie okresných súdov.
56/ Podľa čl. 31 poľského zákona o pozemkových a hypotekárnych registroch a hypotékach ( Ustawa z dnia 6. Lipca 1982 r. o ksiegach wieczystych i hipotece ) zápis sa môže vykonať na základe dokumentu podpísaného notárom, ak osobitné ustanovenia neustanovujú inú formu dokladu.
57/ Podľa čl. 35 poľského zákona o pozemkových a hypotekárnych registroch a hypotékach ( Ustawa z dnia 6. Lipca 1982 r. o ksiegach wieczystych i hipotece ) majiteľ nehnuteľnosti je povinný bezodkladne podať žiadosť na zverejnenie vášho práva v katastri nehnuteľností a hypotékach.
58/ Podľa čl. 36 ods. 1 poľského zákona o pozemkových a hypotekárnych registroch a hypotékach ( Ustawa z dnia 6. Lipca 1982 r. o ksiegach wieczystych i hipotece ) pozemkové a hypotekárne registre a záznamy sa vedú pred súdom.
59/ Podľa § 2 bod 1 Zmluvy o pôžičke dlžník vyhlasuje, že ku dňu podpísania tejto zmluvy neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by znemožňovali vrátenie pôžičky v súlade s § 3.
60/ Podľa § 7 bodu 6 Zmluvy o pôžičke zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch po jednom pre každú stranu. Právom rozhodným pre túto Zmluvu je poľské právo.
61/ Podľa § 1 bod 4 a bod 5 Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke Zábezpeka, o ktorej hovorí ods. 1, bude zriadená Dlžníkom v lehote do 3 mesiacov od dátumu uzavretia tohto dodatku. Dlžník je tiež povinný predložiť Veriteľovi dokument potvrdzujúci zriadenie hypotéky v prospech Veriteľa ako zabezpečenia splatenia pôžičky spolu s úrokmi a inými pohľadávkami uvedenými v ods. 1, a to bezodkladne po jeho získaní, najneskôr v lehote 14 dní od právoplatnosti príslušných zápisov.
62/ Podľa § 196 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
63/ Podľa§ 197 ods. 3 ZoKR, ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca alebo ak ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo § 166f, nevyžaduje sa zastúpenie advokátom.
64/ Podľa § 20 písm. d) Civilného sporového poriadku namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
65/ Podľa § 90 ods. 1 Civilného sporového poriadku strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej
súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
66/ Podľa § 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec.
67/ Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie incidenčnej žaloby má veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka. Pasívne vecne legitimovaný je správca. Správca, ktorým je fyzická osoba, musí byť označený menom a priezviskom, bydliskom (sídlom). Správca, ktorým je právnická osoba, musí byť označený obchodným menom (názvom) a sídlom a sídlom kancelárie, ak je odlišné od sídla právnickej osoby. Súčasťou označenia správcu musí byť aj identifikácia úpadcu. Okruh účastníkov na strane žalovaného sa rozširuje, ak správca poprel pohľadávku na základe podnetu veriteľa. Veriteľ, ktorý podal podnet, sa stáva vedľajším účastníkom, okrem prípadu, keď správca poprel pohľadávku veriteľa skôr ako podnet veriteľa obdržal. Ak dôjde počas konkurzného konania k zmene osoby správcu podstaty, súd koná s touto osobou bez toho, aby vykonal za týmto účelom procesné úkony. Pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní má správca úpadcu a z tohto pohľadu je právne irelevantné, kto je tou osobou. Ak po odvolaní správcu nie je ustanovený nový správca, je to dôvod na prerušenie incidenčného konania. Prekážka konania odpadne ustanovením nového správcu. Správca je povinný zapísať bezodkladne zistenie pohľadávky na základe rozhodnutia súdu v incidenčnom konaní alebo na základe uznania správcom do zoznamu pohľadávok. Splnenia povinnosti vykonať zápis do zoznamu pohľadávok sa môže veriteľ domáhať proti správcovi na súde. Zistenie pohľadávky má význam pre uspokojenie pohľadávky, pretože pohľadávku je možné uspokojiť, len ak bola zistená a v takom rozsahu, ako bola zistená.
