Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobcov: 1. D. V., nar.: XX. X. XXXX, trvalý pobyt: V. J. E. č. XX, 2. K. E., nar.: XX. X. XXXX, trvalý pobyt: P.M. H. XXX/ XX, Ž., 3. Ľ. E., nar.: XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: P. H.Ľ. XXX/XX, Ž., 4. Y. E., nar.: X. XX. XXXX, trvalý pobyt: H. XXX/XX, Ž.M., 5. Y. E., nar.: XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: P. H. XXX/XX, Ž., všetci zast.: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s. r. o., A. Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom, IČO: 47 241 403, proti žalovaným: 1. H. H., rod. S., 2. K. P., rod. E., ako neznámi vlastníci, v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie predmetu dedičstva, takto

rozhodol:

I. Nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Ž., katastrálny odbor, zapísaná v liste vlastníctva č. XXX, ako parcela registra „.“ č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 588 m2, nachádzajúca sa v k. ú. H., obec H., okres Ž., p a t r í do dedičstva po zomrelom V. E., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. XX.

II. Nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Ž., katastrálny odbor, zapísaná v liste vlastníctva č. XXX, ako parcela registra „D. č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 774 m2, nachádzajúca sa v k. ú. H., obec H., okres Ž., p a t r í do dedičstva po zomrelom V. E., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. XX.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 18. 8. 2020, domáhali určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, patria do dedičstva po nebohom V. E., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX (ďalej len „poručiteľ“). Žalobcovia preukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu na základe predloženého osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Bohuslavom Valachom, dňa 4. 8. 1998, sp. zn. D 2648/92 (dedičské konanie po poručiteľovi) a uznesenia okresného súdu z 25. 9. 2018 sp. zn. (dedičské konanie po nebohej dcére poručiteľa D. E.), z ktorých vyplýva, že sú domnelými dedičmi po poručiteľovi. Žalovaní sú vedení ako neznámi vlastníci, ktorí sú zapísaní v listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX, k. ú. H..

2. Dôvodom na podanie tejto určovacej žaloby je skutočnosť, že žalobcovia spolu so žalobou predložili dôkazy, ktoré svedčia o tom, že predmetnú nehnuteľnosť parcela registra „D.“ č. XXXX/XX, k. ú. H., nadobudol poručiteľ kúpno-predajnou zmluvou, ktorú uzavrel 14. 9. 1948, čo vyplýva z predloženej listiny označenej ako kúpno-predajná zmluva, v ktorej je špecifikovaná nehnuteľnosť ako „obec H. parcelné č. XXXX/XX-záhrada“. Podľa tejto zmluvy ako predávajúci vystupoval Z. E., výlučný dedič po H. H., rod. S. a ako kupujúci vystupoval poručiteľ, bližšie špecifikovaný ako lesný robotník, bytom H. č. domu XX. Kúpna cena, ktorá bola dohodnutá v zmluve na výšku 2 500,- Kčs, bola podľa zmluvy vyplatená predávajúcemu.

Následne Daňový úrad v J. G. vydal platobný rozkaz 1. 12. 1948 a z kúpnej ceny bola vyrubená daň vo výške 113,- Kčs, o čom taktiež žalobcovia predložili doklad, a to platobný rozkaz Daňového úradu v J. G.. Poručiteľ tak bol presvedčený o tom, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho vlastníctva počas života, o čom nemal nikdy pochybnosti, pričom nehnuteľnosť nadobudol za účelom výstavby rodinného domu, ktorý si postavil v roku 1949. Poručiteľ mal nehnuteľnosť v držbe od 14. 9. 1948 až do svojej smrti, t. j. do XX. XX. XXXX a za predmetnú nehnuteľnosť platil riadne všetky poplatky. Rodinný dom súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele registra „U.“ č. XX (parcela registra „D. Č.. XXXX/XX), je majetkovoprávne usporiadaný a súčasným jeho vlastníkom je žalobca v 2. rade.

3. Žalobcovia na základe predložených listín preukazujú, že vstup poručiteľa do držby bol vykonaný na základe právneho úkonu, ktorým bola kúpno-predajná zmluva, z čoho vyplýva jeho dobromyseľnosť. Prevzatie nehnuteľnosti kupujúcim je možné posudzovať ako okolnosť, na základe ktorej bol kupujúci presvedčený, že vstúpil oprávnene do držby tejto nehnuteľnosti. V zmysle kúpno-predajnej zmluvy poručiteľ zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosť, preto nemohol mať pochybnosť o tom, že nie je jej vlastníkom. Zároveň si na predmetnej nehnuteľnosti postavil rodinný dom. Preto podľa žalobcov držba nehnuteľnosti bola nepretržitá po dobu 10 rokov, ktorá začala 14. 9. 1948 a uplynula 14. 9. 1958, čím boli splnené všetky podmienky vydržania vlastníckeho práva ešte za účinnosti Stredného .

