Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-230-2019.pdf
PDF · 91.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/230/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka, v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ul. Československej armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, o zaplatenie 463,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp 118/2018-84 zo 16.5.2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 463,50 eur s príslušenstvom tvrdiac, že žalovaná s jeho právnym predchodcom spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. dňa 13.11.2014 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej dlžníčke bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1.200,-eur a táto sa zaviazala ho uhradiť v 60-tich týždenných splátkach, pričom posledná splátka mala byť splatná 7.1.2016, avšak žalovaná porušila svoje povinnosti uhrádzať záväzky riadne a včas a zaplatila len splátky v celkovej výške 736,50 eur. Vzal do úvahy stanovisko žalovanej, ktorá navrhla žalobu zamietnuť pokladajúc pohľadávku žalobcu za nedôvodnú, čo do základu aj výšky, keď veriteľ už pri uzavretí zmluvy dňa 13.11.2014 jej nastavil veľmi sofistikované pasce, ktoré ako bežný spotrebiteľ nedokázala identifikovať a žalobca podľa nej nepreukázal ani výšku reálne požičanej sumy, ani rozsah jej splatenia, keď trvala na tom, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy nemohla ovplyvniť a jej podmienky neboli individuálne dojednané. Poukázal na to, že v upomínacom konaní proti platobnému rozkazu žalovaná podala odpor a citoval podstatný obsah vyjadrení zmluvných strán. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13.11.2014 uzavreli právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol bezúčelový úver vo výške 1.200,-eur pri dohodnutom úroku 24,20 % ročne a uvedenom poplatku za garantovanú službu vo výške 210,04 eur v dôsledku čoho ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 66,90 % a žalovaná sa zaviazala úver splácať v 60-tich týždenných splátkach s výškou splátky 26,61 eur, keď konečný termín splatnosti úveru bol v zmluve uvedený ako 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Zistil, že dňa 13.11.2014 uzavreli zmluvné strany aj zmluvu o poskytnutí služby Komfort a za v nej špecifikované služby sa žalovaná ako zákazník zaviazala zaplatiť celkovú odmenu 618,-eur tiež v 60-tich pravidelných splátkach. Z predloženého výpisu splátok a úhrad zo strany žalobcu mal preukázané, že žalovaná vykonala úhrady v celkovej výške 736,50 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 spoločnosť Provident Financial s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanej žalobcovi. Citoval § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,3,5 a 6 a § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a ďalej § 1 ods. 2, § 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1,2, § 19
ods. 1 až 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej§ 266 ods. 5, § 263 ods. 1, § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 a § 499 Obchodného zákonníka a tiež § 3 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, § 101, § 103 a § 112 Občianskeho zákonníka a citoval aj § 17 ods. 1 a § 25g zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 438/2015 Z.z.. Za jednoznačne preukázané pokladal, že vzťah založený zmluvou zo dňa 13.11.2014 je vzťahom spotrebiteľským a uvedenú zmluvu je tak potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Charakterizoval znaky spotrebiteľskej zmluvy a upozornil, že spolu s predmetnou zmluvou v ten istý deň strany uzavreli aj zmluvu o poskytnutí služby Komfort. Tieto zmluvy podľa neho obsahovo vzájomne súvisia a samotná zmluva o poskytnutí služby Komfort sama o sebe nemá žiaden význam. Táto totiž predstavuje doplnkovú službu súvisiacu s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej a odmena za doplnkovú zmluvu o poskytnutí služby Komfort je teda len jednou časťou z celkovej odplaty žalobcu za poskytnutie úveru a celá odmena žalobcu spojená s poskytnutím úveru je tak dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a ako celok je neplatná. Samotný dohodnutý poplatok považoval za neprimerane vysoký a aj odmena z doplnkovej služby musí byť zahrnutá v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a tiež do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vo výsledku neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a ani údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods.2 písm. e/ zák.č. 129/2010 Z.z. a preto predmetný spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.11.2014 splatnosť prvej splátky nastala 20. kalendárny deň od uzavretia zmluvy, t.j. dňa 3.12.2014 a následne splatnosť každej ďalšej splátky nastala 7. kalendárny deň splatnosti a jednotlivo rozpísal dátumy 2. až 33. splátky počnúc dňom 10.12.2014 a končiac dňom 16.7.2015. Výška jednej splátky v zmluve je 26,61 eur a výška splátky v zmluve o poskytnutí služby Komfort je 10,30 eur a spolu tak žalovaná uhrádzala sumu 36,91 eur. Pri výške úveru 1.200,-eur žalovaná mala úver splácať v 32-týždenných splátkach po 36,91 eur a uhradiť mala aj pomernú časť v poslednej 33. splátke vo výške 18,88 eur. Nakoľko úver bol bezúročný a bez poplatkov, žalovaná bola podľa neho povinná uhradiť žalobcovi len túto poskytnutú sumu úveru, čo zodpovedá 32 splátkam po 36,91 eur a 33. splátke 18,88 eur. Keďže splatnosť poslednej 33. splátky nastala dňom 16.7.2015 a žaloba na Okresný súd Banská Bystrica bola podaná dňa 18.9.2018 bola táto podaná až po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, musel nárok ako premlčaný zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