68/ S ohľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu je možné vyhovieť len čiastočne. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky vo výške 251.222,69 eur z titulu pôžičky poskytnutej úpadcovi OLYMPS DOOR, s.r.o. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2016. Správca túto pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, čo do výšky ako aj jej zabezpečenia zabezpečovacím právom podľa poľského právneho poriadku a poradia zabezpečovacieho práva. Lehota na podanie incidenčnej žaloby bola dodržaná, keď oznámenie o popretí pohľadávky bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/2019 dňa 11.01.2019 a žaloba bola podaná na Okresnom súde Nitra dňa 08.02.2019, t. j. v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote. V prípade popretia pohľadávky čo do výšky žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by výšku prihlásenej pohľadávky spochybnil. Žalovaný rovnako nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie spornosti výšky pohľadávky, resp. dôvodnosti svojho popretia pohľadávky čo do výšky. Súd preto nemal pochybnosti o výške pohľadávky a stotožnil sa s tvrdením žalobcu, ktorý preukázal reálne poskytnutie pôžičky úpadcovi ( čl. 24 ) a zároveň svoj nárok na úrok z pôžičky a úrok z omeškania určil a dôvodil v súlade s ustanovením § 3 bod 2 a bod 4 Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2016 ( čl. 51 ). Žalovaný v popieracom prejave síce poprel pohľadávku aj čo do výšky, avšak v jednotlivých písomných vyjadreniach a ani na pojednávaní pred súdom samotnú výšku pohľadávky nerozporoval a neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce výšku popretej pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že sú splnené podmienky na určenie pohľadávky žalobcu čo do výšky. V prípade popretia pohľadávky čo do právneho dôvodu, správca úpadcu popretie odôvodňoval tým, že veriteľ ( žalobca ) nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky. Vo vyjadrení k žalobe však žalovaný už uviedol, že správca si overil tvrdenie žalobcu o tom, že pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o pôžičke a reálne poskytnutie pôžičky ďalej nerozporuje ( čl. 71). Zároveň na pojednávaní dňa 30.09.2020 ( čl. 116 ) žalovaný uviedol, že uznáva pohľadávku čo do právneho dôvodu. Uznanie pohľadávky popretého veriteľa zo strany správcu je adresovaný právny úkon. K uvedenému záveru vedie primárne ochrana práv veriteľa, ktorého pohľadávka bola správcom uznaná. Uznaním sa popretá pohľadávka považuje za zistenú. Uznanie pohľadávky do konca lehoty na podanie žaloby alebo do rozhodnutia súdu o incidenčnej žalobe, ktorá bola podaná včas, má za následok, že pohľadávka sa v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca uzná popretú pohľadávku po podaní žaloby, nie je to dôvod na vydanie rozsudku na základe uznania, pretože právne dôsledky uznania nastali ex lege. Súd v takom prípade zamietne návrh celkom alebo sčasti podľa rozsahu uznania správcom, ak veriteľ nevezme svoj návrh na začatie konania späť. Nakoľko k uznaniu pohľadávky čo do právneho dôvodu došlo počas incidenčného konania, pričom
žalobca v tejto časti nezobral žalobu späť, boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby v tejto časti ( Branislav Pospíšil, Jaroslav Macek, Martin Maliar, Vladimír Kitty: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
- komentár ).
