Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-5090-2011.pdf
PDF · 81.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/5090/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: T. R., W.. XX.X.XXXX, F. A. XXX, XXX XX A., proti povinnému: Y. V., W.. XX.X.XXXX, W. F. L. W. F., A. H. X.XX.XXXX, I. U. H.É. U. A. I. I. X.X.XXXX H. XX.X.XXXX U. U. XXX,XX X., A. U. A. I. I. X.X.XXXX H. XX.X.XXXX U. U. X.XXX,XX X. E. F. U. U. U. XX,XX X. T.Č. X.XX.XXXX do budúcna a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: R.. R. L., X. Ú. L. L. C. XX, XXX XX F., T. L.. A.. X. XXX/XXXX, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súd priznáva súdnemu exekútorovi R.. R. L. trovy exekúcie vo výške XX,XX EUR.
Upravuje učtáreň tunajšieho súdu vyplatiť súdnemu exekútorovi R.. R. L. trovy exekúcie vo výške XX,XX EUR na jeho účet vedený v M. F., E..L.., Č.. K. : L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 15 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia učtárni z rozpočtových prostriedkov štátu.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13.10.2011 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, U. Okresným L. V. K. H. XX.XX.XXXX, F. X. T. L. X. R.. R. L.. X.Ý. M. U. T. X. R. C. I. L. V. K., U. T. Č..V.. W. XXX/XX-XX A. H. XX.X.XXXX, V. W. T. H. XX.X.XXXX.
2. Dňa 6.2.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný Y. V.C., W.. XX.X.XXXX, W. F. L. W. F., A. H. X.XX.XXXX, E. U. H. V. T. T. (U. X. V. T.) L. U. Y. W. Q. E. H. V. A.. L. T. T. L. X. E. A., Ž. Okresný L. M. G. A. H. X.XX.XXXX, Č.. V..: XXD/XX/XXXX-XX, H. XX/ XXXX U. Y. W. Q. E. H. V. A.. G. G. W. H. X.XX.XXXX právoplatnosť.
3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“),, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Nakoľko povinný zomrel a po poručiteľovi nezostal žiaden iný majetok, z ktorého by bolo možné vykonať exekúciu a dedičské konanie bolo zastavené, súd dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností je preukázané, že po povinnom nezostal žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, a teda v danom prípade nie je možné v exekúcii pokračovať z dôvodu nemajetnosti
povinného. Vyživovacia povinnosť absolútne zaniká zánikom príslušného rodinnoprávneho vzťahu (smrťou). Povinný zomrel bez zanechania majetku, pričom žiadny z jeho potenciálnych dedičov nemôže zodpovedať za jeho dlhy.
6. Podľa ustanovenia § 161 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
7. Podľa ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten komu ju zákon priznáva.
8. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.
9. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
10. Podľa ustanovenia § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
11. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
12. Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný Y. V., W.. XX.X.XXXX, W. F. L. W. F., A. H. X.XX.XXXX, E. U. H. V. T. T. (U. X. V. T.) L. U. Y. W. Q. E. H. V. A.. L. T. T. L. X. E. A., Ž. Okresný L. M. G. A. H. X.XX.XXXX, Č.. V..: XXD/XX/XXXX-XX, H. XX/XXXX U. Y. W. Q. E. H. V. A.. G. G. W. H. X.XX.XXXX právoplatnosť.
13. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.
14. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a teda exekučné konanie zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v konaní bolo preukázané, že povinný zomrel nemajetný a jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania.
15. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
19. V exekučnom poriadku platí zásada, že trovy exekúcie uhrádza povinný, od ktorého si ich exekútor vymôže. Ak sa však exekúcia rozhodnutím súdu zastaví, súd rozhoduje aj o tom, kto platí súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods.1 EP). Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, čo v pojednávanom prípade neprichádza v žiadnom prípade do úvahy.
20. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný zomrel a v zmysle ustanovenia § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa (povinného) právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené na jeho osobu. Dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný. Súd tu poukazuje na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov konania, znáša ich oprávnený. To však neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
21. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, ktorým je spravidla maloleté dieťa, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
22. Podľa ustanovenia § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
23. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
24. Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
25. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
26. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky, patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
27. Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
28. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: 1. Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (minimálna odmena)..................XX,XX EUR 20% náhrada DPH.......................................................................................................X,XX EUR Trovy exekúcie celkovo vrátane DPH........................................................................XX,XX EUR
29. Súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške XX,XX EUR, ktorá súdnemu exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti.
30. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume XX,XX X., V. T. A. Y. I. L. X. U. U. XX,XX X. E. A. W. XX% H. U. X,XX EUR, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
31. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie patriacu súdnemu exekútorovi zaviazal súd v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.