3. Rozsudok napadol včas podaný odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p.. Okresný súd podľa jeho názoru pri vykonávaní dostupných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokladajúc žalobu za nedôvodnú vzhľadom k vznesenej námietke premlčania, s čím sa nestotožnil. Okresný súd v rámci skutkových tvrdení ustálil, že v konaní predložená zmluva je bezúročná a bez poplatkov, čo nespochybnil. Uviedol však, že nerozumie výpočtu výšky bezúročnej splátky, ktorú okresný súd podal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poskytnutú sumu úveru 1.200,-eur podľa neho bolo potrebné vydeliť počtom splátok t.j. 60-timi, ktorým výpočtom je nutné sa dopracovať k sume 20,-eur ktorá predstavuje výšku jednej bezúročnej splátky. Splátka vo výške 26,61 eur obsiahnutá v predloženej úverovej zmluve totiž v sebe zahŕňa tak istinu aj príslušenstvo. Za nesprávny označil postup súdu, ktorý predloženým výpočtom zasiahol do základných náležitostí zmluvy a bezdôvodne krátil stanovenú dĺžku úveru 60-tich týždňov. Žalovaná podľa jeho výpočtu uhradila splátky v celkovej výške 736,50 eur, čo predstavuje úhradu necelých 37 bezúročných splátok, ktoré boli riadne započítané na najneskoršie predpísané a nezaplatené splátky. Posledná predpísaná týždenná splátka v zmysle zmluvy bola splatná 7.1.2016, pričom žalobu na súd podal dňa 18.9.2018. Pokiaľ konajúci súd ustálil, že každá zo splátok sa premlčuje osobitne od termínu jej splatnosti, v konaní mal súd podľa svojho právneho posúdenia vziať do úvahy nárok na 16 nepremlčaných bezúročných splátok po 20,- eur, ktoré sa už stali splatnými, čo spolu predstavuje sumu 320,-eur.
4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu bola toho názoru, že tento v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by podporovali jeho nárok. Odvolateľ podľa nej vôbec nepreukázal dôkazmi svoje tvrdenia o premlčacej dobe. V zmysle svojich podaní chcela mať vyriešenú otázku, či poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo sa aj podarilo. Trvala na tom, že žalobca doposiaľ nepreukázal súdu sumu reálne jej požičanú a nedostatočne zdokladoval aj ňou vykonanú výšku plnení.
5. Žalobca v odvolacej replike trval na dôvodoch odvolania a na tom, že jeho obrana spočíva v aplikácii platných právnych predpisov k otázke premlčania, ako to rozviedol vo svojom podaní. Trval aj na tom, že jeho právny predchodca ani on v konaní nevyužili zákonnú možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
6. Žalovaná v odvolacej duplike trvala na ňou už prezentovaných názoroch.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Žalobca použil okrem iného odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
9. Okrem toho žalobca namietal aj tú skutočnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, označiac ho za nepreskúmateľný, keďže nerozumie výpočtu výšky bezúročnej splátky, ktorý okresný súd podal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kvôli čomu nerozumie, ako konajúci súd vyriešil otázku premlčania nároku ani tomu, prečo súd výpočtom zasiahol do základných náležitostí zmluvy a bezdôvodne krátil stanovenú dĺžku úveru 60-tich týždňov.
10. Odvolací súd sa oboznámil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a zhodne s odvolateľom dospel k záveru, že toto odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoju úvahu a záver, v zmysle ktorých poskytnutý úver rozvrhol na 33 splátok a tejto skutočnosti prispôsobil aj rezultát o premlčaní nároku žalobcu. Takéto rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.
11. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v § 157 ods. 2 CSP, od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že účinnosťou nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku prišlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je pravda, že nedostatok týchto dôvodov prináša až porušenie práva na spravodlivý súdny proces a je preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totižto vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.
12. Na základe vykonaného dokazovania zatiaľ nie je sporné, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá dňa 13.11.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ žalovanej poskytol bezúročný úver vo výške 1.200,-eur. Zmluvné strany sa dohodli aj na úročení úveru, avšak súd prvej inštancie predmetný úver pre existenciu viacerých vád zmluvy pokladal za bezúročný a bez poplatkov. Tento záver nespochybnil ani žalobca v odvolaní.
13. Strany zmluvy sa okrem iného dohodli aj na tom, že žalovaná splatí dlžnú sumu v 60-tich týždenných splátkach a za konečný deň splatnosti úveru dlžnej sumy bol dohodnutý deň splatnosti poslednej splátky, ktorým bol 7. deň 60.-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Oproti týmto zmluvných dojednaniam súd prvej inštancie v bode 68. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaná mala úver splatiť v 32 týždenných splátkach po 36,91 eur a nedostatočne vysvetlil, prečo kalkuloval s touto výškou splátky a prečo skrátil konečný termín dohodnutej splatnosti úveru, čo má nesporne vplyv na možné premlčanie nároku žalobcu.
14. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť uplatnený nárok a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám na rozhodnutie a bolo presvedčivé a úplné. Vyhodnotí znovu, akú čiastku veriteľ žalovanej skutočne požičal a vychádzajúc zo sumy už naozaj zaplatenej (736,50 eur) a záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bude skúmať možné premlčanie eventuálneho zvyšku dôvodného nároku žalobcu tak, že sa vysporiada aj s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a uspokojivo vysvetlí, ako vyriešil otázku výšky splátok a pôvodne dojednaný termín konečnej splatnosti úveru (7.deň 60.-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy) a posúdi aj ďalšie otázky potrebné pre rozhodnutie.
15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).