Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-2328-2019.pdf
PDF · 85.59 KB
Case nature
Subarea
7Ek/2328/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom: Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 45407657, právne zast. JUDr. Marián Karásek, advokát, s miestom podnikania: M.R. Štefánika 136/3, 017 01 Považská Bystrica, proti povinným: 1/ SLOVAKIAN WOOD, s.r.o., so sídlom: Bazovského 4419/9, 984 01 Lučenec, IČO: 35852941, 2/ R.. N. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. J. W. XXXX/X, XXX XX M. - Q., o vymoženie 499,09 eur s prísl., v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Iveta Tóthová, so sídlom exekútorského úradu, Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 35655666, pod sp.zn: 181 EX 17/20, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného 1/ a povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2328/2019 zo dňa 25. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného 1/ a povinného 2/ z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému 1/ a povinnému 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 33,66 eur, ktoré budú predmetom dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2328/2019 zo dňa 25. júna 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
2. Súd vychádzal zo zistení, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.12.2019 sa oprávnený domáhal od povinného 1/ a povinného 2/ (ďalej spolu aj ako „povinní“) vymoženia 499,09 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin (ďalej len „rozhodca“), pod sp. zn. R 46/2019 dňa 08.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2019 a vykonateľnosť dňa 25.11.2019 (ďalej len „exekučný titul“, alebo „rozhodcovský rozsudok“ a „návrh na vykonanie exekúcie“). Súd dňa 09. 01. 2020 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Ivetu Tóthovú, Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 35655666, ktorá exekúciu vedie pod sp. zn. 181 EX 17/20.
3. Povinní podali u súdneho exekútora v zákonnej lehote (do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku) návrh na zastavenie exekúcie majúci odkladný účinok (§ 61 k ods. 2 Exekučného poriadku), v ktorom žiadali exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda pre existenciu tzv. iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Uviedli, že po doručení rozhodcovského rozsudku dňa 11.11.2019 podali v súlade s § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresný súd Lučenec. Povinní žalobu odôvodnili tým, že v reakcii na rozhodcovské uznesenie rozhodcu JUDr. Milana Vojteka kontaktovali písomne aj telefonicky zástupcu oprávneného (vystupujúceho v rozhodcovskom konaní v procesnej pozícii žalobcu) a predložili mu návrh na dohodu. Do konania predložili zároveň aj žalobnú odpoveď s tým, že požiadali o predĺženie lehoty o 15 dní. Návrh na dohodu
predložili aj z dôvodu, že súvisiace trovy vo výške 20% pohľadávky neboli podľa názoru povinných vyčíslené správne vzhľadom na výšku pohľadávky 457,89 eur. Rozhodca v rozhodcovskom konaní nevzal do úvahy, že každý účastník môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania v súlade s § 18 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinní preto žiadali, aby Okresný súd v Lučenci zrušil rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, pretože podľa ich názoru priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Ku dňu 28.02.2020 (k dátumu podania návrhu na zastavenie exekúcie) povinní neobdržali vo veci vedenej Okresným súdom Lučenec pod sp.zn. 13Cb/127/2019 žiadne rozhodnutie. Dospeli tak k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Poukázal na ust. § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Je potom zrejmé, že exekučný titul je aj naďalej právoplatný a vykonateľný. Povinní žiadnym spôsobom nepreukázali odloženie vykonateľnosti exekučného titulu, práve naopak, povinní svojím tvrdením, že neobdržali vo veci o zrušenie rozhodcovského rozsudku žiadne rozhodnutie z Okresného súdu Lučenec, deklarovali trvajúcu vykonateľnosť exekučného titulu. Oprávnený ďalej doplnil, že návrh povinného 1/ na uzatvorenie dohody v konaní pred rozhodcovským súdom neakceptoval. Povinným oznámil svoj návrh na uzatvorenie dohody o mimosúdnom urovnaní sporu, ku ktorému sa však povinní žiadnym spôsobom nevyjadrili. Oprávnený preto dňa 04.11.2019 požiadal rozhodcu o pokračovanie v rozhodcovskom konaní. Oprávnenosť výpočtu súvisiacich trov bola vyhodnotená v rozhodcovskom konaní ako správna.
5. Súd v napadnutom uznesení po preskúmaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je nedôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že si za účelom posúdenia návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyžiadal uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/127/2019-33, zo dňa 03.03.2020 v konaní o zrušenie exekučného titulu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.05.2020, ktorým tento súd to to konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Podľa zistení súdu iné rozhodnutie v tejto veci vydané nebolo. Súd na podklade uvedených zistení dospel k záveru, že povinným sa nepodarilo preukázať tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie a exekučný súd sám nie je oprávnený skúmať meritórnu stránku (vecnú stránku) rozhodcovského rozsudku. Správnosť skutkových zistení alebo právneho posúdenia je zo súdneho skúmania v exekučnom konaní vylúčená. V rozsahu nespotrebiteľskej arbitráže bol vypustený § 45, pričom podľa dôvodovej správy sa ,,posilňuje úloha strán na úkor súdnej ingerencie“ a ,,účastníci konania sa musia v prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku“ (dôvodová správa k zákonu o rozhodcovskom konaní). Súd v tejto súvislosti poukázal taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, ktorý v tomto rozhodnutí vyslovil, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť a je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že povinní nepreukázali, že by z ich strany došlo (čo i len z časti) k úhrade dlžnej sumy.