Súd rovnako nemohol vyhovieť žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka špecifikovaná v žalobe je v časti 213.076,41 eur zabezpečená zabezpečovacím právom zriadeným podľa poľského práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve úpadcu. K popretiu zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva správca pristúpil z dôvodu, že zabezpečovacie právo nebolo riadne zapísané do katastra nehnuteľnosti, keď až jeho zápis zakladá vznik tohto práva, k čomu do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu neprišlo. Medzi stranami sporu bol rozpor v tom, podľa akého právneho poriadku je potrebné v danom prípade postupovať, teda podľa akého právneho poriadku je potrebné posudzovať vznik zabezpečovacieho inštitútu. Samotná dohoda o zabezpečení pohľadávky bola medzi stranami uzavretá ako Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke ( čl. 59 - 62 ), kde sa strany dohodli, že dodatočnou zábezpekou udelenej pôžičky je hypotéka zriadená v prospech veriteľa na nehnuteľnosti, ktorá je majetkom dlžníka, nachádzajúcej sa v meste Komárno ( Slovensko ) , zapísanej do katastra nehnuteľnosti na LV č. 10408, ktorú tvoria parcely: 3667/13, 3667/17, 3667/29, 3873/3, 3874/10 a hypotéka zabezpečuje splatenie celej pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z udelenej pôžičky do výšky 920.000,- PLN, t. j. suma pôžičky, úroky z pôžičky a náklady na konanie. Žalobca svoj nárok v tomto smere opieral o dohodu strán o rozhodnom práve ( § 7 bod 7 Zmluvy o pôžičke ), ktorým podľa dohody strán je poľské právo. V nadväznosti na to mal žalobca za to, že pre jeho vznik nie je potrebný zápis v katastri nehnuteľnosti. Žalovaný naopak bol toho názoru, že je potrebné aplikovať slovenský právny poriadok, ktorý vyžaduje pre vznik záložného práva ( ktoré je slovenským ekvivalentom, resp. najpodobnejším inštitútom poľského zabezpečovacieho práva tzv. hypotéky ), jeho zápis v katastri nehnuteľnosti. Súd poukazuje na to, že normy slovenského zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ukladajú povinnosť postupovať v prípade vecného práva k nehnuteľnosti právom štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Naopak ustanovenie čl. 4 Nariadenia Rím I určuje, že vecné právo k nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu. S ohľadom na ustanovenie § 8 ZoKR je zabezpečovací inštitút dohodnutý medzi stranami zmluvy ako tzv. hypotéka iným právom, ktoré má podobný obsah a účinky ako záložné právo v zmysle slovenského právneho poriadku. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že neboli splnené podmienky pre vznik zabezpečovacieho práva, ktoré bolo viazané na nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu zapísane v k. ú. Komárno na LV č. 10408 a bližšie špecifikované v žalobe, nakoľko pre jeho vznik bola nevyhnutná registrácia v príslušnom registri. Takúto registráciu napokon vyžadujú oba právne poriadky, tak slovenský, ako aj poľský. Nedodržanie registrácie ma za následok, že súd nemôže určiť, že časť pohľadávky žalobcu vo výške 213.076,41 eur je zabezpečená týmto inštitútom, a teda ani určiť poradie zabezpečenia. V prípade aplikácie slovenského práva je nosným ustanovením § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takýto zápis do katastra nehnuteľnosti doposiaľ nebol realizovaný, čo vyplýva z Oznámenia o popretí pohľadávky ( čl. 23 ), z Výpisu z LV č. 10408 ( čl. 78 - 79 ) a tiež z vyjadrení žalovaného, ktoré žalobca nerozporoval. Je dôležité tiež uviesť, že v prípade aplikácie poľského práva, by bolo potrebné vziať do úvahy poľský zákon o pozemkových a hypotekárnych registroch a hypotékach ( Ustawa z dnia 6. Lipca 1982 r. o ksiegach wieczystych i hipotece ). Uvedený zákon na vznik zabezpečovacieho práva vyžaduje nielen zápis do katastra nehnuteľnosti, ale navyše aj zápis do hypotekárneho registra a predpokladom pre takýto zápis je dokument podpísaný notárom, ak osobitné ustanovenia neustanovujú inú formu dokladu. Je tak zrejmé, že neboli splnené podmienky pre vznik zabezpečovacieho práva ani v zmysle noriem poľského práva. Nariadenie Rím I umožňuje postupovať podľa právneho poriadku, ktorý si strany zvolili aj pre vecné práva ( ako to uvádza žalobca ), je však potrebné brať do úvahy skutočnosť, že aj poľský právny poriadok vyžaduje povinnosť zápisu do katastra nehnuteľnosti a hypotekárneho registra. Žalobca v konaní nepreukázal, že by zabezpečovacie právo k majetku úpadcu zapísal do katastra nehnuteľnosti a rovnako nepreukázal ani zápis do hypotekárneho registra v zmysle poľských právnych noriem. Navyše je nepochybné z predloženej Zmluvy o pôžičke v znení Dodatku č. 1, že sa nejedná o dokument podpísaný notárom. Preto podľa súdu neboli splnené podmienky pre vznik zabezpečovacieho práva k časti žalobcovej pohľadávky ani v zmysle právnych predpisov poľského práva.