4. Pokiaľ ide o parcelu registra „D.“ č. XXXX/XX, sú žalobcovia rovnako presvedčení, že ju poručiteľ vydržal, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou najneskôr do dňa 1. 6. 1967. V tomto prípade si poručiteľ odkúpil priľahlý pozemok k nehnuteľnosti parcela registra „D.“ č. XXXX/XX. O tomto prevode však žalobcovia nemajú k dispozícii kúpnu zmluvu, zachoval sa však dotazník a čestné vyhlásenie, z ktorého je zrejmé, že poručiteľ nadobudol do vlastníctva parcelu registra „D.“ č. XXXX/XX, záhradu vo výmere 7,92 ár, pričom dôvodom prevodu bola skutočnosť, že táto parcela susedila so záhradou medzi prevodcom a nadobúdateľom, pričom prevodca v obci nebýva a túto parcelu neobrába. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 1 000,- Kčs, ktorá bola vyplatená na miestnom národnom výbore (ďalej len „MNV“) dňa 1. 6. 1967. Ako prevodca bola písaná K. P., rod. E.Á., zastúpená S. E.. Predmetnú parcelu poručiteľ považoval za vlastnú, túto riadne obhospodaroval a platil za pozemok riadne dane. Aj v tomto prípade bol vstup do držby zo strany poručiteľa vykonaný na základe právneho úkonu kúpnej zmluvy, z ktorej rovnako vyplýva jeho dobromyseľnosť. Kupujúci prevzatím nehnuteľnosti od predávajúceho bol presvedčený, že vstúpil oprávnene do držby nehnuteľnosti, za uvedenú nehnuteľnosť zaplatil kúpnu cenu, v dôsledku čoho nemohol mať pochybnosť o tom, že nie je jej vlastníkom. V tomto prípade držba nehnuteľnosti podľa žalobcov bola nepretržitá po dobu 10 rokov od 1. 6. 1967, pričom vydržacia lehota uplynula najneskôr 1. 1. 1992. V tomto smere poručiteľ splnil taktiež všetky podmienky vydržania vlastníckeho práva, pričom v oboch prípadoch žalobcovia poukazujú aj na závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze z 14. 11. 2018, sp. zn. , preto navrhujú, aby súd ich žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Zároveň si neuplatnili trovy konania.

5. Okrem už spomenutých listín žalobcovia ako prílohu k žalobe predložili aj výpis z LV č. XXX a XXX, ďalej zobrazenie jednotlivých nehnuteľností na mape, grafické znázornenie, osvedčenie o dedičstve z 4. 8. 1998, sp. zn. D 2648/92, , uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 25. 9. 2018 sp. zn. , .

6. K žalobe sa vyjadrili žalovaní vyjadrením, ktoré bolo okresnému súdu doručené 30. 9. 2020. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť parcela registra „D.“ č. XXXX/XX, žalovaní uviedli, že v tejto časti so žalobou súhlasia a navrhujú žalobe vyhovieť, a to aj z dôvodu, že je vhodné zjednotiť právny režim stavby, teda rodinného domu súpisné č. XX N. pozemkom, na ktorom je rodinný dom postavený. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť parcela registra „D.“ č. XXXX/XX, v tomto prípade podľa žalovaných chýba priamy listinný dôkaz, pričom predložené listiny zo strany žalobcov nasvedčujú tomu, že nehnuteľnosť patrila do dedičstva poručiteľovi, pričom vyhodnotenie nepriamych dôkazov a tvrdení žalobcov, žalovaní ponechávajú na uváženie a následne rozhodnutie súdu.

7. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. 10. 2020, strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobcovia doplnili svoje vyjadrenie o doklad obce H. z 24. 8. 2020, v ktorom potvrdila, že žalobca v 2. rade si riadne platí dane z nehnuteľnosti za pozemky parcela registra „U.“ č. XX a č. XX po poručiteľovi, v predchádzajúcom období za tieto pozemky hradili daň okrem poručiteľa jeho nebohá dcéra D. E.X.. V potvrdení sú síce nehnuteľnosti opísané ako parcely registra „U.“ č. XX a XX,

ide však o totožné parcely s pozemkami, ktoré žalobcovia navrhujú určiť, že patrili do dedičstva po zomrelom poručiteľovi. Obe nehnuteľnosti pokiaľ ide o ich faktický stav sú oplotené, na jednej z nich je postavený rodinný dom, pričom obe nehnuteľnosti tvoria jeden celok, žalobcovia nehnuteľnosti rovnako ako poručiteľ obhospodarujú spoločne.