6. Voči tomuto uzneseniu podali povinní dňa 07. 07. 2020 sťažnosť, v ktorej popísali doterajší priebeh konania o návrhu povinných na zastavenie exekúcie s tým, že podávajú voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2328/2019 zo dňa 25. júna 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom v zákonom stanovej lehote sťažnosť.
7. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinných zo dňa 30. 07. 2020 uviedol, že sťažnosť povinných je právne nedôvodná, pretože v sťažnosti povinných absentuje akékoľvek odôvodnenie.
Povinní v sťažnosti neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, v čom títo považujú postup alebo uznesenie súdu za nesprávne a zároveň zo sťažnosti nie je zrejmé, čoho sa povinní podaním sťažnosti domáhajú. V sťažnosti podľa oprávneného absentujú základné náležitosti sťažnosti v zmysle § 243 CSP, podľa ktorého v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Zároveň si oprávnený voči povinným uplatnil nárok na náhradu trov konania o sťažnosti pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 33,66 eur.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
12. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), konštatuje, že nedostatok predpísaných náležitostí sťažnosti bráni jej vecnému prejednaniu (§ 127 CSP, § 243 CSP).
16. Sťažnostný súd po preskúmaní podanej sťažnosti musel prisvedčiť názoru oprávneného, že povinní v podanej sťažnosti neuviedli, v čom napadnuté uznesenie súdu považujú za nesprávne a neuviedli ani to, čoho sa domáhajú, teda aký má byť výsledok rozhodovacej činnosti sťažnostného súdu (§ 243 CSP). Sťažnosť podanú bez akéhokoľvek zdôvodnenia, prečo je napadnuté rozhodnutie potrebné považovať za nesprávne, znemožňuje zo strany sťažnostného súdu takúto sťažnosť vecne prejednať. Jedná sa o tzv. blanketnú sťažnosť, ktorá je potom z pohľadu sťažnostného súdu zjavne nedôvodná. Sťažnosť, ktorá je neúplná, totiž nespadá v zmysle § 246 CSP pod režim odstraňovania vád podľa § 128 alebo § 129 CSP a ak o nej nie je možné rozhodnúť, procesným následkom nedostatku zákonom predpísaných náležitostí podanej sťažnosti je jej zamietnutie v zmysle § 250 ods. 1 CSP.
17. Neznamená to však, že súd rezignoval na svoju povinnosť prihliadať na prípadné vady v rozhodovacej činnosti vyššieho súdneho úradníka, ktoré by museli nutne viesť k zrušeniu jeho rozhodnutia. Preskúmaním napadnutého uznesenia však sťažnostný súd dospel k záveru, že vyšší súdny úradník sa v konaní zaoberal každou námietkou zo strany povinného a hodnotil jej prípadnú relevanciu z pohľadu platných právnych predpisov a dostatočným spôsobom nevyhnutým pre prijatie zákonného a spravodlivého rozhodnutia sa s nimi aj vysporiadal. Napadnuté rozhodnutie spĺňa požiadavky kladené zákonom na obsah rozhodnutia, toto rozhodnutie je dostatočne skutkovo a právne odôvodnené a nie je prejavom svojvôle. Pokiaľ povinní odôvodnili podanie návrhu na zastavenie
exekúcie tým, že podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý oprávnený predložil exekučnému súdu ako podklad pre vedenie exekúcie, súd v napadnutom rozhodnutí zistil, že toto konanie bolo zastavené. Je potom zrejmé, že povinným sa v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nepodarilo spochybniť skutočnosť, že predložený rozhodcovský rozsudok obstojí ako vykonateľný exekučný titul a naďalej tak tvorí zákonný podklad pre vedenie exekúcie. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný rozsudok, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Je rovnako nutné prisvedčiť názoru súdu v napadnutom uznesení, že exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, keďže nepôsobí ako opravná inštancia vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovských súdov. Žiadne iné dôvody neprípustnosti exekúcie povinní neuviedli. Z pohľadu sťažnostného súdu nedošlo k svojvoľnému uplatneniu právnych predpisov a súd obsadený vyšším súdnym úradníkom prijal správne rozhodnutie na podklade toho, čo skutočne v konaní zistil.
18. Z uvedených dôvodov súd podľa § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 250 ods. 1 CSP sťažnosť povinných zamietol.
19. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinných zamietol), voči povinným mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku).
20. Oprávnený si voči povinným uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 33,66 eur. Na podklade obsahu spisu súd zistil, že oprávnený výšku svojich trov v sťažnostnom konaní určil správne, v súlade so zákonom. Trovy exekúcie oprávneného v konaní o sťažnosti pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 33,66 eur s DPH za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 30. 07. 2020 po 17,43 eur, k tomu režijný paušál vo výške 10,62 Eur a 20% DPH v sume 5,61 eur. Náhradu trov právneho zastúpenia súd oprávnenému priznal podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) per analogiam, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom vychádzal z tarifnej hodnoty veci 499,09 eur (§ 10 ods. 2 cit. vyhlášky).
21. Súd bude postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého budú tieto trovy v prospech oprávneného voči povinným vymáhané v tomto exekučnom konaní.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP). Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).