Súd dáva ďalej do pozornosti aj tú skutočnosť, že v Dodatku č. 1 ( čl. 59 - 62 ) si v § 1 bod 4 a bod 5 si zmluvné strany ( žalobca a úpadca ) dohodli, že zábezpeka bude zriadená Dlžníkom ( úpadcom ) do troch mesiacov od dátumu uzavretia tohto dodatku a Dlžník ( úpadca ) bol povinný predložiť Veriteľovi ( žalobcovi ) dokument potvrdzujúci zriadenie hypotéky v prospech žalobcu ako zabezpečenia splatenia pôžičky spolu s úrokmi a inými pohľadávkami bezodkladne po jeho získaní, najneskôr v lehote 14 dní od právoplatnosti príslušných zápisov. S poukazom na uvedenú dohodu strán dospel súd k záveru, že samotný Dodatok č. 1 nepredstavuje vznik zabezpečovacieho práva žalobcu, ale na vznik zabezpečovacieho práva bolo nevyhnutné jeho zriadenie. Na tento účel bol úpadca povinný žalobcovi predložiť dokument o jeho zriadení bezodkladne po jeho získaní, resp. v dohodnutej lehote od právoplatnosti príslušných zápisov. Takéto zriadenie zabezpečovacieho práva a doklad preukazujúci jeho zápis žalobca v konaní nepredložil. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti je tak nepochybné, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok registrácie zabezpečovacieho práva ani v zmysle slovenských predpisov, ani v zmysle poľských predpisov. Súd preto nemohol vyhovieť jeho žalobe a určiť, že časť pohľadávky vo výške 213.076,41 eur je zabezpečená zabezpečovacím právom. Popretie správcu čo do zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom a čo do poradia zabezpečenia zabezpečovacieho práva, bolo preto dôvodné. V Oznámení o popretí pohľadávky zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 8/2019 zo dňa 11.01.2019, správca zároveň v časti popretia pohľadávky žalobcu čo do výšky a čo do právneho dôvodu, odporoval právnemu úkonu ( Zmluva o pôžičke ). Z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe vyplýva, že odporovateľnosť právneho úkonu správca opieral o chýbajúci súhlas dozorného správcu, ktorý sa vyžadoval na daný právny úkon v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke. V konaní bolo žalovaným preukázané, že nad úpadcom bola zavedená dozorná správa ( čl. 75 ), zmyslom ktorej bolo vykonávať dozor v určenom rozsahu. Úkon urobený bez súhlasu správcu, hoc podlieha súhlasu, je platný a je postihnutý iba možnosťou mu odporovať v konkurze, ak bol vyhlásený na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe pred úplným splnením plánu. Presné určenie právnych úkonov podliehajúcich súhlasu správcu a poučenie o možnosti odporovať im obsahuje oznámenie o zavedení dozornej správy zverejnené v Obchodnom vestníku č. 13/2015 zo dňa 21.01.2015 ( čl. 75 ). Z uvedeného plynie, že hoc podliehajú určité právne úkony súhlasu správcu/schváleniu správcu, nedostatok tohto súhlasu, či schválenia, prípadne nesúhlas správcu nespôsobuje neplatnosť právnych úkonov, jedinou sankciou je ich prípadná odporovateľnosť v konkurznom konaní. V danom prípade správca odporoval právnemu úkonu zákonom predpísaným spôsobom podľa § 62 ods. 6 ZoKR. Popierací prejav správcu však neobstojí, keď podľa súdu dôvody obsiahnuté v jeho popieracom prejave nepostačujú pre úspešné odporovanie pohľadávky žalobcu. Súd poukazuje na uznanie pohľadávky čo do právneho dôvodu zo strany žalovaného, čím sa popretá pohľadávka považuje za zistenú, a tiež na jeho pasivitu v prípade popretia pohľadávky čo do výšky, keď v konaní neboli podané žiadne vyjadrenia spochybňujúce výšku pohľadávky žalobcu a zároveň bolo preukázané reálne poskytnutie pôžičky žalobcom úpadcovi. Pre úplnosť súd uvádza, že správca v oznámení o popretí pohľadávky a tiež vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal aj na chýbajúci súhlas dozorného správcu v prípade právneho úkonu, ktorým malo byť zriadené zabezpečovacie právo ( Dodatok č. 1 ). Tomuto však neodporoval ( odporovateľnosť právneho úkonu je uvedená v Oznámení o popretí prihlásenej pohľadávky zahraničného veriteľa iba v časti jej popretia čo do výšky a čo do právneho dôvodu ). Ako však už bolo uvedené vyššie, súd konštatoval, že neboli splnené podmienky pre vznik zabezpečovacieho práva a teda nemohol určiť, že pohľadávka žalobcu v časti 213.076,41 eur je zabezpečená zabezpečovacím právom. Námietku žalobcu opakovane prezentovanú v žalobe a nasledujúcich písomnostiach ohľadne skutočnosti, že žalobca nepoznal slovenské právne prostredie a jazyk, vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Súd v konaní nenariadil vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu - splnenie edičnej povinnosti, ktorej sa žalobca domáhal v podanej žalobe ( aby žalovaný predložil účtovné doklady úpadcu, najmä účtovný denník z rozhodného obdobia, výpisy z bankových účtov úpadcu z rozhodného obdobia, vrátane zoznamu záväzkov úpadcu predložených k návrhu na vyhlásenie konkurzu ), a to s ohľadom na vyjadrenie žalovaného v replike ( čl. 71 ), kde žalovaný uvádza, že správca reálne poskytnutie pôžičky ďalej nerozporuje ako aj na jeho následné uznanie pohľadávky čo do právneho dôvodu na pojednávaní. Súd na pojednávaní dňa 21.10.2020 vyzval žalobcu na spresnenie dátumu uzavretia Zmluvy o pôžičke, nakoľko žalobca v žalobe uvádza dátum 16.02.2016, takto aj predložil listinu - Zmluvu o pôžičke, avšak v samotnom petite žaloby je uvedený dátum 16.01.2016. Podľa vyjadrenia žalobcu dátum Zmluvy o pôžičke má byť 16.02.2016. V danom prípade sa nejedná o zmenu žaloby, keď sa žalobca touto opravou nedomáha iného nároku, ani svoj nárok nerozšíril. Rovnako v prípade opravy poradového čísla pohľadávky sa nejedná o zmenu žaloby. Žalobca uplatňoval svoje nároky vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu pod poradovým číslom
18. Počas konania bolo zistené, že sa jedná o pohľadávku úpadcu pod poradovým číslom 10 ( replika žalovaného čl. 70 a jeho vyjadrenie čl. 123 ). Žalobca pri označení poradia 18 vychádzal z nesprávneho očíslovania, ktoré správca použil v Oznámení o popretí pohľadávky, ktoré zverejnil v Obchodnom vestníku ( čl. 23 ), čo nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku žalobcu v preukázanej časti. Pohľadávka žalobcu je dostatočne špecifikovaná ostatnými údajmi a súd nemal pochybnosti o jej identifikovateľnosti.
69/ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že určil, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky v celkovej výške 251.222,69 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 185.283,- eur, úrokov vo výške 48.288,67 eur a úrokov z omeškania vo výške 17.650,19 eur, ktorej právnym dôvodom je Zmluva o pôžičke zo dňa 16.02.2016 uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom, prihlásenej do konkurzného konania úpadcu OLYMPS DOOR, s.r.o., so sídlom Komárno, Á. Jedlíka č. 4544, IČO: 47254998, vedeného pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 30K/1/2018, čo do výšky ( výrok I/ rozsudku ). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ( výrok II/ rozsudku ).
70/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
72/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
74/ O nároku na náhradu trov konania súd vo vzťahu k žalobe rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď žalobca mal v konaní len čiastočný úspech, rovnako tak aj žalovaný. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.