8. Na základe žalobcami predložených listín mal súd preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú bližšie špecifikované v žalobnom návrhu sú podľa výpisu z LV č. XXX a XXX vo vlastníctve žalovanej v 1. rade (parcela registra „D.“ č. XXXX/XX) a žalovanej v 2. rade (parcela registra „D.“ č. XXXX/ XX), pričom obe žalované sú vedené ako nezmámi vlastníci, ktorých zastupuje zo zákona Slovenský pozemkový fond ( v spojení s o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov). Podľa predloženej listiny označenej ako kúpno-predajná zmluva vyplýva, že zmluva bola uzatvorená medzi Z. E. ako predávajúcim a V. E. ako kupujúcim (kupiteľ), pričom predmetom predaja bola nehnuteľnosť označená ako č. parcelné XXXX/XX, záhrada, katastrálne č. XXXX za cenu 2 500,- Kčs, pričom v zmluve je uvedené, že kupujúci kúpnu cenu vyplatil predávajúcemu a predávateľ túto skutočnosť uznáva s tým, že kupujúci vstupuje do úžitku nehnuteľnosti ihneď a od toho času znáša všetky ťarchy. Zmluva bola uzavretá 14. 9. 1948 v J. G. za prítomnosti podpísaných svedkov. Z platobného rozkazu z 1. 12. 1948 vydaného Daňovým úradom v J. G. vyplýva, že poručiteľ platil z kúpnej ceny nehnuteľnosti na základe uvedenej kúpno-predajnej zmluvy daň, ktorá bola týmto platobným rozkazom vyrubená vo výške 113,- Kčs.

9. Z predloženého dotazníka a čestného vyhlásenia z 1. 6. 1967 vyplýva, že prevodca K. P., rod. E., syn S. E., ženatý bytom Ž.M. a nadobúdateľ V. E., H. č. domu XX, nar. XX. XX. XXXX predložili na registráciu a spoplatnenie zmluvy z toho istého dňa, pričom ako nehnuteľnosť bola identifikovaná nehnuteľnosť parcelné č. XXXX/XX, záhrada vo výmere 7,92 ár. Ako dôvod prevodu bol uvedený, že záhrada susedí so záhradami medzi prevodcom a nadobúdateľom, pričom prevodca nebýva v obci a predávajúci nehnuteľnosť neobrába. Z tohto dotazníka taktiež vyplýva, že miestny národný výbor súhlasil s prevodom nehnuteľnosti, ďalej vyplýva, že vzájomne dohodnutá cena bola vo výške 1 000,- Kčs, ktorá bola vyplatená v hotovosti na miestnom národnom výbore dňa 1. 6. 1967, kedy nadobúdateľ vyplatil prevodcovi kúpnu cenu, pričom uvedený dotazník obsahuje aj vyhlásenie, že všetky údaje, ktoré slúžia ako podklad k spísaniu zmluvy, alebo ktoré vyplývajú zo zmluvy už spísanej sú úplne a správne, pričom tento dotazník a čestné vyhlásenie podpísal prevodca ako aj nadobúdateľ a taktiež sa na uvedenom dotazníku nachádza odtlačok pečiatky miestneho národného výboru okres Ž.F. J. E.. Dotazník obsahuje aj vyjadrenie MNV, ktorý uvádza, že predmetná záhrada, parcela č. XXXX/XX je trávnik a že dohodnutá cena je v mieste obvyklá.

10. Z osvedčenia o dedičstve z 4. 8. 1998, sp. zn. D 2648/92, , po zomrelom poručiteľovi vyplýva, že poručiteľ zomrel ako vdovec, pričom jeho dedičmi sú dcéry D. E., rod. E. a D. V., rod. E.. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej celé dedičstvo prevzala dedička D. E., rod. E.. Z uznesenia okresného súdu z 25. 9. 2018 sp. zn. , , vyplýva, že bola schválená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi pozostalým manželom a dedičmi a taktiež dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej dedičstvo nadobúdol žalobca v 5. rade a žalobca v 2. rade. Ďalšími dedičmi po zomrelej D. E. boli žalobcovia v 3. a 4. rade.

11. Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

12. Podľa a Stredného v znení účinnom od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne ten, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10 ročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

13. Podľa a Stredného v znení účinnom od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

14. Podľa a Stredného v znení účinnom od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

15. Podľa z. č. (ďalej len „“) v znení účinnom od 1. 3. 1982, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ).

16. Podľa a v znení účinnom od 1. 1. 1992, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( ) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom poručiteľovi, keďže žalobcovia sú právnymi nástupcami poručiteľa. Na podanej žalobe taktiež majú naliehavý právny záujem, keďže podanou žalobou sa odstráni spornosť medzi faktickým stavom a stavom, ktorý bol evidovaný v katastri nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o predmetné nehnuteľnosti, medzi stranami sporu nebolo sporné a žalobcovia na základe predložených listín preukázali, že nehnuteľnosť parcela registra „D.“ č. XXXX/XX, patrí do dedičstva po poručiteľovi, pretože z predložených listín vyplýva, že túto nehnuteľnosť kúpil ešte v roku 1948 a až do svojej smrti ju obhospodaroval a platil za ňu všetky poplatky, tak ako to vyplýva z potvrdenia obce H., ako aj z platobného rozkazu Daňového úradu v J. G.. Správne bolo aj tvrdenie žalobcov, že v danom prípade vzhľadom na citované ustanovenia Stredného v znení účinnom a keďže v tejto otázke nebol spor medzi stranami sporu, súd považoval v tejto časti žalobcami uvedené skutočnosti za nesporné v súlade s z. č. (ďalej len „“) a žalobe vyhovel. Súd len pre úplnosť uvádza, že v tomto prípade boli splnené v tom čase účinnom zákonom stanovené predpoklady vydržania ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva poručiteľom ako právnym predchodcom žalobcov, pričom právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona. Pokiaľ ide o moment nadobudnutia vlastníckeho práva, súd sa stotožňuje s posúdením žalobcov, že v prípade tejto nehnuteľnosti vydržacia doba začala plynúť momentom uzavretia kúpno-predajnej zmluvy, t. j. od 14. 9. 1948, pričom podľa ustanovení Stredného bola stanovená pre nehnuteľnosti desaťročná vydržacia doba, ktorá v danom prípade uplynula 14. 9. 1958. Teda uplynula za účinnosti Stredného účinného do 31. 3. 1964.

18. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť parcela registra „D.“ č. XXXX/XX, v tomto prípade žalobcovia nepredložili kúpnu zmluvu, pretože podľa ich vyjadrení sa tento doklad nezachoval, avšak predložili dotazník a čestné vyhlásenie, z ktorého nepochybne vyplýva, že bol vyhotovený za účelom registrácie a spoplatnenia zmluvy z 1. 6. 1967, ktorej predmetom bolo nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1 000,- Kčs, čo bolo potvrdené aj podpisom príslušného zamestnanca MNV okres Ž. J. E. v tomto dotazníku. Z jeho obsahu taktiež vyplýva, že údaje uvedené v dotazníku a v čestnom vyhlásení majú slúžiť ako podklad k spísaniu zmluvy, alebo ktoré už vyplývajú zo zmluvy už spísanej. Vzájomne dohodnutá kúpna cena bola vyplatená v hotovosti na MNV v deň podpísania tohto dotazníka a čestného vyhlásenia. Z uvedeného vyplýva, že údaje obsiahnuté v dotazníku a čestnom vyhlásení vychádzali z už spísanej zmluvy, resp. bola v čase spísania dotazníka vyhotovovaná. Vzhľadom na to, že neexistujú iné listiny, ktoré by spochybňovali správnosť týchto údajov uvedených v dotazníku a v čestnom vyhlásení, z ktorých jednoznačne vyplýva, že bola uzatvorená kúpna zmluva ohľadom predmetnej nehnuteľnosti, na základe ktorej mal predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť poručiteľ ako právny nástupca žalobcov, mal súd taktiež preukázané, že v danom prípade poručiteľ vstúpil do tejto držby na základe právneho úkonu kúpnej zmluvy z 1. 6. 1967.

19. Okresný súd v tomto smere poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. 8. 2019, sp. zn. , podľa ktorých „Dobromyseľnosť je presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje (porov. ). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená ( in fine ). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil (porov. , bod 17).“ Uvedené rozhodnutie sa priamo dotýka, vzhľadom na skutkovú podobnosť, tohto prípadu, v ktorom žalobcovia nepreukázali právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, pretože sa listina (kúpna zmluva) nezachovala, zachoval sa len nepriamy dôkaz, a to dotazník a čestné vyhlásenie z 1. 6. 1967. Z uvedenej listiny však nepochybne vyplývalo presvedčenie poručiteľa, že nehnuteľnosť parcela registra „D.“ č. XXXX/XX, ktorá bola v tomto dokumente identifikovaná ako nehnuteľnosť parcelné č. XXXX/XX, záhrada vo výmere 7,92 ár, susediaca priamo z nehnuteľnosťou poručiteľa č. XXXX/XX, je jeho vlastníctvom a že nekonal bezprávne, ak uvedenú nehnuteľnosť užíval. Za uvedenú nehnuteľnosť v minulosti riadne platil dane, čo vyplýva z potvrdenia obce H.. Napokon, ako je uvedené v , nadobúdateľ nemusí preukazovať svoju dobrú vôľu, pretože platí, že v prípade pochybnosti sa držba považuje za oprávnenú.

20. Okresný súd taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14. 11. 2018, sp. zn. , v ktorom konštatoval, že „za ústavne konformný treba považovať skorší výklad, ktorého podstata vyplýva z veci sp. zn. .“ Podľa judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (R 44/96) „K oprávnenej držbe (pozemkov) došlo... po dohode o ich kúpe, o ktorej súdy nemali pochybnosti. Skutočnosť, že nedošlo k perfektnej, teda k platnej kúpnej zmluve, na posudzovanie oprávnenosti tejto držby to nemalo podstatný vplyv. Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúci len pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu. O takúto formu nadobudnutia vlastníctva v prejednávanej veci však nešlo, ako na to správne poukázal už odvolací súd, ale nadobúdacím titulom bolo vydržanie. Pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním môže byť prípadný iný úkon ohľadne spornej veci iba okolnosťou, svedčiacou o dobromyseľnosti (bona fidae) držiteľa veci. Na rozhodné okolnosti pre vydržanie vlastníctva poukázala aj konštantná judikatúra súdov ešte pred účinnosťou novely Obč. zákonníka - konštatovaním, že „Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby“ (Zb. rozh. č. 45, zoš. 9-10/1986 str. 193). K počiatku oprávnenej držby (k prechodu od počiatočnej predchádzajúcej detencie predmetných pozemkov) u nadobúdateľov - ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, došlo podľa názoru dovolacieho súdu najneskôr 17. mája 1953, kedy došlo k prvej platbe. Preto treba považovať za správny právny záver prvostupňového súdu, že už v roku 1953 začala plynúť 10-ročná vydržacia lehota nepretržitej držby, pôvodnou vlastníčkou ničím nenarušovanej, ani spochybňovanej, ale ani inými tretími osobami.“ Z citovanej judikatúry tak vyplýva, že na preukázanie vydržania nehnuteľnosti parcely registra „E“ č. 1497/17 poručiteľom, postačuje žalobcami predložený dôkazný prostriedok, z ktorého nepochybne vyplýva dobromyseľnosť poručiteľa. Napokon, dobromyseľnosť poručiteľa, že mu nehnuteľnosť patrí, nepopierali ani samotní žalovaní.

21. Súd preto dospel k záveru, že aj v tomto prípade boli splnené zákonné predpoklady vydržania nehnuteľnosti poručiteľom ako právnym predchodcom žalobcov. Pokiaľ ide o moment nadobudnutia vlastníckeho práva, súd poukazuje na ust. účinného od 1. 1. 1992, podľa ktorého sa do vydržacej doby započítava aj čas vydržania, ktorý plynul aj pred 1. 4. 1983, kedy neexistovala právna úprava vydržania. Zároveň však stanovuje, že vydržacia doba nemohla skončiť skôr, než uplynutím jedného roka po 1. 4. 1983, teda 31. marca 1984. Z uvedeného je zrejmé, že poručiteľ bol dobromyseľný v tom, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí po celý čas plynutia vydržacej doby, ktorá začala plynúť od 1. 6. 1967 a uplynula najneskôr 31. 3. 1984. Táto držba poručiteľa nebola počas jej trvania nikým spochybnená. Z uvedených skutočností mal okresný súd preukázané, že poručiteľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti vydržaním do svojho vlastníctva ešte pred smrťou, preto okresný súd vo výroku tohto

rozsudku určil, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, čím vyhovel žalobe v celom rozsahu.

22. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Vzhľadom k tomu, že si žalobcovia, ktorí mali v konaní plný úspech, nežiadali priznať nárok na náhradu trov tohto konania, okresný súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.